AWTIK POU ÉTIDYÉ 6
KANTIK 18 Mèsi pou ranson-la
Jéova ka padonné-nou : poukwa nou kontan sa ?
« Tèlman Bondyé té enmé lèmond, i bay sèl Gason a-y » (JAN 3:16).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Nou anvi ni plis rèkonésans ankò pou mizérikòd a Jéova. Pou nou rivé fè sa, nou ké vwè ka Jéova fè pou i té pé sa padonné péché an nou.
1-2. Ankijan sitiyasyon an nou ka sanm ta tiboug-la nou palé la adan paragraf 1 la ?
IMAJINÉ kè fanmi a on jenn tiboug ni onlo lajan. Lèwgadé, on jou, fanmi a-y ka fè on aksidan é yo ka mò. Sa ka fann tchè a-y. Men aprésa jenn tiboug-la ka tann ondòt mové nouvèl : fanmi a-y dilapidé tousa yo té ni é yo ka doué moun on koko-lajan. Fanmi a-y pa lésé pon lajan ba-y men sé dèt yo lésé ba-y é sé moun-la bizwen i ba-yo lajan a yo onfwa-onfwa. Pwoblèm-la sé kè tiboug-la pé’é jen pé ni asé lajan pou ba sé moun-la lajan a yo. Mi on sitiyasyon mi !
2 Adan on sans, sitiyasyon an nou ka sanm ta tiboug-lasa. Prèmyé paran an nou, Adan é Èv, té pawfè é yo té ka viv adan on bèl paradi (Jén. 1:27 ; 2:7-9). Yo té’é pé menné on vi ki bèl toubònman é yo té’é pé viv pou touttan. Men on jou, tout biten-la enn chalviré. Jéova fè-yo sòti adan paradi-la é alèla yo pa té’é pé viv pou touttan ankò. Ka yo lésé ba timoun a yo ? Mi sa Labib ka réponn : « Péché-la rantré an mond-la pa onsèl nonm [Adan], é lanmò rantré pa péché-la, kifè lanmò rantré asi toutmoun pas toutmoun té péché » (Wom. 5:12). Sa Adan lésé ban nou la, sé péché-la, é sé péché-la ki ka fè si nou ka mò. Péché-la kon on dèt, é ponyonn adan nou pé pa ranbousé dèt-lasa (Sòm 49:8).
3. Poukwa nou pé di kè lè nou ka fè on péché sé konsi sé doué nou ka doué on moun ?
3 Labib ka konparé lè nou ka fè on péché èvè lè nou ka doué on moun (Mat. 18:32-35). Lèwvwè nou ka fè on péché, sé konsi sé doué nou ka doué Jéova. Kifè, Jéova andwa mandé-nou péyé pou péché nou fè. Siwvwè Jéova pa té fè on biten pou padonné péché an nou, sé enki lèwvwè nou té’é mò, nou pa té’é doué-y ankò (Wom. 6:7, 23).
4. a) Ka ki té’é rivé tout moun ki ka péché siwvwè Bondyé pa té édé-nou ? (Sòm 49:7-9). b) Lè Labib ka palé dè péché, dè ki biten i ka palé ? (gadé ti karé-la « Péché-la »).
4 Nou pa té’é jen viré ni tousa Adan é Èv fè-nou pèd si on moun pa té’é édé-nou (li Sòm 49:7-9). Si Jéova pa té fè on biten pou édé-nou, nou pa té’é ni pon èspwa pou dèmen é lèwvwè lanmò té’é chayé-nou, nou pa té’é pé èspéré kè nou té’é résisité on jou. Nou té’é kon sé zannimo-la kivédi nou pa té’é jen pé wouviv ankò (Ékl. 3:19 ; 2 Pyè 2:12).
5. Ka Pap’an nou ki enmé-nou fè pou woté-nou anba dèt-la Adan mèt asi do an nou ? (gadé imaj-la).
5 An-nou wouvin asi ègzanp a tiboug-la nou palé la an koumansman a awtik-la. Siwvwè on boug-rich té ka pwopozé-y dè péyé tousa i ka doué, ka sa té’é fè tiboug-la ? Asirésèten, i té’é aksèpté é i té’é ni onlo rèkonésans pou sa boug-la fè ba-y. Menmjan-la, Jéova, Pap’an nou ki enmé-nou, fè-nou on kado ki ka péyé sa nou ka doué, kivédi péché-la Adan lésé ban nou la. Mi sa Jézi èspliké : « Pas tèlman Bondyé té enmé lèmond, i bay sèl Gason a-y, pou tout moun ki ka montré yo ni lafwa adan-y pa détwi men ni lavi étèwnèl » (Jan 3:16). Anplisdisa, menm kado-lasa ka ban-nou laposibilité dè vin bon bon zanmi èvè Jéova.
Jézi préché bon nouvèl-lasa : Jéova ka padonné sé péché-la grasa ranson-la (Jan 3:16). Aprésa i péyé ranson-la lèwvwè i bay vi a-y an sakrifis é i fè sa volontyé (gadé paragraf 5 la).
6. Ka nou ké vwè adan awtik-lasa, é poukwa ?
6 Kijan kado-lasa ki èstraòwdinè toubònman pé rivé a kouvè péché an nou ? Pou nou réponn a kèsyon-lasa, fò nou pran tan gadé diféran biten Labib ka palé, kon sa Jéova fè pou rékonsilyé lézimen èvè-y, ranson-la, jan i péyé pou péché an nou é lèfètkè i pé konsidéré-nou kon dé moun ki jis. Adan awtik-lasa, nou ké vwè ka chak sé biten-lasa vé di ojis é nou ké vwè asi ki biten Jéova ka bazé-y pou padonné-nou. Toupannan nou ké médité asi sé èsplikasyon-la nou ké ni la, sa ké édé-nou ni plis rèkonésans ankò pou lèfètkè Jéova ka padonné-nou.
KI ÒBJÈKTIF JÉOVA NI ?
7. a) Adan é Èv pèd on biten ki ni onlo valè. Kibiten ésa ? b) Konm nou sé pitit a pitit a Adan é Èv, ka nou vréman bizwen ? (Women 5:10, 11).
7 Lè Adan é Èv ba Bondyé do, non sèlman yo pa té pé viv pou touttan ankò men yo pa té pé rété bon zanmi èvè Pap’a yo Jéova. Odépa, yo té ka fè pawti a fanmi a-y (Lik 3:38). Men lèwvwè yo désidé pa kouté-y, i fè-yo sòti adan fanmi a-y. Tousa pasé avan yo té koumansé fè timoun (Jén. 3:23, 24 ; 4:1). Alò, nou ki sé pitit a pitit a Adan é Èv, fò nou fè on biten pou nou rékonsilyé èvè Bondyé (li Women 5:10, 11). Sa vé di kè fò nou fè on biten pou nou wouvin byen èvè-y. Dapré sa on liv ka di, mo grèk la yo tradui la é ki bay « rékonsilyé » pé vé di osi « fè on moun ki lènmi èvè-w vin on zanmi a-w ». Sa ki bèl la menm, sé kè sé Jéova ki désidé rékonsilyé èvè nou. Kijan i fè sa ?
KI DISPOZISYON JÉOVA PRAN ?
8. Ki dispozisyon Jéova pran é ki posibilité sa ka ban-nou ?
8 Jéova fè ansòt pou moun ki enpawfè pé sa vin zanmi a-y. Pousa, i òwganizé-y pou nou wouni sa Adan pèd la, kivédi i bay on biten ki ni menm valè-la. Adan Lézékriti grèk, yo ka palé osi dè mwayen-la Jéova itilizé la pou pèwmèt on moun vin bon zanmi èvè-y (Wom. 3:25).
9. Ki dispozisyon Jéova pran pou padonné sé Israélit-la ?
9 Pou sé Israélit-la té pé sa rété bon zanmi èvè-y, Jéova pran on dispozisyon pou padonné péché a yo. An Israèl, chak lanné yo té ka sélébré jou a Rékonsilyasyon-la. Jou-lasa, gran prèt-la té ka sakrifyé bèt anlè lotèl-la pou pèp-la. Men nou ka tou konprann kè sakrifis a zannimo tousèl pa té ka sifi pou péyé pou péché a sé Israélit-la, pas on zannimo ni mwens valè ki on moun. Men lè sé Israélit-la té ka fè sakrifis pou péché a yo kon Jéova té ka mandé, sa té ka montré kè yo té ka rèpanti-yo. Toutotan yo té ka fè sa, Jéova té paré a padonné-yo (Ébr. 10:1-4). Anplisdisa, dispozisyon-lasa é lèfètkè yo té ka ni lokazyon fè sé sakrifis-lasa plizyè fwa adan lanné-la, sa té ka édé-yo sonjé kè yo té péchè é kè yo té bizwen ondòt biten pou Jéova té pé sa padonné péché a yo.
10. Ka Jéova fè pou padonné péché an nou ?
10 Ka Jéova fè pou i té pé sa padonné péché an nou ? I fè ansòt pou Gason a-y « ofè vi a-y onsèl fwa pou i té pé sa pòté péché a onlo moun » (Ébr. 9:28). Jézi « bay vi a-y kon on ranson pou libéré onlo moun » (Mat. 20:28). Men ka ki ranson-lasa ?
KI PRI JÉOVA PÉYÉ POU NOU TÉ VIN ZANMI A-Y ?
11. a) Dapré sa ki maké adan Labib, ka ranson-la yé ? b) Kimoun ki té pé péyé ranson-la ?
11 Dapré sa Labib ka di, Jéova désidé kè i ké péyé on ranson pou padonné péché an nou é pou pèwmèt-nou wouvin bon zanmi èvè-y. Men ki ranson fò i té péyé pou limanité té wouviré ni sa Adan pèd ? Sonjé sa : Adan é Èv té pawfè. Akòz dè sa yo fè, yo pa té pawfè ankò men anplisdisa yo pèd laposibilité dè viv pou touttan. Alò, fò ranson-la té ni menm valè ki sa yo pèd (1 Tim. 2:6). Sa vé di kè pou on moun té péyé ranson-lasa, 1) fò moun-lasa té on nonm ki pawfè, 2) fò i té ni laposibilité dè viv pou touttan asi latè é 3) fò i té dakò pou sakrifyé vi a-y pou nou. Sé vi a on moun konsa tousèl ki té pé péyé pou sa Adan pèd.
12. Poukwa nou pé di kè Jézi té kapab péyé ranson-la ?
12 An-nou vwè 3 rézon ki ka fè kè Jézi té kapab péyé ranson-la. 1) I té pawfè ; « i pa fè pon péché » (1 Pyè 2:22). 2) Konm i té pawfè, i té ni laposibilité dè viv asi latè pou touttan. 3) I té paré a mò é a bay vi a-y pou nou (Ébr. 10:9, 10). Konm i té on nonm é kè i té pawfè, i té ègzaktèman kon Adan, prèmyé nonm-la, avan i té péché (1 Kor. 15:45). Lèwvwè Jézi mò, i viré achté sa Adan té pèd (Wom. 5:19). Sé konsa i vin « dènyé Adan-la ». Ondòt moun pa té bizwen vin pou péyé pou sa Adan té pèd piskè lè Jézi mò « i fè sa on bon fwa » (Ébr. 7:27 ; 10:12).
13. Ès dispozisyon-la Jéova ka pran la pou nou rékonsilyé èvè-y é ranson-la sé menm biten-la ?
13 Ès dispozisyon-la Jéova ka pran la pou nou rékonsilyé èvè-y é ranson-la sé menm biten-la ? Sé dispozisyon-la Jéova ka pran la pou nou rékonsilyé èvè-y, sé sa i ka fè pou nou bon zanmi èvè-y. Ranson-la aprézan sé pri-la Jéova péyé la, pou nou ki sé dé moun ki enpawfè, té pé sa rékonsilyé èvè-y. Jézi sakrifyé vi a-y ki té pawfè pou péyé ègzaktèman pri a péché an nou (Éféz. 1:7 ; Ébr. 9:14).
KI RÉZILTA SA BAY ?
14. Ka nou kay ègzaminé aprézan é poukwa ?
14 Ki bon biten dispozisyon-la Bondyé pran la pou padonné-nou ka pwokiré-nou ? Pou nou réponn a kèsyon-lasa, nou ké ègzaminé 2 èksprésyon yo ka itilizé adan Labib. Sa ké édé-nou konprann grasa ki biten Jéova pé padonné-nou.
15-16. a) Dè ki biten ranson-la ka libéré-nou ? b) Lè nou ka sonjé kè nou pé’é anba jouk a péché la é anba jouk a lanmò ankò, ka nou ka rèsanti ?
15 Labib ka di kè, grasa ranson-la, Bondyé péyé pou péché an nou, kifè nou pa’a doué-y ankò. Mi sa lapòt Pyè ka èspliké : « Zò sav byen kè a pa èvè lò oben lajan, biten ki ka gaté, kè yo libéré-zòt dè jan dè vi initil la zò érité la dè zansèt a zòt. Men sé èvè on san ki ni onlo valè, kon ta on timouton ki san défo é san tach, san a Kris » (1 Pyè 1:18, 19 ; nòt an fransé).
16 Grasa ranson-la, on jou, nou pé’é anba jouk a péché-la é anba jouk a lanmò ankò. Sé biten-lasa ka fè-nou soufè onlo (Wom. 5:21). Nou ni rèkonésans pou Jéova é pou Jézi toubònman. Yo libéré-nou grasa san a Jézi ki ni onlo valè (1 Kor. 15:22).
17-18. a) Lè Jéova ka di kè on moun jis, ka sa vé di ? b) Lèwvwè Jéova ka di kè nou jis, ki byenfé sa ka pwokiré-nou ?
17 Jéova ka konsidéré kè sèwvitè a-y sé dé moun ki jis. Sa vé di kè i pa ka mandé-nou péyé pou sé péché-la nou ka fè la. Lè i ka fè sa, i ka tchenn kont dè lwa a-y ki jis. Nou pé di sa menm, pas a pa grasa on biten nou ka fè i ka di kè nou jis. É lè nou ka péché, i pa’a soutiré-nou. Men Jéova anvi padonné péché an nou pas nou ka montré kè nou ni fwa adan dispozisyon-la li é Jézi pran la pou ban-nou ranson-la (Wom. 3:24 ; Gal. 2:16).
18 Lèwvwè Jéova ka di kè nou jis, ki byenfé sa ka pwokiré-nou ? Labib ka di kè séla yo chwazi la pou yo vin wa an syèl-la èvè Jézi sé dé moun ki jis, é yo sé timoun a Bondyé (Tit 3:7 ; 1 Jan 3:1). Bondyé padonné péché a yo. Kifè, sé konsi yo pa té jen fè pon péché, é yo pé fè pawti a Wayòm-la (Wom. 8:1, 2, 30). Kanta séla ki ka èspéré viv asi latè, Bondyé ka di kè yo jis. I ka padonné péché a yo é yo pé vin zanmi a-y (Jak 2:21-23). Gran foulmoun-la ki ké pasé Awmagédon vivan, ké ni laposibilité dè viv san janmé mò (Jan 11:26). É pou fin, « moun jis » é « moun ki pa jis » ki ja mò ké résisité (Akt 24:15 ; Jan 5:28, 29). Tout sèwvitè a Jéova ki fidèl é ki ké viv asi latè ké fin pa « ni libèté ki plen glwa a timoun a Bondyé » (Wom. 8:21). A pa ti présé nou présé vwè jou-la nou ké vin timoun a Pap’an nou Jéova é kè nou ké wouvin pawfè kon Adan té yé odépa. Mi on bèl bénédisyon mi !
19. Poukwa sitiyasyon an nou pibon konnyéla ? (gadé osi ti karé-la « Lè Jéova ka padonné-nou »).
19 Nou pé di kè nou té ka touvé-nou tibwen kon jenn tiboug-la nou palé an koumansman a awtik-la. I pèd tousa i té ni, fanmi a-y lésé on gwo dèt ba-y kè i pa té’é jen pé péyé. Men Jéova vin a sèkou an nou. Sitiyasyon an nou chanjé grasa dispozisyon-la i pran la pou nou rékonsilyé èvè-y é pou i péyé pou péché an nou. Si nou ni fwa an Jézikris, Bondyé pé viré achté-nou, kivédi i pé woté-nou anba jouk a péché-la é anba jouk a lanmò. Lè Jéova ka padonné péché an nou, sé konsi sé péché-lasa pa té jen ègzisté. É sa ki pi bèl ankò sé kè alèla, nou pé vin bon bon zanmi èvè Pap’an nou ki an syèl-la é ki enmé-nou.
20. Dè ki biten nou ké palé adan awtik-la ki ka vin la ?
20 Lèwvwè nou ka pran tan médité asi sa Jéova é Jézi fè pou nou, sa ka plen tchè an nou èvè rèkonésans (2 Kor. 5:15). Si a pa té yo, nou pa té’é ni pon èspwa ! Adan awtik-la ki ka vin la, nou ké palé dè plizyè ègzanp nou ka touvé adan Bib-la ki ké édé-nou vwè kè lè Jéova ka padonné péché an nou, nou pa bizwen tèwbolizé lèspri an nou ankò.
KANTIK 10 An-nou louwé Bondyé an nou !