Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
ONLINE LIBRARY
Konkani (Romi)
  • BIBLE
  • PROKAXONAM
  • MITTING
  • bt odh. 15 panam 117-123
  • “Sobhek Ghottai” Dili

Tunvem vichun kaddla tea vixoi-acher viddeo na.

Sorry, ho viddeo sarko load zaunk na.

  • “Sobhek Ghottai” Dili
  • ‘Devachea Rajea Vixim Bore Bhaxen Sakx Diat’
  • Vixoi
  • Oslich Mahiti
  • ‘Ami Tea Xaramnim Porot Vochum-ia Ani Bhav Koxe Asat Tem Polloum-ia’ (Itihas 15:36)
  • “Boroch Vad-vivad Zalo” (Itihas 15:37-41)
  • “Timotachi Khub Tokhnnai Kortale” (Itihas 16:1-3)
  • “Sobhencho Bhavarth Ghott Zait Gelo” (Itihas 16:4, 5)
  • ‘Jehovachea Odhikaran Bhienastana Kelʼli Porgottnni’
    ‘Devachea Rajea Vixim Bore Bhaxen Sakx Diat’
  • Tornattea Bhavamno​—⁠Marku ani Timotachi Dekh Gheiat
    Pahrogopur Jehovachea Rajea Vixim Porgottʼtta (Obheas)—2025
  • “Xis Khuxalkaien Ani Povitr Xokten Bhorot Gele”
    ‘Devachea Rajea Vixim Bore Bhaxen Sakx Diat’
  • Paulu Ani Timot
    Bible-antlean Xikonk Mellttat Tim Lisanvam
‘Devachea Rajea Vixim Bore Bhaxen Sakx Diat’
bt odh. 15 panam 117-123

ODHEAI 15

“Sobhek Ghottai” Dili

Bhonvddi korun seva korpi, bhavarthant ghott zaunk sobhank modot kortat

Ho odheai Itihas 15:36–16:5-acher adarit asa

1-3. (a) Bhonvddi korpache sevent, Paulucho novo sangati konn aslo, ani tacho sobhav koso aslo? (b) Hea odheai-ant ami kitem xiktolim?

PAULU ani Timot, apli mixinori bhonvddi suru kortat. Te eka xarant thaun dusrea xarant voitat toxe, Pauluchi nodor Timotacher asa. Tea vellar, ghoddie Timot sumar 20 vorsancho tornnatto aslo. Ani hi seva korunk taka khub itsa ani urba asa mhunn Paulu polloita. Listra ani Ikonium, fattim soddun te dor ek panvl fuddem ghetat toxe, Timot aplea ghora thaun pois-pois pavta. Fuddem tanchea bhonvdde vellar kitem zatolem tea vixim Pauluk thoddem kitem tori khobor asa. Karonn, hi tachi dusri mixinori bhonvddi asli. Tor tankam zaitea oddchonneancho ani dhokeancho fuddo korcho poddttolo mhunn Paulu zannam. Punn Timot hea soglea trasancho koso fuddo kortolo, tea vixim ghoddie Paulu chintʼtalo astolo.

2 Pauluk, Timotacher khub visvas aslo. Itlo visvas Timotak svotacher pasun naslo. Halinch ghoddlolea ghoddnnentlean, ek boro sangati asop kitlem gorjechem tem Pauluk kollon ailʼlem. Karonn, hea sevent kitem mellon asa tem Paulu zannam aslo. Tannem sobhank bhett diunchi asli ani tankam urba diunk zai asli. Tor hem kam korunk tancho nichov ghott asonk zai aslo ani tanchem chintop ek-sarkem asonk zai aslem. Punn Pauluk oxem kiteak dislem astolem? Karonn, halinch tachea ani Barnabasa modem vad-vivad zalʼlo ani futt poddloli.

3 Tor amchea modem vad-vivad zata tednam ami to koso suttavo korunk zata, tem ami hea odheai-ant polloitolim. Toxench, bhonvddi korpache sevent, Paulun Timotak aplo sangati mhunn kiteak vinchun kaddlo tem-ui ami xiktolim. Tea bhair, sorkittachea dekhrekh korpeachea kama vixim amkam anik somzonni mellttoli.

‘Ami Tea Xaramnim Porot Vochum-ia Ani Bhav Koxe Asat Tem Polloum-ia’ (Itihas 15:36)

4. Dusrea mixinori bhonvddechea vellar Paulucho udʼdhex kitem aslo?

4 Paulu, Barnabas, Judas ani Silas, sunoti vixim sonchalon monddollan ghetlolo nirnnoi, Antiokantlea sobhentlea bhav-bhoinnank sangtat ani tankam ghottai ditat mhunn ami fattlea odheai-ant polloilʼlem. Tea uprant Paulu kitem korta? To Barnabasak oxem mhunntta: “Chol ami tea soglea xaramnim porot vochum-ia, jea xaramnim ami Jehovachem utor xikoilʼlem ani porgott kelʼlem. Thoinche bhav koxe asat tem ami polloun ieum-ia.” (Itihas 15:36) Paulu hea novea xisank bexttich bhett diun ieunk sodhinaslo. Punn hi dusri mixinori bhonvddi korunk tacho kitem udʼdhex aslo tem amkam Itihas pustok dakhoita. Poilo mhunnttlear, sonchalon monddollan ghetlolo nirnnoi to dusrea-i sobhentlea bhav-bhoinnank kollounk sodhtalo. (Itihas 16:4) Ani dusro, to bhonvddi korpachem kam kortalo dekhun, sobhentlea bhav-bhoinnancho bhavarth ghott korunk to tankam modot korunk sodhtalo. (Rom. 1:11, 12) Tor aiz sobhentlea bhav-bhoinnank ghottai diunk, Jehovachem songotton, poilea xekddeantlea sonchalon monddollachi dekh koxi gheta?

5. Aiz sonvsarbhorchea sobhentlea bhav-bhoinnank Sonchalon Monddoll urba ani margdorxon koxem dita?

5 Aiz Jezu Krist, Jehovachea Sakxeanchea Sonchalon Monddolla udexim sobhank margdorxon dita. He visvaxi makhlole bhav chitti, prokaxonam, mitting ani her vatto uzar korun, sonvsarbhorchea sobhentlea bhav-bhoinnank urba ani margdorxon ditat. Sonchalon Monddoll dor-eke sobhent kitem zata tem zannam zaunk sodhta. Ani hea pasot Sonchalon Monddoll bhonvddi korpi bhavank nemta ani dor-eke sobhent bhett diunk dhaddtta. Oxem korun Sonchalon Monddollan purte aslolea hozaramnim vhoddilank sorkittachi dekhrekh korpi mhunn nemleat.

6, 7. Sorkittachi dekhrekh korpi bhavank kosleo-kosleo zobabdari astat?

6 Aiz sorkittachi dekhrekh korpi bhav, sobhent bhett ditat tednam te thoinchea soglea bhav-bhoinnank kallji dakhoitat ani tancho bhavarth ghott korunk tankam modot kortat. Te hem koxem kortat? Te poilea xekddeantlea bhonvddi korpeanchi, zoxem Pauluchi dekh ghetat. Tannem aplea sangata bhonvddi korpi Timotak oxem mhunnttlem. “Porgott korit rav, kallachi goroz vollkhon borea ani vaitt, hea donui kallant urben hem kam kor. Khub pasiensan, ani boro xikoupi zaun xikoita astana, chuk kortat tankam sudhar, koddok utramnim xittkai ani somzai. . . . Porgottnnechem kam kor.”​—2 Tim. 4:2, 5.

7 Hea utram pormonnem, sorkittachi dekhrekh korpi bhav, ani te kazari asat zalear tancheo bailo, sobhentlea bhav-bhoinnam sangata sevent veg-veglle toren bhag ghetat. Tankam porgottnne pasot khub urba asa ani tim borim xikoupi zaun asat. Tor bhav-bhoinnank tanchea thaun zaitem xikonk melltta. (Rom. 12:11; 2 Tim. 2:15) Toxench, tim svarth naslolo mog dakhoitat. Karonn tim aplo vell ani takot dusreanchi seva korunk uzar kortat. Toxem korunk tim khuxal zatat. Titlench nhoi, vatavoronn borem na toslea ani bhirankull vattaramnim pasun tim provas kortat. (Filp. 2:3, 4) Toxench, sorkittachi dekhrekh korpi bhav, Bible adarit bhaxonnam diun sobhentlea bhav-bhoinnank urba ditat, xikoitat ani solʼle-i ditat. Tanchea udharonnancher niall korun ani tanchea bhavarthachi dekh gheun, sobhentlea bhav-bhoinnank faido zata.​—Heb. 13:7.

“Boroch Vad-vivad Zalo” (Itihas 15:37-41)

8. Paulun, Barnabasak apoilo tednam tannem kitem kelem?

8 Barnabas, Paulu sangata vochon “thoinche bhav koxe asat tem” pollounk toiar zalo. (Itihas 15:36) Karonn, adim tannim dogaimnim sangata ekdom bore bhaxen kam kelʼlem. Ani tea sobhentlea bhav-bhoinnank te bore toren vollkhotale. (Itihas 13:2–14:28) Tor, sangata mellon kam korchi ievzonn ekdom bori asli. Punn uprant ek oddchonn uprasta. Tea vixim, Itihas 15:37 oxem sangta: “Barnabasak aplea sangata Marku mhunnttat tea Juanvak gheun vochonk zai aslem.” Tor hea utrantlean, Barnabas aplea sangata Markuk gheun vochonk zata kai mhunn Pauluk vicharinaslo. Punn taka mixinori bhonvddi korchea kamant aplo bapul-bhav, Markuk vhoronkuch ‘zai aslo’ mhunn kollon ieta.

9. Barnabasan sanglolem tem Pauluk kiteak manvonk na?

9 Punn Pauluk hem manvonk na. Oxem ami kiteak mhunnonk zata? Bible sangta: “Pauluk, [Markuk] aplea sangata vhorop sarkem disonk na. Karonn Pamfiliant to tankam soddun gelʼlo ani tannem hem kam korunk tankam sangat diunk na.” (Itihas 15:38) Paulu ani Barnabasachea, poilea mixinori bhonvddechea vellar, Marku tanchea sangata gelʼlo, punn to chodd temp ravonk na. (Itihas 12:25; 13:13) Pamfiliantuch astana, Marku aplem kam soddun Jeruzalemant aplea ghora porot gelo. Tannem oxem kiteak kelem tem Bible amkam sangona. Punn to zobabdari samballunk purto na oxem Pauluk ghoddie dislem astolem. Tor atam tacher patieunk zatolem kai na mhunn Pauluchea monant ghoddie dubhav ailo astolo.

10. Marku vixim Paulu ani Barnabasache vichar veglle aslolean kitem zalem?

10 Tori astana, Barnabasak koxe-i bhaxen Markuk aplea sangata vhoronk zai aslo. Punn Paulu aplem mon bodlunk toiar naslo. “Hea karonnak lagon Paulu ani Barnabasa modem boroch vad-vivad zalo. Taka lagon te eka-meka thaun veglle zale” mhunn Itihas 15:39 amkam sangta. Barnabas vhoddear boson aplem ganv-ghor, Siprusachea zunvear gelo. Ani tannem aplea sangata Markuk vhelo. Punn Paulun apli mixinori bhonvddi suru keli. Tea vixim Bible amkam sangta: “Paulun Silasak vinchlo. Jehovachi favo nasloli doia Paulucher urchi mhunn bhavamnim magnnem kelem. Uprant te dogui bhair sorle.” (Itihas 15:40) Tor sangata mellon, te “Siria ani Silisiantlea vattarantlean sobhek ghottai di-it” gele.​—Itihas 15:41.

11. Amchea ixttam sangata amcho vad-vivad zalear, khoinche gunn aslear amchi ixttagot samballunk amkam modot zatoli?

11 Ami oporipurnn asat mhunn hi ghoddnni amchea ugddasak haddtta. Sonchalon monddollan, Paulu ani Barnabasak aple protinidhi mhunn vinchun kaddlole. Toxench Paulu, uprant sonchalon monddollacho vangddi zalo astolo. Tor te khub bore bhav asle. Tori astana, eka vellar te chukle. Punn hea karonnak lagon tannim apli ixttagot moddonk dili kai? Te oporipurnn asle tem khorem, punn Paulu ani Barnabas khalti asle ani te Jezu Kristachea dekhin cholonk sodhtale. Tor tannim eka-mekak bhogxile ani porot apli ixttagot ghott keli mhunn kosloch dubhav na. (Ef. 4:1-3) Uprant, Paulun ani Markun pasun Jehovache sevent sangata mellon kam kelem.a—Kol. 4:10.

12. Paulu ani Barnabasachi dekh gheun aiz Kristi sobheche dekhrekh korpi kosle gunn dakhoitat?

12 Hea vellar, Pauluk ani Barnabasak rag ailo tem khorem, punn te ragixtt sobhavache nasle. Hem amkam koxem kolltta? Karonn Barnabas doiall aslo ani aplea bhav-bhoinnank modot korunk sodanch toiar aslo dekhun, tim taka Juze, hea tachea nanvan apoinaslim. Tachea bodlek, tannim taka Barnabas hem nanv dilem, zacho orth “Bhuzvonnecho Put.” (Itihas 4:36) Paulu pasun khub movall aslo ani taka dusreanchi porva asli. (1 Tes. 2:7, 8) Tor aiz Kristi vhoddil, toxench sorkittachi dekhrekh korpi, Paulu ani Barnabasachi dekh ghetat. Te khalti astat ani sobhentlea bhav-bhoinnam sangata, toxench eka-meka sangata doiallaien ani mogan vagtat.​—1 Ped. 5:2, 3.

“Timotachi Khub Tokhnnai Kortale” (Itihas 16:1-3)

13, 14. (a) Timot konn aslo, ani to Pauluk koso mellonk pavlo? (b) Paulun tacher khas dhean kiteak dilem? (c) Timotak kosli zobabdari mellʼlli?

13 Paulu aplea dusrea mixinori bhonvddechea vellar, Galasiechea, Romi prantant gelo, zoim thoddeo sobha asleo. Bible sangta: “Paulu Derbe ani Listra xarant pavlo. Thoim Timot nanvacho ek xis aslo. Tachi avoi Judev asli ani Somiacher bhavarth dovortali. Punn tacho bapui Grik aslo.”​—Itihas 16:1.b

14 47 K.X.-ant, aplea poilea mixinori bhonvddechea vellar Paulu Timotachea kuttumbak mellʼllolo mhunn dison ieta. Atam don vo tin vorsam uprant, aplea dusrea mixinori bhonvddechea vellar, Paulun Timot hea tornnatteacher, khas dhean dilem. Oxem tannem kiteak kelem? Bible sangta: “Bhav Timotachi khub tokhnnai kortale.” Fokot tacheach sobhentlea bhavam modem nhoi, punn bhonvtonnchea sobhentlea bhavam modem pasun taka ek borem nanv aslem. Karonn Ikoniuma thaun Listra sumar 30 kilometr pois aslem ani thoinche bhav pasun tachi tokhnnai kortale. (Itihas 16:2) Tor povitr xoktechem margdorxon gheun vhoddilamnim Timotak, Paulu ani Silasa sangata bhonvddechem kam korunk ek khas zobabdari dili.​—Itihas 16:3.

15, 16. Timot aplea bhav-bhoinnam modem ek borem nanv kiteak zoddunk pavlo?

15 Itle tornne piraier, Timot ek borem nanv koso zhoddunk pavlo? To huxar aslo, pollounk boro distalo, vo taka zaiti tank asli dekhun taka ek borem nanv aslem kai? Heo vostu munxanche nodren mhotvacheo asat zait. Provadi Samuelan pasun eka vellar munxachea bhailea rupacher chodd dhean dilem. Punn Jehovan taka sanglem: “Monʼxam bhaxen Dev pollena; monis bhailem rup polleta, punn Sorvespor kalliz polleta.” (1 Sam. 16:7) Tor, Timotak zaiti tank asli mhunn taka borem nanv aslem oxem nhoi, punn tachea borea gunnank lagon, to bhavam modem ek borem nanv zoddunk pavlo mhunn amkam kollon ieta.

16 Uprant, apostl Paulu pasun, Timotachea zaitea borea gunnancher dhean dita. Paulu Timota vixim sangta ki tacho sobhav ekdom boro asa. To svarth naslolo mog dusreank dakhoita ani sobhent taka mellʼlloleo zobabdareo samballunk khub vavr korta. (Filp. 2:20-22) Toxench, tacho ‘bhavarth dhongiponn naslolo’ mhunn pasun amkam Bible-ant sanglam.​—2 Tim. 1:5.

17. Aiz tornnatteamnim Timotachi dekh koxi gheunk zata?

17 Aizui, Timotachi dekh gheun zaitim tornnattim bore gunn dakhounk vavr kortat. Oxem korun tim lhanuch piraier Jehova sangata ani lokam sangata ek borem nanv zoddunk pavtat. (Mho. 22:1; 1 Tim. 4:15) Ani tim dhong-naslolo bhavarth dakhoitat. (St. 26:4) Toxench, bhav-bhoinnam sangata astana eke bhaxen, ani sonvsarantlea lokam sangata astana vegllech bhaxen vagonant. Hea karonnank lagon, Timota bhaxen, him tornnattim sobhent khub moladik zaun asat. Ani tim porgottnnaram zaun aplem jivit Jehovak somorpit korun bautizm ghetat tednam Jehovacho mog kortat tim soglim khuxal zatat!

“Sobhencho Bhavarth Ghott Zait Gelo” (Itihas 16:4, 5)

18. (a) Sonchalon monddollan dilʼlem margdorxon Paulun ani Timotan koxem pallʼllem? (b) Hea vorvim sobhank koso faido zalo?

18 Paulun ani Timotan zaitim vorsam sangata mellon kam kelem. Sonchalon monddollan bhonvddi korpeank jem margdorxon dilʼlem tem soglem tannim pallʼllem. Tea vixim Bible amkam sangta: “Te thoim thaun jea-jea xaramnim gele, thoim tannim Jeruzalemantlea apostlamnim ani vhoddilamnim kitem nirnnoi ghetla to tankam sanglo ani tankam pallunk lailo.” (Itihas 16:4) Ani Jeruzalemantlea apostlamnim, toxench vhoddilamnim dilʼlem margdorxon bhav-bhoinamnim pallʼllem mhunn amkam dison ieta. Heach pasot, “sobhencho bhavarth ghott zait gelo ani disan-dis xisancho ankddo vaddot gelo.”​—Itihas 16:5.

19, 20. “Fuddakar ghetat” tea bhavank ami kiteak khaltim ravonk zai?

19 Aizui, “fuddakar ghetat” te bhav amkam margdorxon ditat tem ami khaltikaien pallttat tednam amcher Jehovachem besanv asta. (Heb. 13:17) Aiz sonvsarachi poristhiti bodlot asa. Tor, ‘visvaxi ani xannea chakra’ thaun amkam jem margdorxon melltta, tem zannam zavop ani pallop khub gorjechem zaun asa. (Mt. 24:45; 1 Kor. 7:29-31) Oxem kelear, amcho bhavarth ghott urtolo ani hea sonvsara thaun ami nitoll urtolim.​—Jak. 1:27.

20 Paulu, Barnabas, Marku ani poilea xekddeantlea her makhlolea vhoddilam bhaxen, Kristanvam modem fuddakar ghetat te bhav ani Sonchalon Monddollantle bhav pasun oporipurnn asat tem khorem. (Rom. 5:12; Jak. 3:2) Punn Sonchalon Monddoll purnn ritin Devachea Utracher patieun ravta ani bariksannen apostlanchea udharonnachi dekh gheta dekhun ami tancher visvas dovrunk zata. (2 Tim. 1:13, 14) Ani hea pasot tanchem margdorxon ami pallttat tednam, sobhentlea bhav-bhoinnank ghottai melltta ani tancho bhavarth ghott zata.

“BORI KHOBOR FUDDEM VHORONK” TIMOTAN KHUB VAVR KELO

Timotan Pauluk mixinori sevent khub modot keli. Tannim sangata mellon sumar 11 vorsam kam kelem. Taka lagon, Paulun Timota vixim oxem boroilem: “Tachea sarkea sobhavacho mhojea lagim dusro anik konnuch na. To kallzantlean tumchi porva kortolo. . . . Tumi svota tache vixim zannant. Jea toren ek put aplea bapaik modot korta, teach toren bori khobor fuddem vhoronk tannem mhojea sangata khub vavr kela.” (Filp. 2:20, 22) Porgottnnechea kamant Timotan apleachean zata tem soglem kelem. Ani taka lagon, Paulu tacho khub valor kortalo. Khorench, Timotan amkam ekdom borem udharonn dovorlam.

Timot.

Timot Listrant vaddlolo mhunn dison ieta. Tacho bapui Grik aslo, ani tachi avoi ek Judev asli. Lhanponnar thaun tachi avoi, Eunis ani tachi xemai, Lois taka Devachea Utrantlean xikoitalim. (Itihas 16:1, 3; 2 Tim. 1:5; 3:14, 15) Paulun Listrant poile pavtti bhett dili tednam ghoddie, Timotan aple avoi ani xemai sangata Kristi dhorm apnnailo astolo.

Punn Paulu thoddea vorsamnim porot ailo tednam Timot sumar 20 vorsancho aslo astolo. Tea vellar “Listra ani Ikoniumantle bhav Timotachi khub tokhnnai kortale.” (Itihas 16:2) Tor povitr xokte udexim Timota vixim kelʼlea bhasaunnechea adarit Paulun ani thoinchea vhoddilamnim Timotak ek khas zobabdari diunk tharaili. (1 Tim. 1:18; 4:14; 2 Tim. 1:6) Ti mhunnttlear, to Paulu sangata mixinori bhonvddi korpacho aslo. Dekhun, Timotan apli famil fattim soddunk zai asli. Ani to Judevank bhett diuncho aslo dekhun tankam koslich addkholl zaina zaunk tannem sunot korunk zai asli.​—Itihas 16:3.

Timotan zaitea zageancher provas kelo. Tannem Paulu ani Silasa sangata Filipint, Silasa sangata Bereiant, ani ekleanuch Tesalonikent porgottnni keli. To Pauluk portun Korintant mellʼllo tednam, tannem Tesalonikentlea bhav-bhoinnam vixim sanglem ani tankam sonkoxtt asonui tim visvaxi asat mhunn taka bori khobor dili. (Itihas 16:6–17:14; 1 Tes. 3:2-6) Paulu Efez sobhent astana Korint sobhe vixim taka vaitt khobor mellʼlli tednam tankam modot korunk tannem Timotak porot Korintant dhaddunk tharailem. (1 Kor. 4:17) Uprant Efeza thaun Paulun Timotak ani Erastusak Masedoniant dhaddle. Punn Paulun Romkarank chitt boroili tednam, Timotak porot Korintant dhaddlo. (Itihas 19:22; Rom. 16:21) Tor bori khobor porgottunk Timotan zaitea zageancher provas kelo.

Tori astana, apleak mellʼllolem kam korunk apunn purto na oxem ghoddie Timotak dislem astolem, dekhunuch Paulun taka oxem boroilem: “Tuje torne piraiek lagon konnench tuka valoracho nhoi mhunn lekhina zaunk kallji ghe.” (1 Tim. 4:12) Tor Pauluk Timotacher visvas aslo ani teach pasot tannem taka zaiteo oddchonneo asleo toslea eke sobhent dhaddlo ani taka sanglem: “Thodde zann je veglle torechi xikounn xikoitat tankam oxem korchem nhoi mhunn adnea di.” (1 Tim. 1:3) Titlench nhoi, punn sobhent bhavank dekhrekh korpi ani sobheche sevok mhunn nemunk Paulun Timotak odhikar dilo.​—1 Tim. 5:22.

Timotachea ekdom borea gunnank lagon Paulu tacho khub mog kortalo. Bible amkam sangta, ki tanchi ixttagot ekdom ghott asli, te eka-mekak visvaxi asle ani eka-meka sangata tanchem natem, ek bapui ani puta bhaxen aslem. Heach pasot, Paulun Timota vixim boroilem, ki taka tachi dukham ugddas asat, to taka pollounk axeta ani tachea pasot magnnem korta. Toxench, taka “porot-porot zata tea duensak lagon,” tem mhunnttlear tachea pottant ghoddie borem asonaslem dekhun tannem kitem korunk zata, tem Paulun taka sanglem.​—1 Tim. 5:23; 2 Tim. 1:3, 4.

Pauluk poilech pavtt Romant bondkhonnint ghatlo tednam, Timot tachea sangata aslo. Thoddea tempa pasot to-ui tachea sangata koidi aslo. (Fil. 1; Heb. 13:23) Tanchi ixttagot ekdom ghott asli mhunn kollon ieta, karonn apunn morcho aslo mhunn Pauluk kollon ailem tednam tannem Timotak apounk dhaddun oxem mhunnttlem: “Zata titlea begin mhojea lagim ieuncho proitn kor.” (2 Tim. 4:6-9) Punn aplo mogall ixtt ani xikxok morchea poilim Timot thoim pavlo vo na tem Bible amkam sangona.

MARKUK ZAITE SUEOG MELLʼLLE

Jezuk dhorunk ailʼlea munxamnim Jezu sangata anikui ‘eka tornnatteak’ dhorunk proitn kelʼlo, punn to “uktoch pollon gelo” mhunn Markuchea Bore Khobrechea pustokant amkam vachunk melltta. (Marku 14:51, 52) Tor fokot Markun, zaka Juanv Marku pasun mhunnttla, tannench hi ghoddnni boroun dovorlea dekhun, ho tornnatto ghoddie toch aslo astolo. Ani hem khorem asa zalear, Marku thodde pavtti Jezu sangata astalo mhunn amkam kollon ieta.

Vhoddil uloita tednam Marku aikota ani thodde mudʼde boroun gheta.

Sumar 11 vorsam uprant, Herod Agripa Kristavank dhumallo ditalo tednam, Jeruzalem sobhentle “zaite zann” magnnem korunk, Markuchi avoi, Mariechea ghorant ektthaim zale. Devdutan Pedruk vizmit korun bondkhonnintlean soddoilea uprant, Pedru tichea ghorant ailo. (Itihas 12:12) Tor, Marku jea ghorant vaddlolo, tea ghorant uprant Kristi mittingo zaunk lagleo. Dekhun, tea vellar aslolea Jezuchea xisank Marku bore bhaxen voll-khotalo mhunn kainch dubhav na ani tancho tacher ekdom boro probhav poddlolo.

Kristi sobha suru zali tednam Markun veg-vegllea dekhrekh korpeam sangata seva keli. Survatek tannem aplo bapul-bhav Barnabas ani Paulu sangata Sireachea Antiokant seva keli astoli mhunn dison ieta. Sevent taka mellʼllolo ho poilo sueog aslo. (Itihas 12:25) Paulu ani Barnabas apli poili mixinori bhonvddi korunk Siprusantlean Asia Minor-ant gele tednam Marku-i tanchea sangata aslo. Punn thoim thaun to Jeruzalemant porot gelo. Tannem oxem kiteak kelem tem Bible-ant sanglolem na. (Itihas 13:4, 13) Marku vixim Paulu ani Barnabasa modem ek pavtt vad-vivad zalo mhunn Itihas odheai 15-ant sanglam. Tea uprant, Barnabasan Markuk gheun Siprusant apli mixinori seva chaluch dovorli.​—Itihas 15:36-39.

Punn uprant tanchea modem zalʼlo ho vad-vivad suttavo zalo oxem ami kiteak mhunnonk zata? Karonn 60 vo 61 K.X.A.-ant Paulu Romant astana Marku tachea sangata porot seva korta mhunn amkam dison ieta. Hea vellar, Paulu Romant ek koidi aslo. Ani tannem Kolosantlea sobhek oxem boroilem: “Aristarkus, zo mhojea sangata bondkhonnint asa, to tumkam mog dhaddtta. Ani Marku, zo Barnabasacho soiro lagta to-ui tumkam mog dhaddtta. (to tumchea lagim ailo zalear tumi taka ieukar diuncho mhunn tachea vixim tumkam suchounneo mellʼllolleo).” (Kol. 4:10) Tor hantuntlean Paulu Markuk Roma thaun Kolosechea sobhek modot korunk taka thoim dhaddunk sodhtalo mhunn dison ieta.

62 tem 64 K.X.-a modem Markun apostl Pedru sangata Babilonant kam kelem. Ani zoxem ami hea prokaxonachea odheai 10-ant polloilem toxem te dogui ghott ixtt zaunk pavle. Ani taka lagon Pedrun tache vixim ‘mhozo put Marku’ oxem mhunnttlem.​—1 Ped. 5:13.

Xekim 65 K.X.-ant, Paulu dusre pavtti Romant bondkhonnint aslo tednam tacho sangati Timot Efezant aslo. Tednam Paulun taka oxem boroilem: “Markuk tujea sangata gheun ieo, karonn to sevechea kamant mhaka khub modot korunk xoktolo.” (2 Tim. 4:11) Paulun apleak apoila mhunn kollʼllea uprant, Marku Efeza thaun rokddoch Romant gelo mhunn kosloch dubhav na. Ani heach pasot Barnabas, Paulu ani Pedru, Markucho khub valor kortale mhunn amkam dison ieta.

Markuk mellʼllolea sogleam poros vhoddlo sueog mhunnttlear Jehovan taka Bore Khobrechea Pustokam modlem ek pustok borounk uzar kelo. Thoddim sangtat ki taka choddxi mahiti apostl Pedru koddlean mellʼlloli. Ani hem sarkem mhunn dista karonn Markun hea pustokant ji mahiti boroilea, ti mahiti fokot Jezu sangata aslolo munis sangonk xoktalo, zoso Pedru. Punn Marku Pedru sangata Babilonant aslo tednam tannem hem pustok borounk na, tachea bodlek tannem hem pustok Romant astana boroilem mhunn dison ieta. Toxench zaite videxi lok tachem hem pustok vachtole mhunn to zannam aslo. Heach pasot tannem Latin utram uzar kelim ani Judev nasloleank somzonk kotthin aslolim Hebrev utram bhaxantor kelim.

a “Markuk Zaite Sueog Mellʼlle,” hem boks polloiat.

b “‘Bori Khobor Fuddem Vhoronk’ Timotan Khub Vavr Kelo,” hem boks polloiat.

    Konkani Prokaxonam (1972-2025)
    Log Out
    Log In
    • Konkani (Romi)
    • Dhadd
    • Preferences
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Dhadd