29 ELÍAS
“Che Jára hína Jehová”
OĨ NINGO okomparáva Elíaspe peteĩ rrájore, pórke derrepentete ojaparese la Bíbliape omombeʼu hag̃ua peteĩ mensáhe ipohýiva. Pe rréino de 10 trívu oñepyrũ guive Israélpe, rréi iñañávamante ogoverna upépe. Acab haʼe vaʼekue pe rréi sieteha. Umi rréi oĩ vaʼekue haʼe mboyve iñañáramo jepe, Jehovápe g̃uarã Acab haʼe vaʼekue pe hetave mbaʼe vai ojapóva. Acab omenda vaʼekue peteĩ prinsésa extranhérare hérava Jezabel. Acab omombaʼeguasu vaʼekue umi taʼanga péro hembireko peorve jey chugui. Jezabel oadora vaʼekue Baálpe ha omokyreʼỹ umi héntepe ojapo hag̃ua avei upéicha, posívlemente heʼi vaʼekue voi chupekuéra osakrifika hag̃ua ifamiliakuéra mimi ko dióspe. Peteĩ día Elías oñepresenta Acab renondépe. Jehová omondo chupe ko rréi rendápe okondena hag̃ua chupe ha heʼi hag̃ua mbaʼépa Jehová ojapóta.
¡Eñeimahinamína pe viáhe ojapo vaʼekue Elías! Haʼe osẽ Galaádgui, peteĩ sóna oĩháme hetaiterei sérro ha okrusa ohóvo umi itatýre og̃uahẽ meve Acab palásio tuichaitévape Samáriape. Ko palásiope oñehenói voi “palásio de marfíl”, posívlemente pórke iporãitereíne rakaʼe (1 Re. 22:39). Eñeimahinamína Elías oikeha ohóvo ko palásio iporãitévape. Haʼe og̃uahẽ ohóvo ijao sensillomi reheve, ojejapóva animál raguekuégui ha oreko peteĩ sínto de kuéro ipe guasúva. Haʼe oho oñepresenta pe rréi renondépe ipalásiope, ohechauka hag̃ua chupe idiós Baal ndovaleiha mbaʼeverã. Ndajaikuaái oimépa Jezabel oĩ raʼe upépe iménandi. Péro oimérire upéicha, ¿mbaʼéichapa orreaksiona vaʼerãmoʼã mokõivéva ohendu rire la Elías heʼíva? Jezabel ha Acab oguerovia vaʼekue Baal ogueruha pe ama, péro Elías pyʼaguasúpe ontendeka chupekuéra ndahaʼeiha upéicha. ¿Mbaʼéichapa haʼe ojapo upéva? Haʼe heʼi chupekuéra Jehová oguerutaha peteĩ sekía puku. Upéva ipukúta unos kuánto áño voi, Jehová proféta heʼi peve oky jeytaha.
¿Mbaʼe la ombopyʼaguasuete vaʼekue Elíaspe oñeʼẽ hag̃ua péicha? Oñepyrũrõ guare oñeʼẽ, haʼe heʼi vaʼekue voi: “Ahura Israel Jára Jehová oikovévare, upe che aservívape”. Pe fráse: “Upe che aservívape”, hebréope heʼise “henondépe che añemboʼy”. Elías oñemboʼy hína kuri peteĩ rréi ipoderósova renondépe, péro haʼe oikuaa vaʼekue oñemboʼyha avei peteĩ rréi iñimportantevéva renondépe. ¿Mávapa upéva? Jehová. Ikatu oime Acab ha Jezabel ipoderóso ha oporomongyhyje, péro haʼekuéra ndahaʼéi kuri mbaʼevete Jehová rovake. Upéva oiméne la ombopyʼaguasu vaʼekue Elíaspe.
Elíaspe nomboguevíri pe rréi ha rréina iñañaitéva, pe puévlo hovaʼatãitéva, ni la chupe voi omongyhyjéva
Upe rire Elías osegi vaʼekue ohechauka ipyʼaguasuha. Haʼe iñeʼẽrendu Jehovápe ha oho oiko pe sekía aja peteĩ ñu ndaiporihápe avave. Ofaltapáramo jepe la ojeʼu vaʼerã opárupi, haʼe opytánte upépe. Káda día hoyʼu pe arrójogui ha ohaʼarõ umi kuérvo togueru chupe la hoʼu vaʼerã. Haʼe ohechauka avei ipyʼaguasuha Jehová omondórõ guare chupe Sidónpe, oikohápe Jezabel túa iñañaitéva. Haʼe oho upépe oipytyvõ hag̃ua peteĩ viúda mboriahumi ojeroviaitereívape. Upe rire Sérro Carmélope ohechauka jey ipyʼaguasuha odesafiárõ guare 450 Baal profétape. Upérõ guare Elías ohechauka vaʼekue Jehová añoite haʼeha Ñandejára tee. Elías réra heʼise: “Che Jára hína Jehová”. Ajeve voi ningo la hetaite vése ohechauka vaʼekue ojeroviaha hese.
Upéicharõ jepe, Elías sapyʼánte okyhyje vaʼekue avei. Haʼe ningo haʼe vaʼekue “ñandeichaguánte avei” (Sant. 5:17). Elías ikangypaite kuri oikuaa rire Acab nokambiaseiha, ohecháramo jepe umi milágro oiko vaʼekue Sérro Carmélope. Ha opyta avei okyhyjeterei oikuaa rire Jezabel ohura hague ojukataha chupe. Haʼe osẽ okañy pórke nomanoseieterei. Elías opyta oñembyasyeterei pórke oñandu ndovaleiha mbaʼeverã. Heʼi voi Jehovápe omanosentemaha ha nomereseiha oiko areve ituakuéra ypykue omanóma vaʼekuégui. Upéicharõ jepe Jehová ojapysaka porã ha ipasiénsiante hese. Upe rire Elías dos vése heʼi Jehovápe oñeñanduha haʼeño ha okyhyjeha, opensa voi ndovaleiha mbaʼeverã la ojapo vaʼekue. Jehová omokyreʼỹ iprofétape heʼívo chupe noĩriha haʼeño. Oasegura avei chupe haʼe omombaʼeitiha la ojapóva hesehápe ha ideprovechoitiha chupe g̃uarã. Upéva ári jey, Jehová oelehi peteĩ kuimbaʼe oipytyvõ vaʼerã Elíaspe, ikatu hag̃uáicha oaprende chugui ha upéi opyta hekovia profétaramo.
Upe rire Elías osẽ oheka upe kuimbaʼépe, hérava Eliseo. Haʼekuéra osegi odefende Jehovápe oñondive, ijetuʼúramo jepe upe tiémpope. Eliseo tuicha oipytyvõ vaʼekue Elíaspe ha oaprende chugui upekuévo. Jehová rupive, Elías ndokyhyjevéi ha osegi ipyʼaguasu ipahaite peve.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Elías ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼérepa Jehová oipuru raʼe umi kuérvope ogueraha hag̃ua Elíaspe la hoʼu vaʼerã? (it “Kuérvo” párr. 5-wcgr). A
Lior Kislev
Taʼanga A
2. ¿Mbaʼeichagua milágropa ojapo rakaʼe Elías?(it “Elías” Núm. 1 párr. 12-wcgr).
3. Sérro Carmélope Elías omanda unos kuánto kuimbaʼépe okarga hag̃ua y peteĩ sánhape. ¿Moõguipa oguenohẽ raʼe hikuái pe y, oĩramo sekía upe tiémpope? (ba 17 párr. 3-wcgr). B
Todd Bolen/BiblePlaces.com
Taʼanga B: Sérro Carmelo ha pe Mar Mediterráneo
4. ¿Mbaʼépa orrepresenta vaʼekue Elías “ao joʼaha” ha mbaʼérepa omoĩ raʼe Eliseo ári? (w14 1/2 12 párr. 3).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
Jalee rire mbaʼéichapa Jehová otrata Elíaspe, ¿mbaʼépa ñande jajapokuaa ikatu hag̃uáicha ermanokuéra oñeñandu porã oñeʼẽ hag̃ua ñanendive oñedesanima jave? (1 Rey. 19:1-18). C
Taʼanga C
Elías vyʼápe ombokatupyry vaʼekue Eliséope opyta hag̃ua ivése. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehémplo ñambokatupyry jave ótrope ha ñameʼẽvo chupe pe asignasión otoka vaʼekue ñandéve?
¿Mbaʼéicha javépa ikatu avei rehechauka ndepyʼaguasuha Elías ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne Elíaspe Jehová omoingove jey vove chupe?
Reikuaave hag̃ua
Ehechamína ko vidéope mbaʼéichapa Jehová omombarete vaʼekue Elíaspe okumpli hag̃ua iñasignasión.
Jasegíkena umi proféta ipasiénsia vaʼekue ehémplo: Elías (1:19).
¿Mbaʼéichapa umi imitãva ikatu ipyʼaguasu Elías ipyʼaguasu haguéicha Sérro Carmélope?
Haʼe odefende pe rrelihión verdadéra (Artíkulo oĩva jw-pe-wcgr).