OBHEASACHO LEKH 48
Kotthin Poristhitint Jehova Tumkam Modot Kortolo Mhunn Visvas Dovrunk Zata
“‘Tumchem kalliz ghott dhorat . . . Tumchea sangata Hanv asam’ – uloita to fouzancho Dev Jehova.”—HAG. 2:4, NW.
GIT 118 “Give Us More Faith”
KITEM XIKTOLIMa
1-2. (a) Amche poristhitint ani Babilona thaun Jeruzalemant ailolea Judevanche poristhitint kitem ek-sarkem asa? (b) Judevank koslea oddchonneancho fuddo korunk poddlo? (“Haggai, Zekarias Ani Ezrachea Disancheo Ghoddnneo,” hem boks polloiat.)
FUDDARA vixim chintun tumkam thodde pavtti usko zata kai? Ghoddie tumchem kam gelam astolem, ani familichem pott koxem bhortolim tea vixim tumi usketat astolim. Vo tumi ravtat tea zagea voilea sorkarant goddbodd zata dekhun, vo dhumalleak vo porgottnnechea kamak virodh asa dekhun, tumchea familichea surokxotaie vixim tumkam chintʼta zata astoli. Tumkam hantuntlea khoinchea-i eke oddchonnecho fuddo korunk poddtta zalear, adlea kalla voilea Izraelitkarank Jehovan koxi modot keli tea vixim chintlolean, tumkam modot zaunk xokta. Karonn tankam-i osleach sarkea oddchonneancho fuddo korunk poddlo.
2 Thoddim Judevam zolma thaunuch Babilonant ravtalim, ani thoim tim ek susegad jivit jietalim. Punn atam Babilonantli girestkai fattim soddun, tankam titli khobor na toslea eka desant ieunk ghott bhavarthachi goroz asli. Itlench nhoi, Jeruzalemant ailea uprant rokddench, tanchea familichem pott bhorunk tankam kotthin zaunk laglem. Toxench, Persientlea rajeant goddbodd choltalo dekhun, tankam oddchonneo sosunk poddleo. Tea bhair bhonvtonnchea raxttram thaun tankam virodh aslo. Tor thoddea zannank Jehovachem Devmondir porot bandpachea kamacher dhean diunk kotthin zalem. Tea pasot sumar 520 K.X.A.-ant, Jehovan Haggai ani Zekarias, hea don provadeank aplea lokank urba diunk dhaddle. (Hag. 1:1; Zek. 1:1) Ani tannim lokank urba dili dekhun khub boro porinnam zalo. Punn magir sumar 50 vorsam uprant, Jehovachea lokank porot urbechi goroz asli. Tor hea vellar Jehovan Ezrak Babilona thaun Jeruzalemant dhaddlo. Ezra, Kaideancho kola aslolo kopi boroun kaddpi aslo. Ani tannem lokank Jehovachi bhokti tanchea jivitant poilea zagear dovrunk urba dili.—Ezra 7:1, 6.
3. Ami khoinchea prosnancher dhean ditolim? (Mhonnʼnneo 22:19)
3 Haggai ani Zekariasan kelʼlea bhasaunneam udexim, adlea kallachea sevokank, virodh aslear pasun Jehovacher visvas dovrunk modot zali. Heach bhaxen, tea bhasaunneam thaun amkam pasun oddchonneancho fuddo kortana, Jehovacher visvas dovrunk modot zaunk xokta. (Mhonnʼnneo 22:19 vachat.) Tor atam ami Haggai ani Zekariasan Deva thaun kitem sondex dilo, ani Ezran amchea pasot koslem borem udharonn dovorlam tea vixim dhean dium-ia. Oxem kortana, amkam hea prosnanche zobab mellttole: Babilona thaun ailʼlea Judevank sosunk poddle tea trasank lagon, tancher kitem porinnam poddlo? Kotthin poristhitint pasun ami Jehovachi khuxi poilea zagear kiteak dovrunk zai? Ani oslea vellar ami Jehovacher amcho visvas koso vaddounk zata?
JUDEVANK SOSUNK PODDLE TEA TRASANK LAGON TANCHI URBA UNNI ZALI
4-5. Devmondir porot bandpachem kam korunk Judevanchi urba kiteak unni zali astoli?
4 Judevam, Jeruzalemant ailim tednam tankam zaitem kam korchem aslem. Tannim rokddich Jehovachi vedi porot bandli ani Devmondirachi buniad ghatli. (Ezra 3:1-3, 10) Punn tanchi urba sovkas-sovkas korun unni zait geli. Karonn Devmondir bandpachea kama borabor tannim svota pasot ghoram bandunk zai aslim, xet rovunk zai aslem ani aplea familichem pott bhorunk zai aslem. (Ezra 2:68, 70) Tea bhair, Devmondir bandpachem kam bond korunk tanche dusman manddnni ievjitale. Tor tanchea thaun pasun tankam virodh aslo.—Ezra 4:1-5.
5 Toxench Judevank poixeanchem unnemponn aslem, ani sorkarak lagon oddchonneo sosunk poddttaleo. Tim ravtalim to zago tea vellar Persiechea Somraza khala aslo. Ani 530 K.X.A.-ant, Raza Sirus melea uprant Cambyses raza zalo. Ani to Ejipttacher akromonn korunk sodhtalo. Tor akromonn korunk voitana vatter tachea soinikamnim chodd korun, Izraelitkaram lagim udok ani jevonn maglem astolem, ani tankam ravonk manddavoll korunk laili astoli. Hea pasot Izraelitkarank anikui tras zale. Cambyses-a uprant, Darius I, raza zalo. Ani to raz kortalo tednam oddchonneo anikui vaddleo. Karonn lok sorkaracho virodh kortalo, ani Persiechea rajeant zhogddim zatalim. Haka lagon Judevam modlea zaitea zannank, tim tanchea familichem pott koxem bhortolim mhunn usko zalo. Tor tankam sosunk poddlolea oddchonneank lagon, Jehovachem Devmondir porot bandunk ho sarko vell nhoi oxem thoddea Judevank dislem.—Hag. 1:2.
6. Zekaria 4:6, 7-a pormonnem Judevank anik koslea oddchonneancho fuddo korunk poddlo, ani Zekariasan tankam kosli khatri dili?
6 Zekaria 4:6, 7 vachat. Poixeanchem unnemponn ani sorkarachea oddchonneam bhair, Judevank dhumalleacho fuddo korunk poddttalo. 522 K.X.A.-ant, dusman Devmondir porot bandpachem kam bond korunk pavle. Punn Jehova apli povitr xokti uzar korun hea oddchonneacho fuddo korunk, tankam modot kortolo mhunn Zekariasan Judevank khatri dili. Ani Jehovan oxench kelem! Devmondir bandpachea kamacher bondi ghatloli ti 520 K.X.A.-ant Raza Dariusan kaddli. Itlench nhoi, tannem Devmondir porot bandunk poixe pasun dile, ani thoinchea razpalank, Judevank modot korunk hukum pasun dilo.—Ezra 6:1, 6-10.
7. Judevamnim Jehovachea kamak poilo zago dilo tednam tankam koslim besanvam mellʼllim?
7 Aplea lokamnim Devmondir bandpachea kamak mhotv dilem zalear, apunn tankam tenko ditolo mhunn Jehovan Haggai ani Zekariasa udexim tankam bhas dili. (Hag. 1:8, 13, 14; Zek. 1:3, 16) Him utram aikon Judev urben bhorlim. Ani 520 K.X.A.-ant tannim Devmondir porot bandpachem kam novean suru kelem. Ani panch vorsam bhitor tannim tem bandun sompoilem. Tor oddchonneo aslear pasun tannim Jehovachea kamak poilo zago dilo dekhun, Jehovan fokot tanchea gorzanchich kallji gheunk na, punn aplea lagim ixttagot ghott korunk pasun tankam modot keli. Hea vorvim tim khuxalkaien tachi bhokti korunk pavlim.—Ezra 6:14-16, 22.
JEHOVACHI KHUXI KORPACHER TUMCHEM DHEAN DOVRAT
8. Haggai 2:4-antlim utram amkam Jehovachi khuxi korpacher dhean dovrunk koxim modot kortat? (Futtnott pasun polloiat.)
8 Vhodd sonkoxtt lagim pavta toso, poilim poros aiz porgottnnechem kam korop chodd mhotvachem asa mhunn ami ugddas dovrunk zai. (Mk. 13:10) Punn poixeanchem unnemponn vo porgottnnechea kamant virodh sosunk poddtta zalear, purnn dhean-mon lavun tem kam korunk amkam kotthin zaunk xokta. Tor Jehovachea kamak poilo zago diunk amkam koxi modot zaunk xokta? Ami purnn khatri dovrunk zai ki “fouzancho Dev Jehova”b amchea borabor asa. Ani amche khuxe poros tachi khuxi korunk ami sodanch mhotv ditat zalear, to amkam tenko ditolo. Tor amkam bhieunchi koslich goroz na.—Haggai 2:4, NW vachat.c
9-10. Matev 6:33-ant boroun dovorlolim Jezuchim utram ekdom khorim asat mhunn, eka zoddpeak koxem kollon ailem?
9 Ami Oleg ani Irinad nanvachea eka pioneer zoddpeachea onnbhovacher dhean dium-ia. Tim eke sobhek tenko diunk dusrea eka zagear gelim. Punn tednam tanchea desachi arthik poristhiti bigoddli ani tanchem kam gelem. Ek voros poriant tankam sarkem kam naslem. Tori astana, Jehova tancho mog korta ani tanchi kallji gheta mhunn tannim onnbhovlem. Toxench, thodde pavtti bhav-bhoinnam pasun tankam modot kortalim. Tor hea oddchonneancho fuddo korunk tankam koxi modot zali? Bhav Oleg survatek niraxi zalo tem khorem, punn to sangta: “Porgottnnechea kamant bizi ravlolean, amchea jivitant kitem sogleam-von mhotvachem tacher dhean diunk amkam modot zali.” Tim dogaim kam sodhit aslim tem khorem, punn tannim zata titlo vell porgottnnent sarlo.
10 Ek dis porgottnne thaun porot ghora ailea uprant tancho ek lagxilʼlo ixtt, 160 kilometr provas korun jevnna-khannacheo vostu aslolim don begam bhorun gheun ailʼlo mhunn tankam kollon ailem. Bhav Oleg sangta: “Tea disa porot ek pavtti Jehova, toxench sobhentlim bhav-bhoinnam amchi kitli kallji kortat tem ami onnbhovlem. Tor fuddem kainch vatt na oxem amkam dista tednam pasun, Jehova aplea sevokank kednanch sanddina mhunn amkam khatri mellʼllea.”—Mt. 6:33.
11. Ami Jehovan dilʼlem kam poilea zagear dovortat zalear, ami kosli khatri dovrunk zata?
11 Ami lokank, Jezuche xis korit ravon tancho jiv salvar korchea kamacher dhean dilolem Jehovak zai. Peregraf 7-ant polloilem toxem, Haggai-an Jehovachea lokank Devmondir porot bandpachem kam portun suru korunk urba dili. Tannim toxem kelem zalear, apunn ‘tancher axirvad ghaltolomʼ mhunn Jehovan bhas dilʼli. (Hag. 2:18, 19) Tor ami pasun Jehovan dilʼlem kam poilea zagear dovortat zalear, to amkam-i besanvam ditolo mhunn ami khatri dovrunk zata.
AMI JEHOVACHER AMCHO VISVAS KOSO VADDOUNK ZATA?
12. Ezra ani tachea borabor aslolea Judevank ghott bhavarthachi kiteak goroz asli?
12 468 K.X.A.-ant, Ezra ani Judevancho anik ek zomo, Babilona thaun Jeruzalemant ieunk bhair sorlo. Oslea vellar tankam ghott bhavarthachi goroz asli. Karonn ho provas korop sompem naslem. Razan Devmondira pasot dilʼlem zaitem bhangar ani chandi tanche lagim aslem. Tor chor tancher sompeponnim akromonn korunk xoktale. (Ezra 7:12-16; 8:31) Itlench nhoi, Jeruzalem pasun surokxit naslem mhunn tankam rokddench kollʼllem. Karonn thoim chodd lok ravonaslo, ani xaracheo vontteo ani darvontte sarke korunk zai asle. Tor Jehovacher amcho visvas vaddounchea vixim Ezra thaun ami kitem xiktat?
13. Ezran Jehovacher aplo visvas koso vaddoilo? (Futtnott pasun polloiat.)
13 Kotthin vellar Jehovan aplea lokanchi koxi rakhonn kelʼli tem Ezran polloilʼlem. Zaitim vorsam fattim, tem mhunnttlear 484 K.X.A.-ant, Ezra chodd korun Babilonant aslo. Ani tea vellar Raza Ahasuerus-an Persiechea Rajeant aslolea soglea Judevancho nas korunk hukum dilʼlo. (Est. 3:7, 13-15) Tor Ezra ani thoim aslolea soglea Judevancho jiv dhokeant aslo. Razacho hukum aikolo tednam ‘dor eka prantant’ aslolea Judevan modoti pasot Jehova lagim vinoti keli, toxench upas kelo ani dukh kelem. (Est. 4:3) Punn uprant Judevanchea dusmanamnim chintlolem tachem portench zalem tednam, Ezra ani tea Judevank koxem bhoglem tea vixim chintat! (Est. 9:1, 2) Tor hea ekdom kotthin poristhitint Ezran jem onnbhovlem, tea vorvim fuddarak ietolea kotthin poristhiticho fuddo korunk to toiar zalo. Toxench Jehova aplea lokanchi rakhonn korunk xokta mhunn tacho visvas anikui vaddlo.e
14. Eke bhoinnin kotthin poristhitint jem onnbhovlem tantuntlean ti kitem xikli?
14 Kotthin poristhitint Jehova amchi koxi kallji gheta tem ami polloitat tednam, fuddarakui to amchi kallji ghetolo mhunn amcho visvas anikui ghott zata. Oxench Eastern Europe-ant ravpi, bhoinn Anastasia-n onnbhovlem. Tichea sangata kam kortalim tim, eka rajki vixoi-acher tankam tenko diunk ticher dobhav ghaltalim dekhun, bhoinnik aplem kam soddchem poddlem. Ti mhunntta: “Jivitant poile pavtti mhojea hatant poixe nasle.” Ti fuddem mhunntta: “Hanvem soglem Jehovachea hatant soddlem. Ani tannem kitle bore toren mhoji kallji ghetli tem hanvem polloilem. Faleam zor mhojem kam porot voita zalearui, hanv bhieunchem na. Mhozo sorgincho Bapui aiz mhoji kallji gheta zalear, to fuddarakui ghetolo.”
15. Jehovacher aplo visvas samballunk Ezrak koxi modot zali? (Ezra 7:27, 28)
15 Jehova Devacho hat apnnacher asa mhunn Ezran onnbhovlem. Adim Jehovan zaite pavtti apleachi kallji koxi ghetloli tea vixim Ezran chintlem tednam, to Jehovacher aplo visvas samballunk pavlo. Dekhunuch “Sorvespora Devacho hat mhojer asa” oxem to mhunnonk pavlo. (Ezra 7:27, 28 vachat.) Ani tannem boroilʼlea Bible-antlea Ezra pustokant, oslinch sarkim utram anik panch pavtti boroileant.—Ezra 7:6, 9; 8:18, 22, 31.
Jehova amkam khoreponnim modot korta mhunn ami ghoddie khoinchea poristhitimnim pollounk xoktat? (Peregraf 16 polloiat)f
16. Jehova amkam khoreponnim modot korta mhunn ami ghoddie khoinchea poristhitimnim pollounk xoktat? (Chitr pasun polloiat.)
16 Kotthin poristhitint Jehovacho hat amcher pasun asa mhunn ami onnbhovunk xoktat. Zoxem odhivexonak hajir zaunk tumkam sutti zai vo tumi ekui mitting chukounk sodhinant dekhun, tumchea kamachea vellant thoddo bodlav kelʼlo tumkam zai mhunn chintat. Tor oslea vellar tumi tumchea patranva lagim uloitat zalear, Jehova khoreaninch tumkam koxe toren modot korta tem tumi onnbhovtolim. Ani ghoddie porinnam tumi chintlolem tache poros khub boro zaunk xokta. Hea vorvim Jehovacher tumcho visvas anikui vaddttolo.
Lokanchea patkank lagon, Ezrak itli khont zali ki to Devmondirant vochon roddonk, ani magnnem korunk laglo. Lokui roddonk lagle. Uprant Shekanian, Ezrak bhuzvonn diunk him utram mhunnttlim: “Israelak ozun ilo bhorvonso asa . . . Ami tujea sangata asat.”—Ezra 10:2, 4, NW (Peregraf 17 polloiat)
17. Kotthin poristhitint Ezran khaltikai koxi dakhoili? (Masikachem fuddlem chitr polloiat.)
17 Ezran khaltikaien Jehova lagim modot magli. To apleo zobabdareo koso purnn kortolo mhunn taka usko zatalo tednam, to khaltikaien Jehova lagim magnnem kortalo. (Ezra 8:21-23; 9:3-5) Tor Ezra koso Jehovacher purnn patieun asa tem Judevamnim polloilem tednam, Ezrak sangat diunk ani Jehovak manvota tem korunk tankam urba mellʼlli. (Ezra 10:1-4) Tor hantuntlean ami kitem xiktat? Ami amchea familicheo gorzo koxim purnn kortolim vo tanchi rakhonn koxi kortolim hacho usko zata tednam, ami Jehova lagim magnnem korunk zai ani to amkam modot kortoloch mhunn visvas dovrunk zai.
18. Ami Jehovacher amcho visvas koso vaddounk zata?
18 Ami khaltikaien Jehovachi, toxench bhav-bhoinnanchi modot ghetat tednam, Jehovacher amcho visvas anikui vaddtta. Hea vixim amkam Erika-cho onnbhov asa. Tika tin bhurgim asat. Tichea jivitant ekdom vaitt ghoddnneo ghoddleo. Thoddeach tempa bhitor, zolmak ieunk naslolem tichem bhurgem bhair poddlem, toxench ticho ghov bhair poddlo. Punn oslea poristhitint pasun, Jehova sodanch apli kallji ghetolo mhunn tika visvas aslo. Jem kitem ghoddlem tea vixim ti oxem mhunntta: “Jehova amkam koso modot kortolo tem amkam poilim khobor asona. Ami chintunk na tea toren to modot korta. Tannem mhojea ixttank uzar korun mhojea zaitea magnneanche zobab dile mhunn hanvem polloilem. Zoxem thodde pavtti, tanchea utram vorvim, vo korneam vorvim mhaka modot zali. Tor mhaka koxem bhogta tem hanv mhojea ixttank sangta zalear, mhaka modot korunk tankam sompem zata mhunn hanv xiklem.”
XEVOTT PORIANT TUMCHO VISVAS GHOTT SAMBALLAT
19-20. Jeruzalemant vochonk xoklim nant tea Judevam thaun ami kitem xikonk zata?
19 Babilonant aslolim thoddim Judevam zanntteponnak lagon, gombhir duensank lagon, vo familichea zobabdarenk lagon Jeruzalemant vochonk xoklim nant. Punn tanchea thaun pasun ami ek moladik lisanv xikonk zata. Tem mhunnttlear, jim Judevam Jeruzalemant vochonk bhair sorlolim tankam tannim ap-khuxen Devmondira pasot goroz poddttoleo teo zaiteo vostu dileo. (Ezra 1:5, 6) Ani Judevancho poilo zomo Jeruzalemant ieun sumar 19 vorsam uprant pasun, Babilonant aslolim Judevam oxech toren dennim dhaddttalim oxem dista.—Zek. 6:10.
20 Amchea poristhitik lagon Jehovache sevent amkam zai titlem ami korunk xokonant, oxem ghoddie amkam disot. Tori astana, ami ap-khuxen jem kortat tacho Jehova valor korta mhunn ami khatri dovrunk zata. Kiteak? Zekariasak Jehovan kitem sanglolem tacher dhean diat. Jehovan taka Babilonant ravpi Judevamnim jem bhangar ani chandi dhaddlolem, tacho ek mukutt toiar korunk sanglo. Tim Judevam kitlim udar kallzachim asat tem ho ‘mukutt ugddasak’ haddttalo. (Zek. 6:14) Tor kotthin poristhitint pasun ami ap-khuxen Jehova pasot jem kitem kortat, tem to kednanch visorchona mhunn ami visvas dovrunk zata.—Heb. 6:10.
21. Fuddarak kitem-i zaum, Jehovacher amcho visvas ghott samballunk amkam koxi modot zatoli?
21 Hea nimannea disamnim, amcher kosli-na-kosli kotthin poristhiti ieit ravtoli. Ani fuddarak poristhiti anikui bigddonk xokta. (2 Tim. 3:1, 13) Punn ami chodduch usko korcho nhoi. Kiteak? Haggai-achea disamnim Jehovan aplea lokank kitem sanglolem, tem ami ugddas korunk zata. Tannem mhunnttlolem: “Tumchea sangata Hanv asam . . . Bhieum nakat!” (Hag. 2:4, 5) Tor Jehovachi khuxi korunk amchean zata tem soglem ami kortat tea meren, Jehova amchea-i sangata astolo mhunn ami khatri dovrunk zata. Toxench, hea lekhant, Haggai ani Zekariasachea bhasaunneantlean, toxench Ezrachea udharonnantlean xiklolim lisanvam ami apnnaunk zatat. Oxem kelear, fuddarak kitem-i zaum, Jehovacher amcho visvas ami ghott samballunk pavtolim!
GIT 122 Be Steadfast, Immovable!
a Amkam poixeanchem unnemponn asta, amchea desantlea sorkarak lagon amkam oddchonneo sosunk poddttat, vo porgottnnechea kamak virodh asta tednam, ami Jehovacher amcho visvas koso ghott korunk zata tem ami hea lekhant xiktolim.
b Hebrev bhaxent Haggai 2:4-ant, “fouzancho Dev Jehova” oxem mhunnttlam. Haggai-achea pustokant him utram 14 pavtti ietat. Tim utram Judevank ugddasak haddttalim, toxench aiz amkam-i ugddasak haddttat ki Jehova lagim bhorpur xokti asa, ani devdutanchea eka vhoddlea foujecher taka odhikar asa.—St. 103:20, 21.
c Hag. 2:4, (NW): “‘Torui atam dhir ghe, Jerubbabela,’ uloita to Jehova ‘Kalljidar za, mha-iadnik Joshua, Jehozadakachea puta’ “‘Ani tumi, desantlea soglea lokamno, ghott ravat’ uloita to Jehova. ‘Vavrak lagat’ “‘Tumchea sangata Hanv asam’ – uloita to fouzancho Dev Jehova.”
d Thoddim nanvam bodolʼleant.
e Ezra, Kaideancho kola aslolo kopi boroun kaddpi aslo. Tor Jeruzalemant voichea khub poilim thaunuch, Jehova apleo bhasaunneo purnn kortoloch mhunn tannem aplo visvas ghott kelʼlo.—2 It. 36:22, 23; Ezra 7:6, 9, 10; Jer. 29:14.
f CHITRACHI MAHITI: Ek bhav odhivexonak vochonk lagon, aplea patranva lagim sutti magta, punn to taka sutti dina. Tache lagim porot ulounk toiari kortana, bhav Jehova lagim magnneant modot ani margdorxon magta. To aplea patranvak odhivexonachem amontronn dakhoita, ani Bible amkam borim munxam zaunk koso modot korta tem somzaita. Hem aikon patranvak itlem borem dista ki to bhavak sutti dita.