Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 36, 37
“Ani rerrenega umi iñañáva káusare”
¿Mbaʼépa ndaiporimoʼãvéima Ñandejára Rréino ou vove?
4 ¿Mbaʼéichapa ñandeafekta umi hénte aña? Apóstol Pablo heʼi vaʼekue: “Umi ára pahápe pe situasión ijetuʼúta ha hasýta jagueropuʼaka hag̃ua”. Upéi heʼi avei: “Umi kuimbaʼe aña ha hovamokõiva oho vai vaive vaʼerã” (2 Tim. 3:1-5, 13). ¿Mbaʼéichapa oñekumpli ko profesía? Ñande apytépe oĩ heta osufrímava oĩ rupi persóna ivioléntova, oporojukáva, oporomondáva térã omboykéva hapichápe. Koʼã hénte aña apytépe oĩ heta notĩriva voi hembiapo vai hag̃ua. Ótro katu oipytyvõse guaʼu umi héntepe, péro añetehápe ombotavy chupekuéra. Koʼã mbaʼe vai ndoikóiramo jepe ñanderehe, katuete ñandeafekta la ojapóva umi hénte aña. Heta vése oguapyeterei ñanderehe ñahendu jave ojetrata vaietereiha umi mitãme, umi ijedávape ha ambue persóna ndaikatúivape oñedefende. Umi ojapóva upéicha, haʼete voi umi animál térã demónio (Sant. 3:15). Péro tuicha ñanekonsola Ñandejára Ñeʼẽ omeʼẽ rupi ñandéve esperánsa.
Jehová ovendesi umi oporoperdonávape
10 Pe pyʼaro ningo ikatu tuicha ñandeperhudika. Jehová oipota voi jaipeʼa ñandejehegui pe pyʼaro ojoguáva peteĩ kárga ñanembohasa asývape (elee Efesios 4:31, 32). Jehová heʼi voi ñandéve: “Embohasa ndejehegui pe pochy ha ani ndepyʼaro” (Sal. 37:8). Jasegíramo ko konsého ningo ou porãta ñandéve. Japytáramo ñandepyʼaro, upéva ikatu voi operhudika ñande salu (Prov. 14:30). Japytáramo ñandepyʼaro peteĩ ñande rapichándi haʼetéta hína jaʼúva venéno, ñandénte jajeperhudikáta ndahaʼéi pe ojapo vaʼekue ñanderehe mbaʼe vai. Péro ñande ñaperdonáramo ñande rapichápe, ñandéve voi ou porãta upéva (Prov. 11:17). Péicha ñande ñañeñandúta pyʼaguapýpe ha ikatúta vyʼápe jaservi Jehovápe.
¿Mbaʼépa ndaiporimoʼãvéima Ñandejára Rréino ou vove?
5 ¿Mbaʼépa Jehová ojapóta? Koʼág̃a peve, Jehová omeʼẽ gueteri tiémpo umi hénte añáme okambia hag̃ua (Is. 55:7). Jehová heʼíramo jepe ohunditaha ko múndo aña, heta persóna ikatu gueteri ojesalva. Péro ou vove pe jehasa asy guasu, Jehová ohundíta umi nokambiaséivape ha oapojáva ko múndo (elee Salmo 37:10). Koʼág̃arupi oĩ heta oñomikuaáva hembiapo vai, upévare heta vése ndojekastigái chupekuéra (Job 21:7, 9). Péro la Biblia heʼi: “Ñandejára ohechapaite yvyporakuéra ojapóva, ha oikuaa mbaʼe tapépa káda uno osegi. Umi iñañáva ndaikatúi okañy mamove, ni umi lugár iñypytũháme ndaiporihápe ni peteĩ lus” (Job 34:21, 22, TNM). Upéva heʼise avave ndaikatuiha okañy Jehovágui. Haʼe ikatu ohecha opa mbaʼe ojapóva umi iñañáva. Armagedón ohasa rire, ñamañáta oĩ haguépe hikuái, ha ni hendague ndopytamoʼãi. Umi hénte aña oñehundíta pára siémpre (Sal. 37:12-15).
6 ¿Mávapa ojesalváta oñehundi vove umi iñañávape? Jehová opromete: “Umi hénte ivuénova opytáta ko yvy ape ári, haʼekuéra ovyʼaitereíta pórke oikóta pyʼaguapýpe ha noñekevrantamoʼãi mbaʼevete asýre”. Ótro sálmope heʼi: “Umi hembiapo porãvape oñemeʼẽta ko yvy, ha oikóta pype opa ára g̃uarã” (Sal. 37:11, 29, TNM). ¿Mávapa umi “ivuénova”? Umíva hína umi persóna iñumíldeva, oaprendéva ohóvo Jehovágui ha iñeʼẽrendúva chupe. Ha, ¿mávapa umi hembiapo porãva? Koʼãva umi ojaposéva ipyʼaite guive opa mbaʼe Jehová heʼíva oĩ porãha. Pe múndo pyahúpe sólamente oĩta umi ivuénova ha hembiapo porãva, ha haʼekuéra ojapóta ko yvýgui peteĩ paraíso.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-2-S 424
Sérro, montáña
Ndojeíri ilugárgui, opyta are ha ijyvateterei. Umi montáña ningo opyta are jepi peteĩ lugárpe ha ndokuʼéi upégui (Is 54:10; Hab 3:6; ekompara Sl 46:2 heʼívare). Upéicharõ, Salmo 36:6-pe pe salmísta heʼírõ guare Ñandejára hustísia ojoguaha “umi montáña iporãitereívape”, ikatu oime heʼise Jehová hustísia opytataha pára siémpre, térã ikatu avei umi montáña ijyvateterei rupi oiméne heʼise Ñandejára hustísia ijyvateveha ñanembaʼévagui (ekompara Is 55:8, 9 heʼívare). La Bíbliape oñeñeʼẽ 7 mbaʼyru de óro henyhẽva Ñandejára pochykuégui, ha Apocalipsis 16:20 oñeʼẽvo pe séptimo mbaʼyru oñehẽvare heʼi: “Umi montáña ndojetopái mamove hendápe”. Koʼã mbaʼe ontendekase ke ni umi mbaʼe ijyvatevéva peteĩ montáñaicha ndaikatumoʼãi okañy Ñandejára pochykuégui (ekompara Jer 4:23-26 heʼívare).
13-19 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 38, 39
Ani ñañeñandu vaieterei umi mbaʼe jajapo vaʼekuére
“Remaña vaʼerã siémpre ne renonderãre”
12 (Elee 1 Juan 3:19, 20). Enterove ningo sapyʼánte ñañeñandu vaínte voi umi mbaʼe jajapo vaʼekuére. Por ehémplo, oĩ oñeñandu vaietereíva umi mbaʼe ojapo vaʼekuére oservi mboyve Jehovápe. Ótro katu oñeñandu vai umi mbaʼe ojapo vaʼekuére oiko riréma chugui Testígo. Upéva ningo normál (Rom. 3:23). Ñande jajapose pe oĩ porãva, péro “enterovéva ningo jajavy heta vése” (Sant. 3:2; Rom. 7:21-23). Ndaigústoiramo jepe ñañeñandu vai umi mbaʼe jajapo vaʼekuére, upéva ikatu ojapo porã hína ñanderehe. ¿Mbaʼérepa? Pórke upéva ñanepytyvõta ñakambia hag̃ua, ha jajedesidi hag̃ua ndajajapomoʼãveimaha umi mbaʼe vai jajapo vaʼekue (Heb. 12:12, 13).
13 Péro ikatu hína ñañeñandu vai rasáma umi mbaʼe vai jajapo vaʼekuére. Upéva heʼise jasegiha ñañeñandu vai ñañarrepenti riréma, ha Jehová ohechauka riréma ñandéve ñaneperdona hague. Peichagua sentimiénto ikatu hína ñandeperhudika (Sal. 31:10; 38:3, 4). ¿Mbaʼérepa? Jahechami peteĩ ermána ehémplo osegi vaʼekue oñeñandu vai umi mbaʼe ojapo vaʼekuére yma. Haʼe heʼi: “Che añandu vaʼekue añehaʼã reiha ambaʼapo jejopy Jehová servísiope, pórke oiméne che ndajesalvamoʼãi voínte”. Ikatu oĩ heta ñande apytépe oñeñandúva avei péicha. Upévare ñañatende porã vaʼerã ani hag̃ua jasegi ñañeñandu vaieterei umi mbaʼe jajapo vaʼekuére yma. ¿Mbaʼérepa? Pórke Satanás ovyʼaitereíta ñande ñañentregáramo ha ndajaservivéi Jehovápe, jepe Jehová nopensái ñanderehe nañanepohãveimaha (ekompara 2 Corintios 2:5-7, 11 heʼívare).
w02-S 15/11 20 párr. 1, 2
¿Mbaʼéichapa Jehová ikatu oguerohory la jajapóva káda día?
ÑANDE rekove ningo mbykyeterei ha pyaʼeterei ohasa pe tiémpo. Pe salmísta David ojepyʼamongetávo upévare oñemboʼe: “Jehová, chepytyvõna aikuaa hag̃ua arakaʼe pevépa asegíta aikove, ha mboy tiémpopa hemby chéve. Péicha ahechakuaáta mbykyha la che rekove. Ñandejára, saʼieterei ningo pe tiémpo remeʼẽva chéve aikove hag̃ua, umi áño aikovéva ndahaʼéi mbaʼevete ndéve g̃uarã”. David oipotaiterei vaʼekue Ñandejára oguerohory chupe, upévare haʼe oñatendeterei oiko lájare, oñeʼẽ lájare ha umi mbaʼe ojapóvare. Haʼe ohechakuaa vaʼekue oikotevẽha Ñandejárare, upévare heʼi: “Nde añoite ningo che esperánsa” (Salmo 39:4, 5, 7). Jehová ohendu Davídpe ha omyengovia chupe omereseháicha.
Ñande avei koʼág̃a jaaprovechaségui pe tiémpo, ikatu hína jajeliapa jajaposégui hetaiterei mbaʼe káda día. Upéicha jaikóramo ningo ikatu ñañekevrantaiterei, pórke oĩ hetaiterei mbaʼe tekotevẽva jajapo ha pe tiémpo katu mbykyeterei. Ha ñande, ¿jaipotápa avei Jehová oguerohory jaiko lája, oguerohory haguéicha Davídpe? Ni michĩmi ningo ndajadudái Jehová omañaha hína la káda uno jaikóvare jajapo. Por ehémplo, Job haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe orrespetáva Ñandejárape, ha ojapóma 3.600 áñorupi haʼe heʼi hague Jehová ojesarekoha entéro mbaʼe haʼe ojapóvare. Upévare Job heʼi vaʼekue: “¿Mbaʼe ajapóta aime vove Ñandejára renondépe? ¿Mbaʼe piko la haʼétava añedefende hag̃ua?” (Job 31:4-6, 14). Jehová oguerohory hag̃ua la jajapóva káda día tekotevẽ ñamotenonde umi mbaʼe iñimportantevéva, ñaneñeʼẽrendu imandamientokuérape ha jaipuru porã la ñane tiémpo. Jahechamína koʼág̃a mbaʼéicha ikatu jahupyty koʼã mbaʼe.
Emopuʼã ha emombarete jey ne amista Jehovándi
Eñemongeta memékena Jehovándi. Nde Túa yvagapegua ningo ontende ikatuha ijetuʼu ndéve reñemboʼe chupe resegíramo reñeñandu kulpávle (Rom. 8:26). Upéicharõ jepe, ‘siémprekena eñemboʼe’ ha ere Jehovápe mbaʼeichaite pevépa erekose jey chupe ne amígoramo (Rom. 12:12). Andrés imanduʼa: “Che ningo añeñandu vaieterei vaʼekue ha atĩeterei voi. Péro káda orasión rire menovéma añeñandu upéicha ha chepyʼaguapyve”. Oiméramo nde ndereikuaái mbaʼépa ikatu ere Jehovápe, ejepyʼamongetakuaa umi ñemboʼe rréi David ojapo vaʼekuére oñarrepenti rire, ha oĩva Salmo 51 ha 65-pe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jahechaukákena ñande haʼeha persóna de konfiánsa
16 Jajejokokuaa. Tekotevẽterei ningo jajejokokuaa ikatu hag̃uáicha oiko ñandehegui peteĩ persóna de konfiánsa. Ko kualida ñanepytyvõ jajoko hag̃ua ñande juru jaʼeseterei jave peteĩ mbaʼe ojejerure vaʼekue ñandéve ani hag̃ua ñamombeʼu (elee Proverbios 10:19). Ikatu hína ijetuʼu ñandéve jajejokokuaa hag̃ua jaipuru jave umi rred sosiál. Ha nañañatendéiramo ikatu hína ñamombeʼu peteĩ informasión konfidensiál hetaiterei persónape. Ha ñamosarambi rire pe informasión elektrónikamente, ñande ndaikatumoʼãvéima ñakontrola mbaʼéichapa ojepurúta pe informasión ha mboy provlémapa oguerúta upéva. Jajejokokuaáramo avei ñanepytyvõta ñanembotavyse jave umi oñemoĩva ñanderehe ñamombeʼu hag̃ua umi mbaʼe ikatúva oapeligra ñane ermanokuérape. Upéva ikatu oiko umi polisía ñaneinterroga jave peteĩ país ojeproivihápe ñane rembiapo. Koʼãva ha avei ótra situasiónpe ikatu ñanemanduʼa Salmo 39:1 heʼívare, upépe heʼi: “Aĩ aja umi iñañáva renondépe, añatendéta la haʼévare ha ambotyetéta la che juru”. Jahechaháicha iñimportanteterei ningo jahechauka ikatuha ojejerovia ñanderehe, tahaʼe ñane famíliandi, ñane amigokuérandi ha ñane ermanokuérandi. Añetehápe tekotevẽterei jajejokokuaa jahechauka hag̃ua ñande haʼeha peteĩ persóna de konfiánsa.
20-26 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 40, 41
¿Mbaʼérepa ñaipytyvõ vaʼerã ñande rapichápe?
Umi ipojeráva katuete ovyʼa
16 Umi añetehápe ipojeráva nohaʼarõi umi ótro omyengovia chupe upe haguére. Jesús heʼi vaʼekue: “Rejapo jave karu guasu reinvita vaʼerã umi imboriahúvape, umi ijyvaʼỹva, umi oguataʼỹva, ha umi siégope. Ha revyʼáta, haʼekuéra ndoguerekóigui omyengovia hag̃ua ndéve” (Luc. 14:13, 14). La Biblia heʼi avei: “Pe imbaʼeporãva [...] orresivíta heta vendisión”, ha ótro téxto heʼi: “Ovyʼa pe oipytyvõva umi imboriahúvape” (Prov. 22:9; Sal. 41:1). Jahechaháicha, ñaipytyvõ vaʼerã ñande rapichápe ikatu hag̃uáicha javyʼa.
17 Pablo omensionárõ guare Jesús heʼi hague javyʼaiteveha “ñameʼẽvo, ñandéve oñemeʼẽ rangue”, ndeʼiséi ñameʼẽ vaʼerãha pláta ha mbaʼerepy añónte, síno avei ñamokyreʼỹ, ñaipytyvõ ha ñaakonseha vaʼerãha la Biblia rupive umi oikotevẽvape (Hech. 20:31-35). Umi mbaʼe Pablo heʼívare ha ojapóvare ñaaprende iñimportanteha ñandepojera. Jahechaukáta ñandepojeraha ñameʼẽ jave ñane tiémpo ha ñane mbaretekue ótro rehehápe, ha ñañeinteresa ha jahayhúramo ñande rapichápe.
18 Umi investigadór ostudiáva yvyporakuéra lája heʼi peteĩ tapicha ipojeráva ovyʼaveha. Peteĩ informasión heʼi avei: “Heta hénte omombeʼu ovyʼaiteveha hikuái oipytyvõ jave hapichápe”. Umi investigadór heʼi avei ñaipytyvõ jave ótrope isentidoha la ñande rekove. Upévare unos kuánto expérto oakonseha umi héntepe ombaʼapo hag̃ua de voluntário oipytyvõ hag̃ua hapichápe. Haʼekuéra heʼi umi hénte ojapórõ upéva hesãivetaha ha ovyʼavetaha. Péro ndajahecharamói koʼã mbaʼe, pórke ñande Apohare Jehová ñanderayhuetéva heʼi voi javyʼaveha ñameʼẽ jave (2 Tim. 3:16, 17).
Jehová oñangarekóta nderehe
7 Ñanderasýramo, Jehová katuete ñanekonsoláta ha omeʼẽta ñandéve ñaikotevẽva. Haʼe ojapóma vaʼekue voi upéva isiervokuéra yma guare rehehápe. Rréi David heʼi vaʼekue: “Ovyʼa pe oipytyvõva umi imboriahúvape, pórke Jehová osalváta chupe ohasa asy jave. Peichagua persónape Jehová oprotehéta ha oñangarekóta hese osegi hag̃ua oikove” (Sal. 41:1, 2, NM). ¿Heʼisépa upéva peteĩ persóna oipytyvõva umi imboriahúvape nomanomoʼãiha arakaʼeve? Nahániri. Upéicharõ, ¿mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ koʼãichaguápe? David heʼi: “Oúramo hasyete ha opyta tupápe, Jehová oipytyvõta chupe. Ñandejára okonsoláta ha oñangarekóta hese” (Sal. 41:3, NM). Jehová oikuaa porã mbaʼépa jahasa hína, ha haʼe nañanderejareimoʼãi. Ñandejára ñanemombarete ha ñanemoarandu ikatu hag̃uáicha ñaaguanta ñanderasy jave, ha hiʼarive ojapo vaʼekue ñande kuérpo ikatu hag̃uáicha oñedefende heta mbaʼasýgui.
Jasegíkena Jehová ehémplo ha jaiporiahuvereko ñande rapichápe
17 Jahechaháicha, tuicha ñanevenefisia jaiporiahuverekórõ ñande rapichápe. Péro ñande jajapo upéva jasegise rupi Jehová ehémplo, ha ñamombaʼeguasu hag̃ua chupe. Ndaipóri ningo haʼéicha oporohayhu ha oporoporiahuverekóva (Prov. 14:31). Upévare ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñahaʼanga chupe. Upéicha ñañemoag̃uivéta ñane ermanokuérare ha jajogueraha porãvéta ñande rapichándi (Gál. 6:10; 1 Juan 4:16).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-2-S 46
Jehová
Entéro mbaʼe oĩva la Bíbliape oñeʼẽ pe derécho Jehová orekóvare ogoverna hag̃ua, avei omombeʼu Ñandejára volunta haʼeha omopotĩ pe héra. Haʼe ojapo hag̃ua upéva oipeʼaitéta entéro mbaʼe omongyʼáva héra porãite. Upearã avei tekotevẽ enterove umi ánhel ha umi persóna omombaʼe héra sagrádo. Upéva heʼise haʼekuéra oasepta ha orrespeta vaʼerãha Jehovápe igovernánteramo, avei ohechauka vaʼerã oserviseha Ñandejárape ipyʼaite guive ohayhúgui chupe. Pe ñemboʼe David ojapo vaʼekue jatopáva Salmo 40:5-10-pe ohechauka porãiterei mbaʼéichapa haʼe omombaʼe Jehovápe ha oipotaha oñemombaʼe pe héra (ehechamína mbaʼéichapa apóstol Pablo oipuru la heʼíva ko Sálmope oñeʼẽvo Jesucrístore Heb 10:5-10-pe).
27 DE MAYO AL 2 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 42-44
Eaprovechákena opa mbaʼe Jehová omboʼéva
w06-S 1/6 9 párr. 4
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Salmos (párte 2)
42:4, 5, 11; 43:3-5. Peteĩ tiémpore ndaikatuvéirõ ñañerreuni ermanokuérandi kongregasiónpe, tuicha ñanepytyvõta ñanemanduʼáramo umi mbaʼe porã jahasa vaʼekuére ñaĩrõ guare ermanokuérandi. Ñepyrũrã ikatu ñañeñandu ñaneaño ñanemanduʼávo umívare, péro péicha jave avei ñanemanduʼáta ikatuha jajerovia Jehováre, ha haʼe ñanepytyvõtaha ñandepyʼaguapy hag̃ua.
Jastudiákena ñanepytyvõ ha ñanembovyʼa hag̃uáicha
ÑAÑEMBOʼE. Ñepyrũrã ñañemboʼevaʼerã Jehovápe (Sal. 42:8). Mbaʼérepa? Jastudiávo la Biblia ñamombaʼeguasuñaína chupe. Upévare jajerurevaʼerã tomeʼẽ ñandéve ijespíritu ha jaheja tañanepytyvõ (Luc. 11:13). Barbara heta áñorema oservíva misionéraramo, heʼi: “Katuete añemboʼe alee térã astudia mboyve la Biblia. Upéi añandu Jehová chepytyvõ ha oguerohoryha ajapóva”. Ñañemboʼéramo ñanepytyvõta ideprovechove hag̃ua ñandéve umi tembiʼu Jehová omeʼẽva.
“Ani reheja ikangy nde jyva”
11 Jehová avei ñanemombarete umi rreunión, asambléa ha eskuéla bíblica rupive. Umi mbaʼe ñaaprendéva upépe, ñanepytyvõ jaservi hag̃ua chupe ñande pyʼaite guive, ñamoĩ hag̃ua méta, ha ñakumpli porã hag̃ua umi rresponsavilida jarekóva kómo kristiáno (Sal. 119:32). Ha nde, ¿reaprovechapaitépa hína koʼã mbaʼe Jehová omeʼẽva nemombarete hag̃ua?
12 Jahechaháicha, Jehová oipytyvõ ipuévlope ogana hag̃ua umi amalequítape ha pe ehérsito Etiopiaguápe. Avei, omombarete Nehemíaspe ha umi judíope omopuʼã jey hag̃ua Jerusalén murálla. Péicha avei, Jehová ñanemombaretéta jasegi hag̃ua japredika jarekóramo jepe heta mbaʼe ñandepyʼapýva, ha oĩramo oñemoĩva ñanderehe. Avei ñanemokyreʼỹta umi hénte nohenduseguasúiramo pe mensáhe jagueraháva chupekuéra (1 Ped. 5:10). Péro Jehová ndojapomoʼãi peteĩ milágro ikatu hag̃uáicha oñesolusionamba ñane provlemakuéra. Ñaaguantaséramo, ñamoĩ vaʼerã ñande párte. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo? Jalee vaʼerã la Biblia káda día, jajeprepara rreunionrã ha ndajafaltái. Avei jajapo vaʼerã ñande estúdio personál, ñande estúdio de família ha jajerure Jehovápe tañanepytyvõ. Ndajahejái vaʼerã mbaʼeve ñandejoko, ha upéva káusare ndajaaprovechapái umi mbaʼe Jehová omeʼẽva ñandéve ñanemokyreʼỹ hag̃ua. Oiméramo jahechakuaa nañanekyreʼỹmbaiha jajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe Jehová ojeruréva ñandéve, ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe. Péicha jahecháta mbaʼéichapa ijespíritu ñanemombarete jajapose hag̃ua opa mbaʼe haʼe oipotáva (Filip. 2:13). Péro, ¿ikatúpa avei ñande ñamokyreʼỹ ótrope?
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Ñahesaʼỹijóramo la Biblia ñañemboʼe porãvéta Jehovápe
11 Umi Salmo ningo ikatu ñanepytyvõ ñañemboʼe porãve hag̃ua ha ñahaʼarõkuaa hag̃ua Jehová ombohovái peve ñandéve. Ñanemanduʼamíntena peteĩ levíta ohasavaʼekuére ojeguerahárõ guare tetã ambuépe. Haʼe ningo ohose asy Jehová témplope, péro ndaikatúi. Upévare opurahéi péicha: ‘Mbaʼérepa nde che anga nekangy ha ne angekói chepype? Ejerovia Ñandejára rehe ha ehaʼarõ, amombaʼeguasu jeýta chupe. Haʼe ningo chepytyvõhára ha che Jára tee’ (Sal. 42:5, 11; 43:5, ÑÑB).
12 Mbaʼépa ñanemboʼe ko levíta? Ñanemboʼe ñahaʼarõkuaa ha jajeroviavaʼerãha Jehováre, peichahágui jajegueraháramo kárselpe jaservi haguére Jehovápe ha ndaikatuvéi ñañembyaty ñane ermanokuéra ndive (Sal. 37:5). Ñahaʼarõ aja Ñandejára osolusiona upe provléma, jajepyʼamongetavaʼerã umi mbaʼe porã jahasavaʼekuére jaservívo chupe. Jajerurevaʼerã avei Jehovápe tañanemombarete jasegi hag̃ua jagueropuʼaka upéva.
3-9 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 45-47
Peteĩ purahéi oñeʼẽva pe Rréi kasamiéntore
¡Javyʼákena pe Ovecharaʼy kasamiéntore!
8 (Elee Salmo 45:13, 14a.) Pe nóvia “ojajaipa” oñepresentávo pe kasamientorã. Apocalipsis 21:2-pe oñembojoja chupe peteĩ siudáre, Jerusalén Pyahu, ha ojeʼe haʼeteha “peteĩ nóvia ojeprepara ha oñemoporãva iménape g̃uarã”. Ko siuda yvagapegua oreko “Ñandejára rekomimbipa” ha ojajaipa, “omimbi peteĩ ita iporãitereívaicha, haʼete háspe overáva peteĩ kristál hesakã asývaicha” (Apoc. 21:10, 11). Pe lívro de Apocalípsispe oñemombeʼu mbaʼeichaitépa omimbipa porãgui pe Jerusalén Pyahu (Apoc. 21:18-21). Ndareíri pe salmísta heʼi pe nóvia ‘ojajaipaha’. Ha upéichata voi, pe kasamiénto ningo oiko yvágape.
9 Pe nóviape ojegueraha pe Nóvio rendápe, haʼéva hína pe Rréi Mesiániko. Haʼe opreparáma kuri oikóvo pe nóviape “omopotĩvo chupe ýpe, haʼéva hína Ñandejára Ñeʼẽ” ikatu hag̃uáicha “imarangatu [ha] iporãmbaite” (Efes. 5:26, 27). Haʼe avei oñemonde porã pe kasamientorã. “Ijaokuéra oñembojegua órope” ha “omonde ao ojevordapáva ojegueraha hag̃ua pe rréi rendápe”. Pe Ovecharaʼy kasamientorã, pe nóviape “oñemeʼẽ permíso omonde hag̃ua ao de líno iporã, ipotĩ ha omimbipáva, pe líno iporãva orrepresenta rupi umi mbaʼe porã ojapóva umi imarangatúva” (Apoc. 19:8).
Apocalipsis: ¿Mbaʼe vendisiónpa ohupytýta Jehová siervokuéra?
10 ¿Mbaʼéichapa orreaksionáta Jehová ojeataka vove ipuévlope? Haʼe omombeʼu ñandéve: “Arrenegaitereíta” (Ezeq. 38:18, 21-23). Ha Apocalipsis kapítulo 19 omombeʼu ñandéve mbaʼépa oikóta upe rire. Jehová omboúta itaʼýrape odefende hag̃ua ipuévlope ha ohundipaite hag̃ua iñenemigokuérape. Péro Jesús ndoumoʼãi haʼeño, oipytyvõta avei chupe “umi ehérsito yvagapegua”, umíva apytépe oĩ umi ánhel ha avei umi 144.000 (Apoc. 17:14; 19:11-15). ¿Mbaʼéichapa opáta péva pe gérra? Oñehundipaitéta entéro umi oñemoĩva guive Jehováre (elee Apocalipsis 19:19-21).
11 Eñeimahinamíntena mbaʼeichaitépa ovyʼáta Jehová siervokuéra oñehundipaite vove entéro umi Ñandejára enemigokuéra. ¡Yvágape voi ningo ojevyʼaitereíta ág̃a oñehundi vove Babilonia Guasu! Péro upe rire oikóta álgo iporãitereivéntemava (Apoc. 19:1-3). ¿Mbaʼépa upéva? Lívro de Apocalipsis omombeʼu ñandéve pe Ovecha Raʼy omendataha (Apoc. 19:6-9).
12 ¿Arakaʼépa oikóta pe kasamiénto? Entéro umi 144.000 ningo oĩtama yvágape oñepyrũ mboyvemi pe gérra de Armagedón. Péro upe tiémpope ndoikomoʼãiti péva pe kasamiénto (elee Apocalipsis 21:1, 2). Upéicharõ, ¿arakaʼépa la oikóta? Pe Ovecha Raʼy ningo omendáta opa rire ae pe gérra de Armagedón ha oñehundi riréma entéro umi Ñandejára kontrariokuérape (Sal. 45:3, 4, 13-17).
it-1-S 1061
Gérra
Opa rire ko gérra oĩta pyʼaguapy ko yvy ape ári mil áño aja. Oñeʼẽvo upévare pe Salmo heʼi: “Ndaiporimoʼãvéima ni peteĩ gérra ko yvy ape ári, pórke Ñandejára omopẽ umi flécha ha umi lánsa, ha ohapy umi kárro ojepurúva gerrahápe”. Ko Salmo oñekumpli kuri en párte Israel tiémpope, upérõ Ñandejára omoĩ kuri pyʼaguapy ohundívo umi árma oguerekóva iñenemigokuéra. Péro Armagedónpe, Jesús ohundíta entéro umi oñorairõsévape gerrahápe, péicha oĩta pyʼaguapy ko yvy tuichakuére (Sl 46:8-10). Upe tiémpope, umi persóna ohupytýva pe jeikove opaveʼỹva “ojapóta ijespádagui arádo, ha ilánsagui ojapóta erramiénta ojepoda hag̃ua”. Avei “noñemboʼemoʼãvéima chupekuéra mbaʼéichapa oñorairõ vaʼerã”, pórke “Jehová, umi ehérsito yvagapegua ruvicha heʼíma oikotaha koʼã mbaʼe” (Is 2:4; Miq 4:3, 4).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
¿Mbaʼépa ndaiporimoʼãvéima Ñandejára Rréino ou vove?
9 ¿Mbaʼépa oñemoĩta koʼã organisasión ikorrúptova rekovia? ¿Oĩtapa algúna organisasión ko yvy ape ári Armagedón rire? La Biblia heʼi: “Ñande ñahaʼarõ hína yvága ha yvy ipyahúva, ha umívape akóinte oĩta tekojoja” (2 Ped. 3:13). Pe yvága tuja haʼe hína umi goviérno ikorrúptova, ha pe yvy tuja katu umi hénte aña oñemoĩva koʼã goviérno poguýpe. ¿Mbaʼépa oikóta oñehundi rire chupekuéra? Oñemoĩta “yvága ha yvy ipyahúva”. Pe yvága ipyahúva haʼe peteĩ goviérno pyahu omoakãtava Jesucristo ha umi 144.000. Pe yvy pyahu katu ojerreferi umi oikótavare Ñandejára Rréino poguýpe. Jehová ningo ndojapói mbaʼeve sarambikuépe, upéicha avei Jesús ha Irréino ojapóta entéro mbaʼe hendápe porã (1 Cor. 14:33). Jahechaháicha, pe yvy pyahu oñeorganisa porãta. Upépe oĩta heta kuimbaʼe ipyʼaporãva oipytyvõtava ikatu hag̃uáicha opa mbaʼe osẽ porã (Sal. 45:16). Koʼã kuimbaʼe oñemoĩta Cristo ha umi 144.000 poguýpe. Javyʼaitereíta ningo entéro organisasión ikorrúptova oñehundi vove. Upérõ opytáta peteĩ organisasión añoite, oĩva peteĩ ñeʼẽme ha arakaʼeve ndojapomoʼãiva mbaʼeve ivaíva.
10-16 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 48-50
Tuakuéra, peipytyvõkena pene famíliape ojerovia hag̃ua Jehová organisasiónre
Reservíramo Jehovápe nde pyʼaite guive katuete revyʼáta
11 Ñande jaadora Jehovápe jastudia jave la Biblia ñane familiakuérandi. Yma ningo umi israelita oaparta vaʼekue pe día sábado oñekonsentra hag̃ua pe amista orekóvare Jehovándi (Éx. 31:16, 17). Umi israelita ifiélva omboʼe vaʼekue ifamiliakuérape mbaʼeichaitépa Jehová imbaʼeporã hendivekuéra. Ñande avei jareko la ovligasión ñañemotiémpovo jalee ha jastudia hag̃ua la Biblia, pórke péicha jajapóramo jaadora hína Jehovápe, ha péva ñanepytyvõta avei ñañemoag̃uive hag̃ua hese (Sal. 73:28). Ha jastudia jave la Biblia ñane famíliandi, ñamboʼe hína chupekuéra oreko hag̃ua peteĩ amista imbaretéva Jehovándi (elee Salmo 48:13).
Ñañehaʼãkena jaikuaave Jehová organisasión
‘Peguata Jerusalén jerekue rehe, ha pejerepa hese, peipapa hóga yvate imbaretéva. Pemaña porã imurálla yvate rehe, ha pehecha umi hóga guasu, pemombeʼu hag̃uáicha pene ñemoñarekuérape’ (Sal. 48:12, 13, ÑÑB). Péicha ko salmísta omokyreʼỹ umi Israelguápe oho hag̃ua Jerusalénpe ha ohecha upe táva. Mbaʼeichaitépa oiméne ovyʼarakaʼe hikuái oviahávo ko táva marangatúpe ofesteha hag̃ua umi arete ojejapóva káda áño. Upépe ningo haʼekuéra ikatu ohecha pe témplo neporãmba jepéva ha ndahesaraivéima chugui. Opa mbaʼe ohechávante iporãiterei, ajeve voi ningo omombeʼuse hikuái ‘iñemoñarekuérape’.
Ñapensamína pe rréina Sebaygua rehe, haʼe ningo ndogueroviapaivaʼekue umi mbaʼe porãita ojeʼevaʼekue chupe Salomón goviérnore ha mbaʼeichaitépa haʼe iñarandu. Mbaʼéicha rupípa ogueroviáraʼe upe rire umi mbaʼe? Haʼe voi heʼi: ‘Che ndagueroviaseivaʼekue iñeʼẽnguéra aju peve ahecha che resa tee rupi’ (2 Cró. 9:6, ÑÑB). Añetehápe umi mbaʼe jahecháva opokove ñanderehe.
Mbaʼéichapa ikatu reipytyvõ ne famíliape ohecha hag̃ua mbaʼeichaitépa iporã Jehová organisasión? Oiméramo nde róga namombyrýi Betélgui, iporãta peho pevisita peikuaave hag̃ua. Jahechamína Mandy ha Bethany ohasavaʼekue. Haʼekuéra ningo okakuaavaʼekue 1.500 kilometrohápe pe Betel hetãme oĩvagui, upéicharamo jepe pyʼỹinte itúva ha isy ogueraha chupekuéra ohecha hag̃ua, koʼýte imitãkuñame hikuái. Haʼekuéra heʼi: “Roikuaa mboyve Betel ropensavaʼekue umi ijedávante ombaʼapoha upépe ha iserioitereiha. Péro añetehápe rohecha heta ipyahúvape, vyʼápe ombaʼapóva Jehovápe g̃uarã. Rohechakuaa avei Jehová organisasión tuichaitereiha. Roho jave rovisita Betel orekyreʼỹve rojúvo”. Mandy ha Bethany ohecha mbaʼéichapa ombaʼapo Jehová organisasión ha upéva omomýi chupekuéra ojapo hag̃ua iprekursorádo, upe rire oñeinvita koʼã ermánape ombaʼapo hag̃ua Betélpe peteĩ tiémpore.
Ñañemoĩkena Ñandejára Rréino poguýpe
5 Jastudiavaʼerã pe istória. Umi oñenasionalisaséva peteĩ tetãme tekotevẽ oikuaaʼimi jepe pe istória upepegua. Upéicha avei, umi oikoséva Ñandejára Rréino poguýpe oaprendevaʼerã ikatúva guive ko goviérnogui. Ñanemanduʼamína peteĩ mbaʼe oikovaʼekuére yma Israélpe. Coré ñemoñarekuéra ningo omombaʼevaʼekue Jerusalén ha pe lugár ojeporúva oñemombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe. Upévare omombeʼuseterei umi mbaʼe oikovaʼekue upe távape. Péro ndoguerohorýi hikuái iporã haguérente Jerusalén ha Ñandejára róga, síno omombaʼeve orrepresentáva. Jerusalénpe oñemboʼe Ñandejára léi ha oñemombaʼeguasu Jehovápe, pe “Mburuvicha Guasu tuichavéva”. Jehová oiporavo ipuevlorã umi oĩva pe rréi Jerusalengua poguýpe (elee Salmo 48:1, 2, 9, 12, 13). ¿Ndépa restudia ha remombeʼuse avei Jehová organisasión ojapóva, ojapo haguéicha yma Coré familiare? Reaprendevévo umi mbaʼe ojapóva Jehová organisasión ha rehechávo mbaʼéichapa haʼe oisãmbyhy ipuévlo, koʼýte rejeroviavéta Ñandejára Rréinore ha remombeʼuséta umi mbaʼe porã ojapótava (Jer. 9:24; Luc. 4:43).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-2-S 857
Rrikésa
Umi israelita oiko porã vaʼekue, upévare haʼekuéra ovyʼa okarúvo ha hoʼúvo vevída (1Re 4:20; Ec 5:18, 19). Avei umi rrikésa oguerekóva hikuái oprotehe chupekuéra ani hag̃ua osufri umi provléma ekonómiko káusare (Pr 10:15; Ec 7:12). Jehová ningo oipota vaʼekue umi israelita ovyʼa ha oiko porã itraváho repykuére (ekompara Pr 6:6-11; 20:13; 24:33, 34 heʼívare). Péro oipota avei imanduʼa hikuái haʼe rupivénte ohupytyha entéro mbaʼe, upévare oñatende vaʼerã hikuái pono ojeroviaiterei umi mbaʼerepy oguerekóvare (Dt 8:7-17; Sl 49:6-9; Pr 11:4; 18:10, 11; Jer 9:23, 24). Haʼekuéra imanduʼa vaʼerã umi rrikésa sapyʼaiterãnteha (Pr 23:4, 5). Ndaikatúi vaʼekue oipuru hikuái umi rrikésa osalva hag̃ua ótrope ñemanógui (Sl 49:6, 7). Ha omanóramo jepe ndaikatumoʼãi oraha hendivekuéra irrikésa (Sl 49:16, 17; Ec 5:15). Avei oñatende vaʼerã hikuái ani hag̃ua omombaʼeterei umi mbaʼerepy, pórke péicha katuete ojaposéta ivaíva ha Jehová ndoguerohorymoʼãvéima chupekuéra (Pr 28:20; ekompara Jer 5:26-28; 17:9-11 heʼívare). Oñemokyreʼỹ avei chupekuéra ‘omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe ha omeʼẽ hag̃ua chupe umi mbaʼe iporãvéva orekóva’ (Pr 3:9).
17-23 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 51-53
¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu jajapo pono tuicha jajavy?
¿Mbaʼéichapa ikatu ñañangareko ñane korasõre?
4 Pe palávra ‘korasõ’ ojepurúva Proverbios 4:23-pe heʼise umi mbaʼe jarekóva ñande pyʼapýpe (elee Salmo 51:6). Jaʼe porãsérõ g̃uarã ‘korasõ’ heʼise la añetehápe ñapensáva, ñañandúva, ñanemomýiva jajapo hag̃ua álgo ha umi mbaʼe jaipotáva térã ñandegustáva. Jahechaháicha, ndahaʼéi katuete umi mbaʼe ótro ikatúva ohecha ñanderehe, síno umi mbaʼe añetehápe jarekóva ñande pyʼapýpe ha ohechaukáva mbaʼeichagua persónapa ñande.
5 Jahechamína mbaʼéichapa umi mbaʼe jajapóva ñañangareko hag̃ua ñande salúre, ojogua avei umi mbaʼe jajapóvape ñañangareko hag̃ua ñande pyʼapýre. Primero, ñañehaʼãramo ñaneresãi hag̃ua jaiporavo porã vaʼerã umi mbaʼe jaʼúva, ha tekotevẽ avei jajapo ehersísio. Péicha avei, jaservi porã hag̃ua Ñandejárape ñañalimenta porã vaʼerã espirituálmente. Avei ñamombarete vaʼerã ñande jerovia jajaporamoguáicha ehersísio. Upéva jahupytýta jajapóramo umi mbaʼe ñaaprendéva ha ñañeʼẽ umi mbaʼe jagueroviávare (Rom. 10:8-10; Sant. 2:26). Segundo, ñamañávo ñandejehe ikatu ñapensa ñaneresãiha hína péro añetehápe ñanderasy. Péicha avei, ikatu ñapensa ñandejerovia mbareteha ñasẽ meme haguére japredika térã jaha haguére rreunionhápe, péro ikatu hína okakuaáma ohóvo ñande pyʼapýpe umi deséo vai (1 Cor. 10:12; Sant. 1:14, 15). Ani ñanderesarái Satanás ojapoha ikatúva guive ñande ñapensa hag̃ua haʼe opensaháicha. ¿Mbaʼéichapa haʼe ojapo upéva ha mbaʼépa ikatu jajapo jajeprotehe hag̃ua chugui?
Ñamboyke vaʼerã umi deséo vai
5 Ñañemboʼe meméramo Jehovápe, haʼe ñanepytyvõta ñamboyke hag̃ua umi deséo vai. Avei omeʼẽta ñandéve ijespíritu sánto ha ñanemombaretéta ñanderekopotĩ hag̃ua. Ikatu voi jaʼe chupe ñapensaseha umi mbaʼe haʼe oguerohorývare (Sal. 19:14). Ñaneumílde vaʼerã ha ñaporandu avei chupe oĩpa álgo ñane korasõme ikatúva ñandegueraha vai (Sal. 139:23, 24). Ha pyʼỹinte jajerure vaʼerã chupe tañanepytyvõ ñamboyke hag̃ua pe inmoralida oñepresenta jave pe tentasión (Mat. 6:13).
6 Oiko mboyve ñandehegui Testígo, katuete ñandegustáne raʼe algúna kósa naiporãiva, ha oiméne jajapo voi raʼe upéva. Upéicha rupi, ikatu sapyʼánte ñandestira jey umi mbaʼe vai. Péro Jehová ikatu ñanepytyvõ ñakambia hag̃ua. Por ehémplo, ñañeʼẽmína rréi David rehe. Haʼe oreko vaʼekue rrelasión sexuál peteĩ tembireko ahénondi. Péro upe rire oñarrepenti ha ojerure Jehovápe ‘tomopotĩ’ chupe ikorasõ ha toipytyvõ chupe ikatu hag̃uáicha iñeʼẽrendu (Sal. 51:10, 12). Ñande kásope avei, oiméramo jareko umi deséo vai, jajerure vaʼerã Jehovápe ajúda. Haʼe añoite ikatu ñanepytyvõ ñaneñeʼẽrendu hag̃ua chupe ha ñakontrolakuaa hag̃ua ñapensáva ha jajapóva (Sal. 119:133).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-1-S 716
Doeg
Peteĩ edomita oservi vaʼekue Saúl pastorkuéra héferamo, upéva tuicha rresponsavilida (1Sa 21:7; 22:9). Oiméne haʼe prosélito raʼe. “Chupe ojeovliga kuri opyta hag̃ua Jehová renondépe” Nóbpe, ikatu oime ojapo rupi peteĩ vóto, ikyʼa haguére Jehová renondépe térã oñepenságui orekoha lépra. Tahaʼe haʼeháicha, Doeg ohecha kuri upérõ pe súmo saserdóte Ahimélec omeʼẽha Davídpe provísta ha Goliat espadakue. Upe rire, Saúl heʼírõ guare isoldadokuéra opuʼãha ikóntrape, Doeg omombeʼu la ohecha vaʼekue Nóbpe. Ohendu rire upéva, Saúl omondo isoldadokuérape ogueru hag̃ua Ahimélecpe ha entéro umi ótro saserdóte oĩva Nóbpe ombaʼeporandu hag̃ua chupekuéra. Upémarõ pe rréi omanda umi guárdiape: “Pejukapaite chéve Jehová saserdotekuérape”. Péro ni peteĩva noñanimái ojuka Jehová saserdotekuérape. Upémarõ pe rréi heʼi Doégpe: “Tereho nde ejuka chupekuéra”, ha upepete haʼe ojuka umi 85 saserdótepe. Doeg oho avei Nóbpe oiko haguépe umi saserdóte ha ojuka espádape entéro umi oikóvape upépe, tahaʼe imitãva térã ijedáva, avei entéro umi tóro, vúrro ha ovecha oĩva upépe (1Sa 22:6-20).
Salmo 52 oñepyrũvo, David oñeʼẽ Doeg rehe. Ha upéi heʼi: “Nde juru haʼete peteĩ naváha haimbéva, rekalkula ivaíva ha reperhudikáta ótrope. Rejapo rangue iporãva, ivaívante voi rejapose. Neremombeʼúi la siertoguáva ha revyʼa voi la ndejapúrõ. Mbaʼéicha piko peichaite peve ikatu ndejapu. Ereseterei voi umi mbaʼe operhudikátava nde rapichápe” (Sl 52:2-4).
24-30 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 54-56
Ñandejára oĩ nde ykére
w06-S 1/8 22 párr. 10, 11
Ñanearandúkena ha jarrespeta Jehovápe
10 Peteĩ jeýpe, David oho okañy Gádpe, rréi Akís ogovernahápe, ha upéva upe siudápe onase vaʼekue avei Goliat (1 Samuel 21:10-15). Upérõ guare umi rréi siervokuéra oakusa Davídpe ha heʼi hese haʼeha pe nasión enemígo. ¿Mbaʼépa ojapo David upe situasión ipeligrosoitévape? Haʼe oñemboʼe Jehovápe ipyʼaite guive (Salmo 56:1-4, 11-13). Osẽ hag̃ua upe situasióngui David oñembotavyrai vaʼekue, péro haʼe oikuaa porã vaʼekue Jehová ovendesi hague chupe osẽ porã hag̃ua upe haʼe ojapóva. Haʼe ojeroviaiterei vaʼekue Jehováre ha péicha ohechauka orrespetaitereiha chupe (Salmo 34:4-6, 9-11).
11 David ojapo haguéicha, ñande avei ikatu jahechauka jarrespetaha Ñandejárape. ¿Mbaʼéicha ikatu jajapo upéva? Jajeroviávo haʼe ñanepytyvõtaha jahasa asy jave. David ningo heʼi vaʼekue: “Eheja Jehová pópe opa mbaʼe redesidítava. Ejerovia hese ha haʼe katuete nepytyvõta” (Salmo 37:5). Upéva ndeʼiséi ndajajapomoʼãiha mbaʼeve ñasolusiona hag̃ua ñane provlemakuéra, ha jahejánte opa mbaʼe Jehová ári. Por ehémplo, David ndopytái vaʼekue ojekuʼako ojerure rire Jehovápe oipytyvõ hag̃ua chupe, upéva rangue haʼe oipurupaite iñakã ha imbaretekue ombohovái hag̃ua pe provléma. Péro avei haʼe oikuaa porã ndaikatuiha ñadepende pe fuérsa ñande jaguerekóvarente, ha ñande upéicha ñapensa vaʼerã avei. Jajapóma guive la ikatumíva, hembýva jahejántema vaʼerã Jehová pópe. Ha heta vése upévante voi la ikatútava jajapo. Upeichagua situasiónpe ñanepytyvõ jarrespeta hag̃ua Jehovápe ñande pyʼaite guive. Upévare katuete ñanemokyreʼỹ la David heʼi vaʼekue: “Jehová amigoite hína umi orrespetáva chupe” (Salmo 25:14).
Nemanduʼákena siémpre Jehová nderayhuha
17 Ñande ikatu jahechauka Jehovápe jahayhuha chupe, japredikávo kyreʼỹme pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore (Mat. 24:14; 28:19, 20). Avei tekotevẽ ñaneñeʼẽrendu chupe jahasa jave umi pruéva omokangyséva ñande jerovia (elee Salmo 84:11 ha Santiago 1:2-5). Upéicharõ, ñambohováiramo jepe umi provléma ijetuʼuetereíva, ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ohecha ha ontendeha umi mbaʼe jahasáva, ha katuete ñanepytyvõtaha, pórke haʼe ñanderayhueterei (Sal. 56:8).
¿Mbaʼéichapa pe mborayhu ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi mbaʼe ñanemongyhyjéva?
16 Satanás oikuaa ñande ñanerakateʼỹetereiha ñande rekovére. Upéicha rupi haʼe heʼi voi ñande jasakrifikataha oimeraẽ mbaʼe jasegi hag̃ua jaikove, ñane amista Jehovándi jepe ñamboyketaha (Job 2:4, 5). ¡Ajépa tuichaite ojavy Satanás! Satanás ningo koʼág̃a peve haʼe gueteri ‘pe orekóva podér oporojuka hag̃ua’, upévare oñehaʼãmbaite ñanemongyhyje pe ñemanógui ikatu hag̃uáicha jaheja Jehovápe (Heb. 2:14, 15). Sapyʼánte umi hénte oĩva Satanás poguýpe ñaneamenasa ñandejukataha nañañentregáiramo ha ndajahejáiramo ñande jerovia. Térã Satanás ojaprovecha ñanderehe jajecha vai jave ñanderasykatu rupi ha oñehaʼã oipuru upéva jaheja hag̃ua Jehovápe. Ikatu voi umi doktór térã ñane hentekuéra ndahaʼéiva Testígo ñandejopy ñamoĩka hag̃ua tuguy, péro jaikuaa Jehová léi heʼiha oĩ vaiha upéva. Térã ikatu avei oĩ umi ñandejopýva jaasepta hag̃ua peteĩ tratamiénto oñemoĩva la Biblia heʼívare.
17 Ñande jaikuaa ñamanóramo jepe, Jehová osegitaha ñanderayhu, upéva ningo ndojokomoʼãi chupe (elee Romanos 8:37-39). Peteĩ Jehová amígo omanóramo, haʼe osegi imanduʼa hese, chupe g̃uarã haʼete voi ku osegíva oikove hína (Luc. 20:37, 38). Jehová ningo ohechaseterei jeýma chupekuéra oikove jeýrõ hína (Job 14:15). Jehová hepyeterei voi opaga ‘ikatu hag̃uáicha jaikove pára siémpre’ (Juan 3:16). Ñande jaikuaa mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu ha ojepyʼapy ñanderehe. Upévare haʼe nañanderejamoʼãi asy ñanderasykatu jave térã ñaime mbaʼéramo ñamano hag̃uáicha. Upéicha jave jajerovia hese ikatu hag̃uáicha ñanekonsola, ñanemoarandu ha ñanemombarete. Ha upéva voi la Valérie ha iména ojapo vaʼekue (Sal. 41:3).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-2-S 707, 708
Presciencia, predeterminación
Judas Iscariote oporotraisionárõ guare okumpli peteĩ profesía, ha avei ohechauka Jehová ikatuha oikuaa la oikótava tenonderã, oikuaaháicha avei Itaʼýra Jesús (Sl 41:9; 55:12, 13; 109:8; Hch 1:16-20). Péro upéicharõ jepe ndaikatúi jaʼe Jehová oelehíma hague Júdaspe ojapo hag̃ua upéva. Umi profesía heʼíma vaʼekue peteĩ Jesús amigoite otraisionataha chupe, péro ndeʼíri vaʼekue mávapa. Avei oĩ heta prinsípio bíblico ohechaukáva ndahaʼeiha Ñandejára la oelehíva Júdaspe okumpli hag̃ua upe profesía. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue : “Aníkena arakaʼeve rejapura renombra hag̃ua peteĩ kuimbaʼépe, ha ani avei remoirũ avavépe ipekádope. Siémprekena nderekopotĩ” (1Ti 5:22; ekompara 3:6 heʼívare). Jesús oñemboʼe vaʼekue Itúape peteĩ pyhare pukukuére omoarandu hag̃ua chupe oelehi porã hag̃ua umi 12 apóstolpe (Lu 6:12-16). Upéva naisentidomoʼãi kuri oimérire ojekuaáma raʼe Judas haʼetaha upe otraisionátava Jesúspe.
Upévare ikatu jaʼe ojeelehítarõ guare Júdaspe apostolrã ndoguerekóiti hague mbaʼeve ivaíva ikorasõme. Haʼe ningo oheja pe deséo vai oike ha ‘okakuaa ikorasõme’, péicha oñepyrũ iñeʼẽrendu Satanáspe Ñandejárape rangue, upéva káusare omonda ha oporotraisiona (Heb 12:14, 15; Jn 13:2; Hch 1:24, 25; Snt 1:14, 15; ehecha JUDAS núm. 4). Upe rire Jesús voi ikatu vaʼekue ohechakuaa mbaʼépa oĩ Judas pyʼapýpe ha haʼe haʼetaha upe otraisionátava chupe (Jn 13:10, 11).