Ès mo divèt arété kondwi ?
SA KA fè roun patché lannen to ka kondwi. Kou to gen to loto to pouvé alé koté to lé é lò to lé é a sa to kontan. Mé to fanmi ké to zanmi enkyèt pou to é yé té ké lé to gadé pou wè si to divèt arété kondwi. Mé to menm, to pa ka konprann poukisa yé enkyèt konsa.
Ès to annan sa sitiasyon-an ? Si a sa, kisa ki ké idé to désidé si to pouvé kontinyé kondwi ?
Détan, annan péyi koté to divèt roufè to pèrmi, si to gen roun gran laj to divèt alé fè roun vizit médikal pou yé bay to roun papyé ki ka di ki to pouvé kontinyé kondwi. Krétyen-yan ki ka rété annan sa péyi-ya ka rèspèkté lwa-ya ké désizyon léta ka pran (Rom. 13:1). Mé kèlkéswa koté to ka rété, i gen bagaj to pouvé gadé pou to savé si to pouvé kondwi toujou san to pa mété ni to lavi ni sa di ròt moun an danjé.
GADÉ WÈ SI TO POUVÉ KONDWI TOUJOU
Kou nou ka wè l’ asou sit amériken Institut national du vieillissement, to pouvé pozé to kò sa késyon-yan :
Ès mo gen problèm pou mo wè pano-ya ouben pou mo wè lannwit ?
Ès sa rèd pou mo tounen mo tèt pou mo gadé annan rétrovizèr-ya ouben koté mo pa pouvé wè ké rétrovizèr-ya ?
Ès sa rèd pou mo réyaji vitman, parèkzanp, ès sa rèd pou mo frennen vitman ?
Ès mo ka roulé tou dousman asou larout-a épi mo ka jennen ròt moun-yan ?
Ès mo ka manké fè aksidan souvan, ès mo loto griji plizyèr koté ouben ès i gen plizyèr bòs pas mo antré annan plizyèr bagaj ?
Ès lapolis ja fè mo arété loto-a akoz di fason mo té ka kondwi ?
Ès mo ja pran somèy toupannan mo té ka roulé ?
Ès mo ka pran roun trètman ki pouvé chanjé fason mo ka kondwi ?
Ès moun mo fanmi ouben mo zanmi ja di mo ki yé enkyèt akoz di fason mo ka kondwi ?
Si to di wi pou roun ouben dé annan sa késyon-yan, pitèt to divèt chanjé déztrwa bagaj. Parèkzanp, to pouvé désidé kondwi mwens èspésyalman lannwit. Plizyèr fwa annan lannen-an, gadé wè si to pouvé kondwi toujou. To pouvé doumandé roun moun annan to fanmi ouben roun zanmi di to sa i ka pansé di fason to ka kondwi. To pouvé pran kour pou to kondwi san to pa mété lavi pyès moun an danjé. Mé si to réponn wi pou plis ki dé annan sa késyon-yan, pitèt to divèt arété kondwi nèt, sa miyò pou toa.
SWIV PRENSIP-YA KI ANNANN LABIB
Pitèt nou pa ka randé nou kò kont ki nou pa ka kondwi byen kou anvan. Pitèt sa rèd pou nou palé di zafè arété kondwi. Atò, kouman Labib pouvé idé to byen réfléchi épi pran roun bon désizyon ? Annou wè dé prensip annan Labib ki pouvé idé to.
Kontinyé rékonnèt to limit (Prov. 11:2). Lò nou ka vin vyé, nou pa ka byen wè, nou pa ka byen tandé, é nou pa gen menm fòrs ki anvan. A pou sa, lò laj ka antré, roun patché moun ka désidé arété fè sèrten èspòr pas yé savé ki si yé ka kontinyé, yé pouvé blésé yé kò. Nou pouvé pran sa prensip-a pou zafè kondwi roun loto. Roun jou, roun moun pouvé désidé arété kondwi pou i pa mété ni so lavi ni lavi ròt moun an danjé (Prov. 22:3). Si roun moun ka rékonnèt so limit, lò moun so fanmi ouben so zanmi ké di li ki yé enkyèt, i ké kouté yé (gadé 2 Samuel 21:15-17).
Pa mété lavi pyès moun an danjé (Deut. 22:8). Si to pa ka panga fason to ka kondwi, to pouvé blésé ouben tchwé roun moun. Roun moun ki ka kontinyé kondwi menmsi i pa pouvé fè l’ pouvé mété so lavi ké sa di ròt moun an danjé. É si sa moun-an ka fè roun aksidan é roun moun ka mouri akoz di li, i ké ‘rèsponsab disan roun moun’.
Si to ka réfléchi pou savé si to divèt arété kondwi, pa krè ki ròt-ya pa ké rèspèkté to ouben ki to pa ké gen valò ankò pas to arété kondwi. Jéova kontan to é i kontan wè ki to ka rékonnèt to limit, ki to ka fè to kò toupiti é ki to ka fè tousa to pouvé pou to pa mété lavi pyès moun an danjé. I ka promèt to ki i ké idé to é ki i ké konsolé to (Is. 46:4). I pa ké janmen lésé to tonbé. Donk, lò to ké divèt désidé si to divèt arété kondwi, doumandé li bay to sajès épi idé to swiv prensip-ya ki annan Labib.
a Pou anprann plis bagaj asou sa, gadé artik « Circulation routière : êtes-vous en sécurité ? » annan Réveillez-vous ! 22 out 2002.