Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 127-134
Tuakuéra pesegíkena pekuida pe rregálo Jehová omeʼẽ vaʼekuére peẽme
Ñamombaʼékena pe lugár jarekóva Jehová famíliape
9 Jehová omeʼẽ yvyporakuérape pe kapasida ifamília hag̃ua, ha avei pe rresponsavilida omboʼévo ifamíliape ohayhu ha oservi hag̃ua chupe. Oiméramo nde nefamília, ¿remombaʼépa ko rregálo espesiál oñemeʼẽ vaʼekue ndéve? Jehová ningo omeʼẽ vaʼekue umi ánhelpe heta avilida ndaijojaháiva, péro nomeʼẽi chupekuéra pe kapasida ifamília hag̃ua. Orekóvo upéva enkuénta, tuakuéra omombaʼe vaʼerã pe priviléhio porãite orekóva omongakuaa hag̃ua ifamiliakuérape. Chupekuéra ningo oñemeʼẽ vaʼekue tuichaiterei rresponsavilida: Oipytyvõ ifamíliape, ha ‘okorrehi ha oñemoñeʼẽ chupekuéra Jehová heʼiháicha’ (Efes. 6:4; Deut. 6:5-7; Sal. 127:3). Ñandejára organisasión oipytyvõ umi tuakuérape omeʼẽvo hetaiterei informasión bíblica. Por ehémplo, lívro, rrevísta, vidéo, músika ha umi artíkulo osẽva ñane páhina de Internétpe. Upéva ohechauka porã mbaʼeichaitépa Jehová ha Jesús ohayhu umi mitã mimíme (Luc. 18:15-17). Jehová ningo ovyʼaiterei umi tuakuéra ojerovia jave hese, ha ojapo opa ikatúva oñangareko porã hag̃ua ifamiliakuérare. Péicha haʼekuéra oipytyvõ hína umi mitãme oreko hag̃ua la esperánsa oĩvo Jehová famíliape pára siémpre.
Tuakuéra: Pemboʼékena pene famíliape ohayhu hag̃ua Jehovápe
20 Peikuaa porã pene famíliape. Salmo 127 okompara umi mitã umi fléchare (elee Salmo 127:4). Umi flécha ningo ikatu idiferénte ojuehegui heta mbaʼépe, tahaʼe mbaʼéguipa ojejapo, ipukukue térã ipoguasukuépe. Ha upéichante avei umi mitã, haʼekuéra idiferénte ojuehegui heta mbaʼépe. Upévare tuakuéra odesidi vaʼerã mbaʼéichapa omboʼéta káda únope. Peteĩ matrimónio ñane tiempopegua oikóva Israélpe, oipytyvõ vaʼekue umi mokõi ifamíliape oservi hag̃ua Jehovápe. Haʼekuéra omombeʼu mbaʼépa oipytyvõ chupekuéra: “Rojapórõ guare pe estúdio bíblico ore famíliandi, rostudia káda únondi por separádo”. Jaikuaaháicha, pe omoakãva pe família odesidíta ikatúpa térã tekotevẽpa ostudia péicha ifamíliandi.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Javyʼa umi mbaʼe ikatúvare jajapo Jehová servísiope
6 Tuakuéra ningo ikatu oaprende peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva pe heʼívagui Salmo 131:1, 2 (elee). Rréi David heʼi vaʼekue: “Che ndaipotái chéve g̃uarã heta mbaʼe tuichaitereíva. Oĩ heta mbaʼe ndaikatumoʼãiva ahupyty, ha ndaikói voi umíva rapykuéri”. Haʼe iñumílde rupi ‘ndoikovéima oñekevranta, síno ipyʼaguapýma’. ¿Mbaʼépa tuakuéra ikatu oaprende upe David heʼi vaʼekuégui? Haʼekuéra ikatuha ohechauka iñumildeha nohaʼarõivo hetaiterei mbaʼe ijehegui voi ha avei umi ifamíliagui. Umi tuakuéra ikatu oipytyvõ ifamíliape oñandu hag̃ua ojevaloraha chupe. Upearã haʼekuéra ohechakuaa vaʼerã mbaʼépepa umi ifamília ivale térã mbaʼépa ndojapokuaái, ha omoĩ chupekuéra umi méta ikatútava ohupyty. Peteĩ ermána hérava Marina imanduʼa: “Che sy núnka nachekomparái vaʼekue umi che ermanokuérare ni umi ótro mitãre. Haʼe chemboʼe káda uno jarekoha diferénte avilida ha enterovépe Jehová ñandevaloraitereiha. Upéicha rupi kási núnka nañekomparáiva ótrore”.
13-19 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 135-137
“Ñande Ruvicha ningo tuichaiteve entéro umi ótro diósgui”
Ñandejára ohechauka ipodér Cristo rupive
15 Jesús ningo oreko podér Jehová omeʼẽ rupi chupe. Ha upéva heʼise avei Ñandejára ikatuha odomina pe naturalésa. Por ehémplo, pe Dilúvio mboyve, Jehová heʼi vaʼekue: “Koʼágui siete día haguépe aguerúta peteĩ ama tuichaitereíva ha okýta 40 día aja, ára ha pyhare” (Gén. 7:4, NM). Avei la Biblia omombeʼu “Jehová ogueru [hague] peteĩ yvytu atã oipejúva ésteguio” ombojaʼo hag̃ua pe mar Rojo (Éx. 14:21, NM). Ha Jonás 1:4 heʼi avei Ñandejára ombou hague ‘peteĩ yvytu atã’ pe márpe, ha pe várko haimete oñeundi. ¡Ajépa tuichaite ñanetrankilisa jaikuaa rupi pe Paraísope Jehová orekopaitetaha ipoguýpe pe naturalésa!
¿Ndépa remombaʼe Jehová mborayhu ifiélva?
16 Ñande ñakonfiáramo Jehová ñandeprotehetaha, katuete ñañeñandúta segúro. Péro sapyʼánte ikatu hína ñañedesanima ha ñañandu nañameʼẽveimaha. ¿Mbaʼépa Jehová ojapóta ñanderehe upéicha jave? (Elee Salmo 136:23). Haʼe haʼete ñandejagarrátava ñanderupi ijyva ári ha nanepytyvõta ñañakãrapuʼã jey hag̃ua (Sal. 28:9; 94:18). ¿Mbaʼéicha ñanevenefisia upéva? Ñande jaikuaa Jehová siémpre oĩtaha ñande ykére ñanepytyvõ hag̃ua, ha upéva ñanemomanduʼa jarekoha mokõi vendisión iporãitereíva: Primero, Jehová ñandeprotehéta tahaʼe haʼéva pe lugár jaikoha. Ha segundo, haʼe ñanderayhueterei ha ojepyʼapy ñanderehe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
“Ovyʼa umi siémpre iñeʼẽrendúva” Jehovápe
12 Jehová ohechauka porãitereíma haʼe orekoha tuichave autorida umi autoridakuéra omandávagui. Jahechami mbohapy ehémplo. Pe faraón de Egipto oesklavisa vaʼekue Jehová puévlope ha heta vése ndopoiséi chuguikuéra. Péro Ñandejára olivera chupekuéra ha opoi pe faraónpe pe Mar Rójope (Éx. 14:26-28; Sal. 136:15). Rréi Belsasar de Babilonia ojapo vaʼekue peteĩ fiésta ha oñemoĩ Ñandejára yvagapegua kóntrape ha oadora umi dios ojejapóvape pláta ha órogui Jehovápe rangue (Dan. 5:22, 23). Péro Ñandejára oumilla ko kuimbaʼe oñemombaʼeguasuetévape. Upe pyharépe voi ojejuka Belsasárpe, ha igoviérno oñemeʼẽ umi medo ha pérsape (Dan. 5:28, 30, 31). Rréi Herodes Agripa Primero de Palestina ojukauka apóstol Santiágope ha upéi oenkarselaka apóstol Pédrope ojukaségui avei chupe. Péro Jehová ojoko Heródespe ani hag̃ua ojapo upe opensámava hína ojapo. Jehová ánhel okastiga chupe ha omano (Hech. 12:1-5, 21-23).
20-26 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 138, 139
Aníkena rekyhyjégui nderepartisipái rreunionhápe
Ñamombaʼeguasu Jehovápe ñane komentário rupive
10 ¿Ndépa ndepyʼa pererepa jepi repensa haguénte voi rehupitaha nde po rekomenta hag̃ua? Oiméramo péicha, ani repensa ndévente ojehuha upéva. Amo ipahápe ningo heta oĩ okyhyjéva jepi okomentáta jave. Embohovái hag̃ua ko provléma, iporãta eikuaa raẽ mbaʼépa la nemongyhyjéva. ¿Rekyhyjépa nderesaráirõ g̃uarã la erétavagui, térã ekyhyje rejavýrõ g̃uarã la rrespuésta? ¿Ejepyʼapýpa epensa rupi ne komentário naiporãmoʼãiha umi ótro komentárioicha? Añetehápe ndaivaiguasúi hína rekyhyje, pórke upéva ikatu ohechauka neumildeha ha epensaha umi ótro tuichaveha ndehegui. Jehová oguerohoryeterei umichagua persónape (Sal. 138:6; Filip. 2:3). Péro haʼe oipota avei embotuicha chupe ha emokyreʼỹ ne ermanokuérape rreunionhápe (1 Tes. 5:11). Jehová nderayhu ha nembopyʼaguasúta rekomenta hag̃ua.
Ñañomokyreʼỹkena umi rreunionhápe
7 Peteĩ mbaʼe ikatúva ñanepytyvõ ningo haʼe hína jahecha jeýramo umi konsého omeʼẽva umi Ñemañaha osẽ vaʼekue anteve. Por ehémplo, peteĩ konsého heʼi jajeprepara porã vaʼerãha (Prov. 21:5). Amáske jaikuaa porã pe informasión ojestudiátava, ifasilvéta ñandéve ñamopuʼã hag̃ua ñande po. Ótra kósa ikatúva avei jajapo haʼe ñakomenta mbykymínte (Prov. 15:23; 17:27). Mbykymíramo la ñane komentário menove avei ñandepyʼapererepáta. Jaiko rangue ñakomenta puku, ñane komentário mbykýramo una térã dos frásente ifasilvéta oñentende hag̃ua. Ñakomentáramo mbykymi ha ñande própia palávrape, ojekuaáta ñanderehe jajeprepara hague ha ñantendeha pe informasión.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Pe rresurreksión ohechauka Jehová ñanderayhu, iñarandu ha ipasiensiaha
13 Jahecháma haguéicha, Jehová omoingove jey vove umi omano vaʼekuépe, haʼekuéra imanduʼa jeýta umi mbaʼe ohasa vaʼekuére ha nokambiamoʼãi mbaʼeichagua persónapa hikuái. Ñapensamíntena mbaʼépa upéva ohechaukáta. Jehová ñanderayhueterei rupi ohecha ha imanduʼa entéro mbaʼe ñande ñapensa, ñañandu, jaʼe ha jajapóvare. Upévare, tekotevẽramo ñanemoingove jey, ifásilta chupe omeʼẽ jey hag̃ua ñandéve umi rrekuérdo jareko vaʼekue, ñande lája, ha ñanemopuʼã ñamano mboyve guareichaite jey. Rréi David ohechakuaa vaʼekue mbaʼeichaite pevépa Jehová ñandekuaa porã (elee Salmo 139:1-4). ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu ñantendévo mbaʼeichaitépa Jehová ñandekuaa?
27 DE ENERO AL 2 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 140-143
¿Mbaʼépa ejapóta eñemboʼe rire?
“Ehendu porãkena umi konsého”
13 Ñantende vaʼerã umi konsého jarresivíva en rrealida ohechaukaha Jehová ñanderayhuha. Haʼe ningo oipota iporãvante ñandéve g̃uarã (Prov. 4:20-22). Upévare ñaneakonseha jave Iñeʼẽ rupive, umi puvlikasión rupive, térã peteĩ ermáno iñexperiénsiava rupive, en rrealida ohechauka hína haʼe ñanderayhuetereiha. Hebreos 12:9, 10 heʼi voi haʼe ñandekorrehiha “ñane venefisiorã”.
14 Ñañekonsentra vaʼerã la ojeʼévare ñandéve, ha ndahaʼéi la ojeʼe lájare. Sapyʼánte ikatu hína nañandegustapái la oñemeʼẽ lája ñandéve peteĩ konsého. Upévare oiméramo ñaakonseháta álgienpe, ñañemoĩ vaʼerã ilugárpe ha ñapensa mbaʼéichapa ikatu jaʼe porãnte chupe la jaʼeséva (Gál. 6:1). Péro oiméramo ñande hína la jarresivíva peteĩ konsého, iporãta ñañekonsentráramo la ojeʼévare ñandéve oiméramo jepe nañandegustái la ojeʼe lája kuri. Ikatu voi ñañeporandu koʼã mbaʼe: “Ndachegustáiramo jepe la oñemeʼẽ lája chéve ko konsého, ¿noiméi piko irrasón raʼe? ¿Ikatúpa aaprende álgo ko konséhogui, iñimperféktoramo jepe pe persóna cheakonseha vaʼekue?”. Jahupytýta ningo hetaiterei mbaʼe porã ñañehaʼãmbaitéramo jasegi umi konsého oñemeʼẽva ñandéve (Prov. 15:31).
Ñandepyʼapy potĩkena koʼã tiémpo ijetuʼuetévape
Ñande ñamombaʼeguasúva Jehovápe jahasa jepi heta provlémare ikatúva ñanemokangy. Pór ehémplo ikatu ñanderasy, ñandesogue térã ñane hentekuéra oñemoĩ ñanderehe jajapo haguére iporãva. Rréi David avei ohasavaʼekue koʼã mbaʼe rehe, upéicha rupi heʼi: “Che ánga ojepyʼapy che pype, che ñeʼã oñemyangekoieterei” (Sal. 143:4, ÑÑB). Mbaʼépa oipytyvõ chupe oĩ porã jey hag̃ua? Imanduʼa mbaʼéichapa Ñandejára oipytyvõ chupe ha ambuépe. Avei ojepyʼamongeta Jehová rembiapokuére ha umi mbaʼe ojapóvare ponóike ikyʼa héra marangatu (Sal. 143:5). Ñande avei jajepyʼamongetáramo Ñandejárare, umi mbaʼe ojapovaʼekuére ha umi mbaʼe ojapovarehína koʼág̃a ñanekyreʼỹta jahasa asýramo jepe.
Remenda vaʼerã ‘peteĩ ojeroviávare ñande Ruvicháre’
Ikatu sapyʼánte reñeñandu David oñeñandu haguéicha. Haʼe ningo peteĩ jey oñembyasyeterei ha ojerure Jehovápe toipytyvõmi chupe pyaʼemínte, pórke oñandu ndogueropuʼakaveimaha (Sal. 143:5-7, 10). Rejecháramo koichagua situasiónpe, ani reñedesanima. Esegínte ehaʼarõ, ha Jehová katuete ohendúta ne ñemboʼe. Elee la Biblia ha ejepyʼamongeta upe releévare. Péicha reikuaáta mbaʼépa Jehová ohaʼarõ ndehegui ha mbaʼéichapa haʼe oipytyvõ isiervokuéra yma guarépe. Upéva nemombaretéta resegi hag̃ua rejerovia hese ha neñeʼẽrendu hag̃ua chupe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Emombaʼékena ikatu haguére eñemboʼe
2 Rréi David ningo omombaʼeterei vaʼekue ikatu haguére oñemboʼe. Haʼe opurahéi voi Jehovápe: “Aipotaite che orasión oñepresenta ne renondépe pe insiénsoicha” (Sal. 141:1, 2). David tiémpope pe insiénso sagrádo ojepuru vaʼekue ojeadora hag̃ua Jehovápe, ha umi saserdóte oñatende porã vaʼekue oprepara hag̃ua upéva (Éx. 30:34, 35). Upéicha rupi David opensa porãse vaʼekue umi mbaʼe heʼítavare oñemboʼe jave Jehovápe, oñatende porãháicha umi opreparáva pe insiénso. Ha ñande avei jajaposeterei upéicha. Jaipota voi Jehovápe ogustaiterei umi ñane ñemboʼe.
3-9 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 144-146
“¡Ovyʼa pe puévlo oadoráva Ñandejára Jehovápe!”
Oñeporandúva jepi
2. Oho porã kompletoite pe Salmo 144 heʼívandi. Ojepurúvo pe palávra “péicha” ojetradusi hag̃ua ascher, oñentende umi hekojojáva ohupytytaha umi mbaʼe porã oñeñeʼẽha versíkulo 12-14-pe. Pe versíkulo 11-pe, koʼã persóna hekojojáva ojerure Ñandejárape osalva hag̃ua chupekuéra umi iñañávagui. Pe versíkulo 15-pe oñekambia avei la isignifikádo. Pe palávra “ovyʼa” oĩ 2 vése ko versíkulope, ha koʼág̃a pe kámbio oho porãiterei hese pórke umi 2 vése oñemensionaha oñeʼẽ el mísmo puévlore: “pe puévlo oadoráva Jehovápe”. Ani ñanderesarái pe téxto hebreo orihinál ndorekói hague komílla ni mbaʼeveichagua sígno de puntuasión. Upévare umi traduktór oreko vaʼerã enkuénta pe estílo poétiko orekóva pe idióma hebreo, mbaʼépa heʼi pe téxto mboyve ha upe rire, ha avei diferénte téxto bíblico oĩva rrelasionádo pe téxtondi. Péicha ikatúta otradusi hikuái hekoitépe pe signifikádo.
3. Oho porã umi ótro téxto oñeʼẽvandi umi vendisión Ñandejára omeʼẽtavare isiervokuérape. Ojetradusi rire de fórma diferénte pe palávra ascher, pe Salmo 144 koʼág̃a ohechauka porãvéma mbaʼérehepa David añetehápe ojerovia vaʼekue. Haʼe oĩ segúro Ñandejára olivera rire tetã Israélpe iñenemigokuéragui, ovendesitaha chupekuéra ikatu hag̃uáicha ovyʼa ha oiko porã (Lev. 26:9, 10; Deut. 7:13; Sal. 128:1-6). Por ehémplo, Deuteronomio 28:4 heʼi: “Peñevendesíta heta penefamília hag̃ua ha pende yvy oprodusi porã hag̃ua. Avei heta penerymbáta, tahaʼe vaka térã ovecha”. David raʼy haʼéva Salomón ogoverna aja, pe tetã oiko porã vaʼekue ha oĩ pyʼaguapýpe arakaʼeve oikoʼỹ haguéicha hikuái. Péro ndahaʼéi voi upévante, heta mbaʼe upe rreinádogui orrepresenta avei pe Mesías goviérno (1 Rey. 4:20, 21; Sal. 72:1-20).
Aníkena japerde la ñane esperánsa Jehováre
16 Pe esperánsa jaikotaha pára siémpre ningo peteĩ rregálo ijojahaʼỹva Ñandejára ojapóva ñandéve. Ñande ningo ñahaʼarõitereíma og̃uahẽ upe moménto, ha ni michĩmi ndajadudái oikotaha upéva. Pe esperánsa ningo peteĩ ánkla pórke ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi pruéva, pe persekusión ha pe ñemano jepe. Avei ojogua peteĩ káskope pórke oprotehe umi mbaʼe ñapensáva, ha ñanepytyvõ ñamboyke hag̃ua pe ivaíva ha jajapo hag̃ua iporãva. Pe esperánsa porãite jatopáva la Bíbliape ñanemoag̃ui Ñandejárare, ñanepytyvõ jaikuaa porãve hag̃ua chupe, ha ohechauka ñandéve mbaʼeichaitépa haʼe ñanderayhu. Añetehápe hetaiterei mbaʼe iporãva ikatu jahupyty imbaretéramo ñane esperánsa Jehováre.
17 Pe kárta apóstol Pablo oskrivi vaʼekuépe umi kristiáno rrománope, heʼi: “Pevyʼáke pe esperánsa perekóvare” (Rom. 12:12). Pablo ikatu kuri ovyʼa oĩ rupi segúro osegíramo ifiél oikotaha pára siémpre yvágape. Ñande avei ikatu javyʼa pe esperánsa jarekóvare, pórke ni michĩmi ndajadudái Jehová okumplitaha katuete ipromesakuéra. Pe salmísta oskrivi vaʼekue: ‘Ovyʼa pe persóna orekóva esperánsa Jehováre. Siémpre ikatu ñakonfia hese’ (Sal. 146:5, 6).
¿Mbaʼépa jahayhu vaʼerã javyʼa añete hag̃ua?
19 Ko múndo oĩva Satanás poguýpe, 6.000 áñorupima ombosufri yvyporakuérape. Koʼã ára pahápe, hetaiterei oĩ umi opensáva ijehénte, iplatarayhúva ha oikóva vyʼarã rapykuéri. Opensa hikuái umi mbaʼe haʼekuéra oipotávarente ha umi mbaʼe ikatúvare ohupyty. Péro umichagua persóna ndovyʼái. La Biblia omombeʼu mbaʼeichagua persónapa la ovyʼa añetéva. Upépe heʼi: “Ovyʼa pe persóna ojeruréva ajúda Jacob Járape, haʼe oreko esperánsa Ñandejára Jehováre” (Sal. 146:5, TNM).
20 Ñande jaservíva Jehovápe ningo amás día jahayhuve chupe. Káda áño hetave persóna oĩ oikuaáva Jehovápe ha ohayhúva avei chupe. Upéva ohechauka Ñandejára Rréino ogovernamaha ha koʼẽrõitéma jahupytytaha umi vendisión porãita ni nañañeimahináiva arakaʼeve. Jajapóramo Jehová oipotáva ha jaikuaáramo haʼe ñandeguerohoryha, añetehápe javyʼáta koʼág̃ama voi ha jasegíta upéicha opa árare. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼépa ojapo umi persóna opensáva ijehénte, ha mbaʼéichapa idiferénte chuguikuéra umi oservíva Jehovápe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Javyʼaiterei jajapóvo iporãva ótro rehehápe
6 Jehová omeʼẽ ñandéve la ñaikotevẽva ñanderayhu rupi. Jahechamína la Jesús heʼi vaʼekue Mateo 6:25, 26-pe (elee). Haʼe oñeʼẽ vaʼekue Jehová kreasiónre, por ehémplo umi guyráre ha heʼi: “Haʼekuéra noñemitỹi, nomonoʼõi ha nombyatýi hembiʼurã galpónpe”. Péro upéi Jesús heʼive: “Pende Ru oĩva yvágape omongaru chupekuéra. ¿Ndapevalevéi piko peẽ chuguikuéra?”. ¿Mbaʼépa ñaaprende? Jehovápe g̃uarã ningo isiervokuéra tuicha iñimportanteve umi animálgui, ha haʼe okuidárõ umi animál rehe, koʼýte omeʼẽta ñandéve la ñaikotevẽva. Peteĩ túa oporohayhúvaicha, Jehová okuida ifamíliare ohayhuetereígui chupekuéra (Sal. 145:16; Mat. 6:32).
10-16 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 147-150
¿Mbaʼe mbaʼérepa ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe?
¿Mbaʼérepa ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe?
5 Jehová ndahaʼéi okonsola vaʼekue pe tetã Israélpente, síno káda israelítape. Ñane tiémpope avei Jehová osegi ojapo upéva. Salmo 147:3 heʼi: “Ñandejára oipytyvõ umi oñembyasy ha osufrívape, haʼete omongueráva ijeridakuéra” (TNM). Ñanderasy térã ñañedeprimi jave, ndajadudái vaʼerã Jehová oñangarekotaha ñanderehe. Jehová ningo ñanekonsola ha ñanepytyvõseterei ñañeñandu porã jey hag̃ua (Sal. 34:18; Is. 57:15). Haʼe ñanemoarandu ha ñanemombarete ñambohovái hag̃ua umi provléma oñepresentáva ñandéve (Sant. 1:5).
6 Pe oskrivi vaʼekue Salmo 147 omaña yvágare ha heʼi: “Ñandejára okonta ha oikuaa mboy estréllapa oĩ, ha káda únope ohenói hérarupi” (Sal. 147:4, TNM). Pe salmísta ohecha vaʼekue umi estrélla, péro añetehápe ndoikuaái mboýpa oĩ. Koʼág̃arupi, umi sientífiko ikatu ohecha hetaitereive estrélla ñande galáxiape. Upéicharõ jepe ndaikatúi oipapa mboy galáxiapa oĩ ko univérso tuichakuére. Yvyporakuéra ndaikatúi oikuaa mboy estréllapa oĩ, péro ñande Apohare ikatu. Ndahaʼéi voi upévante, haʼe ningo ohenói káda estrélla hérarupi. Upéva heʼise oikuaa porãha peteĩteĩme ha káda uno iñimportanteha chupe g̃uarã (1 Cor. 15:41). Jahechaháicha, Ñandejára oikuaa moõpa oĩ káda estrélla, péicha avei haʼe ñandekuaa porã káda únope. Oikuaa porã moõpa ñaĩ, mbaʼéichapa ñañeñandu ha mbaʼépa ñaikotevẽ.
¿Mbaʼérepa ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe?
7 Jehová ningo ontende porã umi mbaʼe jahasáva, ha oreko podér ñanepytyvõ hag̃ua ñane provléma jave (elee Salmo 147:5). Sapyʼánte ikatu jahasa umi situasión ijetuʼuetereíva ha ñapensa ndaikatumoʼãiha jagueropuʼaka. Péro Jehová oikuaa porã oĩha heta mbaʼe ndaikatúiva jajapo. Haʼe “ndahesaráiri ñande yvynteha” (Sal. 103:14, TNM). Ñaneimperfékto rupi jajavy jepi heta vése la mísma kósape, ha upéva ñanemoñeñandu vai. Oime vaʼerã sapyʼánte ñambyasy peteĩ mbaʼe jaʼéva, algún deséo vai jarekóva térã jaipota haguére ótro orekóva. Jaikuaaháicha Jehová ndorekói koʼã provléma, upéicharõ jepe ñanentende porãiterei (Is. 40:28).
¿Mbaʼérepa ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe?
18 Pe salmísta oikuaa Jehová oiporavo hague tetã Israélpe ipuevlorã entéro umi ótro tetã apytégui. Haʼe omombeʼu ipuévlope añoite la ojapótava ha omeʼẽ chupekuéra “iléi” (elee Salmo 147:19, 20). Koʼág̃a avei ñande jareko pe priviléhio jarahávo Jehová réra. Jaagradeseterei jaikuaa haguére chupe, Iñeʼẽ ñandegia rupi ha ikatúgui jaiko iñamígoramo. Pe oskrivi vaʼekue Salmo 147 omombaʼeguasu vaʼekue Jehovápe. Ñande avei ikatu ñambotuicha Jehovápe hetaiterei mbaʼére, ha ñamokyreʼỹkuaa avei ñande rapichápe ojapo hag̃ua upéva.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jaikuaa porãve Jehovápe ikreasión rupive
6 Jehová omoĩ peteĩ tiémpo entéro mbaʼerã. Káda áño, febrero pahárupi ha mayo mbytérupi, umi israelita ohechámi vaʼekue umi siguéña oveveha ohóvo nórte gotyo. Ñandejára heʼi vaʼekue umi israelítape: “Umi siguéña jepe oikuaa mbaʼe tiémpopepa oho vaʼerã ótro ládo” (Jer. 8:7). Jehová omoĩ haguéicha peteĩ tiémpo koʼã guyra oho hag̃ua ótro ládo, péicha avei omoĩ peteĩ tiémpo oporohusga hag̃ua. Ñapensávo umi guyrakuéra jepe orekoha itiémpo oho hag̃ua ótro ládo, upéva ñanemomanduʼa Jehová omoĩ hague avei peteĩ tiémpo ohundi hag̃ua ko múndo añáme ha katuete ojapotaha upéva (Hab. 2:3).
17-23 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME PROVERBIOS 1
Mitãrusukuéra, ¿mávapepa peneñeʼẽrendúta?
Ñañehaʼãmbaitékena jahupyty hag̃ua pe prémio
16 Oiméramo nde peteĩ mitãrusu térã mitãkuña, ikatu epensa nde tuakuéra nanentendeiha térã ijestriktoitereiha nendive. Upévare ikatu ndekuerái ha epensáma voi oimépa reservise gueteri Jehovápe. Péro rehejáramo Ñandejárape, moõve nderetopamoʼãi ótro nderayhuvéva nde tuakuéragui, ni umi ne amígogui oĩva kongregasiónpe.
17 Epensamína, nde tuakuéra núnka nandekorrehírirõ, ¿mbaʼéichapa reikuaáta oñeinteresaha nderehe? (Heb. 12:8). Haʼekuéra ningo ndahaʼéi perfékto, upévare ikatu nembopochy la ndekorrehi lája. Péro ani ejesareko upévarente, eñehaʼã guei entende mbaʼérepa heʼi térã ojapo umi mbaʼe nandegustáiva. Eñetrankilisánte vaʼerã ha eñehaʼãmbaite ani erreaksiona vai. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: “Pe kuimbaʼe iñarandúva oñatende la heʼívare, ha pe iñentendídova núnka ndaipochyreíri” (Prov. 17:27, TNM). Ejapo ikatúva guive neakãguapy hag̃ua, ha easepta umi konsého oñemeʼẽva ndéve. Nandegustáiramo jepe mbaʼéichapa oñemeʼẽ kuri ndéve peteĩ konsého, eñehaʼã eaprende chugui (Prov. 1:8). Ani nderesarái nde tuakuéra ohayhúramo Jehovápe, upéva haʼeha peteĩ rregálo iporãitereíva. Haʼekuéra ningo nepytyvõse rehupyty hag̃ua pe jeikove opaveʼỹva.
Mitãrusukuéra: ¿Mbaʼéichapa ikatu pesẽ porã?
6 Eaprende Jehoás desisión vaígui. Pe saserdóte Jehoiadá omano rire, Jehoás oiporavo vai iñamigorã ha oñepyrũ ojapo umi mbaʼe vai (elee 2 Crónicas 24:17, 18). Haʼe odesidi ojegia umi konsého omeʼẽvare chupe umi prínsipe de Judá ndohayhúiva Jehovápe. Haʼe ningo oñemomombyry vaʼerã kuri chuguikuéra pórke ojapo hikuái ivaíva (Prov. 1:10). Péro upéva rangue haʼe osegi koʼã prínsipe konsého. Upéi iprímo Zacarías oñehaʼã okorrehi Jehoáspe, péro haʼe omanda ojejuka hag̃ua chupe (2 Crón. 24:20, 21; Mat. 23:35). ¡Ajépa ivaiete la ojapóva rréi Jehoás! Haʼe oñepyrũ porãite kuri, péro ñambyasýramo jepe upéi oñemoĩ Jehová kóntrape ha oiko chugui peteĩ asesíno. Amo ipahápe isiervokuéra opuʼã hese ha ojuka chupe (2 Crón. 24:22-25). Idiferentete vaʼerãmoʼã ningo Jehoás osegírire iñeʼẽrendu Jehovápe ha umi oadorávape chupe. ¿Mbaʼépa ikatu reaprende Jehoás odesidi vaʼekuégui?
7 Jehoás ojapo vaʼekue ñanemboʼe tekotevẽha jaiporavo ñane amigorã umi ohayhúva Jehovápe ha ombovyʼaséva chupe. Koʼãichagua amígo ñanepytyvõta jajapo hag̃ua iporãva. Ñane amigokuéra ningo ikatu ijedave térã imitãve ñandehegui. Ñanemanduʼa vaʼerã Jehoás tuichaiterei imitãve hague pe saserdóte Jehoiadágui. Koʼág̃a epensamína ne amigokuérare ha eñeporandu: “¿Chepytyvõpa hikuái ajeroviave hag̃ua Jehováre? ¿Ojapópa hikuái Ñandejára heʼíva ha chemokyreʼỹ ajapo hag̃ua avei upéicha? ¿Oñeʼẽpa hikuái Jehováre ha umi mbaʼe oaprendévare la Bíbliagui? ¿Heʼípa chéve la ahendusévante térãpa chekorrehi hikuái aikotevẽ jave?” (Prov. 27:5, 6, 17). Legálmente oimérõ ne amigokuéra ndohayhúi hína Jehovápe, nde nereikotevẽi umichagua amígore. Péro oimérõ ne amigokuéra ohayhu Jehovápe, eñakarama hatãkena hesekuéra, pórke haʼekuéra siémpre nepytyvõta resẽ porã hag̃ua (Prov. 13:20).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Pe arandu añeteguáva oñeʼẽ enterove ohendu hag̃uáicha
7 Umi “ndorekóiva experiénsia” ningo oguerovia entéro mbaʼe ojeʼéva chupe ha ifásil voi oñembotavy hag̃ua chupekuéra (Prov. 14:15, nóta). Heta vése jatopa jepi umichagua persónare japredika jave. Ñapensamíntena umi persóna tuicha ombotavývare chupekuéra umi omoakãva irrelihión térã umi politikokuéra. Heta vése haʼekuéra tuicha oñemondýi oikuaa jave umi omoakãva chupekuéra ijapuha oikóvo. Péro heʼiháicha Proverbios 1:22, umi kuimbaʼe ndorekóiva experiénsia osegise péicha ha nokambiaséi (Jer. 5:31). Umichagua ojapo la chupekuéra ogustávante ha orrechasa la Biblia heʼíva, pórke noĩséi hikuái rresponsávle umi mbaʼe ojapóvare. Heta persóna oñeñandu peteĩ kuña irrelihiósava oikóva Quebec, Canadápe oñeñanduháicha. Peteĩ ermáno opredika jave chupe, haʼe heʼi pe ermánope: “Oiméramo umi paʼi orembotavy hína, haʼekuéra la kulpávle ndahaʼéi ore”. Ajépa ndajajoguaseiete peichagua persónape, ndohechaukáiva ni michĩmi iñaranduha (Prov. 1:32; 27:12).
24 DE FEBRERO AL 2 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME PROVERBIOS 2
¿Mbaʼérepa ñanekyreʼỹ vaʼerã jastudiávo?
Esegi eiko pe añetegua rapére
16 Naentéroipe ningo ñandegusta jalee térã jastudia. Péro Jehová ñaneinvita ‘jasegi hag̃ua jaheka’ ikatu hag̃uáicha ñantende porãve pe añetegua (elee Proverbios 2:4-6). Ha ñande jajapóramo upéicha, katuete ñañevenefisiáta. Oñeʼẽvo pe ijestúdio personál rehe, Corey heʼi oñehaʼãha ostudia porã peteĩ versíkulo. Haʼe omombeʼu: “Alee káda nóta, aheka káda rreferénsia ha ahekave informasión oñeʼẽva upe versíkulore. Astudiávo péicha aaprendeve la Biblia omboʼéva”. Oiméramo ñande jajepokuaa jastudia péicha térã ótro hendáicha, ñañemotiémpo vaʼerã ha ñañehaʼã jastudia jahechauka hag̃ua ñamombaʼeha pe añetegua (Sal. 1:1-3).
Pe arandu añeteguáva oñeʼẽ enterove ohendu hag̃uáicha
3 Pe arandu heʼise hína jaipuruha umi mbaʼe jaikuaámava jadesidi porã hag̃ua. Upéicharõ jepe, pe arandu añeteguáva ndeʼiséi hína upévante. La Biblia heʼi: “Nearandu hag̃ua, primeroite rerrespeta vaʼerã Jehovápe, ha neentendído hag̃ua, reikuaa porã vaʼerã pe Dios Santísimope” (Prov. 9:10). Upéicharõ jadesidíta jave peteĩ mbaʼe iñimportánteva jareko vaʼerã enkuénta la Jehová opensáva, térã ‘jaikuaa porã vaʼerã pe Dios Santísimope’. Upéva ikatu jajapo jahecháramo mbaʼépa heʼi la Biblia ha umi ñane puvlikasionkuéra. Jajapóramo upéicha jahechauka hína jaguerekoha pe arandu añeteguáva (Prov. 2:5-7).
4 Jehová añoite ningo haʼe upe ikatúva omeʼẽ pe arandu añeteguáva (Rom. 16:27). ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe pe arandu añeteguáva ouha Jehovágui añoiténte? Primero, pórke Jehová okrea vaʼekue entéro mbaʼe ha haʼe oikuaa porã avei ikreasión (Sal. 104:24). Segundo, entéro mbaʼe Jehová ojapóva ohechauka haʼe iñaranduetereiha (Rom. 11:33). Tercero, umi konsého oúva Jehovágui siémpre ideprovechoiterei ñandéve ñamoĩramo en práktika (Prov. 2:10-12). Jaguerekoséramo pe arandu añeteguáva, jahechakuaa vaʼerã Jehová añoite ikatuha omeʼẽ ñandéve upéva, ha ikatuha ñandegia jadesidi térã jajapóta jave peteĩ mbaʼe.
Mitãrusukuéra, pejeroviavékena pehóvo Jehováre
2 Koʼág̃arupi ningo heta persóna ndoroviái Ñandejára ñandeapo hague. Oiméramo nde peteĩ mitãrusu térã mitãkuña reservíva Jehovápe, térã reaprende hína chugui, reikuaaséne mbaʼéichapa ikatu rehechauka enterovévape Ñandejára haʼeha ñande Apohare. La Biblia ñanepytyvõ ñapensa porã hag̃ua umi mbaʼe jalee ha ñahendúvare. Avei ñanepytyvõ ñandete jadesidi hag̃ua mbaʼépa jaroviáta. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi pe arandúre: “Upéva ndeprotehéta ha ikatúta redesidi porã”. ¿Mbaʼéichapa ndeprotehéta pe arandu? Nepytyvõta remboyke hag̃ua umi japu ha rejeroviave hag̃ua Jehováre (elee Proverbios 2:10-12).
3 Ñande jaikuaa porã vaʼerã Jehovápe ikatu hag̃uáicha jajerovia hese ñande pyʼaite guive (1 Tim. 2:4). Upévare, relee jave la Biblia térã umi puvlikasión bíblica, iporã epytaʼimi jepi ha epensa umi mbaʼe releévare. Eñehaʼãkena entende umi mbaʼe releéva (Mat. 13:23). Ko artíkulo ohechaukáta ndéve restudiáramo upéicha, retopataha heta pruéva ohechauka porãva Jehová haʼeha ñande Apohare ha la Biblia ouha chugui (Heb. 11:1).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Káda día reñemoag̃uive vaʼerã Jehováre
10 Restudia rupi la Biblia, nde reikuaáma Jehovápe ha reñemoag̃uíma hese. Péro, ¿mbaʼépa rejapo vaʼerã siémpre reiko hag̃ua Jehová amígoramo? Ñamoĩmína peteĩ ehémplo, peteĩ tata ani hag̃ua ogue, ñahatapyña meme vaʼerã ha ñamoĩve pype jepeʼa. Upéicha avei, ani hag̃ua opa rei ne amista Jehovándi, resegi vaʼerã reikuaave chupe ikatu hag̃uáicha reñemoag̃uive hese (Proverbios 2:1-5).