Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
2-8 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 22, 23
“Ñandejára odesidi ohecha ojerovia mbaretépa hese Abrahán”
(Génesis 22:1, 2) Upe rire Ñandejára odesidi ohecha ojerovia mbaretépa hese Abrahán. Upévare heʼi chupe: “¡Abrahán!”. Ha haʼe heʼi: “¡Ápe aime!”. 2 Ñandejára heʼi chupe: “Ejagarramína nde raʼy peteĩete rehayhuetéva, Isaácpe, ha tapeho oñondive pe lugár héravape Moria. Ha eg̃uahẽ vove upépe, che ahechaukáta ndéve mbaʼe montáñapepa reofreséta chéve nde raʼy peteĩ ofrénda ojehapývaicha”.
w12-S 1/1 23 párr. 4-6
¿Mbaʼérepa Ñandejára ojerure Abrahánpe osakrifika hag̃ua itaʼýrape?
Jehová heʼi kuri Abrahánpe: “Ejagarramína nde raʼy peteĩete rehayhuetéva, Isaácpe, ha [...] reofreséta chéve nde raʼy peteĩ ofrénda ojehapývaicha” (Génesis 22:2). Jahechakuaápa mbaʼéichapa Jehová heʼi Abrahánpe Isaac rehe: “Nde raʼy peteĩete rehayhuetéva”. Jehová oikuaa porã Abrahán ohayhuetereiha itaʼýrape. Péicha avei haʼe ohayhueterei Itaʼýra Jesúspe, upévare 2 vése oñeʼẽ kuri yvága guive ha heʼi: “Che Raʼy ahayhuetéva” (Marcos 1:11; 9:7).
Jahechamína avei mbaʼéichapa Jehová oñeʼẽ Abrahánpe. Haʼe oipuru pe palávra “ejagarramína” oñeʼẽrõ guare Abrahánpe. Peteĩ expérto umi palávra bíblicape, heʼi Ñandejára oipurúvo upe palávra ohechauka hague tuichaiterei mbaʼeha la ojeruréva hína. Katuete ningo upéva omoñeñandu vaieterei kuri Abrahánpe. Péicha avei, Jehová osufrieterei kuri ohechárõ guare Itaʼýra ohayhuetéva ohasa asy ha omano. Ndaiporichéne ningo ótra okasión peichaite peve Jehová osufri hague, ha ndaiporimoʼãi avei ótra kósa ombosufríva chupe peichaite peve.
Ikatu ningo nañandegustaiete la Jehová ojerure vaʼekue Abrahánpe, péro ani ñanderesarái nopermitíri hague Abrahán ojapo pe sakrifísio. Péicha Jehová ndohejái Abrahán ohasa pe dolór tuichavéva peteĩ túa ikatúva ohasa. Jehová osalva kuri Isaácpe ani hag̃ua omano, péro ndojapói upéva Itaʼýra teetére. Upéva rangue omeʼẽ Jesúspe “enterove rehehápe” (Romanos 8:32). ¿Mbaʼérepa Jehová oĩ kuri dispuésto osufrívo peichaite peve? “Ikatu hag̃uáicha [Itaʼýra] rupive jahupyty pe jeikove” (1 Juan 4:9). ¡Ajépa ñanderayhuete Ñandejára! Katuete ningo ñande jahechaukase avei jahayhuha chupe haʼe ñanderayhuháicha.
(Génesis 22:9-12) Upéi og̃uahẽ hikuái pe lugár Ñandejára heʼi haguépe chupe. Upépe Abrahán ojapo peteĩ altár ha omohenda porã hiʼári umi jepeʼa. Upéi oipokua ha oipykua itaʼýra Isaácpe ha omoñeno chupe pe altárpe umi jepeʼa ári. 10 Upépe Abrahán ojagarra pe kyse ojuka hag̃ua itaʼýrape. 11 Péro Jehová ánhel oñeʼẽ chupe yvága guive ha heʼi: “¡Abrahán, Abrahán!”. Ha haʼe okontesta: “¡Ápe aime!”. 12 Upépe pe ánhel heʼi chupe: “Ani rejapo hese mbaʼeve ivaíva. Koʼág̃a aikuaáma nde rerrespetaha Ñandejárape nde pyʼaite guive, pórke nanerakateʼỹi remeʼẽ hag̃ua nde raʼy peteĩmi”.
(Génesis 22:15-18) Ha Jehová ánhel oñeʼẽ jey Abrahánpe 2 veseha yvága guive, 16 ha heʼi: “Péicha heʼi Jehová: ‘Rejapo haguére ko mbaʼe ha nanerakateʼỹi remeʼẽ hag̃ua chéve nde raʼy peteĩmi, ahura ndéve chejehe voi 17 katuete rovendesitaha, ha katuete ambohetaitereíta ne familiare, hetaháicha umi estrélla yvagapegua ha yvykuʼi oĩva mar rembeʼýpe. Ha ne familiare ojagarráta umi iñenemigokuéra siuda. 18 Ha ne familiare rupive avendesíta entéro nasión oĩva pe yvy ape ári, pórke nde neñeʼẽrendu chéve’”.
Ñaneñeʼẽrendu Ñandejárape ha ñañevenefisia ipromésagui
6 Jehová ojapo avei heta huraménto ikatu hag̃uáicha jajerovia ipromesakuérare. Umíva oñepyrũ jepi péicha: “Che, opa mbaʼe Jára, chejehe voi ahura” (Ezeq. 17:16, NM). La Bíbliape jatopa 40 vése rasa umi huraménto Ñandejára ojapóva, ha pe ojapo vaʼekue Abrahánpe ikatu hína pe ojekuaavéva. Ohasávo pe tiémpo, Jehová opromete chupe heta mbaʼe, ha umíva ohechauka pe Ñemoñare oñepromete vaʼekue outaha ifamiliarégui, itaʼýra Isaac rupive (Gén. 12:1-3, 7; 13:14-17; 15:5, 18; 21:12). Upéi Ñandejára ojerure Abrahánpe ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva. Heʼi chupe osakrifika hag̃ua itaʼýra ohayhuetéva. Péro oñemoĩvo ojapo hag̃uáicha upéva, peteĩ ánhel ojoko chupe. Upe rire Jehová ohura Abrahánpe: “Chejehe voi [ahura]. Rejapo haguére haʼe vaʼekue ndéve, ha nanerakateʼỹigui remeʼẽ hag̃ua chéve nde raʼy, ambohetaitereíta ndéve ne ñemoñare, mbyjakuéra yvagapegua ha yvykuʼi raʼỹi y guasu rembeʼypeguáicha. Ne ñemoñarekuéra ipuʼakáta umi hesekuéra ijaʼeʼỹvare. Ha opa tetã ko yvy arigua [oñevendesíta] ne ñemoñare rupi, rejapo haguére haʼéva ndéve” (Gén. 22:1-3, 9-12, 15-18).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 22:5) Upémarõ Abrahán heʼi isiervokuérape: “Pepyta koʼápe oreraʼarõ ha rohejáta avei koʼápe ñane rymba vúrro. Che ha che raʼy katu rohóta amoite roadora hag̃ua Ñandejárape ha upéi roju jeýta pene rendápe”.
Jehová heʼi hese haʼeha iñamígo
13 Abrahán ojupi mboyve pe montáñape Isaac ndive, heʼi isirvientekuérape: “Pepyta koʼápe oreraʼarõ ha rohejáta avei koʼápe ore rymba vúrro. Che ha che raʼy katu rohóta amoite roadora hag̃ua Ñandejárape ha upéi roju jeýta pene rendápe” (Gén. 22:5, NM). ¿Mbaʼérepa Abrahán heʼi chupekuéra Isaac ou jeytaha hendive? ¿Ijapúpa chupekuéra? Nahániri. La Biblia heʼi Abrahán ojerovia hague Jehová ikatuha omoingove jey Isaácpe (elee Hebreos 11:19). Abrahán oikuaa Jehová rupivénte haʼe ha Sara ou hague ifamília, pórke mokõivéva ijedáma (Heb. 11:11, 12, 18). Avei oikuaa porã Jehovápe g̃uarã ndaiporiha imposívle. Añetehápe ningo Abrahán ndoikuaái kuri mbaʼépa oikóta upe día. Péro ojerovia Jehová omoingove jeytaha Isaácpe, ikatu hag̃uáicha oñekumpli opa mbaʼe opromete vaʼekue. Upévare la Biblia heʼi Abrahán rehe haʼeha “opavave umi ojeroviáva túa”.
(Génesis 22:12) Upépe pe ánhel heʼi chupe: “Ani rejapo hese mbaʼeve ivaíva. Koʼág̃a aikuaáma nde rerrespetaha Ñandejárape nde pyʼaite guive, pórke nanerakateʼỹi remeʼẽ hag̃ua nde raʼy peteĩmi”.
Oñeporandúva jepi
Cuarto, Jehová odesidi ndoikuaamoʼãiha mbaʼépa oikóta ñanderehe amo gotyove. Añetehápe, Jehová oikuaaséramo ikatu oikuaa opa mbaʼe oikótava tenonde gotyove (Is. 46:10). Péro la Biblia ohechauka haʼe oelehiha mbaʼépa oikuaáta (Gén. 18:20, 21; 22:12). Jehová oporohayhu ha ihústo, upévare orrespeta pe derécho jarekóva jadesidi hag̃ua (Deut. 32:4; 2 Cor. 3:17).
9-15 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 24
“Isaac rembirekorã”
(Génesis 24:2-4) Peteĩ díape, Abrahán ohenói isiérvope, pe ijedavéva oĩva hógape ha oñangarekóva opa mbaʼe orekóvare, ha heʼi chupe: “Aipota repromete chéve 3 ha ehura chéve Jehová rérare, pe Ñandejára ojapo vaʼekue yvága ha yvy: animoʼãke reiporavo che raʼy rembirekorã umi cananeo rajykuéra apytégui, aikóramo jepe ijapytepekuéra. 4 Tereho guei che retãme, umi che parientekuéra oĩháme ha egueru ijapyteguikuéra che raʼy Isaácpe hembirekorã”.
“Che ahase”
Abrahán heʼi Eliezérpe ohura hag̃ua chupe ndoiporavomoʼãiha Isaácpe g̃uarã hembirekorã umi cananeo apytégui. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼekuéra ndorrespetái ni ndoadorái Jehovápe. Ha Abrahán oikuaa vaʼekue og̃uahẽtaha pe tiémpo Ñandejára okastigataha chupekuéra umi mbaʼe vai ojapóvare. Haʼe ndoipotaiete kuri pe itaʼýra ohayhuetéva ojeheʼa umi héntere. Hiʼarive oikuaa vaʼekue avei Ñandejára ojevaletaha itaʼýrare okumpli hag̃ua pe promésa ojapo vaʼekue (Génesis 15:16; 17:19; 24:2-4).
(Génesis 24:11-15) Upéi og̃uahẽ pe siuda oríllape ha opyta omombytuʼu ikamellokuéra peteĩ ykua ypýpe. Upérõ kaʼaruetéma kuri, ha upe órape umi kuñanguéra oho jepi y rekávo. 12 Upépe Abrahán siérvo oñemboʼe ha heʼi: “Jehová, ndéve ningo ndeadora che patrón Abrahán, chepytyvõmína ko árape osẽ porã hag̃ua chéve che rembiapo. Péicha rehechaukáta añetehápe rehayhuha che patrón Abrahánpe. 13 Ápe aime peteĩ ykua ypýpe ha umi kuñataĩnguéra pe siudapegua ou hína koʼápe y rekávo. 14 Ha ajerure ndéve oikomi hag̃ua ko mbaʼe: ou vove peteĩ kuñataĩ che haʼéta chupe: ‘¿Ikatu piko emboguejymi ne kambuchi hayʼu hag̃ua?’. Upépe pe kuñataĩ heʼi vaʼerã: ‘Heyʼu katu, ha amboyʼúta avei ne kamellokuéra’. Upéva haʼéta pe reiporavóva nde siérvo Isaac rembirekorã ha péicha avei aikuaáta nde rehayhu añeteha che patrón Abrahánpe”. 15 Abrahán siérvo oñemboʼepa mboyve, Rebeca og̃uahẽ oúvo peteĩ kambuchi reheve ijatiʼy ári. Rebeca ningo Betuel rajy, Abrahán sovríno. Betuel sy katu héra Milcá ha itúa Nacor, Abrahán ermáno.
“Che ahase”
Eliezer omombeʼu avei umi ogajárape oñemboʼe hague Jehovápe oĩrõ guare pe póso mátape oĩva Harán ypýpe. Ha ojerure Ñandejaraite voi oiporavo hag̃ua Isaácpe hembirekorã. Péro, ¿mbaʼéichapa Eliezer opilláta mávapepa Ñandejára oiporavo? Haʼe ojerure iñemboʼépe pe kuñataĩ oumi hag̃ua upe pósope, ha haʼe ojerurévo chupe y hoyʼumi hag̃ua, pe kuñataĩ heʼi vaʼerã omboyʼutaha avei ikamellokuérape (Génesis 24:12-14). Upéi Rebeca oho pe póso ypýpe ha ojapo Eliezer ojerure hagueichaite iñemboʼépe. Epensamína mbaʼéichapa Rebeca oñeñandúne raʼe oiméramo ohendu kuri Eliezérpe okaseárõ guare la oikóva.
(Génesis 24:58) Upémarõ ohenói hikuái Rebécape ha heʼi chupe: “¿Ndépa rehose ko karaíndi?”. Ha haʼe heʼi: “Si, ahase”.
(Génesis 24:67) Upe rire Isaac omoinge Rebécape isy Sara kotykuépe ha péicha omenda Rebécare. Haʼe ohayhueterei chupe ha ombohasa chugui pe vyʼaʼỹ orekóva omano haguére isy.
“Che ahase”
Unos kuánto semána upe mboyve Eliezer oñeʼẽma voi kuri upévare Abrahándi ha oporandu chupe: “¿Mbaʼe piko ajapóta pe kuñataĩ ndouséiramo chendive koʼápe?”. Abrahán ombohovái: “Upéicharõ nde natekotevẽmoʼãvéima rekumpli ko huraménto” (Génesis 24:39, 41, NM). Eliezer ningo ovyʼaiterei voi ohechávo osẽ porãmbaha la hembiapo, upévare al día sigiénte pyharevete oporandu ikatúmapa oho Canaánpe upe díape ha ogueraha Rebécape hendive. Péro haʼekuéra oipota kuri pe kuñataĩ opytave 10 día jepe. ¿Mbaʼépa ojapo hikuái upémarõ? Haʼekuéra heʼi: “Ñahenóina pe kuñataĩme ha ñahendu mbaʼépa haʼe heʼi” (Génesis 24:57). Upéva ohechauka Betuel rógape iñimportanteha avei mbaʼépa opensa Rebeca.
Rebeca odesidíva tuichaiterei oafektáta chupe. ¿Mbaʼépa heʼíta? ¿Orrogátapa itúa ha iñermánope ani hag̃ua omondo chupe pe lugár haʼe ndoikuaaihápe? ¿Térãpa ovyʼáta ikatu haguére okumpli Ñandejára volunta? Rebeca ombohovái lájare ojekuaa mbaʼépa opensa pe kámbio tuichaite oikótavare hekovépe. Haʼe heʼi: “Che ahase” (Génesis 24:58, Ñande Ruete Ñeʼẽ Bíblia [ÑÑB]).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 24:19, 20) Upe rire heʼi: “Anohẽta avei y ne kamellokuérape hoyʼu hag̃ua hyg̃uatãha meve”. 20 Upémarõ pyaʼe porã omonandi ikambuchi oñemboyʼuhápe umi animál, ha odiparahápe ou ha oho pe ykuápe ogueroja hag̃ua y omboyʼupa peve umi kaméllo.
“Che ahase”
Peteĩ kaʼarúpe, Rebeca omyenyhẽ rire ikambuchi, peteĩ karai tujami odipara ohug̃uaitĩ chupe ha heʼi: “Emeʼẽmína chéve michĩmi nde y ne kambuchígui hayʼu hag̃ua”. ¡Ijedukadoite ningo pe karai ha sonseraiténte la ojeruréva chupe! Rebeca ohechakuaa mombyrýgui ouha pe karai, upévare pyaʼe voi omboguejy pe kambuchi orekóva ijapére ha omeʼẽ pe karaípe hiʼy. Ha ndahaʼéi voi omeʼẽva chupe michĩmínte, síno hoyʼu hag̃ua igustoitépe. Rebeca ohecha avei pe karai orekoha 10 kaméllo oñesũva hína ijypýpe ha neʼĩrava oñemboyʼu. Haʼe ohechakuaa pe karai ivuenoha ha oipytyvõse chupe ikatumiháicha, upémarõ heʼi: “Anohẽta avei y ne kamellokuérape hoyʼu hag̃ua hyg̃uatãha meve” (Génesis 24:17-19, NM).
Rebeca ndeʼíri omboyʼutanteha umi kaméllope, síno heʼi voi omboyʼutaha chupekuéra hyg̃uatãha meve. Peteĩ kaméllo ijuheietereíramo ikatu hoyʼu mas de 95 lítro. Epensamíntena mboy órapa ombaʼapóta kuri Rebeca oimérire umi 10 kaméllo peichaite ijuhéi. Por lo vísto ndahaʼéi kuri la ijuheietereíva hikuái. Péro Rebeca ndoikuaái kuri upéva ojofresérõ guare omboyʼu hag̃ua umi animál. Haʼe oĩ ojapo hag̃uáicha tekotevẽva guive imbaʼeporã hag̃ua pe karai tujamíndi. Pe karai oasepta, ha upéi okontrola mbaʼéichapa Rebeca ou ha oho pe póso mátagui oroja hag̃ua y pe vatéape (Génesis 24:20, 21).
wp16.3 13, nóta
“Che ahase”
Upérõ kaʼarupytũma kuri, ha la Biblia ndeʼíri Rebeca opyta hague órare pe póso mátape. Ndeʼíri avei ihentekuéra okéma hague haʼe ojevýrõ guare ni oĩha ohóva ohecha mbaʼérepa otardaite.
(Génesis 24:65) Ha oporandu Abrahán siérvope: “¿Máva piko amoite kuimbaʼe oúva hína ñanerug̃uaitĩ?”. Abrahán siérvo heʼi chupe: “Amóva ningo che patrón”. Upévare haʼe ojagarra omoĩ iñakãre peteĩ pañoléta puku.
“Che ahase”
Jaʼéma haguéicha iñepyrũme, heta oviaha rire hikuái og̃uahẽ Néguebpe. ¿Mbaʼépa oiko ohasávo hikuái upérupi? Kaʼarupytũ ládo Rebeca ohecha peteĩ kuimbaʼépe oguatáva hína pe ñúre, haʼetévaicha opensa mombyrýva ha ojepyʼamongetáva. Rebeca pyaʼe voi “oguejy ikaméllogui” ha ikatu oime ni nohaʼarõi oñesũ raẽ. Upéi oporandu Eliezérpe: “¿Máva piko amo kuimbaʼe oúva ñúrupi koʼa gotyo?”. Eliezer heʼívo chupe haʼeha Isaac, Rebeca okuvri iñakã peteĩ pañoléta pukúpe (Génesis 24:62-65). ¿Mbaʼérepa ojapo upéva? Péicha haʼe ohechauka orrespetaha imenarãme. Ikatu oĩ heʼíva koʼág̃arupi ndojejapoveimaha péicha ojehechauka hag̃ua ojerrespetaha peteĩ persónape, péro ndahaʼéi voi ningo upéva la iñimportánteva. Enterove, tahaʼe kuña térã kuimbaʼe, jasegi vaʼerã Rebeca ehémplo ha ñañehaʼã ñaneumildeve.
16-22 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 25, 26
“Esaú ovende pe derécho orekóva haʼe haguére taʼýra ypykue”
(Génesis 25:27, 28) Upéi koʼã mitã ikariaʼy, ha Esaúgui oiko peteĩ mariskadór ivaléva ha siémpre okorre oikóvo pe ñúre. Jacob katu ivuéno ha nosẽguasúi voi hógagui. 28 Isaac ohayhuve vaʼekue Esaúpe, pórke chupe ogusta umi vícho roʼo haʼe oguerúva. Rebeca katu ohayhuve vaʼekue Jacóbpe.
it-2-S 8
Jacob
Isaac ombojeroviave vaʼekue Esaúpe. Esaú haʼe kuri peteĩ kasadór ivaléva, ndokyhyjéi voi mbaʼevégui ha ndopytái voi oiko peteĩ hendápente. Péro Jacob idiferénte, haʼe “ivuéno, [hebréope tam] ha nosẽguasúi voi hógagui”. Jacob ningo itrankílo vaʼekue ha oñangareko animál rehe. Isy ohayhueterei vaʼekue chupe (Gé 25:27, 28). La Bíbliape ko palávra hebrea tam ojepuru avei oñeñeʼẽ jave umi oĩ porãvare Ñandejára renondépe. Por ehémplo heʼi ‘umi asesíno ndochaʼeiha umi ivuénovare’ [hebréope tam]. Heʼi avei Jehová omañaha pe kuimbaʼe ivuénovare ha ohecháta haʼe oikotaha pyʼaguapýpe (Pr 29:10; Sl 37:37). Ha Job rehe ojeʼe ijerovia mbareteha térã ivuenoha [hebréope tam] ha siémpre ojapoha iporãva (Job 1:1, 8; 2:3).
(Génesis 25:29, 30) Peteĩ jey Jacob okosina hína kuri gíso, ha Esaú og̃uahẽ oúvo kaneʼõnguére pe ñúgui. 30 Ha heʼi Jacóbpe: “¡Pyaʼéna emeʼẽ chéve ikatúramo pe gíso pytã asy rejapóva! Chekaneʼõ ha cheñembyahyieterei ningo”. Upéicha rupi oñehenói vaʼekue avei Esaúpe, Edom.
(Génesis 25:31-34) Upévo Jacob heʼi chupe: “Evende raẽ chéve pe derécho erekóva renase haguére primero”. 32 Ha Esaú heʼi chupe: “Ápe ningo amano mbotáma hína vareʼágui, ¿ha mbaʼépe piko ideprovécho chéve anase haguére primero?”. 33 Jacob heʼi jey chupe: “Ehura upéicharõ remeʼẽtaha chéve pe derécho erekóva renase haguére primero”. Esaú ohura chupe ha péicha ovende Jacóbpe pe derécho orekóva. 34 Upémarõ Jacob omeʼẽ Esaúpe pan ha pe gíso de lentéha ojapo vaʼekue. Esaú okaru ha upéi opuʼã ha osẽ oho. Péicha Esaú ohechauka nomombaʼeiha pe derécho orekóva onase haguére primero.
¿Mbaʼérepa jahechauka vaʼerã ñandeagradesidoha?
11 Ñambyasýramo jepe, oĩ vaʼekue avei imalagradesídova, por ehémplo Esaú. Ituakuéra ohayhu ha orrespeta vaʼekue Jehovápe. Upéicharõ jepe, Esaú ndovalorái umi mbaʼe oúva Ñandejáragui (elee Hebreos 12:16). ¿Mbaʼéichapa ojekuaa hese imalagradesidoha? Esaú oreko vaʼekue pe priviléhio oñemeʼẽva umi taʼýra ypykuépe, péro chupe ndoúi ni ndohói upéva. Upéicha rupi ni ndahesapirĩri ovende hag̃ua un pláto tembiʼúre iñermáno menórpe upe derécho orekóva (Gén. 25:30-34). Tiémpo rire ombyasy la ojapo vaʼekue ha oñamarga ndorresivíri haguére la otokáva chupe. Péro reietéma oñelamenta pórke haʼe nomombaʼéi kuri la orekóva.
it-2-S 717
Taʼýra ypykue
Ymaite guive umi taʼýra ypykuépe oñemeʼẽ vaʼekue peteĩ puésto iñimportánteva ifamíliape, upéi haʼe opyta omoakã pe família kompletoite, ha avei oñemeʼẽ chupe pe erénsia el dóvle umi ótro iñermanokuéragui (Dt 21:17). Rubén haʼe vaʼekue pe taʼýra ypykue ha José oreko kuri upéva enkuénta omboguapýrõ guare iñermanokuérape mesápe okaru hag̃ua (Gé 43:33). Péro sapyʼánte la Bíbliape noñeñeʼẽi pe taʼýra ypykuére haʼerõguáicha pe iñimportantevéva. Upéva rangue, omombaʼeve pe taʼýra ifiélvape, térã pe oñeñeʼẽvévare la Bíbliape (Gé 6:10; 1Cr 1:28; ekompara Gé 11:26, 32; 12:4 heʼívare. Ehecha HERENCIA; PRIMOGENITURA).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 25:31-34) Upévo Jacob heʼi chupe: “Evende raẽ chéve pe derécho erekóva renase haguére primero”. 32 Ha Esaú heʼi chupe: “Ápe ningo amano mbotáma hína vareʼágui, ¿ha mbaʼépe piko ideprovécho chéve anase haguére primero?”. 33 Jacob heʼi jey chupe: “Ehura upéicharõ remeʼẽtaha chéve pe derécho erekóva renase haguére primero”. Esaú ohura chupe ha péicha ovende Jacóbpe pe derécho orekóva. 34 Upémarõ Jacob omeʼẽ Esaúpe pan ha pe gíso de lentéha ojapo vaʼekue. Esaú okaru ha upéi opuʼã ha osẽ oho. Péicha Esaú ohechauka nomombaʼeiha pe derécho orekóva onase haguére primero.
(Hebreos 12:16) Peñatende porãke avei ani oĩ pende apytépe ni peteĩ hekovaíva, ni avave nomombaʼéiva umi mbaʼe sagrádova, ojapo haguéicha Esaú. Haʼe peteĩ pláto tembiʼúre omeʼẽ vaʼekue pe derécho oguerekóva umi taʼýra ypykue.
Oñeporandúva jepi
Koʼág̃a ñañeʼẽmi jey Hebreos 12:16 rehe. Upépe Pablo heʼi: “Pende apytépe noĩri vaʼerã ni peteĩ hekovaíva, ni avave nomombaʼéiva umi mbaʼe oúva Ñandejáragui, ojapo haguéicha Esaú. Haʼe peteĩ pláto tembiʼúre omeʼẽ vaʼekue pe derécho oguerekóva umi taʼýra ypykue”. ¿Mbaʼépa la omboʼese vaʼekue Pablo?
Koʼápe ningo Pablo noñeʼẽi kuri Mesías antepasadokuérare. Oñeʼẽ mboyve umi mbaʼe oĩvare Hebreos 12:16-pe, heʼi kuri umi kristiánope osegi hag̃ua oguata “derechoite pe tape porãre”, ani ág̃a ndohupytyvéi mbaʼe “Ñandejára mbaʼeporã ijojahaʼỹva”. Upéva ikatu kuri oiko hesekuéra oúramo hekovai (Heb. 12:12-16). Ojapóramo upéva, ojoguáta hikuái Esaúpe, pórke haʼe nomombaʼéi kuri “umi mbaʼe oúva Ñandejáragui”. Upéva heʼise ndovalorái hague umi mbaʼe isagrádova.
Esaú oiko vaʼekue umi patriárka tiémpope, ha ikatu voi kuri sapyʼánte oreko pe priviléhio oikuaveʼẽvo sakrifísio ifamiliakuéra rehehápe (Gén. 8:20, 21; 12:7, 8; Job 1:4, 5). Péro haʼe omotenonde hete rembipotánte, ha péicha rupi un pláto tembiʼúre okambia pe priviléhio orekóva umi taʼýra ypykue. Ikatu oime haʼe ojehekyise pe sufrimiénto ohaʼarõvagui Abrahán desendientekuérape (Gén. 15:13). Esaú oúrõ guare omenda mokõi kuña ndoadoráivare Jehovápe, ohechauka avei nomombaʼeiha umi mbaʼe isagrádova, ha upéva káusare heta ombosufri ituakuérape (Gén. 26:34, 35). Ndojoguaiete Jacóbpe, pórke haʼe omenda kuri peteĩ kuña oadorávare Ñandejára añeteguápe (Gén. 28:6, 7; 29:10-12, 18).
(Génesis 26:7) Rebeca ningo iporãiterei vaʼekue ha umi kuimbaʼe oikóva upe lugárpe oporandu mimi jepi hese, ha Isaac heʼínte chupekuéra: “Haʼe ningo che ermána”. Isaac okyhyje vaʼekue heʼi hag̃ua hese hembirekoha, pórke haʼe heʼími ipyʼapýpe: “Haʼekuéra katuete chejukáta oipeʼa hag̃ua chehegui che rembireko”.
it-2-S 368 párr. 6
Japu
La Biblia ohechauka porãramo jepe naiporãieteha ñandejapu, upéva ndeʼiséi ñamombeʼúmante vaʼerãha peteĩ informasión siertoguáva umi persóna ndorekóivape derécho oikuaávo upéva. Jesucristo omeʼẽ vaʼekue ko konsého: “Ani pemeʼẽ jaguápe umi mbaʼe oñemboykéva oñemeʼẽ hag̃ua Ñandejárape. Ani pemombo pende pérla umi kurépe, ani hag̃ua opyrũmba hese umi kure ha upéi ojere pendeataka” (Mt 7:6). Upévare oĩ kuri vése Jesús nomombeʼupái hague umi informasión, térã norrespondéi diréktamente la oñeporandúva chupe. Ojapórire upéva, ikatu kuri reiete oĩ provléma upéva káusare (Mt 15:1-6; 21:23-27; Jn 7:3-10). Abrahán, Isaac, Rahab ha Eliseo ndoipotái vaʼekue avei oiko peteĩ mbaʼe vai, upéicha rupi omeʼẽ hikuái informasión noĩporãiva, térã nomombeʼupái la oikóva umi ndoservírivape Jehovápe (Gé 12:10-19; kap. 20; 26:1-10; Jos 2:1-6; Snt 2:25; 2Re 6:11-23).
23-29 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 27, 28
“Jacob orresivi pe vendisión okorrespondéva chupe”
(Génesis 27:6-10) Upéi Rebeca oho heʼi Jacóbpe: “Che memby, koʼangete ahendu nde túa heʼiha ne ermánope: 7 ‘Aipota reho marískape ha egueru algún vícho roʼo, ha ejapo chéve pe tembiʼu haʼusetéva. Upéi egueru chéve taʼu ha torovendesi Jehová renondépe amano mboyve’. 8 Che memby, aipota reñatende porã cherehe ha ejapo ko haʼétava ndéve: 9 tereho eiporavo mokõi kavara raʼy, umi iporãvéva ha ikyravéva ñane rymbakuéra apytégui ha egueru chéve. Che ajapóta nde túape g̃uarã peteĩ tembiʼu héva haʼe hoʼusehaichaite. 10 Upéi eraháta nde túape hoʼu hag̃ua, ikatu hag̃uáicha nevendesi omano mboyve”.
w04-S 15/4 11 párr. 4, 5
Rebeca, peteĩ kuña ifiél ha idesidídava
La Biblia ndeʼíri oimépa Isaac oikuaáma raʼe Esaú oservitaha Jacóbpe. Péro tahaʼe haʼeháicha, Rebeca ha Jacob oikuaa porã vaʼekue Jacob la orresivi vaʼerãha pe vendisión. Rebeca ohendu Esaú oprepara vaʼerãha itúape hembiʼurã peteĩ vícho roʼo okasa vaʼekuégui, ha upépe Isaac ovendesitaha chupe. Rebeca oikuaáre upéva, ensegída ojapo la tekotevẽva guive ani hag̃ua Isaac ovendesi Esaúpe. Rebeca ningo imitã guive idesidída ha ikyreʼỹ vaʼekue, ha osegi péicha. Upévare heʼi Jacóbpe oho hag̃ua ogueru chupe mokõi kavara raʼy okosina hag̃ua peteĩ tembiʼu ogustaitereíva iménape. Péicha Jacob oikéta itúa rendápe haʼerõguáicha Esaú ha ovendesíta chupe. Jacob okyhyje ojepillárõ g̃uarã ha itúa omaldesi chupe upe haguére, upévare heʼi isýpe ndojaposeiha upéva. Péro Rebeca osẽ heʼi Jacóbpe: “Che memby, nde reñemaldesíramo tou che ári upe maldisión”. Upéi Rebeca oprepara la tembiʼu, omonde Jacóbpe Esaúicha ha omondo chupe iména rendápe (Génesis 27:1-17).
Noñemombeʼúi ningo mbaʼérepa Rebeca ojapo koʼã mbaʼe, ha hetápe ndogustáiramo jepe la ojapo vaʼekue, la Biblia ndeʼíri oĩ vai hague upéva. Upéi Isaac oñemeʼẽ kuri enkuénta ovendesi hague Jacóbpe, upéicharõ jepe ndeʼíri avei mbaʼeve, upéva rangue ovendesive guei Jacóbpe (Génesis 27:29; 28:3, 4). Rebeca oikuaa kuri la Jehová heʼi vaʼekue imembykuérare, upéicha rupi ojapo la tekotevẽva guive ikatu hag̃uáicha Jacob orresivi pe vendisión okorrespondéva voi chupe. Ha jaikuaaháicha, Jehová oguerohory kuri upéva (Romanos 9:6-13).
(Génesis 27:18, 19) Ha haʼe oike itúa rendápe ha heʼi chupe: “¡Papa, ajúma hína!”. Isaac heʼi chupe: “¡Ápe aime che raʼy! ¿Nde piko máva hína?”. 19 Jacob heʼi itúape: “Che ningo nde raʼy ypykue Esaú, ápe aguerúma ndéve pe tembiʼu rejerure vaʼekue chéve. Eguapýna ha heʼu ko vícho roʼo agueru vaʼekue, ha upéi chevendesi”.
w07-S 1/10 31 párr. 2, 3
Oñeporandúva jepi
La Biblia nomombeʼúi ñandéve mbaʼérepa Rebeca ha Jacob ojapo kuri upéva, péro ohechauka porã oiko hague derrepentete. La Biblia ndeʼíri iporã térã ivaípa rakaʼe la ojapóva hikuái, upévare ndaikatúi jaʼe Ñandejára Ñeʼẽme voi jatopaha pruéva ohechaukáva ndaivairiha ñandejapu. Péro la Biblia omombeʼu mbaʼépa añetehápe oiko upérõ.
Primeroite voi, pe rreláto ohechauka porã Jacob oreko hague derécho orresivi hag̃ua pe vendisión, ha Esaú nahániri. Jacob ojoguáma kuri iñermáno hemélogui pe derécho orekóva haʼe haguére taʼýra ypykue. ‘Esaú ohechauka vaʼekue nomombaʼeiha pe derécho orekóva onase haguére primero’, ha ovende upéva un pláto tembiʼúre (Génesis 25:29-34). Upéicharõ, Jacob oñepresentávo itúa renondépe ovendesi hag̃ua chupe, haʼe ojerurénte hína kuri peteĩ mbaʼe operteneséva voi chupe.
(Génesis 27:27-29) Upémarõ Jacob oñemboja hendápe ha ohetũ chupe. Upépe Isaac ohetũ ijao ryakuã ha ovendesi chupe heʼívo: “Nde ningo neryakuã asy peteĩ ñu hyakuã asývaicha, Jehová ovendesi vaʼekue. 28 Ñandejára tomeʼẽ ndéve umi yvy iporãvéva, ha pe ysapy oúva yvágagui tomoheʼõ porã jepi ndéve nde yvy. Ha toprodusi heta hiʼupy ha siémpre tereguereko víno iporãva. 29 Toĩ nde poguýpe heta nasión ha umi puévlo tandeservi avei. Ereko ne ermanokuérape nde poguýpe, ha haʼekuéra toñemoĩ nde poguýpe. Toñemaldesi entéro umi nemaldesíva, ha toñevendesi entéro umi nevendesíva”.
it-1-S 311 párr. 3
Vendisión
Ymave umi túa omano mboyvemi, ovendesími vaʼekue itaʼyrakuérape. Pe vendisión iñimportánte ha oñemombaʼeterei vaʼekue. Por ehémplo, Isaac ovendesi vaʼekue Jacóbpe openságui haʼeha itaʼýra ypykue. Upévare ovendesi tuichave chupe, ha ojerure Jehovápe okumpli hag̃ua upe vendisión pórke upérõ haʼe itujáma ha ndohechavéima (Gé 27:1-4, 23-29; 28:1, 6; Heb 11:20; 12:16, 17). Ha oikuaárõ guare Jacóbpe la ovendesi hague, tuichavéntema ovendesi chupe (Gé 28:1-4). Jacob omano mboyve, ovendesi raẽ kuri José raʼykuérape, ha upéi ovendesi itaʼyrakuérape (Gé 48:9, 20; 49:1-28; Heb 11:21). Péicha avei Moisés omano mboyvemi ovendesi vaʼekue tetã Israélpe (Dt 33:1). Umi mbaʼe oiko vaʼekue upe rire, ohechauka oñekumpli hague umi mbaʼe ojejeruréva pe vendisiónpe. Yma peteĩ persóna oporovendesírõ guare, sapyʼánte omoĩmi ipo pe oñevendesíva akã ári (Gé 48:13, 14).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 27:46–28:2) Upe tiémpope, Rebeca pyʼỹinte oiko heʼi iména Isaácpe: “Chemonguerái ha hetáma chembohasa asy koʼã kuña hitita. ¿Mbaʼéiko oikóta chehegui ág̃a Jacob omendárõ avei peteĩva koʼã hitítare, umi kuña oikóvare koʼárupi? ¡Ikuentavétantema amano mbaʼe!”.
28 Upémarõ Isaac ohenói Jacóbpe, ovendesi ha heʼi avei chupe: “Animoʼãkena remenda umi kuña cananéare. 2 Tereho Padán-Arámpe, nde avuélo Betuel rógape ha emenda nde tio Labán rajýre.
w06-S 15/4 6 párr. 3, 4
¿Mbaʼéichapa ikatu ñañemongeta porã ñane rembiayhúndi?
¿Mbaʼéichapa oñemongeta vaʼekue Isaac ha Rebeca? Esaú omenda rire umi kuña hitítare, oiko kuri peteĩ provléma familiár tuicháva. “Rebeca pyʼỹinte oiko heʼi iména Isaácpe: ‘Chemonguerái ha hetáma chembohasa asy koʼã kuña hitita. ¿Mbaʼéiko oikóta chehegui ág̃a Jacob omendárõ avei peteĩva koʼã hitítare,[...]? ¡Ikuentavétantema amano mbaʼe!’” (Génesis 26:34; 27:46). Jahechaháicha, Rebeca omombeʼu porã kuri la oñandúva.
Upe rire Isaac heʼi Jacóbpe, haʼéva Esaú ermáno hemélo, ani hag̃ua omenda umi kuña cananéare (Génesis 28:1, 2). Jaʼekuaa Rebeca oñentendeka porã hague Isaácpe. Ko matrimónio ombohovái porã kuri peteĩ situasión ijetuʼúva, ha péicha omoĩ ñandéve peteĩ ehémplo iporãitereíva jasegi hag̃ua. ¿Péro mbaʼépa ikatu ojapo umi matrimónio noñemoĩriva de akuérdo?
(Génesis 28:12, 13) Upéi osoña ha ohecha peteĩ eskaléra ijyvatetereíva, ko yvy guive amo yvága peve. Ha Jacob ohecha Ñandejára anhelkuéra oguejýva ha ojupíva pe eskalérape. 13 Jehová katu oĩ pe yvatete ha heʼi: “Che hína Jehová. Chéve cheadora nde avuélo Abrahán ha nde túa Isaac. Che ameʼẽta ndéve ha avei ne familiarépe pe yvy reñenoha hína koʼág̃a”.
w04-S 15/1 28 párr. 6
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Génesis (párte 2)
28:12, 13. ¿Mbaʼépa heʼise pe “eskaléra” Jacob osoña vaʼekue? Ko “eskaléra” ohecha vaʼekue iképe oiméne oreko raʼe heta gráda ojejapóva itágui ha ojupi ohóvo yvate gotyo yvága peve. Upéva heʼise Ñandejára ikatuha oñekomunika umi oĩvandi ko yvy ape ári. Ko eskalérare oĩ ánhel ojupíva ha oguejýva, ha upéva heʼise umi ánhel ojapoha peteĩ traváho iñimportánteva ikatu hag̃uáicha Jehová oñekomunika umi persóna haʼe oguerohorývandi (Juan 1:51).
30 DE MARZO AL 5 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 29, 30
“Jacob omenda”
(Génesis 29:18-20) Ha Jacob oñenamora Raquel rehe, upévare heʼi: “Ambaʼapóta ndéve 7 áño nde rajy imitãvéva Raquel rehe”. 19 Labán heʼi chupe: “Iporãve ameʼẽ ndéve, ameʼẽ rangue ótro kuimbaʼépe. Epyta katu chendive”. 20 Ha Jacob ombaʼapo 7 áño Raquel rehehápe, péro chupe g̃uarã umíva haʼeténte unos kuánto día ohayhueterei rupi chupe.
w03-S 15/10 29 párr. 6
Jacob ovalora vaʼekue umi mbaʼe oúva Ñandejáragui
Yma ojejapo hag̃ua pe kompromíso matrimoniál, ojepaga vaʼerã kuri peteĩ présio pe nóviare ifamíliape. Por ehémplo, tiémpo rire pe léi mosáika heʼi vaʼekue peteĩ kuimbaʼe orekóramo rrelasión sexuál peteĩ kuñataĩ neʼĩravandi oñekompromete, opaga vaʼerãha 50 siclo de pláta pe kuñataĩ túape. Peteĩ vivlísta hérava Gordon Wenham heʼi péva haʼéne hague “pe présio ijyvatevéva ojepagáva pe nóviare”, péro pyʼỹinte “saʼieteve” ojepaga hague (Deuteronomio 22:28, 29). Jacob ndaikatúi kuri opaga Labánpe pe présio ojepagáva pe nóviare, upévare ojeofrese ombaʼapo hag̃ua 7 áño. Wenham heʼi avei: “Yma Babilonia tiémpope, umi travahadórpe ojepaga vaʼekue éntre médio siclo ha 1 siclo al mes [upéva heʼise éntre 42 ha 84 siclo 7 áñope]. Jacob oofrese kuri Labánpe peteĩ rregálo tuicháva itajýra Raquel rehe”. Labán ensegída oasepta upe rregálo (Génesis 29:19).
(Génesis 29:21-26) Upéi Jacob heʼi Labánpe: “Akumplíma nendive umi 7 áño japyta haguéicha, koʼág̃a emeʼẽ chéve nde rajy ha tamenda hese”. 22 Upémarõ Labán oinvita umi hénte oikóva upe lugárpe ha ojapo peteĩ kasamiénto. 23 Péro upe pyharépe Labán ogueraha itajýra Lea Jacob rendápe, oreko hag̃ua hendive rrelasión sexuál. 24 Ha Labán omeʼẽ ijeskláva Zilpá itajýra Léape isiervarã. 25 Upéi pyharevete Jacob opáy ha opilla sapyʼa oke hague Léandi. Upévare oho heʼi Labánpe: “¡Mbaʼéiko la rejapóva cherehe! Chéngo ambaʼapo kuri ndéve Raquel rehehápe, ¿ha mbaʼére piko péicha chembotavy?”. 26 Upémarõ Labán heʼi chupe: “Oréngo koʼápe rojepokuaa romeʼẽ raẽ ore rajy ypykue, ha upéi ae romeʼẽ pe imitãvéva.
w07-S 1/10 8 párr. 6
Mokõi oñoermána haʼéva rrivál omoñepyrũ vaʼekue pe nasión de Israel
¿Oñemoĩpa raʼe Lea de akuérdo itúandi ombotavy hag̃ua Jacóbpe? ¿Térãpa itúa oovliga chupe ojapo hag̃ua upéva? Ha Raquel, ¿moõpa oĩ upérõ? ¿Oikuaa piko raʼe la oikóva? Oimérõ upéicha, ¿mbaʼéicha oñeñandúne raʼe? Itúa ningo ojopyeterei hendivekuéra, ¿ikatúnepa haʼe oñemoĩ hese? La Biblia norrespondéi ni peteĩva koʼã porandu, ha upévare ndaikatúi jaikuaa mbaʼépa opensa kuri Raquel ha Lea. Péro Jacob opillárõ guare oñembotavy hague chupe, ndaipochýi kuri hendivekuéra síno Labán ndive, upévare heʼi chupe: “Chéngo ambaʼapo kuri ndéve Raquel rehehápe, ¿ha mbaʼére piko péicha chembotavy? Upémarõ Labán heʼi chupe: ‘Oréngo koʼápe rojepokuaa romeʼẽ raẽ ore rajy ypykue, ha upéi ae romeʼẽ pe imitãvéva. Ehasa porãna Léandi ko semána pukukue, ha upéi ameʼẽta ndéve pe ótro che rajy ha embaʼapove chéve 7 áño mas’” (Génesis 29:25-27). Jahechaháicha, Jacob ndojaposéiramo jepe, ou kuri omenda mokõi kuñáre ha upe rire pe matrimónio heta ohasa asy.
it-2-S 343 párr. 8
Matrimónio
Mbaʼéichapa ojefesteha. Yma Israélpe oĩ jave omendáva, ndaipóri vaʼekue peteĩ seremónia ikomplikádova tekotevẽva ojerrespeta ha ojesegi katuete, upéicharõ jepe vyʼápe ojefesteha upe día. Pe omendataha díape, pe nóvia ojeprepara hógape ha oñehaʼãmbaite oñemoporã. Primero, ojahu ha omoĩ ijehe aséite perfumádo (ekompara Rut 3:3 ha Eze 23:40 heʼívare). Avése oĩ sirviénta oipytyvõva chupe ha omoĩ peteĩ “sínto” ha peteĩ vestído morotĩ ojevordapáva, péva odepende vaʼekue ipláta térãpa nahániri (Jer 2:32; Apc 19:7, 8; Sl 45:13, 14). Oiméramo ikatu, oipuru avei joya (Is 49:18; 61:10; Apc 21:2). Avei omoĩ peteĩ vélo ojejapóva téla iporãvagui ha otapáva chupe iñakã guive ipy peve (Is 3:19, 23). Péicha jahechakuaa mbaʼérepa Labán ikatu kuri trankiloite ombotavy Jacóbpe, ha omeʼẽ chupe Léape Raquel rangue (Gé 29:23, 25). Rebeca omoĩ vaʼekue iñakãre peteĩ pañoléta puku ojotopátarõ guare Isaac ndive (Gé 24:65). Upéva ohechauka pe nóvia oñemoĩha pe nóvio poguýpe (1Co 11:5, 10).
(Génesis 29:27, 28) Ehasa porãna Léandi ko semána pukukue, ha upéi ameʼẽta ndéve pe ótro che rajy ha embaʼapove chéve 7 áño mas”.28 Upémarõ Jacob ohasa Léandi una semána. Upéi Labán omeʼẽ avei chupe itajýra Raquel hembirekorã.
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 30:3) Upémarõ Raquel heʼi: “Ameʼẽta ndéve che siérva Bilhá ha ereko hendive rrelasión sexuál, ikatu hag̃uáicha hyeguasu ha imemby chéve g̃uarã. Péicha che avei arekóta mitã”.
it-1-S 56 párr. 5
Imemby anga
Raquel ha Lea oreko vaʼekue eskláva imembýva avei Jacóbgui, ha koʼã mitãme haʼekuéra ohecha vaʼekue haʼerõguáicha imemby tee, upévare Raquel heʼi pe eskláva imemby hague ‘chupe g̃uarã’ (Gé 30:3-8, 12, 13, 24). Umi mitãme ohupyty avei pe erénsia, ohupytyháicha umi Jacob rembireko membykuérape. Umi eskláva memby haʼénte avei kuri Jacob família, ha umi eskláva haʼe rupi Raquel ha Lea mbaʼe, haʼekuéra oreko kuri derécho umi eskláva membýre.
(Génesis 30:14, 15) Peteĩ díape, pe trígo ojekosechaha tiémpope, Rubén okorre oikóvo pe ñúre ha otopa unos kuánto frúta hérava mandrágora ha oraha isýpe. Upémarõ Raquel heʼi Léape: “Emeʼẽna chéve umi yva ogueru vaʼekue ne memby”. 15 Upémarõ Lea heʼi chupe: “¿Nereñekontentáima piko la reipeʼáma haguére chehegui che ména, ha koʼág̃a reipeʼaséma avei che membýgui umi yva otopa vaʼekue?”. Upévo Raquel heʼi: “Vuéno, jajapóna peteĩ tráto: emeʼẽna chéve umi yva ogueru vaʼekue ne memby, ha ahejáta Jacóbpe oke nendive ko pyharépe”.
w04-S 15/1 28 párr. 7
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Génesis (párte 2)
30:14, 15 ¿Mbaʼérepa Raquel okambia mandrágorare pe oportunida orekóva oñenóvo iménandi ha opyta hyeguasu? Ymave pe mandrágora ojepuru vaʼekue pohãramo. Avei oñepensa vaʼekue umi hoʼúva ko frúta orekosevetaha rrelasión sexuál, ha oipytyvõha kuñanguérape hyeguasu hag̃ua (El Cantar de los Cantares 7:13). La Biblia nomombeʼúiramo jepe mbaʼérepa Raquel ojapo kuri pe kámbio Léandi, ikatu oime opensa raʼe umi mandrágora oipytyvõtaha chupe hyeguasu hag̃ua, ha péicha anivéma hag̃ua oñemotĩ ndaikatúi haguére imemby. Upéicharõ jepe, ohasa raẽ kuri unos kuánto áño Jehová ‘opermiti peve chupe hyeguasu’ (Génesis 30:22-24).