28 ASÁ
Oservi Jehovápe pyʼamokõiʼỹre “oikove aja entéro”
RRÉI Asá oime vaʼerã ijurujái opyta ohechávo la oĩva henonderã. Umi etíope ogueru peteĩ ehérsito tuichaitereíva oataka hag̃ua Judá. Jehová puévlo ohóva voínte la gerrahápe oñorairõ, péro la Biblia nomombeʼúi oñemoĩma hague hikuái peteĩ ehérsito peichaite tuichávare. Ko ehérsitope oĩ kuri un millón de soldádo. Haimete el dóvle hetave hikuái la Asá ehérsitogui. ¿Mbaʼépa la ombopyʼaguasu vaʼekue Asápe ko situasiónpe?
Ndahaʼéi ningo upérõnte la haʼe tekotevẽ vaʼekue ipyʼaguasu. Diez áño oiko mboyve koʼã mbaʼe, oñepyrũ ramóme ogoverna, Asá ohechaukáma vaʼekue ojoguaha itataravuélope, pe rréi David. Primeroite voi haʼe oñehaʼã ijehe Jehová oguerohory hag̃ua chupe. Por ehémplo ohendu vaʼekue Jehová profetakuérape, haʼéva Oded ha Oded raʼy, Azarías. Ko rréi imitãramo jepe, pyʼaguasúpe oñepyrũ okorrehi umi mbaʼe vai ojapóva oikóvo pe puévlo Salomón oheja guive Jehovápe. Por ehémplo ohundipaite umi taʼanga oadoráva hína kuri pe puévlo ha omosẽmbaite umi kuimbaʼe ojeprostituívape pe témplope.
Haʼe okorrehi avei umi mbaʼe vai ojapóva ihentekuéra voi. Ijavuéla Maacápe ojerrespetaiterei vaʼekue pórke ‘haʼe rréina Judápe’. Péro haʼe ojapo kuri peteĩ taʼanga tieʼỹ posívlemente omokyreʼỹ hag̃ua la héntepe oreko hag̃ua umi rrelasión sexuál oporombojeguarúva. Upéicharõ jepe Asá ndohejái koʼã mbaʼe oraha vai chupe. Haʼe oipeʼa ijavuélape ipuéstogui ha ohapy pe taʼanga tieʼỹ. Jehová oguerohoryeterei kuri la Asá ojapóva, upévare ovendesi pe puévlope ha oiko hikuái pyʼaguapýpe 10 áñore. ¿Péro mbaʼépa Jehová ojapo raʼe Asá rehehápe umi Etiopiagua oúrõ guare oataka hag̃uáicha Judá?
Asá oñemoĩ vaʼerã pe ehérsito tuichavéva ou vaʼekuére oataka umi israelítape
Asá oĩ hína kuri Judápe peteĩ sóna ijyvatévape, ohechárõ guare pe ehérsito etíope ouha chupekuéra. Upepete haʼe oñepyrũ oñemboʼe Ñandejárape. Eñeimahinamína mbaʼéichapa oiméne oñeñandu raʼe isoldadokuéra ohendúrõ guare haʼe heʼiha Ñandejárape: “Jehová, ndéve ningo ndahaʼéi mbaʼeve reipytyvõ hag̃ua umi ikangývape térã umi imbaretévape. Jehová ore Jára, orepytyvõmína, ore ningo rojerovia nderehe, ha nde rérape rosẽ koʼã henteita kóntrape. Jehová, nde ningo ore Jára, anína reheja umi yvypórante ipuʼaka nderehe”. ¡Mbaʼeichaitépa oiméne ogusta raʼe Jehovápe ko ñemboʼe Asá ojapóva ipyʼaite guive! Haʼe ohechakuaa Asá ojoguaitereiha Jonatánpe, rréi Saúl raʼy. Asá ha Jonatán oikuaa vaʼekue Jehová ikatuha oipytyvõ chupekuéra ogana hag̃ua, ikontrariokuéra hetavéramo jepe (1 Sam. 14:6). ¡Oimeraẽ orekóva pe Todopoderósope ijykére siémpre oĩta umi hetavéva apytépe!
Upe rire Asá ha ijehérsito oho oñorairõ. ¿Mbaʼépa oiko umi Etiopiaguágui? La Biblia heʼi: “Jehová ha ijehérsito ohundipaite chupekuéra”. Ni peteĩ soldádo ndojesalvái.
Upe rire Asá osegi omokyreʼỹ umi héntepe oadora hag̃ua Jehovápe. Heta israelita oikóva pe rréino de 10 trívupe ou pe sur gotyo Judápe, ikatu hag̃uáicha oadora jey Jehovápe Jerusalénpe pe témplope. Asá ombyatypaite kuri avei umi héntepe Judápe. Upépe haʼekuéra opromete ifieltaha Jehovápe añoiténte.
Upéicharõ jepe, la Biblia omombeʼu avei Asá ojavy hague heta vése. Pe rréi de Israel opuʼãrõ guare Judá kóntrape, Asá ndojeruréi Jehovápe oipytyvõ hag̃ua chupe. Upéva rangue opaga rréi de Síriape oataka hag̃ua Israélpe. Ha Jehová omondórõ guare peteĩ kuimbaʼe ohecháva visión hérava Hananí okorrehi hag̃ua chupe, haʼe ipochyeterei ha omoinge ko profétape kárselpe. Ijeda rire katu Asá ou vaʼekue hasy, péro ojerure rangue Jehovápe oipytyvõ hag̃ua chupe oho umi médiko rendápente. Ojekuaa Asá ndojeroviavéima hague yma guaréicha.
Ko kásope Jehová ohechauka vaʼekue haʼeha peteĩ túa ipasiensiaitereíva. Emañamína mbaʼépa heʼi la Biblia Asáre ogoverna rire 41 áñore: “Asá katu oservi vaʼekue Ñandejárape pyʼamokõiʼỹre oikove aja entéro”. Asá istória ohechauka porã ñandéve Jehová ohayhuha umi ohayhúvape avei chupe. Péro ohechauka avei nañanderesaráiri vaʼerãha umi mbaʼe haʼe ojapóma vaʼekuére ñanderehehápe. Amedída ohasa el tiémpo, haʼe ñanepytyvõ jey jey ikatu hag̃uáicha ñandepyʼaguasuve amás día.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Asá ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼépa rakaʼe pe “póste sagrádo” ha mbaʼe diósapepa orrepresenta? ¿Mbaʼépa otopa raʼe umi arkeólogo ohechaukáva umi israelita oadora hague upe diósape? (1 Rey. 15:12, 13; w08-S 1/6 10 párr. 1-5-wcgr). A
Taʼanga A: Asá oipeʼa ijavuélape ipuéstogui ha oitypaite umi póste sagrádo
Taʼanga A: Asá oipeʼa ijavuélagui ipuésto de rréina ha ohundi pe póste sagrádo
2. ¿Mávapa rakaʼe posívlemente Hananí raʼy ha mbaʼéichapa haʼe ohechauka osegi hague itúa ehémplo? (it “Hananí” Núm. 2-wcgr).
3. Asá ojavýramo jepe heta vése Jehová renondépe, ¿mbaʼérepa la Biblia heʼi hese oservi hague chupe “pyʼamokõiʼỹre”? (1 Rey. 15:14; w17.03 19 párr. 5, 6).
4. ¿Asá piko oipeʼapa jepe raʼe entéro umi “lugár ijyvatéva”? (2 Crón. 14:2-5; 15:17; w05 1/12 20 párr. 3-wcgr).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
Umi mbaʼe Azarías heʼi vaʼekue omokyreʼỹ Asápe ha pe puévlo kompletoitépe oadora hag̃ua Jehovápe. ¿Mbaʼéichapa ñande avei ikatu ñamokyreʼỹ umi ótrope la jaʼéva rupive? B
Taʼanga B
Asá ojerovia Jehováre oatakárõ guare chupe peteĩ ehérsito tuicháva, péro naimanduʼái hese oatakárõ guare chupe peteĩ ehérsito michĩvéva. ¿Mbaʼéichapa upéva ohechauka ñandéve jajerovia vaʼerãha Jehováre opa mbaʼe jajapóvape? (Prov. 3:5, 6).
¿Mbaʼéichapa ikatu ndepyʼaguasu Asá ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne Asápe Jehová omoingove jey vove chupe?
Reikuaave hag̃ua
Eikóramo peteĩ lugár ikatuhápe reservi Jehovápe pyʼaguapýpe, ¿mbaʼéichapa ikatu esegi Asá ehémplo ha eaprovecha porã upéva?
Jaaprovechákena pe tiémpo jaikohápe pyʼaguapýpe (w20.09 14-19).
¿Mbaʼéichapa Asá ehémplo ikatu ñanepytyvõ ijetuʼu jave ñandéve ñandefiél hag̃ua Jehovápe?