Ẹmẹvo Uvie Ọghẹnẹ Nọ A Jọ Ẹrẹriẹ Na Ruẹ U Rugba No
“[U re] woma gaga re wha kezọ kẹ [ẹme eruẹaruẹ na] wọhọ ukpẹ nọ rọ eva ebi lo.”—2 PITA 1:19.
1. Didi ohẹriẹ ma be jọ akpọ na ruẹ nẹnẹ?
USI ozighi ọvo ma be jọ akpọ na yo nẹnẹ. No eware wọhọ etọ nọ i bi nuhu gbe ẹvo nọ o bi ku raha eware ahwo rite ozighi-ọkparesuọ nọ ọ da akpọ na soso fia, o wọhọ nnọ ebẹbẹ ahwo-akpọ i fu ohwo kpobi enu no. Makọ egagọ akpọ na dede a be sai fi obọ họ họ. Evaọ uzẹme, evaọ ẹsibuobu egagọ i bi fiba ebẹbẹ na ẹkwoma erae nọ a bi koko họ omagbẹre, egrẹ, gbe ẹzi orẹwho-mẹ-oja nọ e be hẹriẹ ahwo na. Ẹhẹ, wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ na, “ebi ọlala” o ruru “ahwo na” no. (Aizaya 60:2) Rekọ, eva oke ovona, ima ahwo buobu a wo ẹruore kpahe obaro na. Fikieme? Fikinọ a be gaviezọ kẹ ẹme eruẹaruẹ Ọghẹnẹ “wọhọ ukpẹ nọ rọ eva ebi lo.” A kẹ “ẹme” Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ Ebaibol na uvẹ re o kpọ ithihi rai.—2 Pita 1:19.
2. Wọhọ epanọ Daniẹl ọ ruẹaro kpahe “oke urere” na, amono ọvo a rẹ kẹ otoriẹ abọ-ẹzi?
2 Kpahe “oke urere” na, Daniẹl ọruẹaro na o kere nọ: “Ibuobu e rẹte dhẹ kpemu-kpo-aro, eriariẹ i veti vihọ. Ibuobu i reti voro oma rai, a veti ru oma rai fuafo, a veti zihe ruọ ọkpokpọ; rekọ irumuomu i reti ru umuomu; orumuomu ọvo o reti vuhu muẹ hẹ; rekọ enọ i wo areghẹ a reti vuhu muẹ.” (Daniẹl 12:4, 10) Ahwo nọ a rẹ rehọ otoriẹ abọ-ẹzi kẹ họ enọ e rehọ emamọ eva “dhẹ kpemu-kpo-aro,” hayo roma totọ wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ, nọ e be roma kpotọ kẹ itee riẹ, jẹ daoma ru oreva riẹ.—Matiu 13:11-15; 1 Jọn 5:20.
3. Evaọ etoke ikpe 1870, obọdẹ uzẹme vẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol ọsosuọ na a vuhumu?
3 Kpemu eva etoke ikpe 1870, taure “edẹ urere” na i te ti muhọ, Jihova Ọghẹnẹ o te mu “eware ididi uvie odhiwu” na họ eruvẹ. (2 Timoti 3:1-5; Matiu 13:11) Eva oke yena, wo ohẹriẹ no eriwo ahwo buobu, ẹko emọ-uwuhrẹ Ebaibol jọ a te ti vuhumu inọ a te rehọ ubiẹro ruẹ ezihetha Kristi hi. Nọ a rehọ iẹe mu no evaọ obọ odhiwu, oghẹrẹ nọ Jesu o bi ti ro zihe ze họ ọ te rẹriẹ ovao ku otọakpọ na wọhọ ovie. Oka abọ buobu nọ a rẹ ruẹ o te lẹliẹ ilele na riẹ inọ ẹtha riẹ nọ a rẹ ruẹ hẹ o muhọ no.—Matiu 24:3-14.
Okenọ Ẹmẹvo nọ A Ruẹ eva Ẹrẹriẹ na U Ro Rugba
4. Ẹvẹ Jihova rọ bọ ẹrọwọ idbo riẹ erọ oke nana ga no?
4 Ẹrẹriẹ na yọ ẹmẹvo igbunu ọrọ Kristi evaọ oruaro Uvie. (Matiu 17:1-9) Oyena bọ ẹrọwọ Pita, Jemis, gbe Jọn ga eva etoke nọ ahwo buobu a siọ Jesu ba elele fikinọ o ru irẹro ethọthọ rai gba ha. Epọvo na re, evaọ oke urere nana, Jihova bọ ẹrọwọ idibo riẹ erọ oke nana ga no ẹkwoma otoriẹ uvevẹ nọ ọ be kẹ ae kpahe orugba ẹrẹriẹ igbunu yena gbe eruẹaruẹ efa buobu nọ i wobọ kpahe onana. Joma ta ẹme kpahe orugba eruẹaruẹ nana jọ nọ e rẹ bọ ẹrọwọ ga na.
5. Ono họ esi ohiohiẹ na, kọ ẹvẹ gbe okevẹ ọ rọ ‘va ze.’?
5 Be ta kpahe ẹrẹriẹ na, Pita ukọ na o kere nọ: “Ma te je wo ẹme eruẹaro nọ [i rugba] viere. [U re] woma gaga re wha kezọ kẹ onana wọhọ ukpẹ nọ rọ eva ebi lo, bẹsenọ oke uro rie, nọ esi ohiohiẹ ọ te vatha evaọ eva rai.” (2 Pita 1:19) “Esi ohiohiẹ” ẹwoho yena họ Jesu Kristi nọ a ru rro no na. (Eviavia 22:16) Ọ ‘va ze’ evaọ 1914 nọ a rehọ Uvie Ọghẹnẹ mu evaọ obọ odhiwu, onọ o jọ emuhọ ọrọ etoke ọkpokpọ. (Eviavia 11:15) Evaọ ẹrẹriẹ na, Mosis avọ Elaeja a roma via dikihẹ gba Jesu, bi lele iei ta ẹme. Amono a dikihẹ kẹ?
6, 7. Amono a rehọ Mosis avọ Elaeja dhesẹ evaọ ẹrẹriẹ na, kọ eware obọdẹ vẹ Ikereakere na i dhesẹ via kpahe enọ a rehọ e rai dhesẹ na?
6 Nọ o rọnọ Mosis avọ Elaeja a wo obọ evaọ oruaro Kristi na, u muẹro inọ isẹri ẹrọwọ ivẹ nana a dikihẹ kẹ enọ i ti lele Jesu su evaọ Uvie riẹ. Otoriẹ na nnọ Jesu o wo ibe-isu o rọwo kugbe eruẹaruẹ nọ a dhesẹ kẹ Daniẹl ọruẹaro na kpahe Mesaya nọ a ro mu no na. Daniẹl ọ ruẹ “ọnọ ọ rọ nọ oke anwae ze” na, Jihova Ọghẹnẹ, nọ ọ rehọ ‘uvie nọ a rẹ raha ha’ rọ kẹ ‘ọjọ nọ ọ wọhọ ọmọ ohwo.’ Rekọ nọ oyena o nwane vrẹ no, muẹrohọ oware nọ Daniẹl ọ ruẹ. O kere nọ: “Uvie gbe isuẹsu avọ oruaro uvie nọ e rọ obọ ehru kpobi a vẹ te rehọ ae kẹ otu erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na.” (Daniẹl 7:13, 14, 27) Ẹhẹ, bu vi ikpe egba isoi taure ẹrẹriẹ na ọ tẹ te roma via, Ọghẹnẹ dhesẹ via no inọ “erezi” jọ a ti lele Kristi su.
7 Amono họ erezi nọ a ruẹ evaọ eruẹaruẹ Daniẹl na? Ahwo otiọye na Pọl ukọ na o wo họ iroro nọ ọ ta nọ: “Ukpuzou oma Ẹzi na ọvo ọrọ izi mai isẹri ese kẹ nọ mai arọ emọ Ọghẹnẹ. Ma tẹ rọ emọ, koyehọ ereuku; ereuku Ọghẹnẹ, ereuku kugbe Kristi; thakpinọ ma lele irie gbẹ ruẹ uye re ma gbe lele ie wo oruaro re.” (Ahwo Rom 8:16, 17) Erezi na họ ilele Jesu nọ a rọ ẹzi wholo. Evaọ obe Eviavia, Jesu ta nọ: “Ohwo nọ ọ kpare-obọ, mẹ rẹ te rehọ oria kẹe keria eva agbara uvie mẹ, wọhọ epanọ mẹ kpare-obọ nọ mẹ jẹ keria gba Ọsẹ mẹ eva ehru agbara uvie riẹ.” Ahwo nana nọ a ‘kparobọ’ nọ a te kpare no uwhu ze nọ a bu te 144,000 na a ti kuomagbe Jesu su otọakpo na.—Eviavia 3:21; 5:9, 10; 14:1, 3, 4; 1 Ahwo Kọrint 15:53.
8. Ẹvẹ ilele Jesu nọ a wholo a ro ru ọkpọ iruo Mosis gbe Elaeja no, kọ eme o no rie ze no?
8 Kọ fikieme a rọ rehọ Mosis gbe Elaeja dhesẹ Ileleikristi nọ a wholo? Oware nọ o soriẹ ze họ Ileleikristi yena, nọ a gbẹ rrọ otọakpọ na, a bi ru iruo nọ e wọhọ erọ Mosis gbe Elaeja. Wọhọ oriruo, a bi ruiruo wọhọ isẹri Jihova, makọ evaọ otọ ukpokpoma. (Aizaya 43:10; Iruẹru 8:1-8; Eviavia 11:2-12) Wọhọ Mosis gbe Elaeja, a be rehọ aruọwha fere egagọ erue via, be ta udu họ otu evezi awọ inọ a nyaze te rọ udu rai kpobi gọ Ọghẹnẹ. (Ọnyano 32:19, 20; Iziewariẹ 4:22-24; 1 Ivie 18:18-40) Kọ iruo rai i wo ẹvi no? Ee! U te no obọ nọ a fihọ koko enọ a wholo na gbunu no, a fi obọ họ kẹ ima “igodẹ efa” no nọ a be rọ rehọ unevaze roma kpotọ kẹ Jesu Kristi.—Jọn 10:16; Eviavia 7:4.
Kristi Fi Ẹmo Riẹ Kparobọ
9. Ẹvẹ Eviavia 6:2 u dhesẹ oghẹrẹ nọ Jesu ọ rrọ enẹna?
9 Jesu gbẹ rrọ ọzae ẹdẹ nọ ọ keria ehru eketekete he, obọnana Ovie nọ o wo ẹgba ọ rrọ. A dhesẹ i rie wọhọ nnọ ọ rrọ ehru anyenya dhẹ—onọ a re ro dhesẹ ẹmo evaọ Ebaibol na. (Itẹ 21:31) Eviavia 6:2 o ta nọ: “Nọ me ri, mẹ tẹ ruẹ esi ọfuafo yọ, ọnọ ọ be dhẹ e na o kru uzei họ obọ; a tẹ rehọ etu-uvie kẹe nọ ọ be dhẹ vrẹ yọ o kpe avọ obọ-okparọ.” Ofariẹ, Devidi ọso-ilezi na o kere kpahe Jesu nọ: “ỌNOWO o re ti vi ọkpọ-ẹroo ogaga ra no Zayọn tha, jọ eva evie ewegrẹ ra tahọ ae obọ!”—Olezi 110:2.
10. (a) Ẹvẹ Jesu rọ kparobọ evaọ ohọre ọsosuọ riẹ? (b) Ẹvẹ obokparọ ọsosuọ Kristi u kpomahọ akpọ na soso?
10 Ahwo nọ Jesu ọ kaki fi kparobọ họ ewegrẹ riẹ nọ e mai yoma kpobi—Setan gbe idhivẹri na. O gele i rai no obọ odhiwu ziọ otọakpọ. Nọ a riẹ nnọ oke rai o whoma re no na, izi imuomu nana a bi mi ibi-izuwo họ ahwo-akpọ aro, be wha uye ogaga ze. Evaọ obe Eviavia, a rehọ imasa efa nọ e be dhẹ enyenya dhesẹ uye nana. (Eviavia 6:3-8; 12:7-12) Wọhọ epanọ eruẹaruẹ Jesu kpahe “oka ẹtha [riẹ] gbe urere akpọ na” u dhesẹ na, edhadhẹ rai o wha ẹmo, ohọwo, gbe eyao egaga ze no. (Matiu 24:3, 7; Luk 21:7-11) Wọhọ epanọ eva-eyẹ nọ e rẹ da aye i re dhe ẹgẹga na, “uye” nana o te ga viere bẹsenọ Kristi o re te oba “obọ-okparọ” riẹ no ẹkwoma abọ kpobi ukoko Setan nọ a rẹ ruẹ nọ ọ te raha muotọ.a—Matiu 24:8.
11. Ẹvẹ ikuigbe ukoko Ileleikristi na e rọ kẹ imuẹro inọ Kristi bi su?
11 Udu nọ Jesu bi ro su u te je dhesẹ oma via no evaọ ẹruọsa ukoko Ileleikristi na re o sai ru iruo ewhowho ovuẹ Uvie na evaọ akpọ na soso gba. Ghelọ ọwọsuọ ọgaga no obọ Babilọn Ologbo ze—uvie-ulogbo egagọ erue akpọ-soso na—je no obọ egọmeti eva-egaga ze, iruo usiuwoma ota na e be nyaharo yọ u te epanọ a re ruẹ obọ riẹ hẹ no evaọ ikuigbe akpọ na. (Eviavia 17:5, 6) Onana u dhesẹ vevẹ inọ Kristi keria agbara-uvie riẹ no!—Olezi 110:3.
12. Fikieme ahwo buobu a gbe bi ro vuhu ọzino Kristi nọ a rẹ ruẹ hẹ na mu hu?
12 U yoma gaga inọ ahwo buobu, te ima ahwo buobu nọ a se oma rai Ileleikristi, a wo otoriẹ ikpeware nọ e rrọ otọakpọ na via nẹnẹ na ha. A be tubẹ rehọ enọ i bi whowho Uvie Ọghẹnẹ se ẹkoko. (2 Pita 3:3, 4) Fikieme? Fikinọ Setan o wuhu iroro rai di no. (2 Ahwo Kọrint 4:3, 4) Evaọ uzẹme, u kri gaga no nọ o ro mu ubere abọ-ẹzi họ ẹrọgba aro enọ i se oma rai Ileleikristi, tube ru ai kiemu ku ẹruore ọghaghae Uvie na.
A Siọ Ẹruore Uvie Na
13. Eme ubere abọ-ẹzi nọ Ẹdhọ ọ rọ gba ahwo aro o wha ze?
13 Jesu ọ ruẹaro inọ ikọ-erue, wọhọ ikpoko nọ a kọ fihọ udevie eka, i ti vivi ruọ ukoko Ileleikristi na a ve su ibuobu thọ. (Matiu 13:24-30, 36-43; Iruẹru 20:29-31; Jud 4) Oke o be nyaharo na, enana nọ i se oma rai Ileleikristi na a te dede ehaa, iruemu, gbe iwuhrẹ egedhọ rehọ, tube se ehaa gbe iruemu itieye na erọ “Ileleikristi.” Wọhọ oriruo, ehaa Kresimesi i no ehaa egedhọ nọ a je ru kẹ edhọ nọ a re se Mithra gbe Saturn ze. Kọ eme ọ lẹliẹ enọ i se oma rai Ileleikristi jẹ ehaa egedhọ itieye na rehọ? Ofeme-ulogbo na, The New Encyclopædia Britannica (1974) o ta nọ: “A rehọ Kresimesi, ehaa ọrọ eyẹ Jesu Kristi mu nọ irẹro ezihetha Kristi o bẹ ae no.”
14. Ẹvẹ iwuhrẹ Origen gbe Augustine i ro dhesẹ uzẹme Uvie na thọthọ?
14 Je roro kpahe epanọ a raha otofa ubiẹme na “uvie” te no. Obe na, The Kingdom of God in 20th-Century Interpretation o ta nọ: “Origen [owuhrẹ-egagọ jọ ọrọ ikpe-udhusoi avọ esa] ọye o nwene oghẹrẹ nọ Ileleikristi a jẹ rehọ ubiẹme na ‘uvie’ ruiruo, o nwene otofa riẹ kpohọ esuo Ọghẹnẹ evaọ udu ohwo.” Diẹse Origen ọ rehọ ewuhrẹ riẹ na no ze? Orọnikọ Ikereakere na ha, rekọ u no “eriwi egbaeriariẹ gbe akpọ na ze onọ u wo ohẹriẹ gaga no epanọ Jesu gbe ichọche ọsosuọ na a rehọ e riẹ.” Evaọ obe riẹ, De Civitate Dei (Okpẹwho Ọghẹnẹ), Augustine ọrọ Hippo (354-430 C.E.) ọ ta nnọ ichọche na họ Uvie Ọghẹnẹ. Iroro ethọthọ itieye na e kẹ ichọche Kristẹndọm udu inọ u fo re a dhoma họ isuẹsu akpọ na. Yọ a gine su evaọ ikpe-udhusoi buobu, ẹsibuobu avọ obọ ogaga.—Eviavia 17:5, 18.
15. Ẹvẹ Ahwo Galesha 6:7 u bi ro rugba evaọ oma ichọche Kristẹndọm buobu?
15 Rekọ, evaọ inẹnẹ, ichọche na a bi vu oware nọ a kọ. (Ahwo Galesha 6:7) Ibuobu a gbe wo udu-esuo te epanọ a wo vẹre he, yọ ahwo rai a be dhẹ se ae ba. Onana o be romavia gaga evaọ ofẹ obọ Europe. Obe na Christianity Today, o ta nọ “iwou egagọ ilogbo erọ Europe e [gbẹ rrọ] iwou egagọ họ rekọ iwou nọ a rẹ jọ rawo eware anwae, iriughe ọvo i bi kpohọ etẹe.” A be jọ abọ ọfa akpọ na ruẹ oware ovona. Eme onana u bi dhesẹ inọ o rrọ obaro kẹ egagọ erue? Kọ i ti fu no fikinọ ahwo a be dhẹ no ai no? Kọ ẹvẹ onana u ti kpomahọ egagọ uzẹme?
Ruẹrẹ Oma Kpahe kẹ Ẹdẹ Ologbo Ọghẹnẹ
16. Fikieme obọ nọ a bi keke kẹ Babilọn Ologbo u ro fo ẹromuhọ?
16 Wọhọ epanọ iwiri gbe enwo nọ i bi no ugbehru ze u re dhesẹ nnọ ugbehru na o be te sa na, ere ọvona obọ nọ a bi si keke kẹ egagọ evaọ abọ akpọ na buobu u dhesẹ inọ a kele edẹ egagọ erue gba no. Kẹle na, Jihova o ti gele otu isuẹsu akpọ na re a kuomagbe raha ogberẹ abọ-ẹzi na, Babilọn Ologbo na. (Eviavia 17:15-17; 18:21) Kọ Ileleikristi uzẹme a rẹ dhozọ ọraha yena gbe abọ nọ o kiọkọ ọrọ ‘uye ulogbo’ nọ u ti lele iei na? (Matiu 24:21) Vievie! A te ghọghọ nọ Ọghẹnẹ o te bruoziẹ ọraha kpe irumuomu na. (Eviavia 18:20; 19:1, 2) Rehọ oriruo ọrọ Jerusalẹm ikpe-udhusoi ọsosuọ na gbe Ileleikristi nọ e jẹ rria etẹe.
17. Fikieme idibo ẹrọwọ Jihova a sae rọ rẹriẹ ovao dhe ekuhọ uyerakpọ nana ududu?
17 Okenọ egbaẹmo Rom a wariẹ Jerusalẹm họ evaọ 66 C.E., ozọ hayo idudu e ruọ Ileleikristi nọ i muẹrohọ otọ evaọ abọ-ẹzi oma ha. Fikinọ a je se Ẹme Ọghẹnẹ ziezi, a riẹ nnọ “ẹraha riẹ ọkẹle ino.” (Luk 21:20) A tẹ jẹ riẹ inọ Ọghẹnẹ o ti rovie edhere kẹ ae nọ a rẹ rọ dhẹ vabọ. Nọ edhere na o rovie, Ileleikristi a tẹ dhẹ. (Daniẹl 9:26; Matiu 24:15-19; Luk 21:21) Epọvo na re nẹnẹ, enọ e riẹ Ọghẹnẹ je bi yoẹme kẹ Ọmọ riẹ a rẹ sae rehọ ovao dhe ekuhọ uyerakpọ nana ududu. (2 Ahwo Tẹsalonika 1:6-9) Evaọ uzẹme, eva etoke uye ulogbo na, a te rehọ evawere ‘kpare uzou rai kpehru keme a riẹ nnọ esiwo rai ọ kẹle ino.’—Luk 21:28.
18. Ẹvẹ ohọre urere nọ Gọg ọ te wọ bru idibo Jihova na u ti ro kuhọ?
18 Nọ a tẹ raha Babilọn Ologbo na no, Setan, nọ a dhesẹ wọhọ Gọg ọrọ Magọg, ọ te wọ ohọre urere riẹ bru Isẹri Jihova nọ a rrọ dhedhẹ. Nọ a be te nyaze “wọhọ epanọ ẹgho o re ruru otọ” na, egbaẹmo Gọg a ti rẹro nnọ a be te tọlọ ahwo Ọghẹnẹ fihọ ẹkpa. Rekọ aro ọ te dhae! (Izikiẹl 38:14-16, 18-23) Jọn ukọ na o kere nọ: “Mẹ tẹ jẹ ruẹ odhiwu nọ o riefihọ, mẹ tẹ ruẹ esi ọfuafo jọ, ọnọ ọ keria e na, a re se i Ọwata gbe Uzẹme . . . Ọgbọdọ ọdada ologbo jọ o te hiolo nọ unu riẹ ze re ọ rehiẹ e kpe erẹwho na.” “Ovie ivie” nana nọ ọ goma thesiwa na o bi ti siwi idibo omarokpotọ Jihova o ve kpe ewegrẹ rai kpobi no. (Eviavia 19:11-21) Edhere igbunu nana oware nọ a ruẹ evaọ ẹrẹriẹ na u ti ro kuhọ!
19. Ẹvẹ obọkparọ Kristi u ti kpomahọ ilele omarokpotọ riẹ, kọ eme a rẹ daoma ru?
19 Ọwhewhe kẹ Jesu ọ “rẹ te jọ oma enọ e rọwo.” (2 Ahwo Tẹsalonika 1:10) Kọ whọ gwọlọ jọ usu enọ i ti dikihẹ avọ ọwhewhe bi rri Ọmọ Ọghẹnẹ nọ ọ te kparobọ na? Koyehọ whọ rẹ ruabọhọ bọ ẹrọwọ ra ga jẹ ‘ruẹrẹ oma kpahe, keme okenọ who roro ho Ọmọ ohwo ọ rẹ te tha.’—Matiu 24:43, 44.
Jaja Aro Vi
20. (a) Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ ovuhumuo mai kẹ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ omai na? (b) Didi enọ ma rẹ nọ oma mai?
20 ‘Ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ a be ta udu họ ahwo Ọghẹnẹ awọ ẹsikpobi re a jaja aro vi evaọ abọ-ẹzi. (Matiu 24:45, 46; 1 Ahwo Tẹsalonika 5:6) Kọ who wo ovuhumuo kẹ ekareghẹhọ ẹruoke nana? Kọ whọ be rehọ ae ru iruo nọ whọ tẹ be ma omaa eware nọ whọ rẹ rọ karo? Kọ whọ gbẹ nọ oma ra enọ nana: ‘Kọ me wo otoriẹ uvevẹ abọ-ẹzi kpahe eware nọ e rrọ akpọ na via na gbe nnọ Ọmọ Ọghẹnẹ o bi su evaọ obọ odhiwu? Kọ mẹ be rue riẹ nnọ ọ ruẹrẹ oma kpahe no re ọ wha oziẹ nọ Ọghẹnẹ o brukpe Babilọn Ologbo na gbe uyerakpọ Setan nọ u kiọkọ haro?’
21. Fikieme otujọ a gbẹ jaja aro vi epaọ ọsosuọ họ, kọ eme a re ru ovovẹrẹ?
21 Ejọ nọ e rrọ usu ahwo Jihova enẹna a gbẹ jaja aro vi evaọ abọ-ẹzi hi. Kọ o sae jọ nọ a kare odiri gbe ithihakọ, wọhọ ilele ọsosuọ Jesu jọ na? Kọ awaọruọ uzuazọ, isiuru-ekwakwa efe, hayo ukpokpoma u kpomahọ ae no? (Matiu 13:3-8, 18-23; Luk 21:34-36) Ẹsejọhọ eme jọ nọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ a kere e rrọ otu jọ obọ gaga. Otẹrọnọ enana jọ e via kẹ owhẹ no, ma ta udu họ owhẹ awọ inọ whọ rehọ ọwhọ ọjaja wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ jẹ lẹ se Jihova re o fi obọ họ kẹ owhẹ wariẹ wo usu okpekpe nọ o re gaga kugbei.—2 Pita 3:11-15.
22. Oghẹrẹ vẹ ẹmeọta kpahe ẹrẹriẹ na gbe eruẹaruẹ efa i kpomahọ owhẹ no?
22 Ẹrẹriẹ Jesu evaọ iraro ilele na ọ roma via evaọ okenọ a gwọlọ uduotahawọ. Nẹnẹ, ma wo oware jọ nọ o rro vi oyena nọ o rẹ bọ omai ga—orugba ọrọ oware nọ a kẹ ẹmẹvo riẹ evaọ ẹrẹriẹ na gbe orugba eruẹaruẹ efa buobu. Nọ ma bi roro kpahe orugba igbunu nana gbe otofa rai kpahe obaro na, joma rehọ udu mai kpobi wariẹ eme ọ Jọn ukọ na nọ ọ ta nọ: “Ami. Nyaze, Ọnowo Jesu!”—Eviavia 22:20.
[Oruvẹ-obotọ]
a Evaọ ẹvẹrẹ Griki ọsosuọ na, otofa gheghe ubiẹme nọ a jọ etenẹ fa “uye” na họ “edada eyẹ.” (Matiu 24:8, Kingdom Interlinear) Onana u dhesẹ nọ, wọhọ edada eyẹ, ebẹbẹ akpọ na i ti bu viere, ga viere, jẹ kpere viere, i ve ti kuhọ evaọ uye ulogbo na.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Evaọ etoke ikpe 1870 na, otoriẹ vẹ utu osese ọrọ emọ-uwuhrẹ Ebaibol jọ a wo kpahe ezihetha Kristi?
• Ẹvẹ oware nọ a ruẹ evaọ ẹrẹriẹ na o ro rugba no?
• Oghẹrẹ vẹ obokparọ Jesu u kpomahọ akpọ na gbe ukoko Ileleikristi na no?
• Eme ma re ru hrọ re ma sae jọ usu enọ e te zọ okenọ Jesu o ti ku obokparọ riẹ họ na?