I gen dé nouvo frè annan Kolèj santral-a
SANMDI 5 ÒKTÒB 2024, pannan asanblé jénéral-a, yé fè roun kominikasyon èspésyal. Yé di ki yé té chwazi frè Jody Jedele ké frè Jacob Rumph pou yé sèrvi annan Kolèj santral Témwen Jéova-ya. Sa dé frè-ya ka sèrvi Jéova dipi roun patché lannen.
Jody Jedele ké so madanm, Damaris.
Frè Jedele fèt o Missouri, Ozétazini, é so papa ké so manman lévé li annan lavérité. So fanmi té ka rété roun koté i pa té gen bokou Témwen Jéova. A konsa i kontré ké roun patché frè ké sò ki té soti di plizyèr koté Ozétazini pou préché bon nouvèl-a. Yé lanmou ké fason yé té ka travay ansanm ansanm touché l’ bokou. 15 òktòb 1983, i batizé. I té kontan préché é lò i fin lékòl, i divini pyonyé pèrmanan, a té an sèptanm 1989.
Lò frè Jedele té jenn, so papa ké so manman té ka mennen l’, li ké so sò, vizité Bétèl-a souvan. Sa bay yé toulédé anvi travay annan Bétèl-a é yé toulédé rivé fè l’. Frè Jedele rivé annan Bétèl Walkil an sèptanm 1990. Pou koumansé, i travay annan sèrvis ménaj-a épi apré sa, annan sèrvis médikal-a.
Pannan sa menm lépòk-a, i té gen plizanplis moun annan asanblé èspanyòl-ya ki pa té lwen di Bétèl-a é yé té bézwen plis frè. Donk, frè Jedele alé annan roun di sa asanblé-ya é i koumansé anprann palé èspanyòl. Roun ti tan apré sa, i kontré ké Damaris, roun sò ki té pyonyé pèrmanan annan menm sirkonskripsyon-an. Yé maryé é Damaris vin jwenn li annan Bétèl-a.
An 2005, yé lésé Bétèl-a pou yé okipé di yé papa ké yé manman é yé divini pyonyé pèrmanan. Frè Jedele té fòrmatèr annan plizyèr Lékòl pou pyonyé-ya é i travay annan roun comité de liaison hospitalier ké roun comité de construction régional.
An 2013, yé envité frè ké sò Jedele rouvin annan Bétèl-a pou yé travay asou chantyé Warwik. Apré sa, yé travay Patèrsonn ké Walkil. Frè Jedele travay annan LDC-a ké service mondial d’information hospitalier-a. An mars 2023, i divini asistan annan Komité pou sèrvis-a. Lò i ka sonjé tout rèsponsabilité yé bay li annan so lavi, i ka di : « Lò yé ka bay to roun rèsponsabilité, to pouvé pè. Mé a la to divèt sonjé ki a pou to konté asou Jéova pas a li ka fè to divini. »
Jacob Rumph ké so madanm, Inga.
Frè Rumph fèt an Kalifòrni, Ozétazini. Lò i té piti, so manman pa té ka ni alé lasal ni préché ankò, mé i fè éfòr pou anprann Jacob lavérité. Anplis di sa, chak lannen, i té k’alé wè so granmanman ki té Témwen Jéova é ki té fidèl. So granmanman idé l’ anvi anprann plis bagaj asou Labib é lò i té gen 13 lannen, Jacob doumandé pou yé étidyé Labib ké li. 27 sèptanm 1992, i batizé. Sa ki bèl, a ki so manman roukoumansé alé lasal, i roukoumansé préché é tout so fanmi fè progrè é yé batizé.
Lò i té jenn, frè Rumph wè kouman pyonyé-ya té kontan. Donk, lò i fini lékòl, i divini pyonyé pèrmanan, a té an sèptanm 1995. An 2000, i alé Ékwatèr koté yé té bézwen plis moun pou préché. A la i kontré ké Inga, roun pyonyé ki té soti Kanada é yé maryé. Apré yé maryaj, yé alé annan roun vil an Ékwatèr koté i pa té gen bokou proklamatèr. Jòdla, i gen roun gro asanblé annan sa vil-a.
Apré sa, frè ké sò Rumph divini pyonyé èspésyal é pita, yé voyé yé annan sèrvis sirkonskripsyon-an. An 2011, yé envité yé annan 132è klas Galaad-a. Yé rousouvwè yé diplonm épi yé voyé yé annan plizyèr péyi koté yé fè plizyèr bagaj. Parèkzanp, yé travay annan Bétèl-a, yé divini misyonèr é yé voyé yé annan sèrvis sirkonskripsyon-an. Frè Rumph té byen kontan lò yé doumandé l’ fòrmé frè ké sò annan Lékòl pou évanjélizatèr Rwayonm-an osi.
Akoz di pandémi Covid-19-a, frè ké sò Rumph routounen Ozétazini. Yé envité yé travay annan Bétèl Walkil koté yé fòrmé frè Rumph pou travay annan biro pou sèrvis-a. Apré sa, yé routounen annan Bétèl Ékwatèr-a é frè Rumph té annan Komité filyal-a. An 2023, yé voyé yé Warwik. É an janvyé 2024, frè Rumph divini asistan annan Komité pou sèrvis-a. Lò i ka sonjé tout koté yé voyé yé, i ka di : « Lò yé ka bay to roun rèsponsabilité, a pa koté yé voyé to-a ki enpòrtan. Sa ki enpòrtan, a moun-yan ki ka travay ké to. »
Nou kontan travay sa frè-ya ka fè, é nou ka « kontinyé kontan sa kalité wonm-yan » (Phil. 2:29).