Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
4-10 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 16, 17
“Opa mbaʼe porã ningo ou ndehegui Jehová”
Mitãrusukuéra, peẽ ikatu pevyʼa
EKONSEGI AMÍGO TEETE
11 (Elee Salmo 16:3). David oikuaa vaʼekue mbaʼépa ojapo vaʼerã okonsegi hag̃ua amígo teete. Haʼe oiporavo iñamigorã umi ohayhúva Jehovápe, ha upéva ombovyʼa chupe. David heʼi iñamigokuérare ‘hekopotĩha’ pórke oñehaʼã hikuái osegi Jehová konsého. Ótro salmísta oñeñandu vaʼekue avei upéicha heʼírõ guare: “Umi nderrespetáva ha siémpre osegíva ne instruksión, umíva hína che amígo” (Sal. 119:63). Jahecháma haguéicha pe ótro artíkulope, ikatu rekonsegi amígo teete Jehová siervokuéra apytépe, pórke haʼekuéra ohayhu ha iñeʼẽrendu chupe. ¿Péro tekotevẽpa nde avegua katuete la ne amigokuéra?
Jahechakuaákena mbaʼeichaitépa ‘Jehová imbaʼeporã’
Rréi David opurahéi vaʼekue Ñandejárape: “Jehová nde reime che ykére ha upéva che la aipotáva. Nde hína pe párte otokáva chéve, ha remyenyhẽte che kópa. Yvy iporãháme remeʼẽ chéve aiko hag̃ua. Mbaʼéiko aipotave upévagui” (Sal. 16:5, 6, NM). Haʼe ovyʼaiterei oreko haguére peteĩ “párte otokáva” chupe, térã ikatúgui oservi Jehovápe ha oĩ porã henondépe. Ñande ikatu hína jasufri heta, David ohasa asy haguéicha, péro Jehová avei ñanevendesi chupe ovendesi haguéicha. Upéicharõ, jahechakuaákena mbaʼeichaitépa Jehová imbaʼeporã ñanendive, ha siémpre jaagradese opa mbaʼe omeʼẽva ñaime porã hag̃ua hendive.
Ñanemanduʼa memékena Jehováre
2 Enterove ñañehaʼãvaʼerã jaikuaave chuguikuéra. Umíva apytépe oĩ Abrahán, Sara, Moisés, Rut, David, Ester ha apóstol Pablo. Upéicharamo jepe, ndahaʼéi umíva rehe añónte oñeʼẽva la Biblia. Oĩ avei heta ndojekuaaguasúiva péro ikatúva ñaaprende chuguikuéra heta mbaʼe. Jajepyʼamongetáramo mbaʼépa heʼi la Biblia hesekuéra, jaʼéta avei pe salmísta heʼihaguéicha: ‘Opa árape Jehováre chemanduʼa, oĩgui che deréchape, ndaʼaichéne’ (Salmo 16:8). Mbaʼépa heʼise upéva?
3 Oñorairõ jave, pe soldádo pyʼỹi ojagarrávami pe espáda ipo deréchape ha pe eskúdo katu ijasúpe. Ojapóvo upéicha, ndaikatúi omoʼã iderécha. Upévare oikotevẽ iñirũrã omoʼã hag̃ua chupe upe gotyo. Upeichaite avei Jehová oñangarekóta ñanderehe ñanemanduʼáramo hese ha jajapo haʼe heʼiháicha. Koʼág̃a jahechamíta umi mbaʼe oikovaʼekue omombeʼúva la Biblia, ñanepytyvõtava ñamombarete hag̃ua ñande jerovia ha ‘ñanemanduʼa meme hag̃ua Jehováre’.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jehová ñanderayhueterei
6 (Elee Zacarías 2:8). Jehová ñanderayhu rupi ontende umi mbaʼe ñañandúva ha hiʼãiterei chupe ñandeprotehe. Chupe ningo hasy asy voi ñande jasufri jave. Upévare ñaimekuaa segúro haʼe okontestataha ñandéve jajerure jave chupe: “Eñangarekomína cherehe reñangarekoháicha nde resaʼỹire” (Sal. 17:8). Jehová ningo ñanekompara voi hesaʼỹire, ha jaikuaa la ñande resaʼỹire ñanerakateʼỹ ha helikadoitereiha. Haʼete voi Jehová heʼíva hína: “Che siervokuéra, oimeraẽ penelastimáva, olastimáta hína álgien ivaliosoitereívape chéve”.
11-17 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMO 18
“Jehová [...] siémpre chesalva”
w09-S 1/5 14 párr. 4
¿Rentendesépa umi ehémplo oĩva la Bíbliape?
La Biblia okompara jepi avei Jehovápe umi mbaʼe ndorekóivare vída, por ehémplo heʼi haʼeteha “peteĩ ita guasu” Israélpe g̃uarã, “peteĩ lugár isegúro porãva” ha “peteĩ kuéva tuicháva” (2 Samuel 23:3; Salmo 18:2; Deuteronomio 32:4). ¿Mbaʼépa omboʼese koʼã komparasión? Peteĩ ita tuicháva imbarete porã ha isegúro, péicha avei Ñandejára ikatu ñanemoʼã porã umi pelígrogui.
Jehová ñanepytyvõ vyʼápe ñaaguanta hag̃ua
5 Tuichaiterei ningo ñanemokyreʼỹ la heʼíva Isaías 30:19: “Nde Jára katuete ohendúta rejerure asy jave chupe nepytyvõmi hag̃ua”. Pórke upéva ohechauka Jehová ojapysaka porãha umi orasión jajapóvare chupe ha pyaʼe voi okontestaha umíva. Isaías heʼi: “Haʼe okontestáta ndéve ohendumírente voi la eréva”. Koʼã ñeʼẽ iporãitéva ñanemomanduʼa ñande Túa Jehová ndahaʼeiha oipytyvõtanteva umi ojerurévape chupe ajúda, síno ke haʼe ojaposetereiha voi upéva. ¡Ajépa katuete vyʼápe ñaaguantáta oimeraẽ mbaʼe jaikuaa rupi upéva!
Emombaʼékena ikatu haguére eñemboʼe
PE YVÁGA ha ko yvy Apohare ningo omeʼẽ ñandéve peteĩ rregálo ijojahaʼỹva: Haʼe opermiti ñandéve ñañemboʼe chupe. Epensamíntena ko mbaʼére: Ñande ikatu jaʼepaite Jehovápe umi mbaʼe jarekóva ñane korasõme oimeha óra ha oimeraẽ idiómape, ha upearã natekotevẽmoʼãi jajerure peteĩ túrno. Ñande ikatu ñañemboʼe chupe ñaiméramo tupápe peteĩ ospitálpe, térã kárselpe peteĩ kalavósope, ha jajerovia ñande Ru ñanderayhuetéva ñanerendutaha. ¡Ajépa tuichaite mbaʼe ko rregálo oñemeʼẽva ñandéve!
¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ñañekevrantaiterei jave?
2) Ejepyʼamongeta. ¿Nemanduʼápa nde algúna situasión ijetuʼuetereíva ikatu vaʼekue regueropuʼaka Jehová nepytyvõ rupínte? Jajepyʼamongetárõ umi mbaʼe Jehová ojapóma vaʼekuére ñanderehehápe ha ótro isiervokuéra rehehápe, tuichaiterei ñanembarete jeýta ha jajeroviavéta hese (Sal. 18:17-19). Peteĩ ansiáno hérava Joshua heʼi voi: “Che areko peteĩ lístape entéro umi orasión Jehová okontestáma vaʼekue chéve. Ha upéva tuichaiterei chepytyvõ chemanduʼa hag̃ua mbaʼéichapa haʼe okontesta chéve espesífikamente peteĩ mbaʼe ajerure vaʼekue chupe”. Jahechaháicha, jajepyʼamongetáramo umi mbaʼe Jehová ojapóma vaʼekuére ñanderehehápe, ñanembarete jeýta ha ndajaikomoʼãi ñañekevrantaiterei.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
¿Mbaʼépa ñaaprende Daniel ehémplogui?
16 Umi oporohayhúva ipyʼaite guive ha ndofalláiva avavéndi pyʼỹinte oreko umi iñamigoite ohayhúva avei chupekuéra (Rut 1:14-17). Ha ñande ñandefiélramo Jehovápe ñaiméta trankílo porã ha javyʼáta. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová opromete núnka ndohejamoʼãiha umi iñeʼẽrendúvape chupe (elee Salmo 18:25; Miqueas 6:8). Ñapensamíntena, ñande ndahaʼéiramo jepe mbaʼeve ñañekomparátaramo ñande Kreadór ipoderosoitévare, haʼe opromete siémpre ñanderayhutaha. Ha una ves ke jareko Jehovápe ñane amigoitéramo ndaikatumoʼãi ñandepeʼa chugui umi pruéva jahasáva, umi oñemoĩva ñane kóntrape ni ñamanóramo jepe (Dan. 12:13; Luc. 20:37, 38; Rom. 8:38, 39). ¡Ajépa iñimportantete jasegi Daniel ehémplo ha ñandefiél Jehovápe!
18-24 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 19-21
“Pe yvága ohechauka Ñandejára ipoderosoitereiha”
¿Ndépa reikuaa porã Jehovápe?
16 David oikuaa Jehovápe pe kreasión rupive. David ningo imitãrõ guare ohasa vaʼekue heta tiémpo umi ñúre oñangarekóvo itúa ovechakuérare. Ikatu oime upe tiémpope haʼe oñepyrũ ojepyʼamongeta Jehová rembiapokuére. Por ehémplo, omaña jave pe yvágare pyharekue David ohecha vaʼekue hetaiterei estrélla. Péro haʼe ndahaʼéi ohechánteva umi estrélla, síno ohechakuaa umi kualida porãite orekóva upe ojapo vaʼekue entéro koʼã estrélla. Upéva omomýi Davídpe oskrivi hag̃ua: “Pe yvága ohechauka Ñandejára ipoderosoitereiha, pe yvágare ojekuaa hembiapo porãite” (Sal. 19:1, 2). Avei David ojepyʼamongeta mbaʼeichaitépa Jehová ojapo porã vaʼekue yvyporakuérape, ha péicha ohechakuaa mbaʼeichaite pevépa Jehová iñarandu (Sal. 139:14). Ojepyʼamongeta jave entéro mbaʼe Jehová ojapo vaʼekuére, David ohechakuaa ndahaʼeiha mbaʼeve Ñandejára renondépe (Sal. 139:6).
¿Mbaʼeichagua persónapa Ñandejára?
Pe kreasión ohechauka ñandéve mbaʼeichaitépa Ñandejára ipoderóso. Por ehémplo, ¿mbaʼépa reñandu jepi resẽ jave kuarahýpe? Katuete reñandúta hakuha. Ha pe kuarahy ningo Ñandejára okrea vaʼekue ipodér rupive. ¿Ndépa reikuaa mbaʼeichaitépa ipoderóso pe kuarahy? Pe kuarahy mbytetépe ningo la temperatúra ohupyty 15.000.000 °C, ha káda segundo pe kuarahy oprodusi hetave enerhía ikatúvagui oprodusi cientos de millones de vómba atómika okapu jave.
Las maravillas de la creación revelan la gloria de Dios
Jajesareko porãkena Jehová rembiapokuére. Jesús omokyreʼỹvaʼekue hemimboʼekuérape ‘omaʼẽ hag̃ua umi guyra ovevéva rehe’ ha ‘umi yvoty ñumegua rehe’ (Mat. 6:26, 28). Ñande avei, jajesarekóramo Jehová rembiapokuére jajeroviavéta hese ha jahechakuaáta mbaʼeichaitépa ipoderóso, iñarandu ha ñanderayhu. Upévare, jaiko rangue jaiporupa ñane tiémpo umi mbaʼe ojejapóvare ko múndope, iporãvéta jajesareko ha jajepyʼamongeta Ñandejára rembiapokuére ha mbaʼépa ñanemboʼe koʼã mbaʼe chugui (Sal. 19:1).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jehová okumplíta ipropósito
5 Jehová omoĩ límite opa mbaʼe okrea vaʼekuépe. Por ehémplo omoĩ léi pe naturalésape, ha avei omeʼẽ léi yvyporakuérape ojesegi hag̃ua hese. Opaichagua léi Jehová omoĩva oipytyvõ ikatu hag̃uáicha entéro mbaʼe oĩva ko univérsope ombaʼapo porã oñondivepa (Sal. 19:7-9). Ndaipóri ningo mbaʼeve ko univérsope oĩ reíva. Por ehémplo, pe léi de la graveda rupive pe atmósfera oĩ ag̃ui ko yvy apégui, avei okontrola pe oséano ha ndohejái pe y ojupieterei ni oguejyeterei. Pe léi de la graveda noĩririre ndaikatúi vaʼerãmoʼã jaikove. Umi léi Jehová omoĩ vaʼekue pe naturalésape oipytyvõ ikatu hag̃uáicha ko univérso tuichakue ombaʼapo porãmba. Koʼã mbaʼe ohechauka porã Jehová orekoha peteĩ propósito ko yvy ha yvyporakuérape g̃uarã. Ñane predikasión rupive ikatu ñaipytyvõ umi héntepe oikuaa hag̃ua ko univérso apohare ndaijojaháivape (Apoc. 4:11).
25-31 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMO 22
Umi profesía oñekumplíva Jesús omanórõ guare
Ojuhu hikuái pe Mesías
16 Haʼetéta Ñandejára oheja reíva chupe (elee Salmo 22:1). Marcos ohechauka mbaʼéichapa oñekumpli ko profesía oĩva Sálmope: ‘Lás 3 rupi Jesús heʼi hatã: “Éli, Éli, láma sabajtháni?”, heʼiséva: “Ñandejára, Ñandejára, mbaʼére piko chereja rei?”’ (Mar. 15:34, NM). Ndahaʼéi ningo Jesús ndojeroviavéiva Itúvare. Mbaʼére piko upéicharõ heʼi Jehová oheja reiha chupe iñenemigokuéra pópe? Jehová oheja oiko upéva Cristo ohechauka hag̃ua iñeʼẽrenduha ipahaite peve. Añetehápe umi mbaʼe heʼíva Jesús ohechauka oñekumpliha Salmo 22:1.
Ojuhu hikuái pe Mesías
13 Ojeapoʼíta chupe (elee Salmo 22:7, 8). David heʼi haguéicha, umi hénte oñembohory Cristo rehe oĩrõ guare pe yvyráre. Mateo omombeʼu: ‘Entéro ohasávante oñakãmbovava ha oñembohory hese, heʼívo: “Nde ndaje aipo reitypátavakuri ko témplo ha remopuʼã jeýta mbohapy árape. Ejesalvápy upéicharõ! Ndéramo Ñandejára raʼy, eguejýna pe yvyrágui. Umi saserdóte ruvicha, mboʼehára leipegua ha karai guasukuéra oñembohory avei Jesúsre ha heʼi: ‘Ambuekuérape osalva, ha ijupe katu ndaikatúi ojesalva. Haʼe ndajeko Israel ruvicha guasu. Toguejýpy upéicharõ rojerovia hag̃ua hese. Ojeroviaiténgo Ñandejárare. Tosalvána chupe upéicharõ, oimérõ oguerohory chupe. “Che Ñandejára Raʼy” heʼi ningo’”’ (Mat. 27:39-43, NM). Upéicharõ jepe, Jesús pyʼaguapýpe ombohovái koʼã mbaʼe vai ojejapóva hese. Ajépa peteĩ ehémplo neporãva ñandéve g̃uarã!
Ojuhu hikuái pe Mesías
14 Osorteáta hikuái ijaokue. David heʼi: “Oñombojaʼopa hikuái che aokuérare, ha che ao [joʼa] rehe oity hikuái poʼa oiporavo hag̃ua ijararãme” (Sal. 22:18, ÑÑB). Mbaʼéichapa oñekumpli koʼã mbaʼe Cristo rehe? ‘Oñemosaingo rire chupe yvyráre umi soldádo oñombojaʼo ijao joʼaha rehe, ha upearã osortea mávapepa opytáta.’ (Mat. 27:35, NM; elee Juan 19:23, 24.)
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Eñatendékena siémpre la eñeʼẽ lájare ikatu hag̃uáicha emoĩ ehémplo porã
12 Enterovéva ningo ikatu japartisipa ñane rreunionkuérape japurahéivo oñondive, ha avei ñameʼẽvo umi komentário japrepara porã vaʼekue (Sal. 22:22). Péro algúnope g̃uarã ijetuʼu lénto hína opurahéi hag̃ua oĩ jave ohendúva chupekuéra, térã okomenta hag̃ua rreunionhápe. ¿Ndévepa ijetuʼu avei? Oiméramo upéicha, ndegustaitereíta mbaʼe mbaʼépa ojapo hína ñane ermanokuéra oñeñandúva avei upéicha osupera hag̃ua koʼã mbaʼe.
1-7 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 23-25
“Jehová hína che Pastór”
“Umi oñehaʼãvape oñemoag̃ui Jehováre ndofaltamoʼãi mbaʼevete”
5 ¿Mbaʼépa David ontendekase raʼe heʼírõ guare Jehová siervokuérape ‘ndofaltamoʼãiha mbaʼevete’? Jaikuaa hag̃ua upéva, ikatu jahecha la heʼíva pe Salmo 23-pe (elee Salmo 23:1-6). Ko sálmope David heʼi mas o ménos la mísma kósa heʼi vaʼekue pe Salmo 34-pe. Omoñepyrũvo pe Salmo 23 David heʼi: “Jehová hína che Pastór. Mbaʼevete asy ndofaltamoʼãi chéve”. Upéi David omombeʼu umi vendisión haʼe orresivíva Jehová haʼe haguére Ipastór, ha koʼãva hína la añetehápe iñimportánteva ha núnka ndofaltamoʼãiva chupe. Por ehémplo, Jehová ‘ogia chupe tape porãre’, ha oĩ hendive ivai ha iporã jave la situasión. David oikuaa vaʼekue Jehová ombopytuʼutaha chupe “umi kapiʼipe vérde asýva oĩháme”, péro oikuaa avei upéva ndeʼiseiha núnka naiprovlemamoʼãiha. Sapyʼánte oñedesanimátante voi, ku oguatárõguáicha haʼeño peteĩ “sérro paʼũ iñypytũhárupi”, ha orekótante voi avei enemígo. Péro Jehová ningo la Ipastór, upévare David heʼi: “Che ndakyhyjéi”.
6 Ko salmo rupive jaikuaáma mbaʼe sentídopepa Davídpe ‘ndofaltái raʼe mbaʼevete’. Haʼe orekopaite vaʼekue la oikotevẽva haʼe hag̃ua Jehová amígo. David noikotevẽi vaʼekue heta mbaʼe ovyʼa hag̃ua, pórke haʼe oñekontentáma umi mbaʼe Jehová omeʼẽvare chupe. Jehová ovendesi ha oprotehe vaʼekue Davídpe, ha upéva la iñimportanteve vaʼekue Davídpe g̃uarã.
w11-S 1/5 31 párr. 5
“Jehová hína che Pastór”
Jehová ñanemongaru porã. Umi ovecha mimi ningo oñalimenta hag̃ua odepende ipastór rehe, ñande avei jareko hag̃ua pe aliménto omombaretéva ñande jerovia ñadepende Ñandejárare (Mateo 5:3). Javyʼaiterei jaikuaávo Jehová siémpre omeʼẽ rasapaha isiervokuérape la oikotevẽva (versíkulo 5). La Biblia ha entéro umi puvlikasión jaguerekóva omombarete ñande jerovia, ha ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼe sentídopa oreko ñande rekove ha avei jaikuaa hag̃ua avei mbaʼépa hína Ñandejára volunta.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jahayhúkena Jehová hustísia ñande pyʼaite guive
3 Ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe tekotevẽ jajapo opaite mbaʼe haʼe ojeruréva (Deu. 32:4). Ñepyrũrã jaleevaʼerã la Biblia jaikuaa porã hag̃ua Chupe, upéicha ñañemoag̃uivéta hese ha jahayhuvéta pe tekojoja (Sant. 4:8). Upévare jadesidi hag̃ua umi mbaʼe iñimportantevéva jahecha raẽ vaʼerã mbaʼépa heʼi Iñeʼẽ.
8-14 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 26-28
Mbaʼépa ojapo David osegi hag̃ua iñeʼẽrendu
¿Oĩpa ne korasõ reikuaa hag̃uáicha Jehovápe?
10 ¡Ajépa javyʼaite Ñandejára ñanepytyvõ haguére ñantende hag̃ua mbaʼépa ikatu oiko ñane korasõre! Péro, ¿mbaʼérepa upéva ñaneinteresa vaʼerã opavave ñande testígo de Jehovápe? Ndahaʼéi ningo heta kristiáno ojapóva mbaʼe vai, térã oikóva chuguikuéra “ígo ivaíva”, ojehu haguéicha heta hudío yma guarépe. Upéva rangue, Ñandejára puévlo koʼag̃aguápe oĩ hénte hekopotĩva ha omombaʼeguasúva chupe ipyʼaite guive. Upéicharõ jepe, opavave jajepyʼamongeta vaʼerã peteĩ ñemboʼe David ojapo vaʼekuére: “Eipyguara che pyʼapy, eikuaa mbaʼépa oĩ che apytuʼũnguápe, ehecha ahápa hína tape vaíre” (Sal. 17:3; 139:23, 24).
11 Jehová ningo oipota akóinte ñaime porã hendive. Proféta Jeremías heʼi vaʼekue: “Nde, Jehová, che Jára ndepuʼakapáva, rehesaʼỹijóva hekojojávape; rehecháva yvypóra orekóva ipyʼapýpe” (Jer. 20:12, NM). Ñandejára ohesaʼỹijóramo pe hekojojáva pyʼapy jepe, koʼýte ñande jahecha vaʼerã mbaʼépa oĩ ñane korasõme (elee Salmo 11:5). Jajapóvo upéva, ikatu hína jahechakuaa ñakambia vaʼerãha ñapensáva, ñañandúva ỹrõ umi mbaʼe jahupytyséva. Ikatu avei jahecha ñane korasõme oĩha peteĩ mbaʼe nañanepytyvõiva ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe ha tekotevẽha jajopera, térã jaipeʼaite ñande pyʼapýgui. Oiméramo ñande jahecha iñimportanteha ñahesaʼỹijo ñane korasõ, ¿mbaʼépa jahekavaʼerã? Ha ¿mbaʼéichapa ñakambiáta tekotevẽhápe? (Jer. 4:4.)
Aníkena jaheja pe envídia ombyai pe pyʼaguapy
9 Ñande ningo ñaikotevẽ Jehová espíritu sánto ani hag̃ua ñaneenvidióso, ha avei ñaneumílde ha ñañekontenta hag̃ua la jarekóvare (elee Gálatas 5:16; Filipenses 2:3, 4). Pe espíritu sánto Ñandejára omeʼẽva ñanepytyvõta jaikuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe ñapensa, ha mbaʼépa ñanemomýi hína jajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe. Jehová ñanepytyvõ rupi, ñande ikatu ñakambia umi mbaʼe ñapensáva térã ñañandúva oimérõ umíva naiporãi, ha péicha opyta hag̃ua ivése umi mbaʼe iporãva (Sal. 26:2; 51:10). Jahechamína koʼág̃a mbaʼe ehémplopa oheja ñandéve Moisés ha Pablo, mokõi kuimbaʼe oñehaʼãmbaite vaʼekue pono iñenvidióso.
Jaʼékena la siertoguáva
15 Oiméramo nemitã, katuete reipota ne kompañerokuéra ndeguerohory. Heta mitãrusu ha mitãkuña oipota avei upéva upévare ou hovamokõi. Haʼekuéra ojeporta porã guaʼu oĩ aja ifamíliandi térã kongregasiónpe, péro idiferentete oipuru jave umi rred sosiál térã oĩ aja umi mitãrusu ndoservírivandi Jehovápe. Por ehémplo, ijurutieʼỹ, omonde umi ao naidesénteiva, ohendu músika vai, hoʼu rasa vevída, ojedroga, oreko ichíko térã ichíka ñemihãme térã ojapo hetave mbaʼe vai. Haʼekuéra ijapu ituakuérape, umi ermáno ha ermánape ha avei Jehovápe (Sal. 26:4, 5). Péro Jehová oikuaa porã ñande jurúpente ñamombaʼéramo chupe ha jajapórõ umi mbaʼe ombojeguarúva chupe (Mar. 7:6). Iporãitereive jajapo ko proverbio heʼíva: “Aníkena reenvidia umi ojapóvape mbaʼe vai. Upéva rangue, siémpre rerrespeta vaʼerã Jehovápe” (Prov. 23:17).
Ñañerreuni vaʼerã jaadora hag̃ua Jehovápe
6 Umi rreunión ñanemokyreʼỹ. Ko múndo oĩva Satanás poguýpe oñehaʼãmbaite omokangy ñande fe, oipota ñañedesanima ha jaiko jajepyʼapyháre. Péro ñane rreunionkuéra ñanemokyreʼỹ ha ñanemombarete jasegi hag̃ua jaservi Jehovápe (elee Hechos 15:30-32). Pyʼỹinte jastudia avei mbaʼéichapa oñekumpli umi profesía oĩva la Bíbliape. Upéva ñanepytyvõ ñaime hag̃ua segúro Jehová katuete okumplitaha opa mbaʼe oprometéva ñandéve. Ñane ermanokuéra avei ñanemokyreʼỹ, ndahaʼéi umi diskúrso rupivénte, síno okomenta ha opurahéi jave ikorasõite guive umi kántiko (1 Cor. 14:26). Ñañemongeta jave hendivekuéra, tahaʼe oñepyrũ mboyve térã opa rire umi rreunión, haʼete voi ku ñandepiroʼýva japytávo, pórke jahechakuaa jarekoha amígo oñeinteresa añetéva ñanderehe (1 Cor. 16:17, 18).
13 Ñaimévo rreunionhápe jahechauka ñañemoag̃uiseha Jehováre ha Itaʼýrare. Umi rreuniónpe jastudia la Biblia ha ñaaprende mbaʼépa Jehová oipota jajapo, ha mbaʼéichapa oipota jaiko (Is. 30:20, 21). Heta persóna ndoservíriva Jehovápe péro ohóva rreunionhápe, orrekonose Ñandejára ñandegiaha (1 Cor. 14:23-25). Jehová odirihi ñane rreunionkuéra ijespíritu sánto rupive, ha opa mbaʼe ñaaprendéva upépe ou chugui. Upéicharõ, jaha jave rreunionhápe ñahendu hína chupe, ñañandu mbaʼeichaitépa ñanderayhu ha ñañemoag̃ui hese.
18 ¿Ndépa reñeñandu avei ermáno Gangas oñeñandu haguéicha rreunionhápe? Oiméramo upéicha, eñehaʼãmbaitékena siémpre reime rreunionhápe ne ermanokuérandi, sapyʼánte ijetuʼúramo jepe. Ehechaukákena Jehovápe repensaha rréi David opensa haguéicha. Haʼe heʼi vaʼekue: “Jehová, che ahayhueterei nde róga” (Sal. 26:8, NM).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w06-S 15/7 28 párr. 15
Jehová ohayhu umi oñeñandúvape yvýre
15 Rréi David peteĩ purahéipe heʼi kuri: “Che sy ha che ru chereja reíramo jepe, aikuaa porã Jehová oñangarekotaha cherehe” (Salmo 27:10). ¡Javyʼaite jaikuaávo pe mborayhu Jehová oñandúva ñanderehe tuichaveha pe mborayhu orekóvagui ñande sy térã ñande túa! Ijetuʼueterei ningo nde túa térã nde sy nemboykérõ, nemaltratárõ térã ndereja reírõ, péro upéicharamo jepe Jehová siémpre osegíta nderayhueterei (Romanos 8:38, 39). Nemanduʼákena Jehová omoag̃uiha ijehe umi haʼe ohayhúvape (Juan 3:16; 6:44). ¡Ajépa javyʼaite jaikuaávo Jehová ñanderayhuetereiha jepe oĩ raʼe ñanemoñeñandu vaíva térã ñandetrata vaíva!
15-21 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 29-31
Ñandejára okorrehi umi ohayhúvape
it-2-S 872
Tova
‘Omokañy la hova’ heʼise heta mbaʼe, ha ñantende hag̃ua avei odepende la situasiónre. Sapyʼánte upéva heʼise Jehová ndoguerohoryiha peteĩ persónape térã noipytyvõmoʼãiha chupe. Haʼe ojapo jepi upéva peteĩ persóna térã peteĩ puévlo naiñeʼẽrendúivo chupe, oiko haguéicha umi israelítare (Job 34:29; Sl 30:5-8; Is 54:8; 59:2). Avei heʼise jepi Jehová ndojapoiha térã nombohovairiha peteĩ mbaʼe og̃uahẽ meve pe tiémpo haʼe odesidíva iporãveha (Sl 13:1-3). Upévare rréi David ojerure kuri Jehovápe omokañy hag̃ua la hova ipekadokuéragui heʼívo: “Cheperdonamína Ñandejára”, haʼe ojerure upéva ani hag̃ua Jehová oraha enkuénta ipekadokuéra (Sl 51:9; ekompara Sl 10:11 heʼívare).
Ñakonfiákena Jehová ñanembopyʼaguapytaha
18 Jaasepta jajekorrehi jave. Jehová omondórõ guare proféta Natánpe oñeʼẽ hag̃ua Davídpe ipekádore, David nomoĩri exkúsa ni ndeʼíri ndahaʼeiha la ivaietereíva upe ojapo vaʼekue. Upepete voi orrekonose opeka hague Bat-Seba ména kóntrape, péro prinsipálmente Jehová kóntrape. David oasepta pe disiplína oúva Jehovágui, upévare haʼe operdona chupe (2 Sam. 12:10-14). Oiméramo ñande japeka vai raʼe, ñañeʼẽ vaʼerã umi ermáno Jehová omoĩ vaʼekuéndi okuida hag̃ua ñanderehe (Sant. 5:14, 15). Avei ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani jajehustifika. Pyaʼe jaaseptáramo jajekorrehi jave ha ñakambia tekotevẽhápe, upéicharõ pyaʼe avei ñandepyʼaguapy jeýta ha javyʼáta.
¿Mbaʼépa heʼise ñañarrepenti ñande pyʼaite guive?
18 ¿Mbaʼe mbaʼépa ojapo vaʼerã peteĩ expulsádo ohechauka hag̃ua oñarrepentíma hague ipyʼaite guive? Haʼe oho meme vaʼerã rreunionhápe, ha ojepokuaa vaʼerã oñemboʼe ha ostudia la Biblia, heʼi haguéicha chupe umi ansiáno. Avei oñehaʼãmbaite vaʼerã ojei umi situasión ikatúvagui ombopeka jey chupe. Haʼe oñehaʼãmbaitéramo oñemoĩ porã jey Jehovándi, ikatu oĩ segúro Jehová katuetei operdonataha chupe, ha umi ansiáno oipytyvõtaha chupe oĩ jey hag̃ua pe kongregasiónpe. Jaikuaaháicha, káda káso ningo idiferénte. Ha umi ansiáno oreko enkuénta upéva ohecha jave oimépa peteĩ persóna oñarrepenti hína ipyʼaite guive. Upévare umi ansiáno oanalisa porã káda káso, ha oñehaʼãmbaite ani hag̃ua ojopyetereíma pe persónandi ohusga jave chupe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
1 | Eñemboʼe: “Pemoĩ ipópe entéro mbaʼe pendepyʼapýva”
Amáske ñañemboʼe Jehovápe, ñaĩvéta segúro ojepyʼapyha ñanderehe. Ikatúta ñañeñandu peteĩ oskrivi vaʼekue la Biblia heʼi haguéicha iñemboʼépe: “Ñandejára, nde rehecha mbaʼeichaitépa ahasa asy, ha mbaʼéichapa aiko añelamenta” (Salmo 31:7). Jaikuaa haguérente voi Jehová orekoha enkuénta umi mbaʼe jahasáva, ñanepytyvõta ñaaguanta hag̃ua oimehaichagua situasión ijetuʼúva. Péro Jehová ndahaʼéi oikuaánteva la jahasáva, haʼe ñanentende porãve oimeraẽ ótra persónagui, ha Iñeʼẽ rupive ñanekonsola ha ñanemokyreʼỹ.
22-28 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 32, 33
¿Mbaʼérepa peteĩ opeka vaíva omombeʼu vaʼerã upéva?
Ñande ‘nañanekaneʼõiʼ
16 Péro, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã oiméramo jaʼa peteĩ pekádo ivaietereívape? Pyaʼe porã jaheka vaʼerã ñanepytyvõva. Ñañomíramo ñane rembiapo vai, koʼýte jajeperhudika. David ojapo vaʼekue upéva, ha upéi heʼi: “Namombeʼúi aja che [rembiapo vai] chepiru chekã vaʼekue, opa árape chepyahẽgui” (Sal. 32:3). Umi omoʼãva ipekádo ndovyʼamoʼãi ha ikangýta ijerovia, péro umi “omombeʼu ha ohejávape katu ojeporiahuverekóne” (Prov. 28:13).
Ñakonfiákena Jehová ñanembopyʼaguapytaha
17 Ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe tañaneperdona. Amo ipahápe David oñemboʼe Jehovápe, oñarrepenti ipyʼaite guive ha omombeʼupaite chupe ipekadokuéra (elee Salmo 51:1-4). Upéva tuicha oipytyvõ chupe ipyʼaguapy ha ovyʼa jey hag̃ua (Sal. 32:1, 2, 4, 5). Oiméramo ñande japeka vai raʼe, ani ñañomise upéva. Upéva rangue, ñañemboʼe Jehovápe ha ñamombeʼu chupe entéro mbaʼe jajapo vaʼekue. Péicha ñañepyrũtama ñañeñandu porãve, pórke ñane konsiénsia saʼivéma ñanemolestáta ha haʼetéta ojeíva ñandehegui peteĩ kárga pohýi. Péro jarekose jeýramo Jehovándi peteĩ amista iporãva, jajapo vaʼerã avei ótra kósa.
Nde voi rejekulpa: “[Cheperdonamína], péicha chepotĩ jeýta ne renondépe”
David ningo ovyʼaiterei ikatu haguére oñemoag̃ui jey Jehováre, ha heʼi voi: “Ovyʼa pe persóna ojeheja reívape hembiapo vai, ha oñeperdonáva ipekádo” (Salmo 32:1). Upéi heʼive: “Jehová, epermitimína chéve añeʼẽ, ikatu hag̃uáicha romombaʼeguasu” (Salmo 51:15). David ipyʼaguapy opytávo ha oagradese Jehovápe operdona haguére chupe, ha upéva omomýi chupe omombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape umi hénte renondépe.
Ne konsiénsia nemolestáramo ningo ijetuʼúta ndéve repredika hag̃ua umi héntepe. Upévare Jehová oipota reñemoĩ porã jey hendive ipotĩ hag̃ua ne konsiénsia, péicha ndepyʼaguapýta ha ikatúta vyʼápe remombeʼu Ñandejára propósito (Salmo 65:1-4). La Biblia heʼi voi: “Peñarrepentíke ha pejevy, ikatu hag̃uáicha Jehová operdona pende pekádo ha penembopiroʼy” (Hechos 3:19).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
¿Ndépa remombaʼe Jehová mborayhu ifiélva?
14 Pe mborayhu ifiélva Jehová ohechaukáva oprotehe pe amista jarekóva hendive. David oñemboʼérõ guare Jehovápe heʼi vaʼekue: “Ñandejára, nde ningo peteĩ lugár ikatuhápe akañy che enemigokuéragui. Nde cheprotehéta umi provlémagui, ha ahahápente asapukáita vyʼágui nde chesalva haguére. [...] Umi ojeroviáva Jehováre ohecháta mbaʼeichaitépa haʼe oporohayhu ha ndofallái avavéndi” (Sal. 32:7, 10). Yma ningo umi murálla omongoráva umi siuda oprotehe vaʼekue umi héntepe iñenemigokuéragui. Ha pe mborayhu ifiélva Jehová ohechaukáva ojogua pe murállape pórke oprotehe pe amista jarekóva hendive, ani hag̃ua mbaʼevete asy ombyai ni omokangy ñandehegui. Ha ndahaʼéi upévante, pe mborayhu ifiélva Jehová ohechaukáva omomýi voi chupe ñanemoag̃ui hag̃ua ijehe (Jer. 31:3).
29 DE ABRIL AL 5 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | SALMOS 34, 35
“Amombaʼeguasúta Jehovápe tódo el tiémpo”
Ñamombaʼeguasu oñondivepa Jehová réra
11 “Amombaʼeguasúta opa ára Ñandejárape, chupe aropurahéita tapiaite.” (Salmo 34:2 [34:1, NM].) David katuete oiko asýne raʼe oĩ aja Gátpe, upéicharõ jepe haʼe omombaʼeguasu meme Jehovápe jahechaháicha koʼápe. Iporãitéta jajapóramo avei upéva jajejopy vai jave! Ñamombaʼeguasuse Jehovápe ñaime jave eskuélape, ñande travahohápe, ñane ermanokuérandi, térã japredika jave. Hetaiterei mbaʼe ningo Haʼe omeʼẽ ñandéve. Pór ehémplo, ikatu ñaaprende heta mbaʼe ñamañávo Jehová rembiapokuére. Ñamombaʼeterei avei opa mbaʼe iñorganisasión ojapóva. Jehová ojevale yvyporakuéra imperféktore ojapo hag̃ua heta mbaʼe guasu. Ni mbaʼevéicharõ ndaikatúi ñambojoja Ñandejára ojapóva yvyporakuéra ojapóvare. Katuete ñapensa David opensahaguéicha. Haʼe heʼi: ‘Ore Jára, ndaipóri ndeichagua. Ndaipóri ojapóva umi mbaʼe nde rejapóva’ (Salmo 86:8).
Ñamombaʼeguasu oñondivepa Jehová réra
13 ‘Ñandejára ombovyʼa che rekove. Heko potĩva tohendu ha tovyʼa.’ (Salmo 34:3 [34:2, NM].) David ndojejapói ivalehaguére, pór ehémplo ombotavyhaguére rréi Akíspe. Haʼe ohechakuaa Jehová oñangarekohague hese ha osalva chupe (Proverbios 21:1). David omombaʼe Jehová ojapóva, ndojeroviái ijehe ha umi heko potĩva ohechávo upéva oñemoag̃ui avei Jehováre. Jesús avei omombaʼe Jehová réra ha péicha oipytyvõ umi ipyʼaporãvape oñemboja hag̃ua Ñandejárare. Koʼág̃a rupi umi tapicha ipyʼaporãva opa tetãygua oike ohóvo kongregasiónpe ohechávo mbaʼéichapa ombaʼapo umi kristiáno ohótava yvágape. Jesús omoakã koʼã kristiánope (Colosenses 1:18). Umi tapicha ipyʼaporãva ovyʼa ohendúvo mbaʼeichaitépa Ñandejára siervokuéra omombaʼeguasu Jehová réra. Ha ovyʼa avei Ñandejára espíritu oipytyvõhaguére chupekuéra ontende hag̃ua la Biblia (Juan 6:44; Hechos 16:14).
Ñamombaʼeguasu oñondivepa Jehová réra
15 “Ñandejárape añemboʼe, haʼe cherendu, ha oipeʼapa chehegui umi mbaʼe chemongyhyjéva.” (Salmo 34:5 [34:4, NM].) David omombaʼeterei Jehová ohenduhaguére chupe. Haʼe heʼi avei:“Che, tekove poriahu, Ñandejárape añemboʼe. Haʼe cherendu ha chepeʼa jejopy vaígui” (Salmo 34:7 [34:6, NM]). Ñañembyatývo ñane ermanokuérandi rreunionhápe ikatu ñamombeʼu mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ jagueropuʼaka hag̃ua provlemakuéra. Koʼã mbaʼe omombarete ñane ermanokuéra jerovia. Upéicha avei David omokyreʼỹvaʼekue iñirũnguérape. “Umi Ñandejára rehe ojeroviáva vyʼágui ojajaipáne, ha hova noñomichéne ñemotĩgui” (Salmo 34:6 [34:5, NM]). David irũnguéra okañýramo jepe rréi Saúlgui, notĩri upévare. Ojerovia hikuái Ñandejára oipytyvõha Davídpe ha ojehecha hesekuéra ovyʼaha. Upéicha avei ovyʼa umi oserviramóva Jehovápe ha umi aréma oservíva Chupe. Ha ohechávo mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ chupekuéra oñehaʼã iñeʼẽrendu chupe ára ha ára.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Ojuhu hikuái pe Mesías
9 Oñeñeʼẽ reíta hese. David rehe oiko haguéicha, pe Mesías ikatu heʼi: “Oñeʼẽ rei ha ijapúva opuʼã cherehe. Mbaʼe aikuaaʼỹva rehe oporandu chéve hikuái” (Sal. 35:11). Upeichaite oiko, ‘umi saserdóte ruvichakuéra ha pe Sanedrín kompletoite oheka mávapa ikatu oñeʼẽ vai Jesúsre ojejuka hag̃ua chupe’ (Mat. 26:59, NM). ‘Oĩramo jepe heta oñeʼẽ reíva hese, ndaikatúi oñemoĩ hikuái peteĩ ñeʼẽme.’ (Mar. 14:56, NM.) Umi ndaijaʼéiva Cristo rehe ipochyeterei ha ni nahesapirĩri oñeʼẽ rei ha ojukauka hag̃ua chupe.