AWTIK POU ÉTIDYÉ 7
KANTIK 15 Vive le Premier-né de Jéhovah !
Jéova ka padonné-nou : ki byenfé sa ka pwokiré-w ?
« Sé owa-w moun ka touvé vré padon-la » (SÒM 130:4).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Nou ké vwè diféran ègzanp ki adan Labib ki ka montré kè pa ni pondòt moun ki pé padonné-nou kon Jéova ka fè-y. Awtik-lasa osi ké édé-nou ni plis rèkonésans ankò pou mizérikòd a Jéova.
1. Souvantfwa, lè on moun ka di ondòt moun kè i ka padonné-y, a pa toutlè nou ka rivé konprann sa moun-la vé di ojis. Poukisa ?
SI NOU sav nou di oben nou fè on biten ki fè on moun lapenn, é kè moun-lasa ka di-nou : « An ka padonné-w », sé pawòl-lasa pé soulajé-nou toubònman. Men lè moun-la nou fè lapenn la ka di-nou sé pawòl-lasa, ka sa vé di ojis ? Ès sa vé di kè ayen pa chanjé é kè nou é moun-la zanmi toujou ? Oben ès sa vé di kè moun-la vé pa nou palé dè sa ki fèt ankò ? Lèwvwè on moun ka di kè i ka padonné ondòt moun, nou pé ni dimal a konprann ka moun-lasa vé di ojis.
2. Adan Bib-la, kijan yo ka palé dè jan Jéova ka padonné lézòt ? (gadé nòt-la osi).
2 Lè Jéova ka padonné on moun ki enpawfè, a pa menm biten ki lèwvwè on moun ka padonné ondòt moun. Pa ni pondòt moun ki pé padonné kon Jéova ka fè-y. Dayè mi sa moun-la ki maké Sòm 130 la ni lokazyon di anrapò èvè Jéova : « Sé owa-w moun ka touvé vré padon-laa, pou yo pé sa rèspèkté-w » (Sòm 130:4). É i té ni rézon, paskè sé Jéova ki pé padonné vréman é sé lè nou ka vwè ègzanp a-y kè nou pé konprann ka sa vé di padonné vréman. Adan sèwten vèwsé ki adan Lézékriti ébrayik, sé moun-la ki maké Bib-la sèvi èvè on mo pou palé dè jan Jéova ka padonné on moun, men yo pa jen sèvi èvè mo-lasa pou palé dè jan on moun ka padonné ondòt moun.
3. Lè Jéova ka padonné on moun, sa pa ni ayen a vwè èvè lè on moun ka padonné ondòt moun. Poukwa nou ka di sa ? (Izayi 55:6, 7).
3 Lè Jéova ka padonné on moun, i ka éfasé péché a moun-lasa. Li é moun-la ka wouvin bon bon zanmi kon avan. Lèwvwè Jéova ka padonné on moun, i ka fè-y a san pou san é i pa menm ka konté konmen fwa i ka fè sa (li Izayi 55:6, 7).
4. Kijan Jéova ka édé-nou konprann ka ki vré padon-la ?
4 Si Jéova pa’a padonné kon nou nou ka fè-y, ka ki pé édé-nou konprann kijan i ka padonné alòskè nou sé dé moun ki enpawfè ? Ében pou édé-nou konprann sa, Jéova ka sèvi èvè dé bèl ti ègzanp adan Labib. Adan awtik-lasa, nou ké ègzaminé déotwa adan sé ègzanp-lasa. Sa ké montré-nou kè lèwvwè nou ka rèpanti-nou, Jéova ka mèt péché an nou dèyè do a-y é i ka pèwmèt-nou wouvin bon zanmi èvè-y kon avan. Anplisdisa, toupannan nou ké ègzaminé sé ègzanp-lasa, tchè an nou ké plen èvè lanmou é èvè rèkonésans pou Pap’an nou Jéova, pas i janti é i plen konpasyon. Dayè, i ka sèvi èvè diféran biten pou montré-nou jan i anvi padonné-nou.
JÉOVA KA JÉTÉ PÉCHÉ A-W LWEN A-W
5. Lèwvwè Jéova ka padonné péché an nou, ka ki ka pasé ?
5 Adan Labib, souvantfwa yo ka konparé sé péché-la èvè on chaj nou ka pòté é ki lou. Mi sa David ni lokazyon di anrapò èvè sé péché-la i fè la : « Péché an mwen ka monté pi ho ki tèt an mwen. Yo kon on chaj ki lou é yo two fò pou mwen » (Sòm 38:4). Men Jéova ka padonné péché a moun ki ka rèpanti-yo (Sòm 25:18 ; 32:5). Mo ébré la yo tradui la é ki bay « padonné » vé di « lévé on biten » oben « pòté on biten ». Sé konsi yo ka konparé Jéova èvè on misyé ki ni bon fòs é ki ka pran chaj a péché an nou asi do an nou pou menné-y alé on koté ki lwen an nou.
« Padonné » (Sòm 32:5).
6. Jous ola Jéova ka voyé péché an nou ?
6 Labib ka sèvi èvè ondòt ègzanp pou montré jan Jéova ka voyé péché an nou lwen an nou. Mi sa Sòm 103:12 ka di : « Menmjan koté-la solèy-la ka lévé la lwen koté-la i ka kouché la, sé menmjan-la i ka mété péché an nou lwen an nou. » Solèy-la pé’é jen kouché menm koté ki koté-la i ka lévé la. Sa ka montré kè Jéova ka voyé péché an nou pi lwen ki sa nou pé imajiné. Lèfètkè nou sav kè Jéova ka padonné-nou a san pou san, a pa ti rasiré sa ka rasiré-nou !
« Menmjan koté-la solèy-la ka lévé la lwen koté-la i ka kouché la » (Sòm 103:12).
7. Ki ègzanp ki ka montré ka Jéova ka fè èvè péché an nou ? (Miché 7:18, 19).
7 Lè Jéova ka menné péché an nou alé, ès sé pou i mèt-yo on koté pou i pa oubliyé-yo ? Awa. Dayè mi sa wa Ézékyas ni lokazyon di Jéova : « Ou voyé tout péché an mwen dèyè do a-w pou jété-yo ». Oben sé konsi i di dapré nòt-la ki an fransé la « Ou woté péché an mwen douvan zyé a-w » (Iz. 38:9, 17). Ègzanp-lasa ka montré kè lèwvwè on moun ka rèpanti-y, Jéova ka menné péché a moun-lasa alé pou i pé sa jété-yo é pou i pa vwè-yo ankò. Sé konsi Ézékyas té di : « Ou ka fè konsi péché an mwen pa jen ègzisté. » Adan Labib yo ka sèvi èvè ondòt ègzanp pou montré jan lidé-lasa enpòwtan. Nou ka touvé ègzanp-lasa an Miché 7:18, 19 (li-y). Sé vèwsé-lasa ka di kè Jéova ka jété péché an nou anfon a lanmè-la. An tan a Labib, pa té ni pon mwayen pou on moun té touvé on biten yo té jété anfon a lanmè-la.
« Ou voyé tout péché an mwen dèyè do a-w pou jété-yo » (Iz. 38:17).
« Ou ké jété tout péché a yo anfon a lanmè-la » (Mich. 7:19).
8. Ka nou aprann jous aprézan ?
8 Sé ègzanp-lasa ka montré-nou kè lèwvwè Jéova ka padonné-nou, i ka menné péché an nou lwen an nou, kifè, nou pa bizwen santi-nou koupab ankò. Kon David ni lokazyon di : « Tchè-kontan pou moun Bondyé padonné mové biten yo fè, moun Bondyé padonné péché a yo ; tchè-kontan pou moun-la Jéova pé ké tchenn kont dè péché a-y la anponjan » (Wom. 4:7, 8). Mi sé sa ki padonné, mi !
JÉOVA KA ÉFASÉ PÉCHÉ A-W
9. Lè Jéova ka padonné on moun, i ka fè-y a san pou san. Kijan Bib-la ka édé-nou konprann sa ?
9 Jéova ka sèvi èvè dòt ègzanp pou montré-nou kè grasa ranson-la, i ka éfasé péché a moun ki ka rèpanti-yo. Labib ka di kè sé konsi sé lavé i té ka lavé sé péché-la yo fè la é kè i té ka rensé-yo apré (Sòm 51:7 ; Iz. 4:4 ; Jér. 33:8). Jéova limenm ka di ki rézilta sa ka bay. Mi sa i ka di : « Menmsi péché a zòt kon twèl wouj, yo ké vin blan kon lanèj ; menmsi yo kon twèl wouj fonsé, yo ké vin blan kon lenn a mouton » (Iz. 1:18). Lèwvwè ni tach wouj asi on lenj, sa pa’a sòti konsa. Men Jéova ka sèvi èvè ègzanp-lasa pou ban-nou on garanti : I ka di-nou kè i pé lavé péché an nou pou yo pa jen vwè-yo ankò.
« Menmsi péché a zòt kon twèl wouj, yo ké vin blan kon lanèj » (Iz. 1:18).
10. Èvè ki dòt ègzanp Jéova ka sèvi pou montré jan i donan lèwvwè i ka padonné-nou ?
10 Kon nou vwè adan awtik-la ki té avan la, lè nou ka fè on péché, sé konsi sé doué nou ka doué Jéova (Mat. 18:32-35). Sa vé di kè pi nou ka péché, pi nou ka doué Jéova. A pa ti doué nou ka doué-y ! Men lè Jéova ka padonné-nou, sé konsi i té ka di kè nou pa’a doué-y ankò. I pa’a mandé-nou ranbousé-y pou sé péché-la i padonné-nou la. Kifè menmjan on moun soulajé lè yo ka éfasé sa i ka doué, nou soulajé lè Jéova ka padonné-nou !
« Éfasé tousa ou té ka doué » (Mat. 18:32-35).
11. Lèwvwè yo ka di adan Bib-la kè Bondyé ka éfasé péché an nou, ka sa vé di ojis ? (Akt 3:19).
11 Lè Jéova ka padonné on moun, non sèlman pou-y, moun-lasa pa ka doué-y ankò, men i ka éfasé sé péché-la moun-lasa fè la (li Akt 3:19). An-nou pran on ègzanp pou nou konprann sa. Imajiné kè on moun maké tousa ou ka doué-y asi on papyé é kè i ka baré sa ou ka doué-y la pas i désidé kè ou pa’a doué-y ankò. Menmsi i baré fèy-la, nenpòt ki moun ki ka gadé papyé-lasa ké pé vwè konmen ou té ka doué-y. Men lè on moun ka éfasé on biten, a pa menm biten-la. Pou nou konprann ègzanp-lasa pibyen, fò nou sonjé kè an tan lontan, ou té pé éfasé nenpòt ki biten yo té maké èvè lank-la yo té ka sèvi èvè-y la. Pousa, ou té pé pasé on éponj mouyé asi sa ki té maké la. Sa vé di kè lè yo té ka éfasé on biten on moun té ka doué, sa yo té maké la té ka disparèt. Ou té pé gadé kon ou vlé men ayen pa té maké ankò. Sé konsi ou pa té jen doué ponmoun. Lè Jéova ka padonné péché an nou, non sèlman pou-y nou pa’a doué-y ankò men i pa’a gadé pon tras a sa nou té ka doué-y la. Mésyé, lè nou ka sonjé sa, a pa ti rèkonésans nou ni pou-y ! (Sòm 51:9).
« Pou péché a zòt éfasé » (Akt 3:19).
12. Ka ègzanp a gwo gwo niyaj-la ka aprann-nou ?
12 Jéova ka sèvi èvè ondòt ègzanp ankò pou èspliké kijan lè i ka éfasé péché an nou, i pa’a lésé pon tras. Mi sa i ka di : « An ké éfasé sé mové biten-la ou fè la konsi sé dèyè on niyaj an té ka mété-yo, é péché a-w, an ké fè-yo disparèt konsi yo dèyè on gwo gwo niyaj » (Iz. 44:22). Lè Jéova ka padonné-nou, sé konsi i té ka sèvi èvè on gwo gwo niyaj pou kaché péché an nou, pou nou pa vwè-yo é pou i pa vwè-yo nonplis.
« An ké éfasé sé mové biten-la ou fè la konsi sé dèyè on niyaj an té ka mété-yo » (Iz. 44:22).
13. Lè Jéova ka padonné péché an nou, kijan nou ka santi-nou ?
13 Ka sé ègzanp-lasa ka aprann-nou ? Lèwvwè Jéova padonné péché an nou, fò nou arété mèt an tèt an nou kè nou ké ni a péyé pou sa nou fè tout vi an nou. Lè Jézikris sakrifyé vi a-y, i péyé pou tout sé péché-la nou té’é pé fè la. Alò lè Jéova ka padonné on moun, pou-y sé konsi moun-lasa pa té jen fè ayen. Sé konsa Jéova ka padonné-nou lè nou ka viré rèpanti pou sa nou fè.
JÉOVA DAKÒ POU-W WOUVIN BON ZANMI ÈVÈ-Y
Lèfètkè Pap’an nou ki an syèl-la ka padonné-nou, sa ka pèwmèt-nou wouvin bon zanmi èvè-y (gadé paragraf 14 la).
14. Poukwa nou pé fè Jéova konfyans lèwvwè i ka di-nou kè i ka padonné-nou ? (gadé sé imaj-la osi).
14 Lè Jéova ka padonné-nou, i ka pèwmèt-nou wouvin bon zanmi èvè-y. Konm i ka padonné-nou vréman, nou pa bizwen kontinyé santi-nou koupab akòz dè sé péché-la nou fè la. Siwvwè nou ka pansé kè Jéova kòlè èvè nou toujou oben kè i ka chèché on lokazyon pou pini-nou, nou pé woté sé lidé-lasa an tèt an nou. Jéova pé’é janmé fè sa ! Poukwa nou pé fè Jéova konfyans lèwvwè i ka di-nou kè i ka padonné-nou ? Mi sa Jéova fè pwofèt Jérémi maké : « An ké padonné érè a yo é an pé’é sonjé péché-la yo fè la ankò » (Jér. 31:34). Plita, lapòt Pòl répété sé pawòl-lasa. Mi sa nou ka li an Ébré 8:12 : « An pé’é sonjé sé péché-la yo fè la ankò. » Men ka Jéova té vé di lè i di sa ?
« An pé’é sonjé péché-la yo fè la ankò » (Jér. 31:34).
15. Lè Jéova ka di kè i pé’é sonjé péché an nou ankò, ka i vé di pa la ?
15 Adan Bib-la, a pa toutlè yo ka sèvi èvè mo « sonjé » pou palé dè on moun ki ka viré sonjé on biten ki ja pasé. Yo pé sèvi èvè mo-lasa osi pou di kè on moun ka fè on biten. Mi sa kriminèl-la yo té maré owa Jézi ni lokazyon mandé-y : « Jézi, sonjé-mwen lè ou ké vin adan wayòm a-w » (Lik 23:42, 43). A pa sonjé i té ka mandé Jézi sonjé-y tousèl. Dayè Jézi ni lokazyon di-y kè i té’é résisité-y. Alò lèwvwè Jéova ka di-nou kè i pé’é viré sonjé péché an nou, sa vé di kè i ka padonné-nou é kè i pé’é viré pini-nou pou sé péché-lasa nonplis.
16. Èvè ki ègzanp yo ka sèvi adan Labib pou édé-nou konprann jan nou ka santi-nou lib lèwvwè Jéova ka padonné-nou ?
16 Adan Labib, yo ka sèvi èvè ondòt ègzanp pou édé-nou konprann jan sa ka libéré-nou lèwvwè Jéova ka padonné-nou. Konm nou enpawfè, nou èsklav a péché-la. Men Jéova ka padonné-nou é grasa sa, nou sé dé èsklav kè i ‘woté anba jouk a péché-la’ (Wom. 6:17, 18 ; Rév. 1:5). Lè Jéova ka padonné-nou, i ka libéré-nou pou nou pa èsklav a péché-la ankò é a moman-lasa, tèlman nou ka santi-nou lib nou ka viv.
« Yo woté-zòt anba jouk a péché-la » (Wom. 6:18).
17. Lè Jéova ka padonné on moun, moun-lasa ka géri. An ki sans ? (Izayi 53:5).
17 (Li Izayi 53:5.) Adan dènyé ègzanp-la nou kay vwè la, yo ka konparé-nou èvè moun ki ni on maladi é maladi-lasa ka tchouyé moun. Men grasa ranson-la Jéova péyé la lèwvwè i ofè Gason a-y an sakrifis, Jéova géri-nou (1 Pyè 2:24). Lè nou ka fè on péché, nou pé pa rété bon bon zanmi èvè Jéova. Men grasa ranson-la, i pé padonné-nou é nou pé wouvin bon bon zanmi èvè-y. Menmjan on moun ki té ni on maladi ki grav ka kontan lèwvwè i géri, sé konsa nou kontan osi lèwvwè nou ka wouvin byen èvè Jéova é kè i ka montré-nou kè nou ka fè-y plézi.
« Grasa blès a-y, nou géri » (Iz. 53:5).
JÉOVA KA PADONNÉ-W : SA SA KA CHANJÉ ADAN VI A-W
18. Nou vwè diféran ègzanp ki ka montré jan Jéova ka padonné-nou. Ka sa aprann-nou ? (gadé osi ti karé-la « Kijan Jéova ka padonné-nou »).
18 Nou vwè plizyè ègzanp adan Labib ki ka montré jan Jéova ka padonné-nou. Ka sa aprann-nou ? Lè Jéova ka padonné péché an nou, sé konsi nou pa té jen fè pon péché é nou pé sèten kè i pé ké wouvin asi sa pou pini-nou. Grasa sa, nou pé vin bon bon zanmi èvè Pap’an nou ki an syèl-la. An-nou sonjé osi an menm balan-la, kè vré padon-la sé on kado Jéova ka fè-nou. A pa paskè nou mérité-y kè i ka aji konsa èvè nou, men sé pas i enmé-nou é pas i donan èvè nou (Wom. 3:24).
19. a) Pou ki biten fò nou ni rèkonésans pou Jéova ? (Women 4:8). b) Ka nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la ?
19 (Li Women 4:8.) A pa ti kontan nou kontan davwa Jéova ka padonné-nou ! (Sòm 130:4). Men, pou nou pé sa bénéfisyé dè sa, ni on biten pou nou fè. Mi sa Jézi di : « Si zò pa’a padonné lézòt lè yo fè on érè, Pap’a zòt pé’é padonné érè a zòt nonplis » (Mat. 6:14, 15). Alò, fò nou imité Jéova é fò nou padonné lézòt. Men kijan nou pé rivé fè sa ? Sé sa nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la.
KANTIK 46 Merci, Jéhovah
a Adan tèks ébré la yo té maké odépa, nou ka touvé èksprésyon-la « padon-la ». Yo ka sèvi èvè èksprésyon-lasa pou palé enki dè vré padon-la men yo pa’a sèvi èvè-y pou palé dè jan on moun ka padonné ondòt moun. Adan onlo Bib, lè yo bizwen palé dè jan Jéova ka padonné on moun é lè yo ka palé dè on moun ki ka padonné ondòt moun yo ka sèvi èvè menm èksprésyon-la. Men adan Bib-la La Bible. Traduction du monde nouveau, yo ka sèvi èvè 2 èksprésyon diféran. Sé pousa nou pa’a touvé èksprésyon-la ki adan Sòm 130:4 pondòt koté.