Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
13-19 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 31
“Jacob ha Labán ojapo peteĩ kompromíso oikotaha pyʼaguapýpe”
(Génesis 31:44-46) Ejúna jajapo peteĩ kompromíso oñondive, ha siémpre ñanemanduʼa vaʼerã hese jaiko porã hag̃ua”. 45 Upémarõ Jacob ojagarra peteĩ ita ha ojapo chugui peteĩ monuménto. 46 Upéi heʼi umi ihentekuérape: “¡Pembyaty ñandéve ita!”. Ha ombyaty hikuái heta ita ha omoĩ ojoʼaripa. Upéi omoĩ hiʼári hembiʼukuéra ha okaru hikuái oñondive.
it-1-S 986 párr. 3
Galeed
Jacob ha Labán oiko porã jey rire oñondive ojapo peteĩ kompromíso. Upearã Jacob ojapo peteĩ monuménto peteĩ itágui ha heʼi “ihentekuérape” ombyaty hag̃ua ita ha omoĩ hag̃ua ojoʼaripa, kóva oiméne ojogua peteĩ mesápe. Upévare omoĩ hiʼári hembiʼukuéra ha okaru hikuái oñondive, péicha ojapo hikuái pe kompromíso. Upe rire Labán ombohéra upe ita atýpe “Jegar-Sahadutá”, péva hína idióma araméope (térã síriope). Péro Jacob ombohéra “Galeed” haʼéva idióma hebréope. Koʼã mokõi téra heʼise ita aty. Labán heʼi: “Ko ita aty [hebréope gal] ohechaukáta [hebréope ʽedh], ñande jajapo hague oñondive peteĩ kompromíso” (Gé 31:44-48). Umi ohasáva upérupi ohechávo pe ita aty (ha pe monuménto) oikuaa vaʼekue mbaʼépa la ojejapo vaʼekue upépe. Pe versíkulo 49 ohenói voi pe lugárpe “Lugár oñemañaha” (hebréope mits·páh) ha heʼi ohechauka hague Jacob ha Labán oñemoĩ hague de akuérdo ikatu hag̃uáicha ifamiliakuéra oiko porã oñondive ha káda uno hogapýpe voi (Gé 31:50-53). Upe rire oĩ vaʼekue hetave oipurúva umi ita ikatu hag̃uáicha ojehecha oiko hague álgo peteĩ lugárpe (Jos 4:4-7; 24:25-27).
(Génesis 31:47-50) Labán ombohéra upe ita atýpe Jegar-Sahadutá, péro Jacob ombohéra Galeed. 48 Upéi Labán heʼi: “Ko ita aty ohechaukáta ñande jajapo hague oñondive peteĩ kompromíso”. Upévare oñembohéra Galeed. 49 Labán heʼi avei: “Jehová tomaʼẽ opa mbaʼe jajapóvare ñaime vove mombyry ojuehegui”. Upévare oñembohéra avei upe ita atýpe Lugár oñemañaha. 50 Ha Labán heʼi avei: “Peichahágui reñepyrũramo remaltrata che rajykuérape ha remenda jey ótro kuñáre, avave ndoikuaáiramo jepe upéva, nemanduʼáke Ñandejára ohechaha hína opa mbaʼe jajapóva”.
it-1-S 246 párr. 7
Lugár oñemañaha
Jacob omopuʼã vaʼekue peteĩ ita aty ha ombohéra “Galeed” (heʼiséva “Monuménto ojegueromanduʼa hag̃ua”) ha avei ombohéra “Lugár oñemañaha”. Upéi Labán heʼi: “Jehová tomaʼẽ opa mbaʼe jajapóvare ñaime vove mombyry ojuehegui” (Gé 31:45-49). Pe ita aty ohechaukáta kuri Jehová omañaha hína ohecha hag̃ua Jacob ha Labán okumplípa pe kompromíso ojapóva oiko porã hag̃ua.
(Génesis 31:51-53) Upéi Labán heʼi avei Jacóbpe: “Ápe oĩ pe ita aty ha ápe oĩ avei pe monuménto ñamopuʼã vaʼekue oñondive. 52 Ko ita aty ha ko monuménto ohechauka ñande jajapoha oñondive peteĩ kompromíso: che ndahasamoʼãiha ko lugár aha hag̃ua ajapo nderehe ivaíva, ha nde avei nderehasamoʼãiha rejapo hag̃ua cherehe ivaíva. 53 Abrahán Jára, Nacor Jára ha ituakuéra Jára, ohecháta ñakumplípa upe ñapromete vaʼekue ojupe”. Ha Jacob ohura itúa Isaac Jára rérare, upe Isaac orrespetáva ipyʼaite guive.
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 31:19) Labán katu oho kuri oñapĩ ijovechakuéra, ha upe aja Raquel omonda chugui umi idiós raʼanga (nóta: terafim).
it-2-S 1105 párr. 2
Terafim
Umi mbaʼe otopáva umi arkeólogo Mesopotámiape ha umi lugár oĩvape ijerére, ohechauka yma iñimportánte hague mávapa oreko umi terafim ojekuaa hag̃ua mávapa orresivíta pe erénsia peteĩ famíliape. Peteĩ eskritúra ojetopa vaʼekue Núzipe ohechauka asegún káda família situasión, peteĩ jérno oreko vaʼekue derécho ohóvo umi hués rendápe ha ojerure oñemeʼẽ hag̃ua chupe isuégro omanómava erénsia (La Sabiduría del Antiguo Oriente, edición de J. B. Pritchard, 1966, páh. 196, 197, ha nóta). Ikatu oime Raquel opensa raʼe upévare orahárõ guare umi terafim, ha opensa ndaivairiha la ojapóva pórke itúa Labán ombotavy vaʼekue voi iména Jacóbpe (ekompara Gé 31:14-16 heʼívare). Jaʼekuaa umi terafim iñimportanteterei hague ojekuaa hag̃ua mávapa orresivíta la erénsia, upévare Labán ojapo voi ikatúva guive orrekupera jey hag̃ua umi terafim. Labán ombyaty ihentekuérape ha oho Jacob umíva rapykuéri, hiʼarive oviaha 7 díare ohupyty hag̃ua chupekuéra (Gé 31:19-30). Péro Jacob ndoikuaái kuri la Raquel ojapo vaʼekue (Gé 31:32). Ndaipóri avei mbaʼeve ohechaukáva Jacob oipeʼase hague Labán raʼykuéragui la iñerénsia. Jacóbpe ndogustaiete vaʼekue la ojeadora umi taʼangakuéra. Upévare peteĩ vuéltape ojerure hogayguakuérape ohundipa hag̃ua umi dios raʼanga orekóva. Upémarõ haʼekuéra ontrega umíva Jacóbpe ha haʼe oñotỹ peteĩ yvyramáta guasu guýpe, namombyryiete siuda de Siquémgui. Oimérire oreko gueteri hikuái upérõ umi terafim, katuete oñehundipa kuri umi ótro dios fálsondi (Gé 35:1-4).
(Génesis 31:41, 42) Péicha roservi vaʼekue 20 áño aja. Catorce áño ambaʼapo ndéve umi mokõi nde rajýre ha 6 áño areko hag̃ua avei che kavara ha che ovecharã, péro nde hetaiterei vése rekambia la ñande tráto. 42 Abrahán Jára ha che túa Isaac Jára, upe haʼe orrespetáva avei ipyʼaite guive oĩ chendive, upéicha rupínte nde nderepoíri chehegui po nandi. Ha Ñandejára ohecha mbaʼeichaitémapa ahasa asy ha ambaʼapo jejopy, upévare ndekorrehi ange pyhare.
(1 Pedro 2:18) Umi siérvo toñemoĩ ipatronkuéra poguýpe ha torrespeta chupekuéra ipyʼaite guive. Péro ani umi patrón ivuéno ha imbaʼeporãvape añónte, síno ojapo vaʼerã avei upéva umi hasývape oñemeʼẽ hag̃ua gústo.
Jehová omoʼã ipuévlope
8 Jacob og̃uahẽrõ guare Haránpe, itio Labán torypápe omog̃uahẽ chupe, upéi omeʼẽ chupe hembirekorã Lea ha Raquel. Péro tiémpo rire Labán ojaprovechaséma hese, 10 vése rupi voi okambia ha okambia chugui oganáva (Gén. 31:41, 42). Jacob ogueropuʼaka upe inhustísia ojeroviágui Jehová osegitaha oñangareko hese. Añetehápe Jehová ndohejái chupe, por ehémplo oho jeýrõ guare Canaánpe, oguerekóma “heta ovecha, kavara, vaka, tembiguái kuimbaʼe ha kuñáva, ha heta kaméllo ha vúrro” (Gén. 30:43). Jacob ipyʼaite guive oagradese Jehovápe ha heʼi: ‘Che ningo namereséi voi kuri ahupyty umi mbaʼe porãita remeʼẽva chéve, ha ndepyʼaporã chendive. Ahasávo Jordán mboypýri areko vaʼekue peteĩ vastónte che pópe, ha koʼág̃a aju mokõi aty guasu reheve’ (Gén. 32:10).
20-26 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 32, 33
“¿Ndépa reñehaʼãmbaite Jehová nevendesi hag̃ua?”
(Génesis 32:24) Upéi Jacob opyta haʼeño. Ha upeichahágui ojotopa peteĩ kuimbaʼéndi, ha upe kuimbaʼe oñepyrũ oñorairõ Jacob ndive koʼẽtĩ meve.
Ñañehaʼã memékena jahupyty Jehová vendisión
6 Jacob iñeʼẽrendu vaʼekue Jehovápe ha arakaʼeve naikaneʼõi oñorairõ hag̃ua. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼe ohayhu Jehovápe ha omombaʼeterei pe amista orekóva hendive. Jehová opromete kuri Jacóbpe ovendesitaha idesendientekuérape, ha haʼe ojeroviaiterei upe promésare (Gén. 28:3, 4). Jacob orekórõ guare 100 áño potaite, oñorairõ kuri peteĩ ánhelndi oipotágui Ñandejára ovendesi chupe (elee Génesis 32:24-28). Péro, ¿mbaʼéicha piko peteĩ yvypóra reínte ikatúta oñorairõ peteĩ ánhel ndive? Jacob ningo ndaikatumoʼãi kuri ijeheguínte ojapo upéva, haʼe oĩ desidído oñorairõtaha ohupyty peve Ñandejára vendisión. Ha Jehová ovendesi chupe noñentregái rupi. Upévare ombohéra chupe Israel, heʼiséva “Oñorairõva Ñandejárandi”. Jehová oguerohory Jacóbpe ha ovendesi chupe. Ñande ñañehaʼã vaʼerã avei ñakonsegi upéva.
(Génesis 32:25, 26) Ha pe kuimbaʼe ohechávo Jacob ndopoimoʼãiha voi chugui, opoko Jacob kadérare ha onohẽ chugui ikadéra ilugárgui. 26 Upe rire pe kuimbaʼe heʼi chupe: “Epoi chehegui, pórke koʼẽmbáma hína”. Ha Jacob heʼi chupe: “Ndapoimoʼãi ndehegui nachevendesíri aja entéro”.
it-1-S 501 párr. 4
Ikarẽ
Jacob ikarẽ. Jacob orekórõ guare 97 áño rupi, oñorairõ koʼẽtĩ meve peteĩ ánhel oñembohete vaʼekuéndi peteĩ kuimbaʼéicha. Jacob ojoko pe ánhelpe ha ndopoíri chugui ovendesi peve chupe. Oñorairõ aja hikuái, pe ánhel opoko Jacob kadérare ha onohẽ chugui ikadéra ilugárgui. Upe guive Jacob opyta ikarẽ (Gé 32:24-32; Os 12:2-4). Pe ánhel heʼi chupe ‘oñorairõ hague Ñandejárandi ha kuimbaʼekuérandi, ha ipahápe ogana’. Péro upe guive Jacob opyta ikarẽ imanduʼa hag̃ua añetehápe noganái hague pe ánhel ipoderósovape. Ñandejára oipota ha opermiti rupínte Jacob ikatu kuri oñorairõ pe ánhel ndive. Ha upéicha Jacob ohechauka omombaʼe ha oipotaitereiha Ñandejára vendisión.
(Génesis 32:27, 28) Upépe pe kuimbaʼe heʼi chupe: “¿Mbaʼéichaiko nderéra?”. Ha haʼe heʼi: “Jacob”. 28 Upémarõ pe kuimbaʼe heʼi: “Nandereramoʼãvéima Jacob, síno Israel, pórke nde reñorairõ Ñandejárandi ha kuimbaʼekuérandi, ha ipahápe regana”.
it-1-S 1263 párr. 2
Israel
1. Ñandejára ombohéra péicha Jacóbpe haʼe orekórõ guare 97 áñorupi. Jacob ohórõ guare oñug̃uaitĩ hag̃ua iñermáno Esaú ndive, okrusa Jaboc ysyry. Upe pyhare Jacob oñorairõ peteĩ kuimbaʼéndi, ko kuimbaʼe avía sído peteĩ ánhel raʼe. Jacob oñehaʼãmbaite haguére ogana hag̃ua pe ánhelpe, oñekambia chugui la héra. Péicha Ñandejára ohechauka ovendesiha chupe. Ojegueromanduʼa hag̃ua koʼã mbaʼe oiko vaʼekue, Jacob ombohéra pe lugár Peniel térã Penuel (Gé 32:22-31; ehecha JACOB núm. 1). Tiémpo rire, oĩrõ guare Betélpe, Ñandejára okonfirma Jacóbpe okambia hague chugui la héra, ha pyʼỹinte péichama oñehenói chupe omano meve (Gé 35:10, 15; 50:2; 1Cr 1:34). La Bíbliape oĩ ko téra mas de 2.500 vése, ha pyʼỹive ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua pe puévlo héravare péicha, oúva Jacob familiarégui (Éx 5:1, 2).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 32:11) Ajerure ndéve chesalvami hag̃ua che ermáno Esaúgui, pórke akyhyje oúrõ g̃uarã chejuka chéve ha avei ojuka umi mitãme ha isykuérape.
(Génesis 32:13-15) Ha Jacob opyta upe lugárpe upe pyharépe. Upéi oiporavo unos kuánto animál hymbakuéra apytégui orregala hag̃ua iñermáno Esaúpe. 14 Oiporavo 200 kavara kuña ha 20 kavara mácho, 200 ovecha kuña ha 20 ovecha mácho, 15 avei 30 kaméllo imembyraʼy reheve, 30 vúrro, 40 vaka ha 10 tóro.
‘Ñañeʼẽramo torýpe’ jajogueraha porãvéta opavavéndi
10 Jaiko porã hag̃ua ñande rapichakuérandi tekotevẽ ñanderory ha ñamombeʼu porã mbaʼépa ñapensa. Upéva ñanepytyvõta avei ñañemongeta hag̃ua kyhyjeʼỹre. ¡Ajépa igústo oĩramo imbaʼeporãva ñanendive! Upévare mbaʼérepa nañapensái mávapepa ikatu ñameʼẽ peteĩ jopói térã ñainvita ñande rógape. Ñanembaʼeporã vaʼerã oĩramo jepe ñandetrata vaíva, péicha haʼete ‘ñamoĩva ñaína tatapỹi iñakã ári’. Upéi ikatu ñandetrata porãve ha jaiko porã jey oñondive (Rom. 12:20, 21).
11 Ñanemanduʼami Jacob ojapo vaʼekuére. Haʼe okyhyjégui iñermáno Esaú ojukárõ g̃uarã chupe rreniégore, osẽ okañy chugui. Péro heta áño rire oho jey ivállepe ha oikuaa Esaú ouha chupe 400 kuimbaʼe reheve. Upévo Jacob ojerure Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupe, avei oguerahaka heta mymba jopóiramo iñermánope g̃uarã. Upe jopói ombopochyjera Esaúpe, ha ojotopávo Jacob ndive odipara oañuã chupe. Upévare jaʼekuaa Jacob oikuaa hague ñanembaʼeporãramo, ndahasyiveha jajogueraha porã ñande rapichándi (Gén. 27:41-44; 32:6, 11, 13-15; 33:4, 10).
(Génesis 33:20) Upépe omopuʼã peteĩ altár ha ombohéra: Ñandejára haʼe hína Israel Jára.
it-1-S 700 párr. 2
Ñandejára haʼe hína Israel Jára
Jacob oñorairõ rire Peniélpe peteĩ ánhel ndive, oñembohéra chupe Israel. Upéi haʼe ojotopa kuri iñermáno Esaúndi. Oikopa rire koʼã mbaʼe haʼe oho oiko Sucótpe ha tiémpo rire Siquémpe. Upépe haʼe ojogua yvy Hamor raʼykuéragui ha omoĩ ikampaménto upépe (Gé 32:24-30; 33:1-4, 17-19). “Upépe omopuʼã peteĩ altár ha ombohéra: Ñandejára haʼe hína Israel Jára” (Gé 33:20). Jacob oipurúvo pe téra Israel ombohéra hag̃ua pe altár, ohechauka oasepta ha omombaʼeha upe téra. Avei ohechauka omombaʼeha Ñandejára gía, haʼe ningo oipytyvõ kuri Jacóbpe oike jey hag̃ua pe yvy oñepromete vaʼekuépe chupekuéra. Pe fráse “Ñandejára haʼe hína Israel Jára” una vemínte oĩ la Bíbliape.
27 DE ABRIL AL 3 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | GÉNESIS 34, 35
“Ñanejúnta vaíramo ñasẽ vaíta katuete”
(Génesis 34:1) Dina ojepokuaa vaʼekue ovisita ha ohasa tiémpo umi mitãkuña oikóvandi upe lugárpe. Dina ningo Jacob rajy ha Lea memby.
w97-S 1/2 30 párr. 4
Siquem, peteĩ siuda oĩva sérro paʼũme
¿Mbaʼépa oiméne opensa umi mitãrusu Siquemgua ohechávo ko mitãkuña oho memeha upépe? Posívlemente Dina ohómi Siquémpe haʼeño. Upéi pe kuimbaʼe omoakãva upe lugárpe raʼy ohecha Dínape “ha peteĩ díape ogueraha hógape ha oviola chupe”. ¿Mbaʼére piko Dina péicha ojapeligra ha oheka iñamigarã umi cananea rekovai apytépe? ¿Oipotápa raʼe iñamigarã ijavegua? ¿Térãpa iñakãrente voi oiko unos kuánto iñermánoicha? Eleemína pe istória oĩva Génesispe ha eñehaʼã entende mbaʼeichaitépa oiméne Jacob ha Lea ojepyʼapy ha otĩ opytávo, ohecha rire mbaʼépa oiko Dina oho meme haguére Siquémpe (Génesis 34:1-31; 49:5-7; ehecha avei La Atalaya, 15 de junio de 1985, páhina 31).
(Génesis 34:2) Siquem ohecha kuri Dínape, ha peteĩ díape ogueraha hógape ha oviola chupe. Siquem hína Hamor pe heveo raʼy, ha Hamor haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe omoakãva upe lugárpe.
Pediparákena tekovai ha tekokyʼágui
14 Upéi Siquem ojapo peteĩ mbaʼe haʼe opensáva ndaivairiha. Siquem ningo ojegusta kuri Dínare ha upémarõ “peteĩ díape ogueraha hógape ha oviola chupe” (elee Génesis 34:1-4). Ko mbaʼe vaiete oiko rire, Dina ha ihentekuéra tuichaiterei ojeperhudika ha hetaiterei ohasa asy (Génesis 34:7, 25-31; Gálatas 6:7, 8).
(Génesis 34:7) Jacob raʼykuéra oikuaávo upe oiko vaʼekue, pyaʼeterei ou pe ñúgui. Haʼekuéra orrenega ha ipochyeterei, pórke Siquem omotĩ Israélpe oviola haguére Jacob rajýpe, ha upéva ningo peteĩ mbaʼe ivaietereíva.
(Génesis 34:25) Péro 3 día haguépe, hasyve jave ijerída umi kuimbaʼe oñekytĩ vaʼekuégui hiʼórgano sexuál pire, Dina ermanokuéra hérava Simeón ha Leví ojagarra ijespáda ha ñemihaitépe oike pe siudápe, ha ojukapaite umi kuimbaʼe oikóvape upépe.
w09-S 1/9 21 párr. 1, 2
¿Mbaʼépa rejapóta oĩrõ nembopochýva?
Oĩ opensáva oñevengáramo hapicháre oñeñandu porãvetaha. Péro jahechamína la oiko vaʼekue Jacob raʼykuérare. La Biblia omombeʼu haʼekuéra “orrenega ha ipochyeterei” hague oikuaárõ guare Siquem oviola hague iñermánape (Génesis 34:1-7). Mokõi Jacob raʼy hérava Simeón ha Leví, oñevengase kuri la ojejapo vaʼekuére iñermánare. Upévare oplanea hikuái mbaʼépa ojapóta Siquem ha ihentekuéra kóntrape. Simeón ha Leví ombotavy chupekuéra ha amo ipahápe ojuka Siquémpe ha entéro kuimbaʼe oĩvape upe siudápe (Génesis 34:13-27).
¿Osolusionápa hikuái la provléma? Jacob oikuaárõ guare la ojapóva itaʼyrakuéra ojaʼo ha heʼi chupekuéra: “¡Peẽngo tuichaiterei pecheaprovlema! Pende kúlpare umi cananeo ha perizita ndaijaʼemoʼãi cherehe. [...] ha peichahágui haʼekuéra oñomoirũmbáramo ha ou ñande ári, katuete ñandejukapáta” (Génesis 34:30). Upéicharõ la Simeón ha Leví ojapóva oñevenga hag̃ua nosolusionái mbaʼeve, síno ombyaive la káva raity. Upe guive Jacob familiakuéra ojekuidáma vaʼerã peichahágui oatakárõ chupekuéra umi hénte ipochypáva oĩva pe siudápe. Ikatu oime upévare Ñandejára heʼi raʼe Jacóbpe ova hag̃ua Betélpe (Génesis 35:1, 5).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Génesis 35:8) Upéi omano Débora ha oñeñotỹ ag̃uiete Betélgui, peteĩ yvyramáta guasu guýpe. Upe kuñakarai ningo oñangareko vaʼekue Rebécare. Upévare Jacob ombohéra upéva Yvyramáta guasu ojejaheʼo hague.
it-1-S 642 párr. 2
Débora
1. Débora oñangareko vaʼekue Rebécare imitã guive. Débora oho vaʼekue Rebécandi Palestínape, ohótarõ guare itúa Betuel rógagui omenda hag̃ua Isaac rehe (Gé 24:59). Débora oservi vaʼekue heta áñore Isaac rógape, ha upéi oho oiko Jacob rógape, posívlemente Rebeca omano rire. Ciento veinticinco áñorupi omenda rire Rebeca ha Isaac, Débora omano ha oñeñotỹ chupe Betélpe, peteĩ yvyramáta guasu guýpe. Upe yvyramáta oñembohéra vaʼekue Alón-Bacut, heʼiséva “Yvyramáta guasu ojejaheʼo hague”, ha upéva ohechauka Jacob ha ifamiliakuéra ohayhueterei hague Déborape (Gé 35:8).
(Génesis 35:22-26) Ha peteĩ díape, oiko aja gueteri hikuái upe lugárpe, Israel raʼy Rubén oreko rrelasión sexuál Bilhá ndive, itúa rembireko ndive. Ha Israel oikuaa upe oiko vaʼekue. Jacob ningo 12 itaʼýra vaʼekue. 23 Lea membykuéra hína: Rubén, Jacob raʼy ypykue, upéi ou Simeón, Leví, Judá, Isacar ha Zabulón. 24 Raquel membykuéra katu: José ha Benjamín. 25 Raquel siérva Bilhá membykuéra katu hína: Dan ha Neftalí. 26 Lea siérva Zilpá membykuéra katu: Gad ha Aser. Enterove koʼãva hína Jacob raʼykuéra onase vaʼekue Padán-Arámpe.
Oñeporandúva jepi
¿Pe Mesías antepasadokuéra piko haʼe vaʼekue sólamente umi taʼýra ypykue?
Oĩ vése haʼetéva kuri la oñeindikáva upeichaha. Ha pe jaleéva Hebreos 12:16-pe haʼete ku okoinsidíva upévandi. Ko téxto heʼi Esaú ndovalorái hague “umi mbaʼe oúva Ñandejáragui”, ha peteĩ pláto tembiʼúre omeʼẽ hague iñermáno Jacóbpe “pe derécho oguerekóva umi taʼýra ypykue”. Ko téxto haʼete kuri la oindikáva Jacob okonsegírõ guare “pe derécho oguerekóva umi taʼýra ypykue”, oreko hague avei pe oportunida oikóvo chugui pe Mesías antepasádo (Mat. 1:2, 16; Luc. 3:23, 34).
Péro jaleévo unos kuánto rreláto bíblico, jahechakuaa ndahaʼeiha pe família ypykuéguinte la ikatúva ou pe Mesías. Jahechamína unos kuánto ehémplo:
Jacob (Israel) raʼy ypykue ningo haʼe vaʼekue Rubén, Lea memby. Upéi, Jacob ifamília vaʼekue avei Raquel ndive, pe hembireko ohayhuvéva, ha pe ijypykue haʼe vaʼekue José. Rubén opekárõ guare ojepeʼa chugui pe derécho orekóva umi taʼýra ypykue ha oñemeʼẽ Josépe (Gén. 29:31-35; 30:22-25; 35:22-26; 49:22-26; 1 Crón. 5:1, 2). Péro pe Mesías ndoúi kuri Rubén ni José familiarégui, síno Judágui, Lea memby cuatroha (Gén. 49:10).