Yọrọ Uruemu Ofuafo Ẹkwoma Ẹruọsa Udu Ra
“Sẹro udu ra vi oware ofa kpobi, keme etẹe eyeri uzuazọ o re no ze.”—ITẸ 4:23, NW.
1-3. (a) Ẹsibuobu oghẹrẹ vẹ ahwo a re ro dhesẹ nnọ a se ẹfuọ uruemu rai gbe oware he? Kẹ oriruo. (b) Fikieme u je wuzou re a kiẹ aghare ẹfuọ uruemu riwi?
O SAE jọnọ uwoho na o wọhọ oware nọ u kiekpo no. Ẹsejọhọ u gbe fo eware efa nọ a ro fi erru họ uwou na ha. Oghẹrẹ kpobi nọ o rrọ, ohwo nọ o wo riẹ na o rri nọ u gbe w’iruo kẹe te ere he. Ọ tẹ rehọ iẹe kpohọ oria nọ a rẹ jọ zẹ eware ọkreka, a tẹ zẹe ₦3,800.00. Dede na, nọ ikpe jọ kakao e te vrẹ no, a tẹ te ruẹ nọ o ghare te oware wọhọ enaira ima buobu! Ẹhẹ, uwoho na kpakiyọ okwakwa obọdẹ nọ a rẹ kake ruẹ hẹ. Rri epanọ o rẹ da ohwo nọ o wo rie vẹre na te, ọnọ o rri oware oghaghae nana kuẹku na!
2 Ọkpọ oware utioye na o be hae via ẹsibuobu kpahe ẹfuọ uruemu, uruemu ofuafo ohwo, hayo uvi ẹfuọ. Ahwo buobu nẹnẹ a se ẹfuọ uruemu rai gbe oware he. Ahwo jọ a rehọ e riẹ wọhọ ababọ aro-orovie, onọ u fo oghẹrẹ eyero uzuazọ ọgbọna ha. Fikiere a re si obọ noi fiki oware nọ u tulo ho. Otujọ a rẹ rọ fiki omawere ubroke ọrọ owezẹ rọ raha ẹfuọ uruemu rai. Ahwo jọ a re si obọ no ẹfuọ uruemu rai avọ irẹro inọ o te lẹliẹ ehwa rai hayo ohwo nọ a bi lele wezẹ na rehọ emamọ ubiẹro riwi ai.—Itẹ 13:20.
3 Ahwo buobu a jẹ riẹ epanọ ẹfuọ uruemu rai o ghare te yọ oke o va rai abọ no. Ẹsibuobu oware nọ u re noi ze u re yoma gaga. Wọhọ epanọ Ebaibol na e ta riẹ, oware nọ u re no ọfariẹ-ogbe ze o rẹ sae jọ wọhọ enua, “yare vi ure ọkrọta.” (Itẹ 5:3, 4) Nọ ma te roro kpahe uyero ogbekuo nọ o rrọ akpọ inẹnẹ, kọ ẹvẹ whọ sae rọ yọrọ ẹfuọ uruemu ra jẹ rehọ iẹe ghaghae? Ma te t’ẹrovi idhere esa jọ nọ ma sai ro ru onana.
Sẹro Udu Ra
4. Eme udu na u dikihẹ kẹ, kọ fikieme ma jẹ sẹro riẹ?
4 Re a sẹro udu na họ ugogo oware nọ u re fi obọ họ kẹ ohwo yọrọ ẹfuọ uruemu. Ebaibol na e ta nọ: “Sẹro udu ra vi oware ofa kpobi, keme etẹe eyeri uzuazọ o re no ze.” (Itẹ 4:23, NW ) Eme họ “udu ra” nọ a jọ etenẹ fodẹ na? U dikihẹ kẹ ohwo nọ whọ rrọ evaọ obeva, onọ o kẹre te iroro gbe ọwhọ-eva ra. Ebaibol na e ta nọ: ‘Whọ rẹ rọ udu ra kpobi yowo ỌNOWO Ọghẹnẹ ra, gbe ẹzi ra kpobi, gbe ogaga ra kpobi.’ (Iziewariẹ 6:5) Jesu ọ ta nnọ ujaje onana họ onọ o mae rro kpobi. (Mak 12:29, 30) U re vevẹ, udu mai na o re ghaghae gaga. U te oware nọ a rẹ sẹro riẹ.
5. Ẹvẹ udu na o sae rọ kẹ erere jẹ jọ oware enwoma eva oke ovona?
5 Dede na, Ebaibol na e ta re nnọ “udu na u wo ẹghẹ vi eware na kpobi, je wo uruemu ugbogbo.” (Jerimaya 17:9) Ẹvẹ udu na o sai ro wo ẹghẹ—jọ enwoma kẹ omai? Whaọ, omoto yọ emamọ oware, u re tube siwi uzuazọ evaọ etoke oware idudhe. Rekọ otẹrọnọ ohwo nọ ọ be dhẹe ọ gbẹ be kpọ omoto na ẹsikpobi hi, omoto ọvo yena ọ rẹ sae jọ oware nọ u re si uwhu kpe ahwo. Epọvo na re, whọ gbẹ sẹro udu ra ha, isiuru eva ra ọvo e vẹ te kpọ owhẹ, i ve ti su owhẹ kpohọ ọraha. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Ọnọ ọ rehọ ẹro so [udu] riẹ ọvo yọ ogheghẹ, rekọ ọnọ ọ rẹ nya eva edhere areghẹ a re siyei.” (Itẹ 28:26) Uzẹme, whọ rẹ sae nya evaọ edhere areghẹ jẹ vabọ no okpẹtu whọ tẹ be rehọ Ẹme Ọghẹnẹ kpọ oma ra, wọhọ epanọ who re rri omaa-edhere taure whọ tẹ te w’owọ erẹ na.—Olezi 119:105.
6, 7. (a) Eme họ ẹfuọ, kọ fikieme o jẹ r’oja kẹ idibo Jihova? (b) Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ ahwo-akpọ sebaẹgba a rẹ sae raro kele ẹfuọ Jihova?
6 Udu mai ọvo o rẹ wọ omai dhesẹ ẹfuọ uruemu hu. O gbahọ inọ ma rẹ kpọe rri abọ yena. Edhere jọ nọ ma re ro ru ere họ ẹkwoma eroro kpahe uvi aghare ẹfuọ uruemu. Okwakwa nana o kẹle ẹfuọ gaga, onọ u dhesẹ ababọ egbegbe, kare epe, oma-usino uzioraha. Ẹfuọ yọ okwakwa oghaghae nọ o rrọ ẹkoma Jihova Ọghẹnẹ. Eria buobu evaọ Ikereakere na e rehọ okwakwa yena ta ẹme kpahe Jihova. Evaọ uzẹme, Ebaibol e ta nọ ‘ọrẹri ọ rrọ kẹ ỌNOWO na.’ (Ọnyano 28:36) Dede na, eme okwakwa ukpehru utioye na u wo kugbe ahwo-akpọ sebaẹgba?
7 Jihova ọ vuẹ omai evaọ Ẹme riẹ nọ: “Wha [rẹ jọ] ọrẹri, keme mẹ ọrẹri.” (1 Pita 1:16) Ẹhẹ, ma rẹ sae raro kele ẹfuọ Jihova; ma rẹ sae jọ fuafo evaọ aro riẹ, yọrọ ẹfuọ uruemu mai. Fikiere nọ ma te si oma no iruemu igbegbe, etọtọ, yọ ma bi le uvẹ-ọghọ ukpehru, orọ igbunu—orọ edhesẹ emamọ okwakwa jọ orọ Ọghẹnẹ nọ Ọ Mai Kpehru na! (Ahwo Ẹfẹsọs 5:1) Ma re du roro nọ onana uruo u kpehru vi omai hi, keme Jihova yọ Olori nọ ọ vọ avọ areghẹ gbe ororokẹ, ọnọ ọ rẹ gwọlọ vrẹ utho nọ ma rẹ sai ru vievie he. (Olezi 103:13, 14; Jemis 3:17) Uzẹme, re ma jọ fuafo evaọ uruemu gbe abọ-ẹzi o gwọlọ omodawọ. Dede na, Pọl ukọ na ọ ta nọ “oruọzewọ gbe uruemu ofuafo e rrọ kẹ Kristi.” (2 Ahwo Kọrint 11:3, NW ) Kọ ma gbẹ rọ fiki Kristi avọ Ọsẹ riẹ daoma kpobi re ma dhesẹ ẹfuọ uruemu? Whaọ, a dhesẹ uyoyou ulogbo kẹ omai no nọ ma rẹ sae hwa zihe he. (Jọn 3:16; 15:13) Uvẹ-ọghọ o rrọ kẹ omai re ma kẹ uyere ẹkwoma uzuazọ ofuafo nọ ma re yeri. Ubiẹro utiona nọ ma re ro rri ẹfuọ uruemu mai, o te whae ze nọ ma ti ro riwi iei ghare jẹ sẹro udu mai.
8. (a) Ẹvẹ ma sae rọ ko udu ẹwoho na? (b) Eme ẹmeọta mai ọ rẹ sai dhesẹ via kpahe omai?
8 Ma sae jẹ sẹro udu mai eva oghẹrẹ nọ ma rẹ ko oma mai. U fo re ma rehọ emamọ emu abọ-ẹzi ko iroro gbe idu mai ẹsikpobi, tẹro mai vi emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ. (Ahwo Kọlọsi 3:2) U fo re ẹmeọta mai ọ hai dhesẹ eriwo yena via. A tẹ riẹ omai wọhọ ahwo nọ a rẹ ta ẹme kpahe eware iwo, erọ ọfariẹ, yọ oware nọ o rrọ omai udu ma bi dhesẹ via na. (Luk 6:45) Ukpoye, jọ a riẹ omai wọhọ ahwo nọ a rẹ ta ẹme kpahe eware abọ-ẹzi, eware nọ e rẹ kẹ ọbọga. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:3) Re ma sẹro udu mai, enwoma ilogbo jọ e riẹ nọ o gbahọ nọ ma rẹ whaha. Joma t’ẹme kpahe ivẹ jọ evaọ usu enana.
Wha Si Oma no Igberẹ-Ibro
9-11. (a) Fikieme o jẹ mae lọhọ kẹ ahwo nọ a dhesẹ orivo kẹ ohrẹ nọ o rrọ 1 Ahwo Kọrint 6:18 na re a kie ruọ ọfariẹ-ogbe? Kẹ oriruo. (b) Ma te bi si oma no igberẹ-ibro, eme ma rẹ whaha? (c) Uvi oriruo vẹ Job ọzae ẹrọwọ na o fihọ otọ kẹ omai?
9 Jihova ọ kẹ Pọl ukọ na ẹgba kere ehrẹ jọ nọ i fi obọ họ kẹ ahwo buobu sẹro udu rai jẹ yọrọ ẹfuọ uruemu no. Pọl o kere nọ: ‘Wha si oma rai no igberẹ-ibro.’ (1 Ahwo Kọrint 6:18) Pọl ọ ta kẹ Ileleikristi nnọ a si oma no igberẹ-ibro wọhọ epanọ a rẹ dhẹ no enwoma nọ e rẹ sae wha uwhu se ohwo na. Ma te rri ohrẹ yena vo, ma rẹ sai kie ruọ uzioraha ọfariẹ-ogbe nọ u re ru omai ku aruoriwo Ọghẹnẹ fiẹ.
10 Re ma dhesẹ iẹe: Oni ọ họ ọmọzae riẹ je ku ewu họ iẹe no evaọ oma oruẹrẹhọ kẹ obọdẹ oria jọ nọ a gwọlọ nya. Ọmọ na ọ tẹ nọ sọ ọ sae zaharo evaọ obọ otafe re a tẹ nyavrẹ, oni na ọ rọwo—rekọ otẹrọnọ o re ru lele ẹme nọ ọ be te ta kẹe na. Oni na ọ ta kẹe nọ: “Whọ nya kẹle ọloho nọ ọ rrọ obọ otafe na ha. Oluhu o te wholo owhẹ oma, mẹ te fa owhẹ.” Dede na, eva emaharo jọ ọvo o te gbẹro ku ọmọ na nọ o go kẹle akotọ ọloho na. Ọ re nwane rehọ oluhu wholo oma no ho. Rekọ o bi dhesẹ orivo kẹ unuovẹvẹ nọ oni riẹ ọ kẹ riẹ inọ o go kẹle oluhu na ha, yọ ẹbẹbẹ ọ te se iẹe ba eno ze he. (Itẹ 22:15) Izoge gbe ekpako buobu nọ u fo nọ a rẹ yọrọ oma ziezi a bi ru oghẹrẹ ethobọ evona. Evaọ oghẹrẹ vẹ?
11 Eva oke nana nọ ahwo buobu a jọ rehọ oma kẹ ‘isiuru owezẹ omovuọ’ na, ekiọthuọ ologbo ọ roma via no kẹ ẹvravra evuẹ nọ i bi jiri ọfariẹ-ogbe. (Ahwo Rom 1:26, 27) Ifoto ẹbẹba i bi wowẹ evaọ emagazini, ebe, ividio, gbe eva Itanẹte. O rrọ bẹbẹ re a ta nnọ ahwo nọ a bi rri ighe itieye na a bi si oma no igberẹ-ibro. A be jọ akotọ riẹ bẹbẹ, dhesẹ orivo kẹ unuovẹvẹ Ebaibol na. Ukpenọ a sẹro udu na, a be rehọ iwoho nọ o rẹ sae rehọ ikpe buobu re e tẹ thọrọ ẹro rọ nua udu na. (Itẹ 6:27) Joma wuhrẹ mi Job ọzae ẹrọwọ na, ọnọ ọ reọvọ kugbe ibiaro riẹ, re ọ se ai ba ero rri oware nọ o rẹ sai su ei kpohọ eyoma oruo. (Job 31:1) Oyena ghinọ obọdẹ oriruo nọ ma rẹ raro kele!
12. Ẹvẹ Ileleikristi ivẹ nọ e be nya usu imava nọ e gwọlọ rọo a sai ro ‘si oma no igberẹ-ibro’ evaọ etoke usu na?
12 U mai wuzou re ma ‘si oma no igberẹ-ibro’ evaọ etoke ẹnya usu imava nọ e gwọlọ rọo. Oke yena o rẹ jọ etoke oghọghọ, nọ o vọ avọ ẹruore gbe irẹro, rekọ izoge jọ nọ e be nya usu imava nọ e gwọlọ rọo a be rehọ abọ nọ a bi ro si ọfariẹ-ogbe raha evawere na. Evaọ ere oruo, a be whaha ohwohwo uvi otọhotọ kẹ emamọ orọo—usu nọ o rẹ roma hwa uyoyou nọ o kare oriobọ, oma-oriẹsuo, gbe ẹmeoyo kẹ Jihova Ọghẹnẹ. Imava Oleleikristi jọ nọ e rọo no a gbe ọfariẹ evaọ okenọ a jẹ nya usu imava nọ e gwọlọ rọo. Nọ a rọo no, aye na ọ ta nọ udu riẹ o bru kpei, tubẹ raha oghọghọ nọ ọ hai wo evaọ ẹdẹ ehaa orọo riẹ. Ọ feva nọ: “Mẹ yare Jihova kẹ erọvrẹ ẹsibuobu no, rekọ dedenọ ikpe ihrẹ e vrẹ no anwọ oke yena ze, udu mẹ u gbe bi bru kpe omẹ.” O roja re enọ e thọ oghẹrẹ uzi utioye a gwọlọ obufihọ mi ekpako Ileleikristi. (Jemis 5:14, 15) Dede na, Ileleikristi buobu a be jowọ areghẹ jẹ whaha enwoma nana evaọ etoke usu imava nọ e gwọlọ rọo. (Itẹ 22:3) A bi fi uwhru họ edhesẹ uyoyou rai evaọ etoke yena. A bi ru re ohwo jọ ọ hae jọ usu kugbe ai jẹ daoma whaha usu nọ aimava ọvo a rẹ jọ evaọ eria nọ i sioma no.
13. Fikieme u gbe fo ho re Ileleikristi a ruọ usu nọ u re su kpohọ orọo kugbe ohwo nọ ọ be gọ Jihova ha?
13 Ileleikristi nọ e be ruọ usu imava nọ e gwọlọ rọo kugbe ahwo nọ a be gọ Jihova ha a rẹ sae rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ ilogbo. Wọhọ oriruo, ẹvẹ who re ku oma ra gbe ohwo nọ o you Jihova Ọghẹnẹ hẹ? O roja re Ileleikristi a ku oma rai gbe ahwo nọ a you Jihova ọvo jẹ be rehọ adhẹẹ kẹ ute ẹfuọ uruemu nọ o fihọ. Ẹme Ọghẹnẹ ọ vuẹ omai nọ: “Wha ku oma rai gbe egedhọ họ. Keme didi okugbe [ẹrẹreokie] avọ umuomu a wo i? Hayo didi okuomagbe evevẹ avọ ebi a wo i?”—2 Ahwo Kọrint 6:14.
14, 15. (a) Eriwo ọthọthọ vẹ ahwo jọ a wo kpahe otofa ọ “igberẹ-ibro”? (b) “Igberẹ-ibro” o kẹre te oghẹrẹ iruẹru vẹ, kọ ẹvẹ Ileleikristi a sai ro ‘si oma no igberẹ-ibro’?
14 Eriariẹ e r’oja re. Ma rẹ sai si oma no igberẹ-ibro riẹriẹriẹ hẹ ma gbẹ ghinẹ riẹ oware nọ o rrọ họ. Ahwo jọ evaọ akpọ inẹnẹ a wo otoriẹ othọthọ kpahe otofa “igberẹ-ibro.” A bi roro nọ a rẹ sai furie isiuru owezẹ rai ababọ orọo, thakpinọ ọzae o dhe oma họ ẹba aye he. Makọ eria usiwo jọ nọ a riẹ odẹ dede nọ e be daoma whaha udihọ izoge nọ a gwọlọ họ a ta udu họ ovrawha awọ no inọ ọmọtẹ avọ ọmọzae a sae zaro ọfariẹ kpobi nọ o je rai thakpinọ ọmọzae o dhe oma họ oma ọmọtẹ hẹ, onọ o rẹ sae su kpohọ udihọ. Ohrẹ utioye na o thọ gaga. Orọnikọ re ohwo nọ ọ rọo ho ọ whaha udihọ oyehọ a yọrọ ẹfuọ uruemu hu, yọ uzedhe otofa “igberẹ-ibro” o kẹre vi ere.
15 Ubiẹme Griki na por·neiʹa, onọ a fa fihọ “igberẹ-ibro” na, u wo otofa nọ o kẹre gaga. U dhesẹ owezẹ evaọ udevie imava nọ e rọo ohwohwo ho je kie kpahe eroruiruo ọthọthọ ọrọ abọ oma owezẹ na. Por·neiʹa ọ kẹre te iruẹru wọhọ oma ọzae nọ aye ọ rẹ wọ fihọ unu vi, ọzae nọ o re dhe ẹba riẹ họ uvinẹ aye, gbe abọ nọ a rẹ rọ whrawhra ẹba omọfa—oghẹrẹ eware nọ a rẹ jọ iwou igberẹ-ibro ru. Ahwo nọ a roro nọ iruemu itieye na yọ “igberẹ-ibro” ho a be viẹ oma rai họ, yọ u ru rai kie ruọ agbefẹ Setan jọ no. (2 Timoti 2:26) Ofariẹ, re a yọrọ uruemu ofuafo o kẹre vi ẹwhaha uruemu kpobi nọ u kpomahọ igberẹ-ibro. Re ma ‘si oma no igberẹ-ibro,’ o gbahọ nọ ma rẹ whaha uruemu owezẹ ugbegbe kpobi gbe uruemu uwhrewhrehe nọ o rẹ sai su kpohọ uzioraha ulogbo orọ por·neiʹa. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:19) Oghẹrẹ utioye ma rẹ rọ yọrọ uruemu ofuafo.
Whaha Enwoma Edhesẹ Isiuru-Obẹlẹ
16. Evaọ oghẹrẹ vẹ arozaha obẹlẹ u ro kiehọ, kọ oriruo Ebaibol vẹ u dhesẹ onana via?
16 Re ma sae yọrọ uruemu ofuafo, enwoma efa nọ u fo nọ ma rẹ yọrọ oma kẹ họ edhesẹ isiuru-obẹlẹ. Ahwo jọ a rẹ sai sikẹ inọ re a dhesẹ isiuru-obẹlẹ o thọ họ, a rẹ rehọ iẹe nọ aroza gheghe evaọ udevie imava nọ e rọo ho. Uzẹme, aroza obẹlẹ u wo oria riẹ. A ruẹ Aiziki avọ Rebeka nọ a jẹ “zaha aro” kugbe, yọ o jọ vevẹ kẹ ahwo nọ a ruẹ e rai inọ orọnikọ egbẹnyusu gheghe a jọ họ. (Emuhọ 26:7-9) Ọzae avọ aye a jọ. Aroza nọ a je lele ohwohwo zaha na o kiehọ. Edhesẹ isiuru-obẹlẹ u wo ohẹriẹ no onana.
17. Eme họ edhesẹ isiuru-obẹlẹ, kọ ẹvẹ a sai ro fi ẹbẹbẹ na kparobọ?
17 A rẹ sae fotọ edhesẹ isiuru-obẹlẹ wọhọ: isiuru obẹlẹ nọ a re dhesẹ kẹ ohwo ababọ uvi iroro orọo. Oghẹrẹ nọ ohwo-akpọ ọ rrọ u gbunu gaga, fikiere idhere buobu e riẹ nọ a re ro dhesẹ isiuru-obẹlẹ, ejọ e riẹ nọ a rẹ kaki riwi mu hu. (Itẹ 30:18, 19) Fikiere, re a fi izi jọ họ nọ a re lele o rẹ sai ku ẹbẹbẹ na họ họ. Ukpoye, o gwọlọ oware ofa nọ u wuzou vi uzi jọ nọ a re fihọ—ọkiẹriwo omobọ ohwo avọ oruọzewọ gbe ẹro nọ a re ro totọ fi ehri-izi Ebaibol họ iruo.
18. Eme ọ rẹ lẹliẹ ahwo jọ dhesẹ isiuru-obẹlẹ, kọ fikieme edhesẹ isiuru-obẹlẹ o rọ rrọ oware enwoma?
18 Ma tẹ ghinẹ rehọ oruọzewọ kiẹ oma mai riwi, ibuobu mai e te rọwo inọ okenọ ma tẹ ruẹ nnọ ohwo jọ o bi dhesẹ isiuru obẹlẹ kpahe omai, oma o rẹ were omai. Oyena yọ ẹkoma ohwo-akpọ. Kọ ma re dhesẹ isiuru-obẹlẹ kẹ amọfa ro zizie isiuru itieye na—ro dhesẹ nọ ma siuru hayo rọ kpare isiuru itieye na fihọ amọfa oma? O tẹ rrọ ere, kọ ma roro kpahe edada nọ ma rẹ sae wha ze no? Wọhọ oriruo, Itẹ 13:12 o ta nọ: “Oware nọ ohwo o rẹro riẹ nọ u te rie ei obọ họ o rẹ kẹ ẹe idhọvẹ.” Ma te keke aro fihọ bi dhesẹ isiuru-obẹlẹ kẹ omọfa ababọ iroro orọo, ẹsejọhọ ma riẹ epanọ u bi kpomahọ ohwo ọyena ha. O sae lẹliẹ ohwo na wo irẹro inọ onana u ti su kpohọ usu imava nọ e gwọlọ rọo, tubẹ kpare isiuru orọo dede. Nọ o gbẹ via ere he, a re gbiku edada riẹ hẹ. (Itẹ 18:14) Re a keke aro fihọ kpare isiuru amọfa kẹ oware nọ u bi ti te obọ họ u re yoyoma.
19. Ẹvẹ edhesẹ isiuru-obẹlẹ o sai ro fi erọo Ileleikristi họ ọza?
19 O r’oja gaga re ma yọrọ oma kẹ edhesẹ isiuru-obẹlẹ eva akotọ ahwo nọ a rọo no. Re a dhesẹ isiuru-obẹlẹ kpahe ohwo nọ ọ rọo no—hayo re ohwo nọ ọ rọo no o dhesẹ isiuru itieye na kẹ omọfa—o thọ. U yoma kẹhẹ, Ileleikristi jọ a wo eriwo ọthọthọ inọ oware ovo o jariẹ thọ họ re a dhesẹ isiuru-obẹlẹ kẹ omọfa nọ ọ rrọ ọrivẹ-orọo rai hi. Ahwo jọ a re rovie eva rai kpobi, tubẹ ta eme idhere jọ dede nọ a rẹ ta kẹ erivẹ-orọo rai hi rọkẹ ohwo otiọye nọ a se “ogbẹnyusu” na. Fikiere, isiuru itieye na e ga te epanọ a rọ rehọ iroro kpobi kpahe ohwo ọdekọ na no te epanọ o sai ro whrehe jẹ tubẹ raha orọo rai dede. U fo re Ileleikristi nọ e rọo no a kareghẹhọ unuovẹvẹ areghẹ nọ Jesu ọ kẹ kpahe ẹnwae-obro—obọ udu u re muhọ no ze. (Matiu 5:28) Nọ o rrọ ere na, j’oma sẹro udu na jẹ whaha iyero nọ e rẹ sai su kpohọ ọraha otiọye.
20. Didi ubiẹro ma rẹ gbamu nọ ma re ro rri ẹfuọ uruemu mai?
20 Uzẹme, o lọhọ tere he re a yọrọ ẹfuọ uruemu evaọ akpọ inẹnẹ nọ ọ vọ avọ ọfariẹ-ogbe na. Dede na, kareghẹhọ nọ o lọhọ gaga re a yọrọ ẹfuọ uruemu vi ẹsenọ a rẹ daoma wariẹ woi tobọ nọ u te vru mi ohwo no. Uzẹme, Jihova ọ rẹ sae ‘rọ vrẹ evaọ edhere ologbo’ yọ ọ rẹ sai ru ahwo nọ a ghine kurẹriẹ no izieraha rai fo. (Aizaya 55:7) Dede na, Jihova ọ rẹ ko enọ i gbe ọfariẹ no uye no u re no owojẹ rai ze he. Ohwo ọ rẹ sae ruẹ uye ebẹbẹ nọ i re noi ze evaọ ikpe buobu, tubọ edẹ uzuazọ ohwo kpobi dede. (2 Samuẹle 12:9-12) Evaọ edhere kpobi, yọrọ ẹfuọ uruemu ẹkwoma udu ra nọ whọ rẹ sẹro riẹ. Rri ẹfuọ gbe uruemu ofuafo nọ who wo eva aro Jihova Ọghẹnẹ wọhọ okwakwa oghaghae—who si obọ noi vievie he!
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Eme họ ẹfuọ uruemu, kọ fikieme u ro wuzou te ere?
• Ẹvẹ ma sae rọ sẹro udu mai?
• Eme o gwọlọ re a si oma no igberẹ-ibro?
• Fikieme ma jẹ whaha edhesẹ isiuru-obẹlẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]
Omoto ọ rẹ sae wha enwoma ze a gbẹ riẹe kpọ ziezi hi
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]
Eme ọ rẹ sae via ma te rri unuovẹvẹ vo?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Usu enọ e gwọlọ rọo nọ a rẹ nya fuafo o rẹ wha oghọghọ ze jẹ kẹ Ọghẹnẹ orro