Kọ A rẹ Sai Fi Eva Họ Ohwo Jọ?
OKENỌ Ugbẹhẹ Berlin u kie evaọ 1989, eware buobu nọ a ko dhere vẹre i te rovie via. Wọhọ oriruo, Lydiaa ọ ruẹ nnọ evaọ etoke Esuo-Ọgbahọ na evaọ East Germany, Ekiotọ Egọmeti a kere eware buobu kpahe iruẹru uzuazọ riẹ. Otẹrọnọ akpọ o gbe Lydia unu nọ o yo kpahe eware nọ a kere kpahe iẹe na, o whu dikihẹ nọ a vuẹe ohwo nọ ọ kẹ Ekiotọ Egọmeti na evuẹ na—ọzae riẹ. Ohwo nọ o roro nọ ọ hai fi eva kpobi họ ọye o vivi rie na.
Obe-usi na, The Times ọrọ London, o ta kpahe ọzae nọ a re se Robert ọnọ o wo “adhẹẹ odidi, ọghọ gbe evaifihọ ikpehru” kẹ edọkita riẹ. A dhesẹ edọkita na wọhọ ohwo nọ o wo “uruemu ẹwo gbe ohrọ.” Idudhe na, Robert o te whu. Kọ ẹyao udu o kpe rie manikọ okie? Ijo. Enọ e kiẹ uwhu na riwi a ku rie họ inọ edọkita na o weze kpohọ uwou Robert, ọ tẹ lẹlẹ kẹe uduwo nọ u re kpe ohwo, ababọ Robert hayo ahwo uviuwou riẹ nọ a riẹ kpahe iẹe. U re vevẹ, ohwo nọ Robert o fi eva kpobi họ ọye o kpe rie.
Ahwo nọ Lydia avọ Robert a fi eva kpobi họ a gb’edha họ ae aro, avọ okpẹtu nọ o no rie ze. O nwane rọnọ ẹsikpobi eware egaga itienana e rẹ via kẹ enọ i fi eva họ amọfa ha. Ghele na, re ohwo nọ ma fi eva họ o gb’edha họ omai aro o rrọ oware aghẹruẹ hẹ. Ẹko-iruo ahwo-okele Germany jọ, Allensbacher Jahrbuch der Demoskopie 1998-2002, o kporo iyẹrẹ jọ nọ ahwo 86 evaọ udhusoi enọ a kiẹ riwi na a jọ ta nnọ ohwo jọ nọ a fi eva họ o gb’edha họ ae aro. Ẹsejọhọ oware otiọna o via k’owhẹ no re. Fikiere, u re gb’omai unu hu inọ obe-usi orọ Switzerland, Neue Zürcher Zeitung, o n’iyẹrẹ evaọ 2002 inọ “evaọ erẹwho Iyibo nọ i rovie aro, eva nọ a re fihọ ohwohwo u bi kie kpotọ ọvo anwọ ikpe jọ ze na.”
Ẹbọ Evaifihọ O rẹ Rehọ Oke, Rekọ O rẹ Sae Raha Asohẹrioke
Eme họ evaifihọ? Wọhọ epanọ ofeme jọ u dhesẹ i rie, re a fi eva họ amọfa u dhesẹ nnọ re a “rọwo nnọ a rrọ oruọzewọ jẹ rrọ eva fuafo gbe nnọ a ti keke aro fihọ ru oware nọ o rẹ nwa owhẹ oma ha.” Ẹbọ evaifihọ o rẹ rehọ oke, rekọ a rẹ sae raha iẹe asohẹrioke. Fikinọ ahwo nọ ibuobu i fi eva họ a gb’edha ho ae aro no, kọ u gbunu inọ ahwo a gbẹ be kaki fi eva họ amọfa ha? Wọhọ epanọ ọkiẹriwo jọ nọ a kporo evaọ Germany evaọ 2002 o dhesẹ, “izoge nọ i fi eva họ amọfa a bu te omọvo evaọ imasa ha.”
Ma rẹ sae nọ oma mai nọ: ‘Kọ ma sai ghine fi eva họ ohwo jọ? Kọ u ghine kiehọ re ma fi eva họ amọfa, dede nọ ma riẹ nnọ a sai gb’edha họ omai aro?’
[Oruvẹ-obotọ]
a A nwene edẹ na.
[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 3]
Evaọ ọkiẹriwo jọ nọ a ru, ahwo 86 evaọ udhusoi enọ a kiẹ riwi a ta nnọ ohwo jọ nọ a fi eva họ o gb’edha họ ae aro no