VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
Guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • wcg páh. 246-255
  • “Ani jakyhyje”

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • “Ani jakyhyje”
  • Jaguatákena pyʼaguasúpe Ñandejára rapére
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • Iñimportanteterei ñañemboʼe
  • “¡Pendepyʼaguasúkena!”
  • Ndepyʼaguasúke ha ejapo Jehová ohaʼarõva ndehegui
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno 2017
  • ¡Nde ikatu ndepyʼaguasuve!
    Jaguatákena pyʼaguasúpe Ñandejára rapére
  • Ndepyʼaguasu ha nembaretevaʼerã
    Ñemañaha. Oikuaauka Jehová Sãmbyhy 2012
  • Chembopyʼaguasumína Jehová
    Vyʼápe japurahéi Jehovápe
Oĩve informasión
Jaguatákena pyʼaguasúpe Ñandejára rapére
wcg páh. 246-255

KONKLUSIÓN

“Ani jakyhyje”

Edisión imprésa
Edisión imprésa
Edisión imprésa
Edisión imprésa
Edisión imprésa

1. Ñaanalisa rire ko lívro, ¿jarekovéitipa la jaʼe vaʼerã pe pyʼaguasúre?

JALEEPA rire umi kapítulo orekóva ko lívro, ¿jarekovéitipa la jaʼe vaʼerã pe pyʼaguasúre? Si, pórke peteĩ lívropente ndaikatumoʼãi ñaanalisapa entéro mbaʼe la Biblia heʼíva pe pyʼaguasúre. Ha oĩ avei peteĩ mbaʼe iñimportánteva ñanepytyvõtava ñandepyʼaguasu hag̃ua ñaaprende haguéicha ko lívrope. ¿Mbaʼépa hína upéva? Jahechamína.

2. Apárte umi jahecha vaʼekuégui ko lívrope, ¿oĩvépa ótro ipyʼaguasu vaʼekue avei?

2 Ko lívrope jahecha oĩ hague heta kuimbaʼe ha kuña ipyʼaguasúva. ¿Péro ikatúpa nemanduʼa ótro personáhe nañañeʼẽi vaʼekuére ko lívrope? Ikatu ou ndéve ne akãme umi proféta yma guare. Por ehémplo Isaías, Jeremías, Jonás térã Malaquías. Haʼekuéra oiméne ohasa raʼe umi mbaʼe Pablo heʼi vaʼekue Hebreos kapítulo 11-pe. Upépe Pablo heʼi oĩ hague ohasa asýva “oĩgui oñembohorýva hesekuéra ha oinupãva chupekuéra harreadórpe, ha ndahaʼéi voi upévante, algúnope oñeenkadena ha oñemoinge kárselpe”. Pablo heʼi avei oĩ hague ‘ohasáva nesesida, osufri ha oñemaltratáva’. Oĩ vaʼekue voi ojejukáva (Heb. 11:​36, 37). Ijetuʼuetereíramo jepe hendivekuéra, haʼekuéra pyʼaguasúpe osegi vaʼekue oservi Jehovápe.

3, 4. ¿Mbaʼéichapa mokõi kuña oipytyvõ vaʼekue rréi Davídpe ijetuʼúrõ guare la situasión?

3 Oĩ heta kuimbaʼe ha kuña ipyʼaguasu vaʼekue noñemombeʼúiva la héra la Bíbliape. Jahechamína la ojapo vaʼekue mokõi kuña David tiémpope guare. Haʼekuéra oipytyvõ vaʼekue chupe itaʼýra Absalón opuʼãrõ guare hese. Absalón iñaña ha ijejapoiterei vaʼekue. Haʼe oñehaʼã voi ojuka itúa Davídpe ikatu hag̃uáicha ogoverna hendaguépe Israélpe. Upévare David osẽmante Jerusaléngui. David ojerure pe saserdóte Sadócpe oho jeýnte hag̃ua pe siudápe ikatu hag̃uáicha omombeʼu chupe mbaʼépa Absalón oplanea hína ojapo. Sadoc oikuaárõ guare la Absalón ojaposéva, omondo ‘peteĩ siérvape’ omombeʼu hag̃ua upéva Davídpe. Ko mitãkuña ikatúramo jepe omano, pyʼaguasúpe oho omombeʼu mokõi David siérvope la Sadoc heʼikáva chupe. Koʼã mokõi kuimbaʼe ohokuévo David rendápe, peteĩ mitãrusu ohecha chupekuéra ha oho ojagua hesekuéra Absalónpe. Upémarõ koʼã mokõi kuimbaʼe oike okañy peteĩ pósope. Pe póso jára rembireko pyaʼe porã otapa pe póso juru peteĩ télape ha omoĩ hiʼári trígo rakãngue. Upéi Absalón siervokuéra oúrõ guare oheka koʼã kuimbaʼépe, pe kuñakarai omondo chupekuéra ótro ladoite. ¿Mbaʼéichapa héra vaʼekue koʼã mokõi kuña? La Biblia nomombeʼúi. Péro haʼekuéra ipyʼaguasu rupi, oprotehe kuri pe rréi Jehová omoĩ vaʼekuépe (2 Sam. 15:​23-37; 17:​8-22).

Taʼangakuéra: Mokõi kuña ipyʼaguasúva oipytyvõ rréi Davídpe. La Biblia nomombeʼúi mbaʼéichapa héra hikuái. 1. Peteĩ mitãkuña oñeʼẽ hína mokõi David siérvope. 2. Peteĩ kuña ojepyʼamongeta hína. Kóva haʼe pe kuñakarai oipytyvõ vaʼekue umi mokõi David siérvope okañy hag̃ua iména pósope. Pe fóndope ojekuaa mokõi kuimbaʼe oñemomombyrymaha hína ohóvo pe kuñakarai rógagui.

Peteĩ mitãkuña ha peteĩ kuñakarai ipyʼaguasueterei vaʼekue oipytyvõ hag̃ua Jehová siervokuérape

4 Ojekuaa porã la Bíbliape ikatuha jatopa heta kuimbaʼe ha kuña ipyʼaguasúva istória. Oĩ vaʼekue iplátava ha imboriahúva, orekóva heta rresponsavilida ha nahaniriguasúiva, algúno oñemombeʼu la héra ha ótro katu nahániri. Péro tahaʼe haʼeháicha, enterovévante pyʼaguasúpe oservi vaʼekue Jehovápe. Iñehemplokuéra ikatu ñanepytyvõ koʼag̃aite peve.

Iñimportanteterei ñañemboʼe

5-7. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Páblope ipyʼaguasu hag̃ua ombohováiramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva?

5 ¿Mbaʼéichapa ikatu ñandepyʼaguasu umi kuimbaʼe ha kuña yma guaréicha? Ñanemanduʼa vaʼerã haʼekuéra ndahaʼéi hague ipyʼaguasúva ijehegui reínte. ¿Mbaʼépa upéicharõ oipytyvõ vaʼekue chupekuéra oservi hag̃ua pyʼaguasúpe Ñandejárape?

6 Ñanemanduʼamína apóstol Páblore. Haʼe ha Silas ohórõ guare Filípospe, peteĩ hénte aty oataka chupekuéra. Koʼã hénte omondoro chuguikuéra ijao ha oinupã chupekuéra garrótepe. Upéi omondo chupekuéra peteĩ kalavósope ha ojopy chuguikuéra ipy sépope (Hech. 16:​12, 19-24). ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Pablo ojepoi rire chuguikuéra? ¿Opytápa raʼe okyhyje? Ndahasýi kuri la upéva oiko hag̃ua. Péro Pablo oreko kuri peteĩ asignasión oúva Jehovágui ha oikuaa oho vaʼerãha Tesalónicape opredika hag̃ua. ¿Mbaʼe la ombopyʼaguasu vaʼekue chupe ikatu hag̃uáicha oho upépe?

7 Tiémpo rire haʼe heʼi vaʼekue: “Peẽ peikuaaháicha primerorã heta rohasa asy Filípospe ha rojetrata vai. Ha upe rire Ñandejára orembopyʼaguasu romombeʼu hag̃ua peẽme umi notísia porã, rombohováiramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva” (1 Tes. 2:2). Pablo oikuaa vaʼekue ipyʼaguasu vaʼerãha ojapo hag̃ua la Ñandejára omandáva chupe. ¿Péro haʼe piko ijehegui reínte voi ipyʼaguasu vaʼekue? ¿Térãpa oĩ la oipytyvõva chupe? Pablo heʼi ‘Ñandejára ombopyʼaguasu’ hague chupe. Haʼe umíldemente ojerure Jehovápe ombopyʼaguasu hag̃ua chupe ha Jehová omeʼẽ chupe la oikotevẽva.

8. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Pablo ehémplo ñandepyʼaguasu hag̃ua?

8 Ani rejepyʼapy repenságui nekangyha térã ndepyʼaguasu vaʼerãha ndejehegui reínte. Upéva rangue eñemboʼe Jehovápe ojapo haguéicha Pablo ha ejerure chupe pe pyʼaguasu reikotevẽva (Hech. 4:29).

9. ¿Mbaʼérepa iporãta jajeruréramo Ñandejárape jajeroviave hag̃ua?

9 Ikatu avei ejerure Jehovápe ejeroviave hag̃ua. Pe jerovia ou Jehová espíritu sántogui ha ojogua peteĩ eskúdo ñandeprotehévape Satanásgui (Gál. 5:​22, 23; Efes. 6:16). Pe jerovia ikatu ñanemombarete ñandepuʼaka hag̃uáicha voi ko múndore (1 Juan 5:4). Ñandepyʼaguasu hag̃ua jajeroviámante vaʼerã Jehováre. Jagueroviáramo Jehová ñanepytyvõtaha ñaikotevẽ jave, tuichaiterei ñandepyʼaguasuvéta. Upévare ojapo haguéicha umi apóstol, iporãta entéro kristiáno heʼíramo Ñandejárape: “Orepytyvõna rojeroviave hag̃ua” (Luc. 17:5).

“¡Pendepyʼaguasúkena!”

10, 11. ¿Mbaʼérepa Pablo heʼi vaʼekue umi kristiáno oikóvape Jerusalénpe ha ijerére tekotevẽha ipyʼaguasu?

10 Jesús oprofetisa vaʼekue Jerusalén oñehunditaha. Unos kuánto áño oiko mboyvemi upéva, Pablo oskrivi vaʼekue umi ermáno oikóvape Jerusalénpe ha ijerére. ¿Maʼerãpa? Ikatu hag̃uáicha ojeprepara hikuái oaguanta hag̃ua umi mbaʼe oikótava koʼẽrõite (Luc. 19:​41-44; 21:​20-24). ¿Mbaʼéichapa Pablo oipytyvõ chupekuéra ipyʼaguasu hag̃ua? Jahechami jeýna la haʼe heʼi vaʼekue. Upéva ñaanalisáma kuri pe introduksiónpe ko lívrope. Haʼe omomanduʼa chupekuéra Jehová heʼi hague: “Núnka ndorohejamoʼãi ha núnka nderepytamoʼãi neaño”. ¿Mbaʼéichapa upe promésa oipytyvõ chupekuéra? Pablo upéi heʼive: “Ani jakyhyje, síno jaʼe vaʼerã: ‘Jehová chepytyvõ hína, ndakyhyjemoʼãi asy, ¿mbaʼe piko ojapóta cherehe peteĩ persóna cheichagua?’” (Heb. 13:​5, 6).

11 La Biblia nomombeʼúi mbaʼépa la oiko vaʼekue umi rrománo ohundírõ guare Jerusalén áño 70-pe. Péro ikatu ñaĩ segúro umi kristiáno oreko hague enkuénta la Pablo heʼi vaʼekue. Upéicha rupi ipyʼaguasu hikuái oho hag̃ua “umi montáñare” omanda haguéicha Jesús. ¡Hiʼoraitépe ojapo hikuái upéva! (Luc. 21:​20, 21).

12. (a) ¿Mbaʼépa nepytyvõta ndepyʼaguasu hag̃ua ijetuʼu jave? (b) ¿Mbaʼéichapa unos kuánto ermáno ohechauka vaʼekue ipyʼaguasuetereiha ha mbaʼépa nde rejedesidíma rejapotaha? (Ehecha pe rrekuádro “¡Ndepyʼaguasúkena haʼekuéraicha!”).

12 Jehová ikatu avei nembopyʼaguasu ndéve reikotevẽha óra, tahaʼe koʼág̃a térã amo gotyove (Ezeq. 38:​1, 2, 10-12; Mat. 24:21). Aníkena nderesarái Jehová voi oprometéma hague ndeprotehetaha (Ezeq. 38:​19-23; 2 Tes. 3:3). Rehayhúramo Jehovápe ha rejerovia hese, Haʼe núnka nanderejamoʼãi. Heʼi haguéicha Josuépe, Jehová heʼi avei ndéve: “Ndepyʼaguasu ha nembaretékena” (Jos. 1:​7, 9, 18). Ha siémprekena nemanduʼa Jesús heʼi hague: “¡Pendepyʼaguasúkena!”. Jesús katuete okumplíta ipromésa omeʼẽvo ndéve Jehová espíritu sánto. Péicha ikatúta ndepyʼaguasu rembohovái hag̃ua oimehaichagua situasión (Juan 14:26; 15:​26, 27; 16:33). Jahecha rire entéro koʼã mbaʼe, ¡mbaʼéicha voi piko ndajaʼesemoʼãi ojupe: “Ani jakyhyje”!

Taʼangakuéra: Ermáno ha ermanakuéra pyʼaguasúpe ombohováiva umi mbaʼe ijetuʼúva. 1. Peteĩ mitãkuña oĩva hína eskuélape, oreko ipópe peteĩ kuadérno ha pe folléto “¿Es la vida obra de un Creador?”. 2. Peteĩ kámpo de rrefuhiádope, peteĩ túa ha peteĩ sy vyʼápe oavrasa peteĩ ifamíliape. 3. Peteĩ ermáno opukavy omañávo isélda guive.

Tahaʼe haʼéva la jahasáva, Jehová opromete ñanembopyʼaguasutaha ijespíritu sánto rupive, ikatu hag̃uáicha ñambohovái oimehaichagua situasión

¡Ndepyʼaguasúkena haʼekuéraicha!

Martín ha Gertrud Poetzinger

Martín ha Gertrud Poetzinger.

Martín ha Gertrud omenda ha vyʼápe ojapo iprekursorádo oñondive. Péro ohasa riremi 3 mése omenda hague hikuái, pe goviérno Nazi oĩva Adolf Hitler poguýpe osepara chupekuéra. Martínpe ojejagarra áño 1936-pe, ha oñemondo chupe peteĩ kámpo de konsentrasiónpe Dacháupe. Tiémpo riremi katu ojejagarráma avei Gértrudpe. Nueve áñore haʼekuéra ndaikatuvéi ojuecha ha haimete 9 áñore ndoikuaavéi ojuehegui mbaʼeve. Martín ndoikuaái vaʼekue oikovéitipa la hembireko, ha Gertrud ndoikuaái avei oikovéitipa la iména. Upéicharõ jepe mokõivévante ojedesidíma kuri ifieltaha Jehovápe. Tiémpo rire, Martínpe ojeguerova pe kámpo de konsentrasión de Mauthausenpe. Upépe oñemaltrata vaipaite chupe, ni ndajaʼeséi voi la ojejapopa vaʼekue hese. Gértrudpe katu oñemoinge haʼeñomi peteĩ kárselpe 3 áño imédiore, ha upéi ojegueraha chupe pe kámpo de konsentrasión de Rávensbruckpe 4 áñore. Opa rire pe gérra, Gertrud opilla iména oikoveitiha. Upémarõ oñeʼẽ peteĩ komandántendi opoimi hag̃ua iménagui. Amo ipahápe, ojepoi iménagui ha ótro 100 ermáno oĩ vaʼekuégui avei préso. Ojehuga vaipáramo jepe hesekuéra Mauthausenpe, nomanói hikuái. ¡Hasypeve Martín ha Gertrud ojuecha jey! Upéi haʼekuéra oñepyrũ jey oservi oñondive de tiémpo kompléto, ha upéi oñeinvita chupekuéra oservi hag̃ua Brooklyn, Nueva Yórkpe. Upépe ermáno Martín oservi vaʼekue pe Kuérpo Governántepe. Haʼe pyʼỹinte heʼími vaʼerã iñermáno ha iñermanakuérape: “Pe pyʼaguasu haʼe pe iporãvéva ikatúva pereko”. Mokõivévante ovyʼaiterei vaʼekue oservívo Jehovápe, ha osegi vaʼekue upéicha omano meve.

“Pe pyʼaguasu haʼe pe iporãvéva ikatúva pereko” M. Poetzinger

Valentina Garnovskaya

Valentina Garnovskaya.

Valentina oiko vaʼekue Bielorrúsiape oñemongetárõ guare primera ves peteĩ testígo de Jehovándi. Upéva oiko vaʼekue áño 1945-pe, haʼe orekópe 20 áñorupi. Valentínape ogustaiterei kuri upe konversasión. Upéi pe ermáno 2 vése oho jey hendápe oñeʼẽ hag̃ua chupe la Bíbliare. Upe rire, Valentina núnka mas ndohechavéima upe ermánope. Koʼýte ijetuʼu chupe otopa hag̃ua hese pórke ojeproivi kuri umi Testígope opredika upe paíspe. Upéicharõ jepe, haʼe pyʼaguasúpe oñeʼẽ umi ótrope la oaprende vaʼekuére. Ojapo haguére upéva, oñemondo chupe kárselpe 8 áñore ha oñemombaʼapo pohýi chupe upépe. Áño 1953-pe ojepoi chugui, péro haʼe ensegída oñepyrũ jeýma opredika. Upévare oñemondo jey chupe umi kámpo de konsentrasiónpe 10 áñore. Peteĩ kámpo de konsentrasiónpe haʼe otopa unos kuánto ermánare. Haʼekuéra oguereko kuri upépe peteĩ mbaʼe proividoitéva jaguereko. ¿Mbaʼépa raʼe upéva? La Biblia. Peteĩ ermána ohechaukárõ guare Valentínape pe Biblia, ohasáma kuri hetaiterei áño haʼe ndohechavéi hague ni peteĩ Biblia. Última ves ohecha kuri oñeʼẽrõ guare pe ermánondi áño 1945-pe. Ojepoi rire Valentínagui áño 1967-pe, haʼe ojevautisa ha oiko chugui testígo de Jehová. Haʼe kyreʼỹme osegi vaʼekue opredika, péro áño 1969-pe oñemondo jey chupe kárselpe 3 áñore. Upéicharõ jepe haʼe osegi opredika. Valentina omano vaʼekue áño 2001-pe. Upe tiémpope g̃uarã oipytyvõma kuri 44 persónape oikuaa hag̃ua la Biblia omboʼéva. Opensávo hekovére, Valentina heʼi vaʼekue: “Che núnka ndarekói vaʼekue che róga tee. Entéro mbaʼe arekomíva ija vaʼekue peteĩ malétapente. Upéicharõ jepe añekontentáma ikatu haguére aservi Jehovápe. Péva la chembovyʼáva”.

“Che núnka ndarekói vaʼekue che róga tee. Entéro mbaʼe arekomíva ija vaʼekue peteĩ malétapente. Upéicharõ jepe añekontentáma ikatu haguére aservi Jehovápe. Péva la chembovyʼáva” V. Garnovskaya

Alfredo Fernández

Alfredo Fernández.

Alfredo oguereko vaʼekue 19 áñorupi oñehenóirõ guare chupe ojapo hag̃ua pe servísio militár. Ikonsiénsia nopermitíri vaʼekue chupe oho gerrahápe, haʼe ni nomondeséi vaʼekue voi pe unifórme militár argentino. Upévare Alfrédope oñemondo vaʼekue kárselpe. Upépe umi guárdia otortura chupe, ha sapyʼánte ohaʼã voi ofusilataha guaʼu chupe. Péro Alfredo osegi vaʼekue olee la Biblia ha oanota umi mbaʼe oaprendéva. Pe huísio aja, pe hués heʼi chupe opoitaha chugui omondéramo pe unifórme militár, péro Alfredo oñenega jey chuguikuéra. Upémarõ oñemondo jey chupe kárselpe. Upépe ojetortura jey chupe, ha upevakuére oúma hasypa. Pe doktór pe karselpegua heʼi voi chupe ótro ojotopa jeýpe hikuái, haʼe oĩtamaha peteĩ kahónpe. Alfredo ohechakuaa omanoʼintemaha, upévare oskrivi ifamiliakuérape peteĩ kárta. Haʼe heʼi: “Che família ahayhuetéva: Núnka nahiʼãi vaʼekue chéve askrivi peẽme peteĩ kárta koichagua. Péro ko situasión chejopy askrivi hag̃ua peẽme”. Haʼe oagradese chupekuéra entéro mbaʼe ojapo vaʼekuére hesehápe oĩ aja pe kárselpe. Alfredo heʼive: “Aagradeseterei ningo Ñandejára ñanderayhuetéva Jehovápe opermiti haguére chéve aime peteĩ família peichaguápe [ . . . ]. Che antende peñeñandu vaietereitaha pelee aja ko kárta. Ajeruresemínteko peẽme peteĩ mbaʼe. Peñeñandu vaietereíramo jepe, ani peheja pe ñembyasy ipuʼaka penderehe. Peñemoĩ mbaretékena ikóntrape peleévo Ñandejára Ñeʼẽ, upépe ikatúta petopa pe konsuélo peikotevẽva peaguanta hag̃ua pe mbaʼembyasy. Pe ñemano ningo sapyʼami g̃uarãnte, ani núnka penderesarái upévagui. Hiʼãiténteko chéve pesegi pejepytaso mbarete penemanduʼávo cherehe”. Áño 1982-pe, ohasa rire 3 áño oĩ hague kárselpe, Alfredo omano orekópe 21 áñonte. Haʼe ifiél vaʼekue ipahaite peve.

“Peñeñandu vaietereíramo jepe, ani peheja pe ñembyasy ipuʼaka penderehe. Peñemoĩ mbaretékena ikóntrape” A. Fernández

Karen Oehm

Karen ha Rainer Oehm.

Karen siémpre oservi vaʼekue Jehovápe vyʼápe imitãite guive. Haʼe odisfruta vaʼekue ojeheʼávo ótrore ha oservívo de prekursóra. Omenda rire katu oservi iména Rainer ndive Betel de Estados Unídospe. Upéinte orekópe 50 áñorupi osẽmi chupe orekoha peteĩ mbaʼasy ivaietereíva hérava esclerosis lateral amiotrófica (ELA). Upe mbaʼasy ningo oataka peteĩ persóna selulakuéra, upévare upéi ndaikatuvéima oñeʼẽ ni okuʼe ha amo ipahápe pe persóna omano. Karen oikuaamírente orekoha ko mbaʼasy, odesidi oipuru porãtaha itiémpo ha oñehaʼã ipositíva. Haʼe osẽ meme predikasiónpe ha ojapo meme ijestúdio personál. Ojapo la ijamíva chupe ha oñehaʼã ojadapta la isituasiónre. Por ehémplo ndaikatuvéirõ guare oñeʼẽ, Karen oaprende omaneha hag̃ua peteĩ komputadóra hesápente, péicha ikatu oskrivi pype la heʼiséva. Ijetuʼúrõ jepe chupe ojapo hag̃ua upéva, haʼe oipuru vaʼekue pe komputadóra oskrivi hag̃ua ikomentariokuéra ha avei kárta predikasiónpe g̃uarã. Peteĩva umi ermána okuida vaʼekue hese heʼi: “Haʼe núnka noñeporandúi vaʼekue: ‘¿Mbaʼére piko chéve ojehu koʼã mbaʼe?’. Dos semánante Karen omano mboyve, oskrivi kuri peteĩ kárta peteĩ kuñakarai che apredika vaʼekuépe, ha opakuetévo pe kárta haʼe heʼi pe kuñakaraípe: ‘Reñeñandúramo neaño ha nerasẽse, nemanduʼákena che aimeha ndéve g̃uarã’”. Ótro ermána oñatende vaʼekue avei hese heʼi: “Haʼe núnka nahasẽi vaʼekue oreko haguére upe mbaʼasy. Haʼe ikatu vaʼerãmoʼã oñedeprimi kuri, péro ojerovia mbareteterei rupi pe rresurreksiónre, chupe g̃uarã naisentídoi vaʼekue voi la oñedesanima. Haʼe oikuaa vaʼekue Jehová omopuʼã jeytaha chupe, hesãitaha ha iperfektatamaha”. Karen oikuaa ramóme hasyha, iñermána heméla oporandu chupe: “¿Mbaʼéichaiko nde la nembaretete?”. Ha Karen heʼi chupe: “Jehová la ñanepytyvõva ñanembarete ha ñandepyʼaguasu hag̃ua asegún la jahasáva”. Ha upéva oñekumpli vaʼekue Karen kásope. Jehová ombopyʼaguasu chupe ipahaite peve. Karen omano rire, iména oñepyrũ orreparti unos kuánto kárta haʼe ojapo vaʼekue ihentekuéra ha iñamigokuérape g̃uarã. Umi kárta rupive haʼe oagradese, okonsola ha omokyreʼỹ chupekuéra.

“Jehová la ñanepytyvõva ñanembarete ha ñandepyʼaguasu hag̃ua asegún la jahasáva” K. Oehm

13. ¿Mbaʼépa nemokyreʼỹ resegi hag̃ua ndepyʼaguasu?

13 Eñeimahinamíma mbaʼeichaitépa jaiko porãta oĩ vove pyʼaguapy ko múndo kompletoitépe. Jehová orekóma iñakãme máva mávapepa omoingove jeýta. Eñeimahinamína erresiviha umi kuña ha kuimbaʼe ipyʼaguasuetévape, ñañeʼẽ hague ko lívrope. ¡Haʼekuéra oikovepa jeýta ha hetave ótro avei! Upe tiémpope, ¿ndépa ere haʼekuéra ombyasytaha odesidi haguére ifieltaha Jehovápe ko Satanás múndope? ¿Ombyasýtapa hikuái odesidi haguére pyʼaguasúpe oservi Ñandejárape, ojejukátaramo jepe chupekuéra? Nahaniriete voi. ¿Ha nde? Ág̃a rembaʼapo vove hendivekuéra pejapo hag̃ua ko yvýgui peteĩ paraíso, ¿rembyasýtapa redesidi haguére rehayhutaha Jehovápe ha pyʼaguasúpe reservi chupe koʼã ára pahápe? ¡Ni mbaʼevéicharõ! Upéicharõ, ejedesidíkena esegitaha ndepyʼaguasu ipahaite peve, péicha núnka nerembyasymoʼãi la redesidi vaʼekue ha ikatúta reiko vyʼápe pára siémpre.

Pe paraísope umi ermáno, ermána ha mitãnguéra ovyʼa joa hína. Oĩ omongarúva hiráfa ha ótro katu omaña peteĩ mbarakaja guasu rehe. Oĩ avei ojapóva pizza, oñemongetáva oñondive ha ombopúva hína músika.
    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • Guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti