Okẹ Nọ O Rẹ Were Ọghẹnẹ
JESU avọ ilele riẹ a jẹ reawere emamọ emu evaọ Bẹtani kugbe egbẹnyusu ekpekpe riẹ wọhọ Meri, Mata gbe Lazarọs nọ a kpare no iwhuowhu ze obọ na. Okenọ Meri ọ rehọ udẹ oghaghae je ku ei fihọ awọ Jesu, eva e dha Judas Iskariọt ọ tẹ ta eva riẹ. Ọ rọ evedha ta nọ: “Fikieme a gbẹ zẹ udẹ onana epaọ kpegbisoi [oware wọhọ osa ẹgbukpe] re a rehọ igho na kẹ iyogbere he?” Amọfa a gu unoma ovona re.—Jọn 12:1-6; Mak 14:3-5.
Dede na, Jesu ọ kuyo nọ: “Wha vu ei wa . . . Keme whai avọ iyogbere wha rẹ jọ ẹsekpobi, ẹsenọ oruọ owhai, wha re ru uwoma kẹ ae; rekọ mẹ avọ owhai [a rrọ] kẹse kẹse he.” (Mak 14:6-9) Isu egagọ ahwo Ju a wuhrẹ inọ ọghoruo orọnikọ yọ uruemu ezi ọvo ho rekọ o rẹ sai tube si izieraha no. Evaọ abọdekọ riẹ, Jesu o ru rie vẹ inọ orọnikọ ọghọ nọ a re ru kẹ iyogbere ọvo họ okẹ nọ o rẹ were Ọghẹnẹ hẹ.
Ma te roro kpẹkpẹe kpahe oghẹrẹ nọ a jẹ rọ kẹ okẹ evaọ ukoko Ileleikristi ọsosuọ na, u ti fi elo họ emamọ idhere jọ nọ ma sai ro dhesẹ ọdawẹ jẹ rọ ere oruo rehọ ekẹ mai ru Ọghẹnẹ eva were. U ti je dhesẹ obọdẹ okẹ jọ nọ o rẹ mai ru ewoma.
“Kẹ Ọghọ Ohrọ”
Jesu ọ ta udu họ ilele riẹ awọ unuẹse buobu inọ a “kẹ ọghọ ohrọ.” (Luk 12:33) Dede na, Jesu ọ vẹvẹ unu kpahe oma udhesẹ nọ a rẹ rọ duọ orro họ ọkokẹ na viukpọ Ọghẹnẹ. Ọ ta nọ: “Nọ who ti ru ọghọ-ohrọ ra, who kporo ọgba aro ra ha, wọhọ epanọ eviẹwẹ na i re ruẹ eva iwou-egagọ gbe eva izore re ahwo a jiri ai.” (Matiu 6:1-4) Evaọ efihiruo ohrẹ nana, Ileleikristi ọsosuọ a whaha oma udhesẹvia ẹgbede orọ isu egagọ oke rai, a te ru ei họ ute rai re a rọ iruo fi obọ họ kẹ enọ e rrọ ọbẹwẹ hayo ru ọghọ evaọ idhere.
Wọhọ oriruo, eva Luk 8:1-3, a ta k’omai nnọ Meri Magdalini, Joana, Suzana, gbe amọfa a rehọ ‘eyero rai’ gbodibo kẹ Jesu avọ ikọ na ababọ oma udhesẹ. Dede nọ ezae nana a jọ iyogbe he, a si obọ no eyero okọ rai a tẹ rehọ oma rai kpobi kẹ odibọgba na. (Matiu 4:18-22; Luk 5:27, 28) Ẹkwoma obọ nọ a fihọ kẹ ae evaọ erugba iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai, eyae nana e rehọ ere kẹ Ọghẹnẹ orro. Yọ Ọghẹnẹ o dhesẹ ọjẹrehọ riẹ ẹkwoma okerefihotọ ọghọ ohrọ rai nọ ọ rawo fihọ Ebaibol na re ige kpobi nọ e be tha eva obaro a ruẹsi sei.—Itẹ 19:17; Ahwo Hibru 6:10.
Dọkas yọ aye ọfa jọ nọ ‘iruo iwoma iruo gbe ọghọ-ohrọ e da oma fia.’ O ko iwu kẹ eyae-uku nọ e jọ ọbẹwẹ evaọ Jọpa, ẹwho riẹ nọ ọ jọ akotọ abade. Jọ ọye ọvo ọ hwosa eware nọ o je ro ko iwu na kpobi hayo sọ a jẹ dẹ emehọ na kẹe o ve ko ai ọvọvẹ kẹ ae, ma riẹ hẹ. Ghele na, iruo iwoma riẹ e lẹliẹ urru riẹ si ahwo nọ ọ sai fi obọ họ kẹ na, te Ọghẹnẹ, ọnọ ọ rehọ ohrọ hwosa kẹ iruo ezi riẹ.—Iruẹru 9:36-41.
Emamọ Iroro E r’Oja
Eme ọ wọ ahwo nana kẹ okẹ? Orọnikọ fiki ohrọ ohwo jọ nọ ọ viẹ kẹ ae ọvo o wọ rae k’okẹ na ha. A rehọ e riẹ wọhọ owha-iruo rai re a ru utho nọ a rẹ sai ru kẹdẹ kẹdẹ re a fi obọ họ kẹ ahwo nọ uvuhu u bi kpe, enọ okpẹtu ọ tehe, enọ e be ruẹ-uye ẹyao, hayo ebẹbẹ efa. (Itẹ 3:27, 28; Jemis 2:15, 16) Oghẹrẹ okẹ utiona oye o rẹ were Ọghẹnẹ. Oware nọ o rẹ wọ ohwo ru ọghọ nana họ uyoyou udidi nọ o wo kẹ Ọghẹnẹ gbe isiuru re a rọ aro kele okwakwa ohrọ gbe ọghọ oruo riẹ.—Matiu 5:44, 45; Jemis 1:17.
Jọn ukọ na o fi ẹgba họ abọ ologbo nana ọrọ okẹ nọ a rẹ kẹ eva okenọ ọ nọ inọ: “Otẹrọnọ ohwo jọ owo eware eyero akpọ na ọ vẹ ruẹ omoni riẹ nọ ọbẹwẹ o re kpe, o fowo ẹro ho, ọ vẹ gbọ e ogbọ, diẹse uyoyou Ọghẹnẹ o rọ riẹ e eva?” (1 Jọn 3:17) Uyo na o rrọ vevẹ. Uyoyou Ọghẹnẹ o rẹ wọ ahwo ru ọghọ. Ọghẹnẹ o re riwi ahwo nọ a wo ẹzi ọghoruo wọhọ ọye omariẹ ghaghae jẹ hwosa kẹ ae. (Itẹ 22:9; 2 Ahwo Kọrint 9:6-11) Kọ ma be ruẹ oghẹrẹ ọghoruo otiọnana nẹnẹ? Roro kpahe oware nọ o via kẹle evaọ ukoko Isẹri Jihova jọ.
Uwou aye Oleleikristi jọ nọ ọ kpako no o gwọlọ aruẹrẹ ologbo. Ọye ọvo ọ jọ uwou yọ o wo ohwo uviuwou ọvo nọ o re fi obọ họ kẹe he. U te ikpe buobu no nọ a be rọ jọ uwou riẹ ru iwuhrẹ Ileleikristi, yọ kẹse kẹse o re zizie ahwo ziọ uwou riẹ te re emu. (Iruẹru 16:14, 15, 40) Nọ a ruẹ ẹbẹbẹ riẹ, ahwo ukoko na a te si uzou koko re a fi obọ họ. Ejọ e rehọ igho ze, efa kọ ugboma rai. Evaọ urere ekpoka jọ ọvo, ahwo unevaze a whẹ idhe ekpokpọ họ, bọ oria nọ a jẹ họ, ralọ je gbe ọda họ uwou na, a te je ku ekọbọdo ekpokpo fihọ ikichini na. Orọnikọ okẹ rai o rẹrote ẹgwọlọ aye na ọvo ho rekọ u si ahwo ukoko na kugbe viere, o tẹ jẹ were erivẹ na eva wọhọ oriruo okẹ orọ uvi Ileleikristi.
Idhere buobu e riẹ nọ mai omomọvo ma rẹ sai ro fi obọ họ kẹ amọfa. Kọ ma sae raha oke kugbe ọmọzae hayo ọmọtẹ jọ nọ o wo ọsẹ hẹ? Ma sae dẹ hayo ko iwu jọ kẹ ayeuku ọkpako jọ nọ ma riẹ? Kọ ma sai there emu kẹ hayo rehọ ugho kẹ ohwo jọ nọ o wo obọ te ere he? Orọnikọ ma re fe tao re ma te fi obọ họ họ. Pọl ukọ na o kere nnọ: “Keme okẹ nọ u no ohwo eva ze ọye Ọghẹnẹ o re miẹ; ọ rẹ gba owhẹ họ onọ who wo ho ho.” (2 Ahwo Kọrint 8:12) Dede na, kọ oghẹrẹ okẹ n’obọ t’obọ utioye na ọvo Ọghẹnẹ ọ rẹ ghale? Ijo.
Kọ Ẹvẹ Kpahe Obufihọ Ogbotu?
Eva ẹsejọ o rẹ gwọlọ vi ugboma nọ a re ro fi obọ họ. Evaọ uzẹme, Jesu avọ ikọ riẹ a wo ẹkpa nọ a rẹ jọ rehọ igho kẹ iyogbere, yọ a jẹ unevaze rehọ mi ahwo arodawẹ nọ a nyaku eva iruo rai. (Jọn 12:6; 13:29) Epọvo na re, ikoko ikpe-udhusoi ọsosuọ a mi azọhọ, yọ a jẹ hai koko eware họ buobu rọ dhogbo bru enọ e rrọ uye eva okenọ ẹgwọlọ na ọ roma via.—Iruẹru 2:44, 45; 6:1-3; 1 Timoti 5:9, 10.
Uyero utioye na jọ o roma via oware wọhọ 55 C.E. Ikoko nọ e jọ obọ Judia a jọ uvuhu, otiẹsejọ fiki ohọo nọ u mu gaga kẹle na. (Iruẹru 11:27-30) Pọl ukọ na, ọnọ o wo ọdawẹ kẹ iyogbere ẹsikpobi, ọ yare obufihọ ikoko na te ugbobọ Masidonia. Ọye omariẹ o mi azọhọ na ọ tẹ rehọ ezae mu re a ghale eware na. (1 Ahwo Kọrint 16:1-4; Ahwo Galesha 2:10) Makọ ọye omariẹ hayo ahwo edekọ na a yare osohwa kẹ iruo rai hi.—2 Ahwo Kọrint 8:20, 21.
Nẹnẹ na, o rẹ vẹrẹ Isẹri Jihova obọ re a fi obọ họ eva okenọ okpẹtu ọ tẹ roma via. Wọhọ oriruo, eva etoke uvewhru orọ 2001, okposo ologbo jọ ọ lẹliẹ ẹvo ku Houston, Texas, U.S.A. Iwou Isẹri nọ ọraha na o kpomahọ i bu te 723, ibuobu rai e raha gaga. A tẹ rọ ogbẹgwae obufihọ rọkẹ araha na mu vẹrẹ vẹrẹ, onọ ekpako Oleleikristi nọ i te ziezi i ru via re a kiẹ ẹgwọlọ omomọvo riwi jẹ rehọ igho kẹ Isẹri nọ e rrọ ẹkwotọ na je fi obọ họ kẹ ae thihakọ uyero na jẹ ruẹrẹ iwou rai. Ahwo unevaze nọ i no ikoko ekẹloma ze họ enọ i ru iruo na kpobi. Osẹri jọ o dhesẹ edẹro kẹ obufihọ na ziezi te epanọ okenọ ekọmpene nọ o fi ugho họ kẹ araha idudhe a kẹe ugho rọkẹ aruẹrẹ uwou riẹ, ọ tẹ rehọ ugho na ru unevaze kẹ ẹkpa-ugho obufihọ na re a ruẹse rehọ iẹe fi obọ họ kẹ amọfa nọ a gwọlọ obufihọ.
Dede na, a tẹ t’ẹme kpahe ọghọ otu nọ a re ru, o gwọlọ nnọ ma yọroma nọ ma bi roro kpahe ayare buobu nọ o bi te omai obọ na. Ikoko ọghoruo jọ e rẹ raha igho buobu rọ hwosa kẹ iruiruo rai gbe araha iruẹru rai, o vẹ soẹe ze nọ ugho nọ u re kiọkọ kẹ ugogo ẹjiroro nọ a ro miei na u gbe tulo ho. Itẹ 14:15 o ta nọ: “Ohwo ogheghẹ ọ rẹ rọwo eware kpobi, rekọ ohwo owareghẹ ọ rẹ tẹroviẹ oware nọ o re ruẹ.” Fikiere o rrọ oware areghẹ re a roma totọ kiẹ eware riwi.
Okẹ nọ O rẹ Mae Kẹ Erere
Emamọ okẹ jọ o riẹ nọ u tube wuzou vi ọghoruo. Jesu ọ ta kpahe onana eva okenọ ọdafe ọmoha jọ ọ nọe kpahe oware nọ o re ru re ọ ruẹsi wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. Jesu ọ ta kẹe nnọ: “Nya e zẹ eware no who wo, whọ rọ kẹ iyogbere, who re ti wo efe eva obọ odhiwu; whọ nyaze ti lele omẹ.” (Matiu 19:16-22) Muẹrohọ inọ orọnikọ Jesu ọ ta ọvo ho inọ, ‘Ruọghọ kẹ iyogbere na, who re ti wo uzuazọ.’ Ukpoye, o fi bae nnọ, “Nyaze ti lele omẹ.” Koyehọ, dede nọ o rẹ kẹ erere o tẹ jẹ rrọ wowoma re a ru ọghọ, ẹjọ Oleleikristi o gwọlọ vi ere.
Isiuru nọ Jesu ọ mai wo họ re o fi obọ họ kẹ amọfa eva abọ-ẹzi. Taure ọ tẹ te nwani whu, ọ ta kẹ Pailet nnọ: “Fiki onana a je yẹ omẹ, fiki onana mẹ jẹ ze evaọ akpọ na, re me se isẹi kẹ uzẹme.” (Jọn 18:37) Dede nọ ọ kobaro evaọ obufihọ kẹ iyogbere, siwi enọ e jẹ mọ, jẹ ko enọ ohọo u je kpe, ugogo iruo nọ Jesu o wuhrẹ ilele riẹ họ re a ta usiuwoma na. (Matiu 10:7, 8) Evaọ uzẹme, usu ithubro urere nọ ọ rọ kẹ ae họ ujaje na: “Wha wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi.”—Matiu 28:19, 20.
Uzẹme, usiuwoma ota u ti ku ebẹbẹ akpọ na kpobi họ họ. Ghele na, emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ nọ ma rẹ ta kẹ oghẹrẹ ahwo kpobi o rẹ kẹ Ọghẹnẹ orro keme usiuwoma ota u re ru oreva Ọghẹnẹ gba, u ve je rovie edhere irere ebẹdẹ bẹdẹ fihọ kẹ otu nọ i dede ovuẹ Ọghẹnẹ na rehọ. (Jọn 17:3; 1 Timoti 2:3, 4) Whọ gbẹ dae gaviezọ kẹ Isẹri Jihova oke ofa nọ a tẹ nya bru owhẹ ze? A be wha okẹ abọ-ẹzi s’owhẹ. Yọ a riẹ inọ onana họ obọdẹ edhere nọ a sae rọ kẹ owhẹ okẹ.
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]
Idhere buobu e riẹ nọ ma re ro dhesẹ nnọ ma wo ọdawẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Emamọ usi na nọ ma rẹ vuẹ o rẹ were Ọghẹnẹ, u ve je rovie edhere fihọ kẹ irere ebẹdẹ bẹdẹ