Whọ Sai Wo Oniọvo Ra
“Re omoni ra o te ru owhẹ thọ, nya nọ owhẹ avọ iẹ ọvo a rọ, re who dhesẹ oruthọ riẹ kẹe. O te yo ẹme ra, yọ who wo omoni ra rehọ no.”—MATIU 18:15.
1, 2. Didi uvi ohrẹ Jesu ọ kẹ kpahe oghẹrẹ nọ a re ru kpahe iruthọ?
KAWO vi ukpe ovo nọ u kiọkọ kẹ odibọgba riẹ, Jesu o wo obọdẹ iwuhrẹ kẹ ilele riẹ. Whọ rẹ sai se ae evaọ Matiu uzou avọ 18. Ovo jọ họ epanọ u wuzou te re ma romakpotọ, wọhọ emaha. O te je fiẹgbahọ iẹe nnọ ma re ru “emaha esese nana” zoruẹ hẹ jegbe nnọ ma rẹ daoma siwi “emaha enana” nọ i ghoro na re a seba ewhu. Jesu o te fi ohrẹ aghare, oliọliọ bae kpahe ekuhọ ẹwhọ evaọ udevie Ileleikristi.
2 Ẹsejọhọ whọ kareghẹhọ eme riẹ: “Re omoni ra o te ru owhẹ thọ, nya nọ owhẹ avọ iẹ ọvo a rọ, re who dhesẹ oruthọ riẹ kẹe. O te yo ẹme ra, yọ who wo omoni ra rehọ no. Rekọ o gbe yo ẹme ra ha, whọ rehọ omọvo hayo imava gboma, re isẹri imava hayo imasa i ru ẹme na kpobi gba. Otẹrọnọ ọ se ẹme rai, whọ tae kẹ [ukoko na]; otẹrọnọ ọ se ẹme [ukoko na] re, jọ ọ jọ wọhọ [ọgẹdhọ] hayo omiazọhọ, eva obọ ra.” (Matiu 18:15-17) Okevẹ ma re ro fi ohrẹ utioye h’iruo, kọ eme ọ rẹ jọ uruemu mai evaọ ere oruo?
3. Didi owọ ma rẹ jẹ kpahe iruthọ amọfa?
3 Uzoẹme nọ o vrẹ na u dhesẹ nnọ mai kpobi a gba ha na je bi ruthọ na, ma rẹ daoma rọvrẹ. Oyena o mae rrọ ere okenọ eva e tẹ dha omai fiki oware nọ ibe Oleleikristi o ru. (1 Pita 4:8) Ẹsebuobu o rẹ mai woma otẹrọnọ ma rri orithọ na vo—kpairoro vrẹ. Ma rẹ sai ru onana wọhọ ofiba udhedhẹ evaọ ukoko Ileleikristi na. (Olezi 133:1; Itẹ 19:11) Ghele na, okejọ o sae jariẹ nọ who re ro roro nọ who re ku ẹme jọ họ kugbe oniọvo ra nọ o ru owhẹ thọ. O tẹ via ere, eme ọ Jesu nọ e rọ obehru na e kẹ ọkpọvio.
4. Wọhọ epanọ uzi na o rọ, ẹvẹ ma re ro fi eme Matiu 18:15 h’iruo kpahe iruthọ amọfa?
4 Jesu ọ hrẹ nọ “nya nọ owhẹ avọ iẹ ọvo a rọ, re who dhesẹ oruthọ riẹ kẹe.” (Ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai.) Yọ oware areghẹ. Efafa Germany jọ i kere eme nana enẹ, dhesẹ oruthọ riẹ na “evaọ otọ ibiaro ene,” koyehọ ibiaro ra gbe eriẹ. Who te dhesẹ ẹbẹbẹ evaọ idhere, o rẹ mae lọhọ re a ku ei họ. O rẹ mae lọhọ kẹ oniọvo nọ o ru oware hayo ta ẹme evedha na re ọ rọwọ oruthọ na kẹ owhẹ ọvo. Amọfa a tẹ be kezọ, sebaẹgba ohwo-akpọ o rẹ sai ru ei gb’enu oruthọ na hayo daoma ta ewoma oware nọ o ru na. Rekọ wha tẹ t’ẹme na evaọ “otọ ibiaro ene,” whọ sae ruẹ nọ o rọ orithọ viukpọ uzioraha hayo oruthọ aro-koko. U te v’owhai imava na ẹro nnọ orithọ gheghe, wha rẹ sai ku ei họ, wha rẹ kuvẹ re ẹme ọsese na ọ rro jẹ raha usu rai hi. Fikiere, ehri-uzi nọ o rọ Matiu 18:15 na u kpomahọ iruthọ esese evaọ uzuazọ ekẹdẹ kẹdẹ.
Eme Họ Otọ Ẹme Riẹ?
5, 6. Ro no eme nọ e wariẹ e riẹ họ ze, didi oghẹrẹ izieraha Matiu 18:15 ọ be ta kpahe, kọ eme o dhesẹ oyena?
5 Re a tae kokodo, ohrẹ Jesu na u kpomahọ eme nọ e ga viere. Jesu ọ ta nọ: “Omoni ra o te ru owhẹ thọ.” A tẹ tae kẹkẹre, ‘oruthọ’ o sae jọ ọthobọ hayo oghẹrẹ afuẹwẹ kpobi. (Job 2:10; Itẹ 21:4; Jemis 4:17) Ghele na, eme nọ e wariẹ e riẹ họ i dhesẹ nnọ uzioraha nọ Jesu ọ be ta kpahe na o rẹ gaga. O ga te epanọ a rẹ sai ro riwi orumuomu na wọhọ “ọgẹdhọ hayo omiazọhọ.” Eme eme eyena i dhesẹ?
6 Ilele Jesu nọ i je yo eme eyena a riẹ nọ ahwo orẹwho rai a rẹ nyusu kugbe Egedhọ họ. (Jọn 4:9; 18:28; Iruẹru 10:28) Yọ a re siomano imiazọhọ, nọ e rọ emotọ Ju rekọ enọ e be lahiẹ ahwo na. Fikiere ẹme nọ a jọ Matiu 18:15-17 ta na o rọ kpahe izieraha ilogbo, orọnikọ iruthọ esese jọ nọ whọ rẹ kpairoro vrẹ ọvo ho.—Matiu 18:21, 22.a
7, 8. (a) Izieraha vẹ ekpako i re ro guẹdhọ? (b) Didi oghẹrẹ izieraha Ileleikristi ivẹ i re kuhọ, rọwo kugbe Matiu 18:15-17?
7 Evaọ otọ Uzi na, izieraha jọ e gwọlọ vi erọvrẹ ọnọ a ruthọ na. Eme ọ izuehọ, ekieno-ẹrọwọ, edhọgọ, gbe uzioraha ọfariẹ-ogbe ọrọ igberedha, ẹnwae-obro, gbe ezae-dueza a re gu ai kẹ ekpako na (hayo izerẹ) nọ e rẹ rehọ ai guẹdhọ. Oyena o rọ uzẹme re evaọ ukoko Ileleikristi na. (Iruo-Izerẹ 5:1; 20:10-13; Ikelakele 5:30; 35:12; Iziewariẹ 17:9; 19:16-19; Itẹ 29:24) Muẹrohọ nnọ izieraha nọ Jesu ọ jọ etenẹ t’ẹme te na a rẹ sai ku ai họ evaọ udevie imava. Wọhọ iriruo: Fiki evedha hayo ihri-eriọ, ohwo jọ ọ raha odẹ ọdekọ. Oleleikristi ọ y’eyaa nọ ọ rẹ rehọ oghẹrẹ ekwakwa jọ bọ uwou jẹ bọ uwou na re evaọ unuedẹ jọ. Ohwo jọ ọ rọwo inọ ọ rẹ hwa ugho zihe evaọ ẹdẹ jọ hayo evaọ unuedẹ jọ. Ohwo jọ ọ y’eyaa nnọ otẹrọnọ ọga riẹ o wuhrẹ i rie iruo, (ọ tẹ maki nwene iruo) o ti hroma hayo daoma rehọ ehreki ọga riẹ hẹ evaọ unuoke jọ hayo evaọ udogbe jọ.b Otẹrọnọ oniọvo jọ o koko eme riẹ hẹ ọ tẹ jẹ se ekurẹriẹ evaọ iruthọ itieye na, yọ okpẹme. (Eviavia 21:8) Rekọ imava nọ i wo ẹme na a sai ku ẹme na họ.
8 Rekọ didi owọ whọ rẹ jẹ evaọ ekuhọ ẹme na? A re rri eme Jesu na evaọ owojẹ esa. Joma roro kpahe ae ọvuọvo. Ukpenọ ma re rri rai wọhọ uzi ukeke jọ nọ a fihọ, daoma wo otoriẹ ẹjiroro uzi na, jọ ute uyoyou ra o thọrọ owhẹ ẹro ho.
Daoma Wo Oniọvo Ra
9. Eme ma re wo họ iroro kpahe efihiruo Matiu 18:15?
9 Jesu o muhọ nọ: “Re omoni ra o te ru owhẹ thọ, nya nọ owhẹ avọ iẹ ọvo a rọ, re who dhesẹ oruthọ riẹ kẹe. O te yo ẹme ra, yọ who wo omoni ra rehọ no.” U re vevẹ, orọnikọ ma rẹ j’owọ nana fiki iviẹro ho. Who re wo imuẹro hayo ovuẹ nọ whọ rẹ sai ro fiobọhọ kẹ oniọvo ra ruẹ nọ o ruthọ o tẹ jẹ gwọlọ nọ ọ kpọ ẹme na vi. U re woma re a kake j’owọ na, a re vu ẹme na wa rro hayo lẹliẹ uruemu ohwo na reriẹe obọ no ho. Yọ jọ o thọrọ owhẹ ẹro ho inọ eroro kpahe iẹe o rẹ sae jẹ nwa owhẹ oma. Nọ ẹmeọta na ọ rẹ jọ udevie riẹ avọ owhẹ ọvo na, whọ t’ẹme na k’amọfa ha re a ruẹse jọ abọ ra hayo re a rọ emamọ ẹro rri owhẹ. (Itẹ 12:25; 17:9) Fikieme? Fiki ute ra.
10. Eme o re fiobọhọ k’omai wo oniọvo mai?
10 Ẹjiroro ra họ re who wo oniọvo ra, orọnikọ re whọ whọku ei, ru ei oma vo, hayo raha iẹe he. Otẹrọnọ o ghine ruthọ, usu riẹ kugbe Jihova o rọ awa. Whọ gwọlọ sẹro riẹ wọhọ oniọvo Oleleikristi ra. Obokparọ o rẹ lọhọ otẹrọnọ okenọ wha be t’ẹme na wha r’udu kpotọ, whaha eme egaga hayo edo. Okenọ wha be rọ uyoyou t’ẹme na, kareghẹhọ nọ whai imava wha gba ha, ahwo-akpọ izieraha. (Ahwo Rom 3:23, 24) O te vuhumu nnọ whọ rehọ e riẹ gu iguẹgu hu jẹ ruẹ nọ whọ ghinẹ gwọlọ fiobọhọ, ekuhọ riẹ o rẹ jọ lọlọhọ. Edhere ẹwo, ovevẹ nana o re dhesẹ areghẹ via o tẹ roma via nọ whai imava na wha wo ẹkẹ afuẹwẹ rai hayo inọ orithọ jọ gheghe họ ehri ẹme na.—Itẹ 25:9, 10; 26:20; Jemis 3:5, 6.
11. O tẹ make rọnọ ọrahauzi ọ kezọ k’omai hi, eme ma re ru?
11 Who te fiobọhọ kẹe nnọ oruthọ jọ ọ roma via gbe nnọ yọ okpẹme, oma o rẹ wọe re o kurẹriẹ. U re vevẹ, omoya o sae jọ ọzadhe. (Itẹ 16:18; 17:19) Fikiere otẹrọnọ ọ nwane kake rọwo oruthọ na je kurẹriẹ hẹ, wha sae hẹrẹ re whọ tẹ j’owọ odekọ na. Orọnikọ Jesu ọ ta nọ ‘nya ẹsiẹvo ọvo re who dhesẹ oruthọ riẹ hẹ.’ Nọ o rọ uzioraha nọ whọ rẹ sai kuhọ na, daoma wariẹ nyabru ei evaọ ẹzi Ahwo Galesha 6:1 gbe evaọ “otọ ibiaro ene.” Whọ sae kparobọ. (Wawo Jud 22 23.) Ghele na, kọ ẹvẹ o rẹ jọ nọ u te mu owhẹ ẹro nọ ọ raha uzi gbe nnọ ọ be j’owọ họ?
Ewo Uvi Obufihọ
12, 13. (a) Owojẹ avivẹ vẹ Jesu ọ fodẹ evaọ oyerikugbe iruthọ? (b) Didi ọjọriẹ o fo evaọ efihiruo owojẹ nana?
12 Kọ o rẹ were owhẹ re amọfa a gbolo aro k’owhẹ vẹrẹ vẹrẹ otẹrọnọ whọ raha uzi ulogbo jọ? Vievie. Fikiere, Jesu o dhesẹ nọ whọ tẹ j’owọ ọsosuọ na no, o b’owhẹ hẹ re whọ daoma wo oniọvo ra, re who kru rie gb’oma gbe amọfa evaọ ẹgọ Ọghẹnẹ avọ ọjẹrehọ. Jesu ọ fodẹ owojẹ avivẹ: “Rekọ o gbe yo ẹme ra ha, whọ rehọ omọvo hayo imava gboma, re isẹri imava hayo imasa i ru ẹme na kpobi gba.”
13 Ọ ta nọ “omọvo hayo imava.” Orọnikọ ọ ta nọ whọ tẹ j’owọ ọsosuọ na no, who ve whowho ẹme na kẹ amọfa buobu hu, re whọ nyabru ọsẹro ọnyawariẹ, hayo kere se inievo jọ kpahe ẹbẹbẹ na. Epanọ ẹme na o mu owhẹ ẹro te kẹhẹ, a re te ruẹ otọ riẹ kpobi no ho. Whọ te gwọlọ vaha ovuẹ othọthọ họ onọ o te jọ ọtaraha evaọ obaro. (Itẹ 16:28; 18:8) Rekọ Jesu ọ ta nọ rehọ omọvo hayo imava gboma. Fikieme? Kọ amono whọ rẹ rehọ?
14. Ono ma rẹ rehọ gb’oma evaọ owojẹ avivẹ na?
14 Whọ be gwọlọ wo oniọvo ra, bi ru ei rọwo nnọ uzioraha o roma via je ru ei kurẹriẹ re ọ jọ udhedhẹ kugbe owhẹ gbe Ọghẹnẹ. Re oyena u t’obọ, u re woma otẹrọnọ “omọvo hayo imava” na a riẹ kpahe oruthọ na. Ẹsejọhọ a jariẹ okenọ oruthọ na ọ via, hayo a wo ovuẹ kpahe oware nọ a ru na (hayo onọ a ru hu na) evaọ ẹme ekiọthuọ. Isẹri itieye e gbẹ riẹ hẹ, ahwo nọ whọ rẹ rọ ze a rẹ jọ enọ e riẹ kpahe enuokọ na a vẹ sae ta sọ oware nọ o via na ghinọ oruthọ. Ofariẹ, nọ u te fo evaọ obaro, a rẹ sai sisẹi oware nọ wha ta na, kẹ imuẹro ọ ẹme na gbe omodawọ rai. (Ikelakele 35:30; Iziewariẹ 17:6) Fikiere orọnikọ a rọ ahwo otafe gheghe he, ibruoziẹ; rekọ, a rọ etẹe re a wo oniọvo ra gbe ọrai.
15. Didi obufihọ ekpako Ileleikristi a rẹ jọ otẹrọnọ ma gwọlọ j’owọ avivẹ na?
15 O rọ ọgbahọ họ inọ ahwo nọ whọ rẹ rọ ze a rẹ jọ ezae nọ e rọ ekpako ukoko. Ghele na, ezae nọ e rọ ekpako e rẹ sae rehọ ete abọ-ẹzi rai fiobọhọ. Ekpako itieye na a wọhọ “oria nọ idhere no ẹkporo, wọhọ oko-ame eva oria oyaya, wọhọ edhedhẹ utho ulogbo nọ u ruru otọ oyaya.” (Aizaya 32:1, 2) A wo eriariẹ evaọ iroro-ejẹ avọ ẹkpọhọ inievo. Yọ ọnọ o ru thọ na o wo obọdẹ ẹjiroro nọ o re ro fievahọ ‘ekẹ ahwo’ itieye na.c (Ahwo Ẹfẹsọs 4:8, 11, 12) Re wha jọ iraro ekpako itieye na t’ẹme na jẹ l’olẹ kugbe o sae lẹliẹ udu dhẹ je ku okpẹme na họ.—Wawo Jemis 5:14, 15.
Omodawọ Urere re Who Wo Oniọvo Ra
16. Eme họ owojẹ avesa nọ Jesu ọ fodẹ?
16 Otẹrọnọ owojẹ avivẹ na o sai ku ẹme na họ họ, esẹro ukoko a rẹ j’owọ ruọ owojẹ avesa na. “Otẹrọnọ ọ se ẹme [omọvo hayo imava na], whọ tae kẹ [ukoko na]; otẹrọnọ ọ se ẹme [ukoko na] re, jọ ọ jọ wọhọ [ọgẹdhọ] hayo omiazọhọ, eva obọ ra.” Eme oyena u dhesẹ?
17, 18. (a) Didi oriruo o fiobọhọ k’omai w’otoriẹ ‘whọ vẹ ta kẹ ukoko na’? (b) Ẹvẹ ma re ro fi owojẹ nana h’iruo nẹnẹ?
17 Orọnikọ otofa ẹme na họ a rẹ rehọ uzioraha hayo oruthọ na ziọ obọdẹ ẹgwa jọ ọrọ ukoko na soso ho. Ma rẹ sae riẹ owojẹ nọ u fo no Ẹme Ọghẹnẹ ze. Muẹrohọ oware nọ o rẹ via evaọ Izrẹl anwae otẹrọnọ ọkparesuọ, okpore, hayo ọgba-edada o roma via: “Otẹrọnọ ọzae o wo ọmọzae nọ ọ rẹ bẹenu avọ idhọvẹ, nọ o re yo uru ọsẹ riẹ hẹ hayo uru oni riẹ hẹ, dede, nọ a fa riẹ, ọ rẹ dao ozọ rai hi, ọsẹ riẹ avọ oni riẹ a vẹ rehọ iẹe se ekpako okpẹwho na eva unuẹthẹ oria nọ ọ be ria, a vẹ te ta kẹ ekpako okpẹwho na nọ, ‘Ọmọzae mai ọnana ọ rẹ bẹenu avọ idhọvẹ, o re yo uru mai hi; ọgba-idieda.’ Ezae okpẹwho na kpobi a vẹ rehọ itho fi ei kpe.” (Ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai.)—Iziewariẹ 21:18-21.
18 Orọnikọ okpẹwho na soso hayo orua riẹ soso a re yo kpahe uzioraha ohwo na hayo rehọ iẹe guẹdhọ họ. Ukpoye, “ekpako” nọ a riẹ na a re ru onana wọhọ ahwo ẹro ukoko na. (Wawo Iziewariẹ 19:16, 17 kpahe ẹdhọ jọ nọ ‘izerẹ gbe ibruoziẹ na a gu evaọ edẹ eyena.’) Epọvo na nẹnẹ, u te fo nọ a j’owọ avesa na, ekpako na, enọ e rọ ahwo ẹro ukoko na, a rẹ jọ ẹme na. Ute rai ovo na, re a wo oniọvo Oleleikristi t’obọ otẹrọnọ o lọhọ. A re ru onana ẹkwoma edhesẹ uvi-ẹdhọ, orọnikọ a re bruoziẹ na n’uwou ze hayo kienyẹ ohwo jọ họ.
19. Eme ekpako nọ a salọ re a yo ẹme na a rẹ daoma ru?
19 A rẹ daoma wawo uzẹme na je yo mi isẹri nọ o gwọlọ re ẹme na o muẹrohọ sọ uzioraha na o ghinẹ via (hayo o gbẹ rọ otọ). A gwọlọ thọ ukoko na no ogbekuo re a jẹ whaha ẹzi akpọ na. (1 Ahwo Kọrint 2:12; 5:7) Fiki ete Ikereakere rai, a rẹ “rehọ emamọ uwuhrẹ wuhrẹ ahwo, [a] ve je dhesẹ imuẹro rọ kẹ otu nọ ọ rẹ vra-avro.” (Taitọs 1:9) Avọ irẹro, orumuomu na ọ te jọ wọhọ ahwo Izrẹl nọ ọruẹaro Jihova o kere kpahe na ha inọ: “Keme nọ ome se owhai wha yo ho, okenọ omẹ ta ẹme kẹ owhai wha kezọ họ; rekọ wha te ru oware nọ uyoma eva aro mẹ, wha tẹ jẹ sanọ oware nọ o were omẹ hẹ.”—Aizaya 65:12.
20. Eme Jesu ọ ta nọ o rẹ via hrọ otẹrọnọ ọrahauzi na ọ se nọ ọ rẹ kezọ je kurẹriẹ?
20 Otiẹse kakao ọvo ọrahauzi na o re ro dhesẹ uruemu utioye na. O tẹ via ere, ohrẹ Jesu o rọ vevẹ: “Jọ ọ jọ wọhọ [ọgẹdhọ] hayo omiazọhọ, eva obọ ra.” Orọnikọ Olori na ọ be ta nọ ma jọ eva gaga hayo gwọlọ nwa ọdekọ na oma ha. Rekọ eme ọ Pọl ukọ na e rọ vevẹ nọ ọ ta nọ a si ọrahauzi nọ o kurẹriẹ hẹ no ukoko. (1 Ahwo Kọrint 5:11-13) Makọ onana o sae lẹliẹ ọrahauzi na kurẹriẹ okiọfa.
21. Didi uvẹ u rovie fihọ kẹ ọnọ a sino ukoko na?
21 Ma rẹ sae ruẹ irẹro oyena no ohare Jesu ọrọ ọmọ ogbọfariẹ na ze. Wọhọ epanọ a ta riẹ, nọ ọ rria otafe ẹruọsa uwou uyoyou ọsẹ riẹ omoke jọ no, ọrahauzi na o te “bru omariẹ kpiroro.” (Luk 15:11-18) Pọl ọ ta kẹ Timoti nọ irumuomu jọ a ti kurẹriẹ evaọ obaro “a vẹ te dhẹ no ifi ukumuomu na.” (2 Timoti 2:24-26) Ma re ghine rẹro inọ enọ e rọ ababọ ekurẹriẹ raha uzi a je si ai no ukoko o te da ae nọ a ku oware jọ fiẹ—ọjẹrehọ Ọghẹnẹ gbe usu oruọruọ kugbe Ileleikristi oruọzewọ—a ve ti bruoma kpiroro.
22. Ẹvẹ ma sai gbe ro wo oniọvo mai ghele?
22 Orọnikọ Jesu o rri ahwo erẹwho gbe imiazọhọ na wọhọ nnọ a vrẹ ekurẹriẹ no ho. Omiazọhọ jọ, Matiu Livai, o kurẹriẹ, rọ evezi ‘lele Jesu,’ a tẹ jẹ salọ iẹe wọhọ ukọ. (Mak 2:15; Luk 15:1) Fikiere, otẹrọnọ ọrahauzi jọ nẹnẹ ‘ọ se ẹme ukoko na’ a je si ei no ukoko no, ma rẹ hẹrẹ re ma ruẹ sọ, evaọ obaro, o ti kurẹriẹ jẹ kpọ idhere riẹ vi. O te ru ere ọ jẹ wariẹ rọ omọvo ukoko na, koyehọ ma wo omoni mai zihe ziọ egagọ efuafo no.
[Footnotes]
a Cyclopedia ọ McClintock avọ Strong o ta nọ: “A rri imiazọhọ Ọvọ Ọkpokpọ na wọhọ otu ovivie gbe ikọ-erue, enọ i gbeku no fiki ọnyakugbe egedhọ na, enọ otu ọwọsuọ na a bi ro ruiruo. A ku rai gbe erahaizi . . . enọ a rẹ nyusu kugbe he, emamọ ahwo a rẹ kẹnoma kẹ ae, enọ e rẹ nyusu kugbe ae họ enọ a se gbe ahwo ho, wọhọ ae omarai.”
b Ẹme ekiọthuọ hayo ugho nọ u kpomahọ iwhayo, ofruriọ, hayo eviẹhọ o sae jọ abọ uzioraha nọ Jesu ọ fodẹ na. Wọhọ oriruo, nọ ọ kẹ ọkpọvio nọ ọ rọ Matiu 18:15-17 na no, Jesu ọ kẹ ọtadhesẹ irigbo (iruiruo) nọ e riosa, enọ e hwa ha.
c Ọwena-isukulu Ebaibol jọ ọ ta nọ: “Ẹsejọ o rẹ via nnọ ọnọ o ruthọ na o re roro ohrẹ imava hayo imasa (maero a tẹ rọ ahwo nọ i fo ọghọ) vi ohrẹ omọvo, maero otẹrọnọ ọnana yọ ohwo nọ o wo avro kugbe no ẹsejọ.”
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
◻ Didi oghẹrẹ uzioraha Matiu 18:15-17 o mai kpomahọ?
◻ Eme ma rẹ kareghẹhọ nọ ma tẹ gwọlọ j’owọ ọsosuọ na?
◻ Ono ọ rẹ sai fiobọhọ nọ ma tẹ gwọlọ j’owọ avivẹ na?
◻ Amono a rẹ jariẹ evaọ owojẹ avesa na, kọ ẹvẹ ma re gbe ro wo oniọvo mai?
[Picture on page 16]
Ahwo Ju a mukpahe imiazọhọ. Matiu o kurẹriẹ je lele Jesu
[Picture on page 18]
Ẹsebuobu ma rẹ sai ku ẹwhọ họ evaọ “otọ ibiaro ene”