Wha Mudhe Oria Ovo Re Wha Te Ruẹ Obokparọ Jihova!
“Dikihẹ ẹta ra, wha mudhe oria ovo re wha te ruẹ obokparọ ỌNOWO na fiki rai.”—2 IRUẸRU-IVIE 20:17.
1, 2. Fikieme ohọre “Gọg nọ ọ rọ obọ otọ Magọg” nọ o kẹle no na u ro yoma vi eguegue ozighi-ọkparesuọ nọ ọ rrọ akpọ soso na?
AHWO jọ a dhesẹ ozighi-ọkparesuọ no wọhọ ohọre wọso okogho akpọ na soso, tubẹ wọso aro-orovie dede. U re vevẹ, eguegue otioye na ọ rrọ oware nọ a re gbolo aro kẹ hẹ. Evaọ abọdekọ riẹ, ohọre ulogbo ofa jọ o riẹ nọ ahwo-akpọ a be daezọ riẹ hẹ. Ohọre vẹ oye?
2 Oye họ ohọre “Gọg nọ ọ rọ obọ otọ Magọg,” onọ Ebaibol na e ta kpahe evaọ Izikiẹl uzou avọ 38. Kọ a bi bru okpa họ ẹme na re a ta nọ ohọre nana u ti yoma vi eguegue ozighi-ọkparesuọ nọ ọ rrọ akpọ soso na? Vievie, keme ohọre Gọg u kpehru vi ohọre wọso egọmeti ahwo-akpọ. Ọ be họre wọso egọmeti obọ odhiwu Ọghẹnẹ! Dede na, wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ, enọ e rẹ sai wo obokparọ kakao ọvo evaọ eyerikugbe ohọre wọso eyero akpọ na, Ọnọma na o te kiọkọ re ọ za ohọre Gọg nọ o mai muomu na dhe.
Ohọre Mukpahe Egọmeti Ọghẹnẹ
3. Eme a zizie isu akpọ na nọ a ru anwọ 1914 ze, kọ didi owọ a jẹ no?
3 Ohọre nọ o rrọ udevie Ovie Ọghẹnẹ nọ o bi su enẹna gbe eyero omuomu Setan o rrọ otọ anwẹnọ a rọ rehọ Uvie Ọghẹnẹ mu evaọ obọ odhiwu evaọ 1914. Eva oke oyena, a si isu ahwo-akpọ ezọ re a roma kpotọ kẹ Osu nọ Ọghẹnẹ ọ salọ. Rekọ a se nọ a re ru ere, wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ no vẹre: “Ivie akpọ na i mugba, isu na e tẹ jẹ jiroro kugbe; kpahe Ọnowo jẹ kpahe ọ riẹ nọ a wholo na, anọ, ‘Jo ma vaha itu rai; re ma yẹ ifi rai kufiẹ no oma mai.’ ” (Olezi 2:1-3) Ọwọsuọ kẹ esuo Uvie na u ti te oba evaọ etoke ohọre Gọg ọrọ Magọg na.
4, 5. Ẹvẹ ahwo-akpọ a sae rọ họre egọmeti obọ odhiwu Ọghẹnẹ nọ a rẹ ruẹ hẹ?
4 O rẹ sai gbe omai unu epanọ ahwo-akpọ a sae rọ họre egọmeti obọ odhiwu nọ a rẹ ruẹ hẹ. Ebaibol na e ta nọ ahwo nọ a ru egọmeti nana via họ ‘ahwo idu udhuhrẹ-gbe-ene na nọ a salọ no obọ otọ akpọ na ze,’ kugbe “Omogodẹ na,” Kristi Jesu. (Eviavia 14:1, 3; Jọn 1:29) Nọ egọmeti na ọ rrọ obọ odhiwu na, a se rie “idhiwu ekpokpọ,” rekọ enọ e rrọ otọ riẹ evaọ otọakpọ na a se rai “akpọ ọkpokpọ.” (Aizaya 65:17; 2 Pita 3:13) Ibuobu ahwo 144,000 nọ e rrọ ibe isu kugbe Kristi na a ku uzuazọ otoakpọ rai họ no evaọ ẹrọwọ. A rehọ ere dhesẹ no inọ a te re a sae rehọ iruo ekpokpọ nọ a kẹ rai evaọ odhiwu.
5 Dede na, okiọkotọ kakao ọrọ 144,000 na e gbẹ rrọ otọakpọ. Eva usu ahwo nọ a bu vrẹ 15,000,000 nọ i kpohọ ehaa Emu Owọwọ Olori na evaọ 2002, ahwo 8,760 ọvo a dhesẹ ẹruore inọ a salọ e rai rọkẹ iruo obọ odhiwu nana. Ohwo kpobi nọ ọ gba-udu họre erọ Uvie na nọ i kiọkọ na yọ Uvie Ọghẹnẹ ọ be ghinẹ họre na.—Eviavia 12:17.
Ovie na O Kpe avọ Obokparọ
6. Ẹvẹ Jihova gbe Kristi a rri omukpahọ wọso ahwo Ọghẹnẹ?
6 A ruẹaro kpahe owọ nọ Jihova ọ jẹ kpahe omukpahọ wọso Uvie nọ o ro mu na: “Ọnọ ọ rọ eva odhiwu ria ọ rẹ te hwẹ; Ọnowo ọ rẹ te rehọ ae jehwẹ. Kẹsena ọ vẹ te jọ evedha riẹ ta ẹme kẹ ae; ọ vẹ te rehọ ofu ọwhawha riẹ guegue ai, anọ, ‘Mẹ rehọ ovie mẹ mu no, eva Zayọn ugbehru ẹri mẹ na.’ ” (Olezi 2:4-6) Oke u te no rọkẹ Kristi re o “kpe avọ obọ-okparọ,” evaọ otọ ekpakpọ Jihova. (Eviavia 6:2) Ẹvẹ Jihova o re rri omukpahọ wọsuọ ahwo riẹ evaọ etoke obokparọ urere na? O re rri rie inọ ọye omariẹ avọ Ovie riẹ nọ o bi su na a ghinẹ wọso. Jihova ọ ta nọ: “Ọnọ rehọ obọ te owhẹ ọ rehọ obọ te ọmọ-ẹro mẹ.” (Zekaraya 2:8) Yọ Jesu o fi ẹgba họ ẹme na nọ ọ ta inọ oware nọ ahwo a ru kẹ inievo riẹ nọ a wholo na hayo onọ a ru kẹ ae he yọ ọye omariẹ ọvona.—Matiu 25:40, 45.
7. Fikieme “otu obuobu” nọ a fodẹ eva Eviavia 7:9 na a te rọ rẹriẹ ovao ku ofu Gọg?
7 Uzẹme, Gọg ọ te wọ ofu riẹ te ahwo nọ a be tha okiọkotọ nọ a wholo na uke re. Ahwo nana nọ a te jọ “akpọ ọkpokpọ” Ọghẹnẹ na họ “otu obuobu” nọ a se “no erẹwho kpobi ze, erua gbe ahwo gbe erọo-unu” na. (Eviavia 7:9) A ta kpahe ae nọ a “dikihẹ aro akaba uvie jegbe aro Omogodẹ na, nọ e whẹ iwu efuafo họ.” Koyehọ a wo ọjẹrehọ evaọ aro Ọghẹnẹ gbe Kristi Jesu. Avọ “eyao iriẹ [nọ] e rọ obọ rai,” a bi jiri Jihova wọhọ Osu ehrugbakpọ na, ọnọ isuẹsu riẹ e rrọ obọ Ovie riẹ nọ o ro mu, Jesu Kristi, “Omogodẹ Ọghẹnẹ.”—Jọn 1:29, 36.
8. Eme ohọre Gọg o te lẹliẹ Kristi ru, kọ eme o ti noi ze?
8 Ohọre Gọg o te lẹliẹ Ovie nọ Ọghẹnẹ o ro mu na jẹ owọ re o fi ẹmo Amagẹdọn. (Eviavia 16:14, 16) Enọ e se esuo Jihova a te ruẹ uye ọraha. Evaọ abọdekọ riẹ, enọ i thihakọ uye fiki omaurokpotọ rai kẹ Uvie Ọghẹnẹ, a ti wo ufuoma ebẹdẹ. Kpahe onana, Pọl ukọ na o kere nnọ: “Onana họ umuẹro oziẹ obro okiẹriẹe Ọghẹnẹ, re a sai kele owhai ahwo nọ a te uvie Ọghẹnẹ na, onọ wha be rọ fiki riẹ ruẹ uye. Otẹrọ ere nọ, oware na ukiete kẹ Ọghẹnẹ re ọ rehọ umuomu hwa osa kẹ enọ e be kẹ owhai uye; ọ vẹ te kẹ omai avọ owhai enọ a kẹ uye eri-osehọ, okenọ Ọnowo mai Jesu Kristi ọte via no odhiwu tha avọ otu ikọ-odhiwu iride riẹ avọ ebruerae. Ọ vẹ te rehọ uye hwa osa kẹ enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ, gbe enọ e kezọ usiuwoma Jesu Ọnowo mai hi.”—2 Ahwo Tẹsalonika 1:5-8.
9, 10. (a) Ẹvẹ Jihova ọ rọ kẹ Juda obokparọ vi ọwegrẹ imuozọ? (b) Eme Ileleikristi inẹnẹ a rẹ ruabọ họ ru hrọ?
9 Eva etoke uye ulogbo nọ u ti kuhọ evaọ Amagẹdọn na, Kristi ọ te họre wọso eyoma kpobi. Rekọ u ti du gwọlọ nọ ilele riẹ e họre he, nwane wọhọ epanọ u du gwọlọ re ahwo nọ a jọ uvie erua-ivẹ ọ Juda evaọ ikpe idu buobu nọ i kpemu a họre he na. Ohọre na orọ Jihova, yọ ọye ọ kẹ obokparọ na. Okerefihotọ na o se nọ: “ỌNOWO na o te bru ebe họ enu hẹrẹ ahwo Ammọn, Moab, gbe ugbehru Seia, enọ e wọ ẹmo bru Juda ze, fikiere a tẹ whọlọ ae. [Kẹsena] ahwo Ammọn gbe Moab a [tẹ] wọ ẹmo bru ahwo ugbehru Seia, a te kpe ai re tata, nọ a je kpe ahwo Seia re no, ae ọvo a te fiobọhọ raha oma-obọ rai. Okenọ Juda ọ ze uwou-eroro nọ o rọ obọ igbrẹwọ na, a te ri ogbotu na; ri, ọ tẹ ruẹ ahwo owhowhu nọ a riẹ họ otọ; ọvuọvo ọ vabọ họ.”—2 Iruẹru-Ivie 20:22-24.
10 O nwane jọ epanọ Jihova ọ ruẹaro riẹ: “Wha re ti du họre eva ẹmo nana ha.” (2 Iruẹru-Ivie 20:17) Onana o rrọ oriruo nọ Ileleikristi a te raro kele eva okenọ Jesu Kristi o ti “kpe avọ obọ-okparọ.” Bọwo oke oyena, a gbẹ be họre eyoma, orọnikọ avọ ekwakwa-ẹmo iwo ho, rekọ erọ abọ-ẹzi. A tẹ rọ ere be “rehọ uwoma ru uyoma re.”—Ahwo Rom 6:13; 12:17-21; 13:12; 2 Ahwo Kọrint 10:3-5.
Ono Ọ te Karo kẹ Ohọre Gọg?
11. (a) Utu ahwo vẹ Gọg ọ te rọ wha ohọre riẹ ze? (b) Eme o gwọlọ re a jaja aro vi evaọ abọ-ẹzi?
11 A dhesẹ Gọg ọrọ Magọg inọ ọye họ Setan Ẹdhọ nọ a hrẹ kpotọ anwọ 1914 ze na. Wọhọ omama ẹzi, ọ sae họre ahwo-akpọ ovao dhe ovao ho, rekọ ọ te rehọ utu ahwo-akpọ ru iruẹru riẹ. Amono họ utu ahwo-akpọ nana? Ebaibol na i dhesẹ i rai vevẹ hẹ, rekọ e kẹ omai eka jọ nọ e rẹ sai fi obọ họ kẹ omai vuhu utu ahwo nana. Nọ eware nọ e be via evaọ akpọ i bi dhesẹ orugba eruẹaruẹ Ebaibol na, ma te rehọ ẹmẹrera wo otoriẹ na vevẹ. Ahwo Jihova a rẹ whaha ugberoro rekọ a rẹ jaja aro vi evaọ abọ-ẹzi, mu ẹro họ otọ ziezi kẹ eware nọ e via kpahe isuẹsu gbe egagọ nọ i kie fihọ orugba eruẹaruẹ Ebaibol.
12, 13. Ẹvẹ Daniẹl ọruẹaro na ọ rọ ruẹaro kpahe ohọre urere wọso ahwo Ọghẹnẹ?
12 Daniẹl ọruẹaro na o fi elo họ ohọre urere mukpahe ahwo Ọghẹnẹ, o kere nọ: “[Ovie ẹkpẹlobọ-ọre na] ọ rẹ te rehọ ofu ologbo nya ọ vẹ te raha je kpe ibuobu muotọ. Ọ rẹ te bọ iwou-idhu riẹ họ udevie abade avọ ugbehru oruaro ọrẹri.”—Daniẹl 11:44, 45.
13 Evaọ oke nọ a ro kere Ebaibol na, ‘abade ọruaro’ na họ abade ologbo na hayo Mediterenia, yọ “ugbehru oruaro ọrẹri” na họ Zayọn, onọ Jihova ọ ta kpahe nọ: “Mẹ rehọ ovie mẹ mu no, eva Zayọn ugbehru ẹri mẹ na.” (Olezi 2:6; Joshua 1:4) Fikiere, eva edhere abọ-ẹzi, otọ nọ o rrọ “udevie abade avọ ugbehru oruaro ọrẹri” na, u dikihẹ kẹ ẹkwotọ iruo ẹvi abọ-ẹzi orọ Ileleikristi nọ a wholo na. A gbe bi kele ae dhe abade ahwo-akpọ nọ a bru usu no Ọghẹnẹ no ho, yọ a bi rẹro esuo nọ a ti su kugbe Kristi Jesu evaọ Uvie obọ odhiwu na. U re vevẹ, idibo Ọghẹnẹ nọ a wholo na, kugbe egbẹnyusu omaurokpotọ rai erọ ogbotu obuobu na, a te jọ enọ ovie ẹkpẹlobọ-ọre na o ti fi ẹro họ eva okenọ o ti mu ofu oyoma riẹ evaọ orugba eruẹaruẹ Daniẹl na.—Aizaya 57:20; Ahwo Hibru 12:22; Eviavia 14:1.
Eme Idibo Ọghẹnẹ A ti Ru?
14. Didi eware esa ahwo Ọghẹnẹ a ti ru eva okenọ a tẹ wọ ohọre bru ai ze?
14 Eme a rẹro nọ idibo Ọghẹnẹ a ti ru evaọ okenọ a tẹ wọ ohọre bru ai ze? Ma wariẹ tae nnọ, owọ nọ orẹwho Ọghẹnẹ o jẹ evaọ edẹ Jehoshafat u fi oriruo na họ otọ. Muẹrohọ inọ a ta kẹ ahwo orẹwho na re a ru eware esa: (1) dikihẹ ẹta rai, (2) mudhe oria ovo, re (3) a ruẹ obokparọ Jihova. Ẹvẹ ahwo Ọghẹnẹ nẹnẹ a ti ru lele eme nana?—2 Iruẹru-Ivie 20:17.
15. Eme u dhesẹ re ahwo Jihova a dikihẹ ẹta rai?
15 Dikihẹ ẹta rai: Ababọ enuho, ahwo Ọghẹnẹ a ti gbe dikihẹ oria rai orọ uketha nọ a be rọ kẹ Uvie Ọghẹnẹ. A te gbẹ ruabọhọ edikihẹ seomaba-edhehọ Oleleikristi rai. A ti ‘dikihẹ whawha, ababọ enuho’ evaọ iruo omaurokpotọ rai kẹ Jihova yọ a ti gbe jiri Jihova eva ẹgbede rọkẹ uyoyou-ẹwo riẹ. (1 Ahwo Kọrint 15:58; Olezi 118:28, 29) Otunyẹ ọvuọvo nẹnẹ hayo evaọ obaro o ti nyuhu ae no edikihẹ nana nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rehọ na ha.
16. Edhere vẹ ahwo Jihova a ti ro mudhe oria ovo?
16 Mudhe oria ovo: Idibo Jihova a te dao oma siwi oma obọ rai hi rekọ a ti fi eva rai kpobi họ Jihova. Ọye ọvo o te re ọ thọ idibo riẹ no ozighi akpọ na, yọ ọ yaa eyaa no inọ o ti ru ere. (Aizaya 43:10, 11; 54:15; Enuobro 3:26) Evaifihọ Jihova o te kẹre te eva nọ a re fihọ edhere ọgbọna nọ a rẹ ruẹ onọ o bi ro ru ẹjiroro riẹ gba anwọ ikpe buobu ze na. Vi epaọ anwẹdẹ kpobi, o te gwọlọ nọ Ileleikristi uzẹme a fi eva họ ibe egegagọ nọ Jihova gbe Ovie riẹ nọ o bi su a kẹ udu nnọ a kobaro na. Ezae ẹrọwọ nana a te kpọ ahwo Ọghẹnẹ. Erivo ọkpọvio rai o sai su kpohọ ọraha.—Matiu 24:45-47; Ahwo Hibru 13:7, 17.
17. Fikieme idibo ẹrọwọ Ọghẹnẹ a te rọ ruẹ usiwo Jihova?
17 Ruẹ obokparọ Jihova: Usiwo họ osa nọ u ti te ahwo kpobi nọ a dikihẹ oria ẹgbakiete Oleleikristi rai je fi eva họ Jihova rọkẹ esiwo. Ri bọo urere—gbe epanọ a rẹ sae dao oma te kpobi—a ti whowho ọzino ọ ẹdẹ ẹdhoguo Jihova. Emama kpobi e rẹ riẹ hrọ inọ Jihova họ Ọghẹnẹ uzẹme na gbe nnọ o wo idibo ẹrọwọ eva otọakpọ. Avro othethei ọ gbẹ te jariẹ hẹ kpahe udu-esuo orọ esuo-okpehru Jihova.—Izikiẹl 33:33; 36:23.
18, 19. (a) Ẹvẹ ole obokparọ nọ ọ rrọ Ọnyano uzou avọ 15 na u ro dhesẹ epanọ oma o te jọ ahwo nọ e te zọ vrẹ ohọre Gọg? (b) Eme u fo nọ ahwo Ọghẹnẹ a re ru enẹna?
18 Avọ ẹgba ọkpokpọ, ahwo Ọghẹnẹ a vẹ te rueva akpọ ọkpokpọ na, avọ ọwhọ nọ a te rọ so ole obokparọ, nwane wọhọ epanọ o jọ kẹ emọ Izrẹl anwae eva okenọ a siwi ae nya Abade Ọwawae na vrẹ no. Avọ uyere nọ a te rọ kẹ Jihova bẹdẹ bẹdẹ fiki ọthọwẹ riẹ, aikpobi a vẹ te wariẹ eme ole obokparọ anwae nana: “Mẹ rẹ suole kẹ ỌNOWO na fiki oruaro obokparọ riẹ. . . . ỌNOWO na ohwo ẹmo; [Jihova, NW ] họ odẹ riẹ. . . . O ỌNOWO, obọze ra, o kpare obọ vi ọwegrẹ. Evaọ ogaga oruaro ulogbo ra who je kpe ewegrẹ ra kpobi; who vi ofu ra vrẹ, ọ jẹ raha ai kpobi wọhọ ebe-eka. . . . Whọ rehọ obọ uyoyou ulogbo ra ro su ahwo nọ whọ ta no igbo na, whọ tẹ rehọ ogaga obọ ra ro su ai kpo oria ẹria ẹri ra. . . . Whọ rẹ te rehọ ae ruọ eva, whọ vẹ te kọ ae họ ehru ugbehru-itho ra, oria nọ who ru, nọ whọ rẹ ria, O ỌNOWO, aruẹri na, ọnọ whọ rehọ obọ ra ro, mu, O ỌNOWO. ỌNOWO na o re ti suẹ bẹdẹ bẹdẹ.”—Ọnyano 15:1-19.
19 Enẹna nọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ i muẹro vi epaọ anwẹdẹ no na, ẹvẹ onana o rrọ ẹruoke te nọ idibo Ọghẹnẹ a re ro dhesẹ omarọkẹ Jihova jẹ tua ọtamuo rai re a gọe wọhọ Ovie ebẹdẹ rai!—1 Iruẹru-Ivie 29:11-13.
Kọ Whọ Sae kẹ Iyo Nana Vevẹ?
• Fikieme Gọg ọ jẹ te kpọ ohọre riẹ bru enọ a wholo gbe igodẹ efa na?
• Oghẹrẹ vẹ ahwo Ọghẹnẹ a ti ro dikihẹ oria rai?
• Eme u dhesẹ re a dikihẹ oria ovo?
• Ẹvẹ ahwo Ọghẹnẹ a te rọ ruẹ usiwo Jihova?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 26]
Jihova ọ kẹ Jehoshafat avọ ahwo riẹ obokparọ, u du gwọlọ nọ a họre he
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]
Enọ a wholo na gbe igodẹ efa a bi wo obọ evaọ ẹtha esuo-okpehru Jihova uke
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Wọhọ Izrẹl anwae, kẹle na ahwo Ọghẹnẹ a te so ole obokparọ