30 PE VIÚDA SAREPTAGUA
Haʼe ipyʼaguasu hendýramo jepe hendive
HAʼE noĩri kuri haʼeño, péro oime vaʼerã oñeñandu raʼe upéicha. Oiméne opensa: “¿Oĩ piko la ojepyʼapýva cherehe? ¿Oĩ jepe piko oikuaáva la ahasáva?”. Ko kuñakarai haʼe vaʼekue peteĩ viúda oikóva imembýndi. Israélpe Jehová omoĩ vaʼekue umi léi oprotehéva umi viúdape ha umi mitã opytávape tyreʼỹ. Péro ko viúda ndahaʼéi vaʼekue israelita. Haʼe oiko vaʼekue Sidónpe, peteĩ siuda héravape Sarepta. Pe rréi upepegua hérava Etbaal, posívlemente haʼe vaʼekue avei peteĩ saserdóte oservíva Astorétpe. Umi oadoráva Astorétpe hetaiterei mbaʼe vai ojapo, umi mbaʼe ni ndajaʼeséiva entéro. Peichagua lugárpe oĩháme hetaite iñañáva ha ohasáva vareʼa pe sekía káusare, ¡mbaʼe voi piko peteĩ viúda mboriahumi opensáta oĩtaha oiporiahuverekóva chupe!
Káda día ko viúda ohecha vaʼerã mbaʼépa hoʼúta haʼe ha imemby, péro la okonsegívante saʼieterei. Amás día ivaive la situasión ha nopintaiete la omehorataha. Péichante osegíramo ndohopukumoʼãvéima hese hikuái.
Ivaíramo jepe la situasión, ko kuñakarai oreko kuri álgo ifavórpe. Haimete 1.000 áño oikopa rire koʼã mbaʼe, Jesucristo heʼi vaʼekue Jehovápe g̃uarã ko kuñakarai idiferénte hague umi israelita ojeroviaʼỹvagui. Ndajaikuaaporãi mbaʼéichapa, péro haʼe oikuaa vaʼekue Israel Jára Jehovápe ha ojerovia hese. Posívlemente opokoiterei vaʼekue hese mbaʼéichapa Jehová otrata ipuévlope. Péro, ¿Jehová piko ojapóne álgo ko kuñakarai rehehápe, oikóramo jepe umi hénte aña apytépe? Si. Jehová omondo peteĩ oipytyvõ vaʼerã chupe.
Jehová heʼi Elíaspe oho hag̃ua nórte gotyo, oikohápe ko viúda. Ha heʼi chupe topyta upépe pe sekía aja. Ko proféta og̃uahẽrõ guare Saréptape, otopa peteĩ kuñakaraíre ombyatýva hína jepeʼa. Elías oñemboja hese ha pyʼaguapýpe porãnte heʼi: “Eguerumína chéve michĩmi y hayʼu hag̃ua”. Ko kuñakarai núnka ndohecháiva Elíaspe, upéicharõ jepe ‘oho ogueru hag̃ua pe y’. Ko viúda opilláne raʼe hese haʼeha Jehová siérvo. Posívlemente pe oñeʼẽ lájare chupe térã oñemonde haguére Jehová profetakuéraicha. ¿Péro kóvapa hína pe kuñakarai Jehová heʼi vaʼekue Elíaspe oho hag̃ua oheka? Oikuaa hag̃ua upéva, Elías heʼi chupe: “Eguerumína avei chéve peteĩ pan pedasomi”.
Pe viúda oñepyrũ hag̃ua oñeʼẽ Elíaspe heʼi chupe: “Nde Jára Jehová oikovévare haʼe ndéve”. Péicha ko viúda ohechauka ojeroviaha ‘Ñandejára oikovévare’ (Jer. 10:10). Upéi pe viúda isinséra porã ha heʼi chupe ndorekoiha pan. Haʼe oreko un puñomíntema la arína pe mbaʼyru guasúpe ha michĩmi aséite pe mbaʼyruʼípe. Elías og̃uahẽ mboyve, pe kuñakarai ojatapýta hína kuri okosina hag̃ua pe último hembýva chupe. Upévare heʼi Elíaspe: “Pévantema ningo hemby oréve roʼu hag̃ua ha upéi romanóta”.
Pe viúda ha imembýgui opaʼíntema la hoʼu vaʼerã, péro upe javete Jehová proféta ojerure avei chupe hoʼu vaʼerã
Péro Elías heʼi chupe: “Ani rekyhyje”. Oime vaʼerã nohaʼarõiete raʼe ojeʼe chupe upéicha. ¿Mbaʼéicha piko ndokyhyjemoʼãi? Oiméne ningo oñeimahinambáma raʼe ohechataha imemby omano chugui vareʼágui. Upéicharõ jepe ko viúda ojapysaka hese. Upéi Elías omombeʼu chupe peteĩ promésa oúva Jehovágui. Haʼe ojapo raẽramo pan Elíaspe g̃uarã, Jehová opremiáta chupe. Jehová ojaseguráta ani hag̃ua ofalta chupe arína ha aséite. Péicha ndofaltamoʼãi chupekuéra la hoʼu vaʼerã opa peve pe sekía.
¿Ohechaukátapa pe viúda ojerovia mbareteha Jehováre? ¿Oñanimátapa omeʼẽ pe último orekóva omongaru hag̃ua pe profétape? Posívlemente haʼe oikuaa kuri Jehová ojapóma hague hetave mbaʼe ipuévlo rehehápe, ha ndahaʼemoʼãiha chupe g̃uarã mbaʼevete la omongaru peteĩ viúda ha imembýpe. Péro, ¿ipyʼaguasútapa iñeʼẽrendu hag̃ua? La Biblia heʼi: “Haʼe oho ojapo Elías heʼi haguéicha chupe”.
Jehová tuichaiterei ovendesi pe viúdape. Peteĩ milágro rupive pe aséite ha pe arína oĩ vaʼekue umi mbaʼyrúpe ndopái. Péicha oreko hikuái la hoʼu vaʼerã opa peve pe sekía. Péro ndahaʼéi upévante la Jehová ojapo vaʼekue hesehápe. Pe viúda memby ou kuri hasyete ha omano. Péro Jehová ojevale Elías rehe omoingove jey hag̃ua chupe. Péva haʼe pe primera rresurreksión oñemombeʼúva la Bíbliape. ¡Mbaʼeichaitépa oiméne upe milágro ombopyʼaguasu raʼe pe viúdape! Upe guive, ko kuñakarai ehémplo ha pe milágro oiko vaʼekue hetaiterei persónapema oipytyvõ ipyʼaguasuve hag̃ua.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa pe viúda Sareptagua ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼéichapa rakaʼe umi sidonio rrelihión ha mbaʼéichapa oiméne oafekta raʼe upéva umi israelítape? (it “Sidón, sidonio” párr. 6-wcgr). A
Penta Springs Limited/Alamy Stock Photo
Taʼanga A: Astoret raʼanga, (áño 1500-rupi guare a.C.)
2. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Etbaal ha rréi Acab de Israel ojokuaa hague? (it “Etbaal”-wcgr).
3. Umi hénte Feniciagua ojapo vaʼekue heta mbaʼe oadora hag̃ua Astorétpe (Astarté). ¿Mbaʼépa ojejapo gueteri koʼag̃aite peve? (g93 22/11 12, 13-wcgr).
4. Pe viúdagui omanórõ guare imemby, ¿mbaʼérepa heʼi raʼe Elíaspe umi mbaʼe jatopáva 1 Reyes 17:18-pe? (w14 15/2 15 párr. 4, 5). B
Taʼanga B
Ejepyʼamongetamína ndejehe
Jehová oñeinteresa vaʼekue pe viúdare oikóramo jepe peteĩ lugár ojeadorahápe Baálpe. ¿Mbaʼépa upéva ñanemboʼe Jehovágui? ¿Mbaʼéichapa ñapensa vaʼerã umi hénte ñande territoriopeguáre? (Hech. 10:35).
¿Mbaʼéichapa umi ermáno ha ermána isoguéva ikatu ipyʼaguasu ha ojerovia pe viúdaicha? C
Taʼanga C
¿Mbaʼéicha javépa ikatu avei rehechauka ndepyʼaguasuha pe viúda Sareptagua ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne pe viúda Sareptaguápe Jehová omoingove jey vove chupe?
Reikuaave hag̃ua
Pe viúda Sareptagua ojapo haguéicha, ¿mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuveha Jehovápe ha ndahaʼéi pe pláta térã umi mbaʼerepy?
Jehová ñandeguerohorýramo jaikovéta opa ára g̃uarã (w11 15/2 13-17).
¿Jehovápa omombaʼe umi mbaʼe jajapóva hesehápe haʼetéramo jepe la michĩetereíva?