Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
3-9 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 12-14
“Peteĩ kompromíso ñanevenefisiáva avei ñandéve”
(Génesis 12:1, 2) Upéi Jehová heʼi Abránpe: “Eheja ne retã, ne parientekuéra ha nde túa hentekuérape, ha tereho pe lugár ahechaukátavape ndéve. 2 Che ajapóta ndehegui peteĩ nasión tuicháva, rovendesíta ha ambotuicháta nde réra ha nde rupive oñevendesíta heta héntepe.
it-2-S 573 párr. 3
Pákto térã kompromíso
Kompromíso ojejapo vaʼekue Abrahán ndive. Amalisia pe pákto ojejapóva Abrán (Abrahán) ndive oñepyrũ kuri oñekumpli haʼe ohasárõ guare pe rrío Éufrates oho hag̃ua Canaánpe. Cuatrocientos áño upe rire ojejapo kuri pe pákto de la léi (Gál 3:17). Abrahán oikórõ guare Mesopotámiape, Ur de los caldéospe, Jehová heʼi chupe oho hag̃ua pe yvy haʼe ohechaukátavape chupe (Hch 7:2, 3; Gé 11:31; 12:1-3). Éxodo 12:40, 41 (LXX) heʼi umi israelita osẽ hague Egipto poguýgui ohasa rire 430 áño oiko hague hikuái upépe ha Canaánpe, “upe diaitépe”. Ojelivera kuri chupekuéra el 14 de Nisán de 1513 a.C., pe Páskua díape (Éx 12:2, 6, 7). Ko mbaʼe ohechauka Abrahán ohasa hague pe rrío Éufrates oho hag̃ua Canaánpe el 14 de Nisán de 1943 a.C., upérõ oñepyrũ oñekumpli pe pákto ojejapo vaʼekue Abrahán ndive. Ñandejára ojaparese jey kuri Abrahánpe haʼe oviahárõ guare Siquémpe, oĩva Canaánpe, ha upépe omombeʼu chupe hetave mbaʼe pe promésa ojapo vaʼekuégui chupe, ha heʼi: “Ne familiarépe ameʼẽta ko yvy”. Péicha ohechauka chupe ko pákto rupive oñekumplitaha avei umi mbaʼe oñepromete vaʼekue Edénpe, ha upe ‘familiare’ onasetaha yvypóraicha, térã outaha yvypóra familiarégui (Gé 12:4-7). Heʼiháicha Génesis 13:14-17; 15:18; 17:2-8, 19; ha 22:15-18-pe, upe rire Jehová omombeʼu kuri hetave mbaʼe ko páktogui.
(Génesis 12:3) Ha avendesíta umi nevendesívape, ha amaldesíta umi nemaldesívape. Nde rupive oñevendesíta enteroite família oĩva pe yvy ape ári”.
w89-S 1/7 3 párr. 4
¿Mbaʼérepa iñimportánte jaikuaa porã Abrahánpe?
Upéva ningo haʼe peteĩ promésa ndaijojaháiva, ha Abrahán dos véserupi ohenduve kuri ko promésa (Génesis 18:18; 22:18). Ikatu hag̃uáicha oñekumpli ko promésa, Ñandejára omoingove jeýta umi omano vaʼekuépe, ha koʼãva oikove jey vove añetehápe ovyʼaitereíta pórke la majoría umíva apytégui orresusitáta oiko riréma ko yvýgui peteĩ paraíso, oĩ haguéicha voi iñepyrũme. Upe rire koʼã persónape oñemboʼéta mbaʼépa ojapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha oikove pára siémpre (Génesis 2:8, 9, 15-17; 3:17-23).
(Génesis 13:14-17) Upéi Lot oho rire, Jehová heʼi Abránpe: “Emañamína ikatúramo pe reimeha guive, nórte, sur, éste ha oéste gotyo, 15 pórke ameʼẽmbaitéta ndéve ha ne familiarépe pe yvy rehecháva, ha opytáta peẽme hetaiterei tiémpore. 16 Ha ambohetaitereíta ne familiare, hetaháicha pe yvykuʼi oĩva pe yvy ape ári. Ha hetaitereítagui umi ne familiare, avave ndaikatumoʼãi okontapa, ndaiporiháicha avei ikatúva okontapa umi yvykuʼi oĩva pe yvy ape ári. 17 Tereho ekorre ha ehecha ko lugár tuichakue, pórke ndéve ameʼẽmbaitéta”.
it-2-S 218 párr. 1
Léi
Según la istória oñeʼẽva upe témare, oĩ unos kuánto expérto heʼíva yma oñevende jave peteĩ terréno, ojehechaukaha pe persóna ojoguátavape moõite pevépa ojagarra hína pe terréno, ha upearã ojupi hikuái peteĩ ijalturahápe omaña hag̃ua. Pe ojoguátava heʼívo “ahecha”, ohechauka ojoguataha upe terréno. Jehová oprometérõ guare Abrahánpe omeʼẽtaha chupe Canaán, heʼi raẽ kuri chupe omaña hag̃ua nórte, sur, éste ha oéste gotyo. Upérõ Abrahán ndeʼíri “ahecha”, oiméne pórke Jehová heʼi chupe omeʼẽtaha pe Tiérra Prometída ifamiliarépe (Gé 13:14, 15). Moisés haʼe vaʼekue Israel rrepresentánte ha chupe ojeʼe kuri: “Ehecha pe yvy nde resa teérupi”. Oiméramo siérto pe kostúmbre ñañeʼẽ hague, upéva ohechauka upe yvy oñemeʼẽ hague Israélpe ha haʼekuéra oiketaha upépe Josué odirihi vove chupekuéra (Dt 3:27, 28; 34:4; ehecha avei mbaʼépa Satanás heʼi vaʼekue Jesúspe Mt 4:8). Posívlemente ojejapo vaʼekue avei ótra kósa ojejogua jave peteĩ terréno, pe persóna ohasa térã oike vaʼerã pe terrénope ohechauka hag̃ua haʼemaha imbaʼe (Gé 13:17; 28:13). Oĩ dokuménto yma guare ohechaukáva oñeanotapa hague mboy yvyramátapa oĩ pe terréno ojejoguátavape (ekompara Gé 23:17, 18 heʼívare).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Génesis 13:8, 9) Upémarõ Abrán heʼi Lótpe: “Ñande ningo oñopariénte ha ndovaléi jaiko vai, ñande ni ñande siervokuéra. 9 Ko yvy ningo tuichaiterei, eiporavóna peteĩ lugár nembaʼerã. Nde rehóramo a la iskiérda, che aháta a la derécha, péro nde rehoséramo a la derécha, che aháta a la iskiérda”.
Jaikókena pyʼaguapýpe ñane ermanokuérandi
12 La Biblia ohechauka mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra ikatu osolusiona umi provléma ha oiko jey pyʼaguapýpe. Por ehémplo, Abrahán ha isovríno Lot hymba heta vaʼekue, ha isirvientekuéra oñepyrũma oiko vai ofaltapa rupi chupekuéra lugár omongaru hag̃ua iñanimalkuéra. Péro Abrahán ndoikovaiséi, upévare heʼi Lótpe haʼe raẽ toiporavo pe lugár iporãvéva oho hag̃ua oiko (Gén. 13:1, 2, 5-9). ¡Ajépa iporãite Abrahán ehémplo! Haʼe nopensái ijehénte, síno oikose pyʼaguapýpe isovrínondi. ¿Ikatúpa jaʼe Abrahán ojeperhudika hague imbaʼeporã haguére? Nahániri. Upe riremínte Jehová opromete ovendesi hetataha chupe (Gén. 13:14-17). ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Jasegíramo umi konsého bíblico ha mborayhúpe ñasolusiona umi provléma, Jehová nañanderejareimoʼãi, síno tuicha ñanevendesíta (elee pe nóta oĩva opakuévo ko artíkulo).
(Génesis 14:18-20) Ha Melquisedec rréi de Salem ogueru pan ha víno hoʼu hag̃ua hikuái, haʼe ningo Ñandejára Ndaijojaháiva saserdóte. 19 Upéi ovendesi chupe ha heʼi: “Ñandejára Ndaijojaháiva tanevendesi Abrán. Haʼe ningo ojapo vaʼekue yvága ha yvy. 20 Ha toñemombaʼeguasu Ñandejára Ndaijojaháivape, pórke haʼe nepytyvõ ndepuʼaka hag̃ua ne enemigokuérare”. Ha Abrán omeʼẽ Melquisedécpe 10 por ciento entéro mbaʼe orrekupera vaʼekuégui.
(Hebreos 7:4-10) Pehecha upéicharõ mbaʼeichaitépa iñimportánte vaʼekue ko kuimbaʼe. Upévare, ñande túa ypykue Abrahán jepe omeʼẽ vaʼekue chupe pe 10 por ciento umi mbaʼe iporãvéva ogueru vaʼekuégui. 5 Añetehápe, pe léi omanda Leví raʼykuérape, oservíva de saserdóte, ombyaty hag̃ua pe 10 por ciento umi mbaʼe umi hénte orekóvagui. Upéva heʼise haʼekuéra ombyaty vaʼerãha iñermanokuéragui, haʼéramo jepe hikuái Abrahán familiare avei. 6 Péro pe kuimbaʼe ndoúiva Leví familiarégui, ojagarra pe 10 por ciento Abrahán omeʼẽva chupe, ha ojerure Ñandejárape ovendesi hag̃ua Abrahánpe, haʼe ningo okonsegi vaʼekue Ñandejára promésa. 7 Péicha koʼág̃a enterove oikuaa porã ko mbaʼe: pe omeʼẽva pe vendisión, iñimportanteve hína pe orresivívagui. 8 Umi levita orresivíva umi diésmo, haʼe vaʼekue kuimbaʼe ikatúva omano, péro pe ótro kuimbaʼe ojoguáva Melquisedécpe ha orresivíva umi diésmo, Ñandejára Ñeʼẽ heʼi hese haʼe osegiha oikove. 9 Ikatu voi jaʼe Leví orresivíramo jepe umi diésmo, haʼe voi opaga hague avei pe diésmo Abrahán rupive. 10 Leví ningo ou Abrahán familiarégui, péro Melquisedec ohug̃uaitĩrõ guare Abrahánpe, Leví neʼĩra onase.
it-2-S 889 párr. 9
Saserdóte
Melquisedec haʼe vaʼekue rréi de Salem ha peteĩ saserdóte (ko·hén) espesiál. La Biblia ndeʼíri mávapa itúa ni isy, ndaipóri lívro omombeʼúva mávapa ihentekuéra yma guare ha ndojekuaái avei arakaʼépa onase ni arakaʼépa omano. Melquisedec oservi vaʼekue kómo saserdóte, péro ndahaʼéi ou rupi saserdóte familiarégui, ha ndaipóri vaʼekue ótro oservíva upéicha haʼe mboyve ni haʼe rire. Melquisedec haʼe vaʼekue rréi ha avei oservi kómo saserdóte. Pe tembiapo haʼe ojapóva iñimportanteve vaʼekue la ojapóvagui umi saserdóte levita, pórke umi levita, haʼétava “Abrahán familiare”, opaga vaʼekue pe diésmo Melquisedécpe Abrahán omeʼẽrõ guare pe diésmo, ha haʼe ovendesi chupe (Gé 14:18-20; Heb 7:4-10). Melquisedec orrepresenta kuri umi mbaʼe Jesús ojapótava upe rire, Jesús haʼe ‘peteĩ saserdóte haʼe haguéicha Melquisedec, ha oservíta de saserdóte opa ára g̃uarã’ (Heb 7:17).
10-16 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 15-17
“¿Mbaʼérepa Jehová okambia vaʼekue Abrán ha Saráigui héra?”
(Génesis 17:1) Abrán orekórõ guare 99 áño, Jehová ojechauka chupe ha heʼi: “Che hína Ñandejára Todopoderóso. Eikókena che aipotaháicha ha ani rejapo ivaíva.
it-1-S 914 párr. 2
Ojapo ivaíva
Yvyporakuéra pyʼỹinte ndojapoporãi heta mbaʼe, ha ou rupi Adán familiarégui onaséma voi pekadór (Ro 5:12; Sl 51:5). Péro Jehová núnka ndojapói ivaíva, haʼe ñandeporiahuvereko ha “oikuaa porã mbaʼéichapa ñandeapo vaʼekue, ha ndahesaráiri ñande yvynteha” (Sl 103:13, 14). Noé ifiél ha iñeʼẽrendu vaʼekue Ñandejárape, ha Jehová heʼi hese haʼe hague peteĩ kuimbaʼe ‘ndojapóiva ivaíva umi hénte itiempopegua ojapoháicha’ (Gé 6:9). Abrahánpe katu heʼi: “Eikókena che aipotaháicha ha ani rejapo ivaíva” (Gé 17:1). Noé ha Abrahán iñimperfékto vaʼekue ha omano, upéicharõ jepe Jehová ohecha la oĩva ikorasõmekuéra ha heʼi hesekuéra ndojapói hague ivaíva (1Sa 16:7; ekompara 2Re 20:3; 2Cr 16:9 heʼívare). Israélpe heʼi vaʼekue: “Penderekopotĩ vaʼerã Jehová pende Jára renondépe” (Dt 18:13; 2Sa 22:24). Jehová omeʼẽ Itaʼýra perfékto sakrifísioramo (Heb 7:26), ha upéicha rupi Ñandejára ikatu heʼi ihústo térã iperfektoha umi persóna iñeʼẽrendu ha ojeroviáva pe sakrifísiore. Avei upéicha haʼe osegi ihústo kómo Hués ha ojapo opa mbaʼe hendaitépe (Ro 3:25, 26; ehecha INTEGRIDAD; PERFECCIÓN).
(Génesis 17:3-5) Upévo Abrán oñesũ ha oñakãity. Ha Ñandejára osegi oñeʼẽ hendive ha heʼi chupe: 4 “Kóva hína pe kompromíso ajapóva nendive: ndehegui osẽta hetaiterei nasión. 5 Koʼág̃a guive nde nderérata Abrahán, ndahaʼemoʼãvéima Abrán, pórke ndehegui osẽta hetaiterei nasión.
it-1-S 31 párr. 4
Abrahán
Ohasa la tiémpo ha ojapóma 10 áño oiko hague hikuái Canaánpe, péro Sara ndaikatúiti imemby. Upémarõ Sara heʼi pe ijeskláva egipcia Agárpe imemby hag̃ua Abrahángui ha péicha haʼe ikatúta oreko peteĩ mitã pe eskláva rupive. Abrahán oasepta ha 1932-pe a.C. onase Ismael, Abrahán orekórõ guare 86 áño (Gé 16:3, 15, 16). Ohasave la tiémpo ha 1919-pe a.C., Abrahán orekórõ guare 99 áño, Jehová omanda oñesirkunsida hag̃ua entéro kuimbaʼe oĩva ijapytepekuéra, ha upéva haʼéta peteĩ márka ohechaukáva Jehová ha Abrahán ojapo hague peteĩ kompromíso. Upérõ Jehová okambia avei Abrán réra ha ombohéra chupe Abrahán, ‘pórke chugui osẽta hetaiterei nasión’ (Gé 17:5, 9-27; Ro 4:11). Tiémpo riremi Abrahán orresivi porãiterei mbohapy ánhel oñembohetéva kuimbaʼéicha, ha haʼekuéra opromete chupe Jehová rérape, un áño haguépe Sara hyeguasutaha ha orekotaha peteĩ mitãkuimbaʼe (Gé 18:1-15).
(Génesis 17:15, 16) Upéi Ñandejára heʼi Abrahánpe: “Koʼág̃a guive ne rembireko hérata Sara, ndahaʼemoʼãvéima Sarái. 16 Che avendesíta chupe ha haʼe imembýta ndehegui peteĩ mitãkuimbaʼe. Ha avendesi rupi chupe osẽta chugui heta nasión ha rréi”.
w09-S 1/2 13
¿Mbaʼéichapa héra?
Unos kuánto vése Ñandejára voi okambia vaʼekue algúno persóna réra, sapyʼánte ojapo upéva oprofetisa hag̃ua umi mbaʼe oikótava. Por ehémplo Abrán heʼiséva “pe túape oñemombaʼeguasu”, upe rire héra Abrahán, heʼiséva “heta hénte túa”. Ha upéva oñekumpli kuri pórke chugui osẽ hetaiterei nasión (Génesis 17:5, 6). Ótro ehémplo haʼe hembireko Sarái, héra posívlemente heʼise kuri “oiko vaiséva”, ha oiméne ovyʼaiterei Ñandejára ombohéra haguére chupe Sara heʼiséva “prinsésa”, ha péicha oprofetisa osẽtaha ifamiliarégui heta rréi (Génesis 17:15, 16).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Génesis 15:13, 14) Ha Ñandejára heʼi Abránpe: “Eikuaa porãke ne familiare ohotaha oiko yvy ahénope ha oikóta chuguikuéra extranhéro. Ha umi hénte upepegua orekóta chupekuéra esklávoramo ha ombohasa asýta chupekuéra 400 áño. 14 Péro che ahusgáta umi oesklavisávape chupekuéra, upéi umi ne familiare osẽta ipoguyguikuéra ha ogueraháta upégui heta mbaʼe porã.
it-1-S 597 párr. 6
Kronolohía
Jehová heʼi Abránpe (Abrahán): “Eikuaa porãke ne familiare ohotaha oiko yvy ahénope ha oikóta chuguikuéra extranhéro. Ha umi hénte upepegua orekóta chupekuéra esklávoramo ha ombohasa asýta chupekuéra 400 áño” (Gé 15:13; ehecha avei Hch 7:6, 7). Ko mbaʼe ojeʼe vaʼekue pe familiare oñeprometéva, térã Isaac, onase mboyve. Áño 1932-pe a.C. onase kuri Abrán raʼy Ismael, haʼéva pe eskláva egipcia Agar memby, ha áño 1918-pe a.C. onase Isaac (Gé 16:16; 21:5). Umi israelita osẽ kuri Egíptogui áño 1513-pe a.C., ha upérõ opa kuri umi tiémpo oñembohasa asyha chupekuéra (Gé 15:14). Ha jarekóramo enkuénta upe fécha ha jaguevi 400 áño, osẽta ñandéve 1913 a.C., upérõ Isaac opoʼo ha oreko 5 áñorupi. Upérõ guare Isaac oiko yvy ahénope peteĩ extranhéroicha ha oñepyrũ kuri oñembohasa asy chupe, Ismael orekómava 19 áño oñepyrũ oñembohory hese (Gé 21:8, 9). Ismael ningo oñembohory kuri Abrahán eredéro rehe ha koʼág̃arupi ñande ikatu ñapensa upéva ndahaʼéi hague la ivaietereíva. Péro Abrahán tiémpope ndahaʼéi vaʼekue upéicha, ha jahechakuaa upéva umi mbaʼe Sara heʼi vaʼekuére ha avei Ñandejára oasepta rupi oñemosẽ Agar ha imemby Ismaélpe Sara ojerure haguéicha (Gé 21:10-13). Avei ko mbaʼe oikóva oñemoĩmbaite kuri Ñandejára Ñeʼẽme, péicha ojehechauka upérõ oñepyrũ hague umi 400 áño oñembohasa asytahápe umi israelítape ha opátava osẽvo hikuái Egíptogui (Gál 4:29).
(Génesis 15:16) Ha ne familiare, pe cuarta henerasionpegua ou jeýta koʼápe, pórke nog̃uahẽi gueteri pe tiémpo ahusga hag̃ua umi amorréope hembiapo vaikuére”.
it-1-S 890 párr. 7
Umi israelita osẽ Egíptogui
“Pe cuarta henerasionpegua”. Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová heʼi hague Abrahánpe umi ifamiliare pe cuarta henerasionpegua oho jeytaha Canaánpe (Gé 15:16). Umi 430 áñope, oñekontáva oñepyrũ guive oñekumpli pe pákto ojejapo vaʼekue Abrahán ndive ha ohóva hese umi israelita osẽ meve Egíptogui, oĩ kuri mas de 4 henerasión, ha hiʼarive umi kuimbaʼe yma guare ikatu vaʼekue oiko hetaiterei áño. Péro umi israelita oĩ kuri Egíptope 215 áñonte. Jakalkula hag̃ua umi 4 henerasión ohasa vaʼekue oho guive hikuái Egipto gotyo ha osẽ meve upégui, ikatu jareko enkuénta peteĩva umi trívu Israelpegua, por ehémplo Leví trívu: 1) Leví, 2) Cohat, 3) Amram ha 4) Moisés (Éx 6:16, 18, 20).
17-23 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 18, 19
“‘Pe Hués ohusgáva ko yvy kompletoite’ ohundi Sodoma ha Gomorra”
(Génesis 18:23-25) Ha upépe Abrahán oñemboja hendápe ha heʼi chupe: “¿Rehundíta piko umi ihústova umi iñañávandi? 24 Ñamoĩ chupe pe siudápe oĩha 50 kuimbaʼe ihústova. ¿Rehundipaitéta piko pe siuda ha nereperdonamoʼãi umi 50 rehehápe? 25 ¡Nde ningo nderejapomoʼãi asy upéva! Aikuaa porã nde nerehundimoʼãiha umi ihústova umi iñañávandi, ha nderejapomoʼãiha umi ihústovare umi mbaʼe rejapóva umi iñañávare. ¡Nde ningo ni mbaʼevéicharõ nderejapomoʼãi upéva! ¿Pe Hués ohusgáva ko yvy kompletoite piko ndojapomoʼãi iporãva?”.
“Pe Hués hekojojavéva ko yvy ape ári” katuete ojapóta pe oĩ porãva
“NDE hína pe Hués hekojojavéva ko yvy ape ári ha katuete rejapóta pe iporãvéva enterovépe g̃uarã” (Gén. 18:25). Péicha heʼi vaʼekue Abrahán ohechauka hag̃ua Jehová ihustoha. Haʼe oĩ segúro Ñandejára ohusgataha hekoitépe Sodoma ha Gomórrape. Abrahán oikuaa porã Jehová nohundimoʼãiha “umi ihústova umi iñañávandi”. Haʼe nopensaiete voi Ñandejára ojapotaha peteĩ mbaʼe hekopeʼỹ. Ohasa rire 400 áño, Jehová heʼi ijehe voi: “Ñandejára ningo pendeprotehe, ha hekoitépe ojapo opa mbaʼe, haʼe ihústo entéro mbaʼe ojapóvape. Haʼe hína Ñandejára nopyrũiva iñeʼẽre ha ikatúvare jajerovia, ha arakaʼeve naiñinhústoiva; haʼe ihústo ha hekojoja opa mbaʼépe” (Deut. 31:19; 32:4).
(Génesis 18:32) Ipahápe Abrahán heʼi: “Jehová, anína ndepochy chendive, péro ikatúpa aporandumi jey ndéve: ¿Ha rejuhúnteramo 10?”. Ñandejára heʼi jey chupe: “Nahundimoʼãi pe siuda ajuhúramo 10 ihústova”.
Pasiénsia: jasegi ñaaguanta jaikuaágui mbaʼépa jahupytýta
Jehová ningo ipasiensiaiterei, ha péicha omoĩ ñandéve pe ehémplo iporãvéva (2 Ped. 3:15). Heta vése jalee la Bíbliape mbaʼeichaitépa Jehová ipasiénsia (Neh. 9:30; Is. 30:18). Por ehémplo, haʼe ipasiensiaiterei vaʼekue Abrahán rehe. Jehová odesidírõ guare ohunditaha Sodoma, Abrahán ojapo chupe heta pregúnta ontende hag̃ua la oikótava. Péro Jehová noñeʼẽjokói Abrahánpe, síno ipasiénsia ha ohendu mbaʼépa oipyʼapy chupe. Upe rire, Jehová ohechauka ojapysaka porã hague Abrahánre, pórke omensiona jey umi mbaʼe oipyʼapýva chupe, ha oasegura isiérvope nohundimoʼãiha Sodoma ojuhúramo jepe 10 kuimbaʼénte ihústova (Gén. 18:22-33). Jehová siémpre ipasiénsia oporohendu hag̃ua ha arakaʼeve norreaksionavaíri.
(Génesis 19:24, 25) Ha Jehová omongy asúfre ha tatarendy Sodoma ha Gomorra ári. Jehová ombou umíva yvágagui amáicha umi siuda ári. 25 Péicha ohundipaite koʼã siuda ha kompletoite pe distríto. Avei ohundipaite umi hénte ha umi plánta oĩva guive koʼã lugárpe.
Jehová hína pe Mburuvicha Guasu Ijojahaʼỹva
12 Koʼẽrõitéma Jehová ohechaukáta haʼe añoiteha pe Mburuvicha Guasu Ijojahaʼỹva. ¿Mbaʼérepa jajerovia ojapotaha upéva? Ñepyrũrã, haʼe ndohejamoʼãi opa árare ojejapo mbaʼe vai. Avei umi mbaʼe oikóvare jahechakuaa jaikomaha ára pahápe. Yma Jehová ohundíma vaʼekue voi umi iñañávape oguerúrõ guare pe ama guasu Noé tiémpope, ohundírõ guare Sodoma ha Gomórrape, faraón Egiptopegua ha ijehérsitope. Ndaipuʼakái avei Jehováre Sísara soldadokuéra ni Senaquerib pe mburuvicha Asiriagua soldádo (Gén. 7:1, 23; 19:24, 25; Éxo. 14:30, 31; Jue. 4:15, 16; 2 Rey. 19:35, 36). Upévare, ikatu jaʼe Jehová ni mbaʼevéicharõ ndohejamoʼãiha opa árare oñemongyʼa héra ha ojepersegi isiervokuérape. Avei umi mbaʼe oikóvare ojekuaa porãiterei Jesucristo ogovernamaha ha og̃uahẽtamaha huʼãme ko múndo aña. Koʼẽrõitéma Jehová ohundíta umi oñemoĩvape hese (Mat. 24:3).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Génesis 18:1) Upéi Jehová ojechauka Abrahánpe oguapy jave hóga renondépe peteĩ asajepyte hakuve jave. Upérõ Abrahán oiko vaʼekue Mamré yvyraty ypýpe.
(Génesis 18:22) Upémarõ umi mokõi kuimbaʼe okontinua ha oho Sodoma gotyo, péro Jehová opyta Abrahán ndive.
w88-S 15/5 23 párr. 5, 6
¿Oĩpa kuimbaʼe ohecháma vaʼekue Ñandejárape?
Koʼág̃a ikatu ñantende mbaʼérepa Abrahán oñeʼẽ kuri pe ánhelpe oñeʼẽrõguáicha Jehovápe voi. Pe ánhel ningo heʼipaite Abrahánpe la Ñandejára oipotáva ha avei orrepresenta Ñandejárape, upévare la Biblia heʼi ‘Jehová ojechauka hague Abrahánpe’ (Génesis 18:1).
Peteĩ persóna ikatu oipuru pe teléfono térã rrádio oñekomunika hag̃ua ótrondi, upéicha avei Ñandejára oipuru kuri pe ánhelpe omombeʼu hag̃ua umi mbaʼe haʼe oikuaaukaséva. Upévare ikatu ñantende mbaʼéichapa Abrahán, Moisés ha Manóah oñeʼẽ kuri peteĩ ánhel ndive oñeʼẽrõguáicha Ñandejárandi voi. Koʼã persóna ikatu kuri ohecha umi ánhelpe ha pe ánhel rupive ojekuaa avei mbaʼeichaitépa Jehová ipoderóso, péro haʼekuéra ndohechái Ñandejárape. Upévare ikatu jaʼe nokontradesiriha umi mbaʼe heʼi vaʼekuépe apóstol Juan: “Ni peteĩ persóna núnka ndohechái Ñandejárape” (Juan 1:18). Koʼã kuimbaʼe ohechánte kuri umi ánhel orrepresentávape Ñandejárape, ha ndahaʼéi Ñandejárape voi.
(Génesis 19:26) Péro Lot rembireko ohóva hína hapykuéri, oñepyrũ omaña hapykue gotyo ha oiko chugui peteĩ estátua de sal.
Ñaipytyvõkena ñane ermanokuérape ogueropuʼaka hag̃ua umi situasión ijetuʼúva
3 Lot ningo tuicha ojavy vaʼekue odesidírõ guare oikotaha Sodómape. Iporãramo jepe upe lugár, umi hénte upepegua hekovaieterei vaʼekue (elee 2 Pedro 2:7, 8). Lot heta ohasa asy vaʼekue ova haguére upe lugárpe (Gén. 13:8-13; 14:12). Amalisia hembireko ohayhueterei pe siuda térã umi hénte oikóvape upépe, ha upévare ou naiñeʼẽrendúi Jehovápe. Haʼe omano Jehová omboúrõ guare yvágagui tatarendy ha asúfre upe lugárpe. Ñapensamíntena avei umi mokõi Lot rajýre, haʼekuéra oñekomprometéma kuri omenda hag̃ua mokõi kuimbaʼe Sodomapeguáre, ha amo ipahápe umíva omano vaʼekue. Lot ningo operde hóga, entéro mbaʼe orekóva, ha ivaiveha katu, omano chugui hembireko (Gén. 19:12-14, 17, 26). Péro umi tiémpo ijetuʼuetévape, Jehová lomímonte osegi vaʼekue ipasiénsia Lot rehe.
24 DE FEBRERO AL 1 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 20, 21
“Jehová siémpre okumpli umi mbaʼe oprometéva”
(Génesis 21:1-3) Ha Jehová heʼíma haguéicha ojapotaha, imanduʼa Sara rehe, upéicha rupi Jehová okumpli pe opromete vaʼekue chupe. 2 Sara upéi ou hyeguasu Abrahángui ha imemby peteĩ mitãkuimbaʼe. Upéva oiko vaʼekue Abrahán ituja riréma ha pe tiémpo Ñandejára heʼi haguepete chupe. 3 Ha Abrahán ombohéra itaʼýra onase ramóvape Isaac, upe mitã oreko vaʼekue chugui Sara.
Ñandejára heʼi hese haʼeha “Prinsésa”
¿Ikatúpa jaʼe Sara opuka hague ndojeroviái rupi Ñandejárare? Nahániri. La Biblia heʼi: “Sara ojerovia rupi, oñemeʼẽ vaʼekue chupe podér hyeguasu hag̃ua, jepe haʼe ig̃uaig̃uíma upearã. Upéva oiko Sara oikuaágui ikatuha ojerovia upe opromete vaʼekuére chupe” (Hebreos 11:11). Sara oikuaa porã vaʼekue mbaʼeichaguápa Jehová ha oĩ vaʼekue segúra ikatuha okumpli ipromesakuéra. Ñande avei tekotevẽ jajerovia Sara ojerovia haguéicha, upearã jaikuaa porã vaʼerã Ñandejárape. Upéicha jajapóramo jahechakuaáta Sara ojapo porã hague odesidívo ojerovia Jehováre. Haʼe ningo ifiél ha siémpre okumpli ipromesakuéra, ha sapyʼánte ikatu voi ñanesorprende la ojapo lája upéva.
“EHENDU LA HEʼÍVA NDÉVE”
Hasypeve og̃uahẽ pe moménto aretereíma ohaʼarõ vaʼekue Sara. Imemby peteĩ mitãkuimbaʼe orekópe 90 áño, ha iména ohayhuetéva katu 100. Ñandejára omanda haguéicha chupe, Abrahán ombohéra itaʼýrape Isaac. Ikatu ñañeimahina mbaʼéichapa oiméne Sara ikaneʼõitereíramo jepe opytávo, opukavy asy ha heʼi: “Ñandejára chembovyʼaiterei, ha entéro ohendúva ko oiko vaʼekue ovyʼáta chendive” (Génesis 21:6). Ko rregálo Jehová omeʼẽ vaʼekue Sárape peteĩ milágro rupive ombovyʼaiterei chupe, péro upéicha avei ogueru chupe tuicha rresponsavilida.
Isaac orekórõ guare 5 áño ihentekuéra ojapo chupe g̃uarã peteĩ fiésta opoʼo haguére. Péro ndahaʼéi la entéro mbaʼe oho porãmbáva. La Biblia omombeʼu Sara “pyʼỹinte ohecha” hague peteĩ mbaʼe oipyʼapýva chupe. Agar memby Ismael, upérõ oguerekómava 19 áño, siémpre oiko oñembohory Isaac rehe, ha amo ipahápe operhudikáma voi chupe. Apóstol Pablo heʼi Ismael opersegi hague voi Isaácpe. Sara ohechakuaa umi mbaʼe ikatuha oapeligra imembýpe. Péro haʼe ndahaʼéi ku odefendéva chupe imemby haguérente, síno pórke oikuaa Isaac rupive oñekumplitaha Jehová rembipota. Upévare oñembopyʼaguasu ha heʼi Abrahánpe omosẽ hag̃ua Agar ha Ismaélpe (Génesis 21:8-10; Gálatas 4:22, 23, 29).
¿Mbaʼéichapa orreaksiona raʼe Abrahán? La Biblia heʼi: “Abrahánpe ombopochyeterei upe Sara heʼi vaʼekue itaʼýrare”. Ohayhuetereígui itaʼýra Ismaélpe ndohechakuaái umi mbaʼe ojapóva oikóvo. Péro Jehová si ohecha la oikóva ha upévare heʼi Abrahánpe: “Ani ndepochy Sara oñeʼẽ haguére péicha Agar ha Ismael rehe. Ehendu la heʼíva ndéve, pórke apromete haguéicha ndéve, ne familiare oúta hína Isaac rupive”. Jehová oasegura Abrahánpe okuidataha Agar ha imemby rehe, ha Abrahán iñeʼẽrendu chupe (Génesis 21:11-14).
(Génesis 21:5-7) Abrahán oreko vaʼekue 100 áño onasérõ guare itaʼýra Isaac. 6 Sara imemby rire, heʼi: “Ñandejára chembovyʼaiterei, ha entéro ohendúva ko oiko vaʼekue opukáta chendive”. 7 Ha Sara heʼive: “¿Máva piko oimoʼãta Abrahán rembireko Sara omokambutaha peteĩ mitã? Péro koʼág̃a chememby chugui, hiʼarive haʼe itujáma”.
(Génesis 21:10-12) Upémarõ Sara heʼi Abrahánpe: “Emosẽ pe eskláva ha imembýpe, pórke ko eskláva memby ni mbaʼevéicharõ nokompartimoʼãi ne erénsia che memby Isaac ndive”. 11 Péro Abrahánpe ombopochyeterei upe Sara heʼi vaʼekue itaʼýrare. 12 Ñandejára upéi heʼi Abrahánpe: “Ani ndepochy Sara oñeʼẽ haguére péicha Agar ha Ismael rehe. Ehendu la heʼíva ndéve, pórke apromete haguéicha ndéve, ne familiare oúta hína Isaac rupive.
(Génesis 21:14) Upévare Abrahán opuʼã pyharevete voi porã ha ojagarra omeʼẽ Agárpe y peteĩ mbaʼyrúpe ha avei pan. Ha omeʼẽ chupe umíva oraha hag̃ua ijapére, ha omosẽ chupe ha pe mitãme. Ha Agar osẽ oho ha okorre oikóvo pe desiérto de Beer-Sébare.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Génesis 20:12) Añetehápe Sara che ermána de pádre hína, péro upéi aju amenda hese.
wp17.3 12, nóta
Peteĩ kuña iporãitereíva
Sara haʼe vaʼekue Abrahán média ermána ha ituakuéra héra vaʼekue Taré (Génesis 20:12). Koʼág̃arupi noñepermitíri oñemenda oñohéntere, péro ñanemanduʼa vaʼerã upe épokape idiferénte hague. ¿Mbaʼére jaʼe upéva? Upérõ umi hénte hiʼag̃uive kuri pe perfeksión Adán ha Eva operde vaʼekuégui, ha hesãive rupi hikuái, omendárõ jepe oñohéntere nosẽvaíri ifamiliakuéra. Péro 400 áño upe rire, umi hénte mombyryvéma oĩ pe perfeksióngui. Upévare Ñandejára omoĩ Léi oproivíva peteĩ persóna oreko rrelasión sexuál ihéntendi (Levítico 18:6).
(Génesis 21:33) Ha upe rire Abrahán oñotỹ peteĩ tamarísko máta Beer-Sébape, ha upépe omombaʼeguasu Jehová réra, haʼe hína Ñandejára oĩva ymaite guive ha opa ára peve.
w89-S 1/7 20 párr. 9
Abrahán: Ehémplo porã umi oikosévape g̃uarã Ñandejára amígoramo
9 Abrán ojapo avei ótra kósa ohechaukáva ojeroviaha. Heʼiháicha pe rreláto: “Ojapo upépe peteĩ altár” (Génesis 12:7). Upéva oiméne heʼise Abrán osakrifika hague avei upépe peteĩ animál, pórke pe palávra hebrea ojetradusíva “altár” heʼise “lugár ojejapoha sakrifísio”. Upe rire Abrán osegi ojapo koʼã mbaʼe hetave lugár rupi upe paíspe. Avei “omombaʼeguasu Jehová réra” (Génesis 12:8; 13:18; 21:33). Pe fráse hebrea “omombaʼeguasu upe téra”, heʼise avei “oñemombeʼu upe téra”. Umi Abrán rogaygua ha avei umi cananeo katuete ohendúne raʼe Abránpe pyʼaguasúpe omombeʼuha Ñandejára réra, Jehová (Génesis 14:22-24). Upéicha avei koʼág̃a, umi persóna oikoséva Jehová amígoramo, ojerovia vaʼerã ha “omombaʼeguasu Jehová réra”. Upéva heʼise opredika vaʼerãha, “upéva haʼete peteĩ sakrifísio ñameʼẽva Ñandejárape. Ñande jaipuru ñande juru jaikuaauka hag̃ua héra enterove renondépe” (Hebreos 13:15; Romanos 10:10).