Adhẹẹ Rọkẹ Udu-Esuo—Fikieme O Jẹ Kare?
“Ẹdẹ jọ a te rehọ Ọjẹfiẹ udu-esuo, ọrọ egagọ gbe ẹwho, ọrọ oyerikugbe gbe egọmeti, evaọ akpọ soso na wọhọ ẹbẹbẹ nọ ọ mae rro evaọ ikpe ikpe nọ e vrẹ na.”
IKPE buobu e vrẹ no anwọ etoke ikpe ọ 1960, ikpe-ikpe nọ ogbiku avọ ọgbaeriariẹ na, Hannah Arendt, ọ jọ etenẹ t’ẹme te na. Nẹnẹ, ọjẹfiẹ rọkẹ udu-esuo ọ be ga viere.
Wọhọ oriruo, iyẹrẹ jọ nọ a nẹ kẹle evaọ The Times ọrọ London e ta nọ: “Esẹ gbe ini jọ a jẹ udu-esuo nọ iticha o wo kpahe emọ rai rehọ họ, yọ okenọ iticha na ọ tẹ gwọlọ kẹ ọmọ na uye ọsẹ gbe oni na a vẹ wọ ẹwhọ bru ei.” Ẹsebuobu, okenọ a tẹ jọ isukulu kẹ emọ rai uye, orọnikọ esẹ gbe ini na a rẹ wọ ẹwhọ bru iticha na ọvo ho rekọ ohọre a rẹ wọ nya.
A wariẹ ẹme nọ ọtota jọ ọrọ Ogbẹgwae Uzou Iticha Orẹwho evaọ Britain ọ ta inọ: “Ahwo kpobi a be ta nọ ‘me wo ẹkẹ-uvẹ mẹ,’ viukpọ ‘me wo ewha-iruo mẹ.’ ” U te no adhẹẹ rọkẹ udu-esuo nọ a bi ro wuhrẹ emọ rai hi no, esẹ gbe ini jọ a be kpọ emọ rai họ họ—yọ a be kẹ amọfa uvẹ re a ru ere he. A be kẹ emọ nọ e be ta nọ a wo “ẹkẹ-uvẹ” rai uvẹ re a rri udu-esuo esẹ gbe ini avọ erọ iticha vo, yọ iyẹrẹ riẹ i re vevẹ—“oge ọkpokpọ nọ o wo adhẹẹ rọkẹ udu-esuo ho gbe enọ e riẹ uvumọ oware kpahe ewoma gbe eyoma ha,” ere okere-obe na Margarette Driscoll ọ ta.
Emagazini ọ Time evaọ uzoẹme riẹ “Oge Ovrẹvru” o riobọhọ uyero idhọvẹ izoge Russia buobu nọ ọ wariẹ eme ọso-ile jọ nọ ọ ta nọ: “Ẹvẹ ohwo nọ a yẹ fihọ akpọ nana, oria nọ uvumọ oware o rẹ jọ tọ họ nọ uvumọ oware uwoma o rrọ họ, o re ro fievahọ uyerakpọ?” Owuhrẹ-oyerikugbe jọ, Mikhail Topalov, ọ rọwokugbe eme nana: “Emọ nana a rrọ gheghẹ hẹ. A ruẹ egọmeti nọ ọ viẹ esẹ gbe ini rai họ no, a rue rae nọ igho gbe iruo rai i vru no. Kọ ma sai rẹro nọ a te kẹ udu-esuo adhẹẹ?”
Ghele na, o rẹ jọ thọthọ re a ku ei họ nnọ izoge na ọvo họ enọ i fievahọ udu-esuo ho. Nẹnẹ, ahwo unuikpe kpobi a bi viẹro ku udu-esuo kpobi, tubọ avọ ọjẹfiẹ. Kọ onana u dhesẹ nọ a rẹ sai fievahọ uvumọ udu-esuo ho? A tẹ rehọ iẹe ruiruo ziezi, udu-esuo, onọ a dhesẹ wọhọ “ogaga hayo udu nọ a rẹ rọ kpọ, guẹdhọ, hayo whaha owojẹ amọfa,” o rẹ sae wha ewoma ze. O rẹ sae jọ erere kẹ ahwo gbe ẹwho. Uzoẹme n’otha na u ti dhesẹ epanọ onana o rọ rrọ ere.