Eware Nọ U Fo Nnọ Ma Rẹ Dhẹ Seba
“Whai emọ ibi! Ono ọ ghrẹ owhai nọ wha jẹ be dhẹ no ofu nọ ọ be tha?” —MAT. 3:7.
1. Fodẹ iriruo jọ nọ e rrọ Ebaibol na kpahe ahwo nọ a dhẹ.
EME ọ rẹ ziọ owhẹ iroro nọ who te yo ẹme na “dhẹ”? Ahwo jọ a rẹ sae jọ iroro rai ruẹ Josẹf ẹghele na nọ ọ be dhẹ siọ aye Pọtifa ba, ọnọ ọ jabọ kru ei inọ o lelie ei wezẹ. (Emu. 39:7-12) Iroro amọfa e rẹ sai kpohọ Ileleikristi nọ e dhẹ no Jerusalẹm evaọ ukpe ọ 66 C.E., enọ i yoẹme kẹ unuovẹvẹ Jesu inọ: “Nọ wha rẹ te ruẹ Jerusalem nọ itu ẹmo e wariẹ họ, kẹsena . . . e nọ e rọ evaọ Judia evẹ dhẹ kpo igbehru, . . . enọ e rọ ẹwho ho a gbẹ ruọ eva riẹ hẹ.”—Luk 21:20, 21.
2, 3. (a) Eme o lẹliẹ Jọn Ọhọahwo-Ame na whọku isu egagọ na? (b) Ẹvẹ Jesu ọ rọ tua unuovẹvẹ nọ Jọn ọ kake kẹ na?
2 Iriruo nọ ma jọ etenẹ fodẹ na yọ iriruo ahwo nọ a rẹro ruẹ okenọ a jẹ dhẹ. Nẹnẹ na, o gwọlọ ovẹrẹ gaga mi Ileleikristi uzẹme nọ e rrọ enwene orẹwho kpobi evaọ akpọ na re a dhẹ evaọ edhere ẹwoho. Edhere otiọna Jọn Ọhọahwo-Ame na ọ rọ rehọ ẹme na “dhẹ” rọ ta ẹme. Usu ahwo nọ a jẹ nya bru Jọn ze họ isu egagọ ahwo Ju enọ e jọ ẹro obọ rai kiẹrẹe je roro nọ a gwọlọ ekurẹriẹ hẹ. A je rri ahwo gheghe na vo, enọ e jẹ họ-ame ro dhesẹ ekurẹriẹ rai. Jọn ọ tẹ gbaudu fere eviẹhọ isu egagọ na via inọ: “Whai emọ ibi! Ono ọ ghrẹ owhai nọ wha jẹ be dhẹ no ofu nọ ọ be tha? Wha mọ ibi nọ i te ekurẹriẹ.”—Mat. 3:7, 8.
3 Orọnikọ odhẹ nọ a rẹ rọ ẹro ruẹ Jọn ọ jẹ ta kpahe na ha. Ọ jẹ vẹvẹ ai unu kpahe ẹdhoguo jọ nọ ọ be tha, ẹdẹ ofu; ọ tẹ vuẹ isu egagọ na vevẹ inọ otẹrọnọ a gwọlọ zọ evaọ ẹdẹ yena, a rẹ mọ ibi nọ i re dhesẹ nọ a kurẹriẹ no. Uwhremu na, Jesu ọ tẹ rọ aruọwha whọku isu egagọ na, keme uruemu ojihẹ rai u dhesẹ nnọ Ẹdhọ họ ọsẹ rai. (Jọn 8:44) Be tua unuovẹvẹ nọ Jọn ọ kake kẹ na, Jesu o te se ai “emọ ibi” jẹ nọ ae nọ: “Ẹvẹ wha sae te rọ va obrukpe uwhu [Gehena] abọ?” (Mat. 23:33) Eme họ otofa “Gehena” nọ Jesu ọ fodẹ na?
4. Eme họ otofa “Gehena,” o nọ Jesu ọ rọ ta ẹme na?
4 Gehena yọ ukiekpotọ nọ o jọ otafe igbẹhẹ Jerusalẹm, onọ a jẹ hae jọ mahe erara gbe erao nọ i whu no. Jesu ọ rehọ Gehena ro dhesẹ uwhu ebẹdẹ bẹdẹ. (Rri ẹwẹ-obe avọ 27.) Onọ nọ ọ nọ isu egagọ na sọ a sae te va uwhu Gehena abọ na, u dhesẹ nnọ isu egagọ na a fo uwhu ebẹdẹ bẹdẹ.—Mat. 5:22, 29.
5. Ẹvẹ okpẹtu nọ Jọn avọ Jesu a vẹvẹ unu kpahe na o rọ ze?
5 Isu egagọ ahwo Ju a fiba izieraha rai ẹkwoma Jesu gbe ilele riẹ nọ a je kpokpo. Uwhremu na, wọhọ epanọ Jọn avọ Jesu a kẹ unuovẹvẹ riẹ na, ẹdẹ ofu Ọghẹnẹ ọ tẹ ze. Evaọ oke oyena, Jerusalẹm gbe Judia ọvo “ofu nọ ọ be tha” nọ Jọn ọ fodẹ na o te jọ, fikiere o lọhọ re a dhẹ noi. Ofu na ọ ze nọ egbaẹmo Rom a raha Jerusalẹm avọ etẹmpol riẹ evaọ 70 C.E. “Uye” nọ o rro te enẹ u ri te Jerusalẹm ẹdọvo ho. A kpe ahwo buobu, je mu ibuobu kpohọ igbo. Onana yọ oriruo ọraha nọ o rrọ obaro hẹrẹ ibuobu nọ i se omarai Ileleikristi gbe ahwo egagọ efa kpobi.—Mat. 24:21.
Dhẹ no Ofu nọ Ọ Rrọ Obaro Tha Na
6. Eme o roma via evaọ udevie ukoko Ileleikristi ọsosuọ na?
6 Ejọ evaọ usu Ileleikristi ọsosuọ na a zihe ruọ ikọ erue je si ahwo jọ lele oma. (Iruẹru 20:29, 30) Okenọ ikọ Jesu a gbẹ jọ akpọ, a jọ ọzadhe kẹ ikọ erue yena, rekọ nọ a whu no, eko Ileleikristi erue buobu e tẹ roma via. Nẹnẹ, ichọche buobu e riẹ nọ i bi se omarai Ileleikristi, rekọ iwuhrẹ rai e rọwokugbe ohwohwo ho. Ebaibol na i dhesẹ oghẹrẹ nọ isu egagọ Kristẹndọm e te rọ roma via, o se rai kpobi nnọ “ohwo uzioraha” gbe ‘ọmọ ọraha na ọnọ Ọnowo Jesu ọ te raha eva oke ẹtha riẹ.’—2 Tẹs. 2:3, 6-8.
7. Fikieme odẹ na “ohwo uzioraha” o ro fo isu-egagọ Kristẹndọm?
7 Isu egagọ Kristẹndọm ginọ ahwo muomu, keme a rehọ iwuhrẹ, edẹ-eriosehọ, gbe iruemu nọ e wọso Ebaibol viẹ ima ahwo buobu họ no. Wọhọ isu egagọ nọ Jesu o brukpe na, egegagọ ọgbọna kpobi nọ a rrọ abọjọ “ọmọ ọraha na,” a te rẹriẹ ovao ku ọraha ababọ ẹruore ẹkparomatha. (2 Tẹs. 1:6-9) Kọ eme o te via kẹ ahwo nọ isu-egagọ Kristẹndọm gbe ilorida egagọ erue efa a su thọ no? Re ma kuyo onọ nana, joma tẹme kpahe eware nọ e via nọ a raha Jerusalẹm no evaọ 607 B.C.E.
“Dhẹ no Udevie Ahwo Babilọn”
8, 9. (a) Ovuẹ vẹ Jerimaya ọ vuẹ ahwo Ju nọ e jọ igbo eva obọ Babilọn? (b) Nọ ahwo Midia avọ Pasia a fi Babilọn kparobọ no, odhẹ vẹ uvẹ riẹ u rovie fihọ?
8 Jerimaya ọ ruẹaro kpahe ọraha Jerusalẹm nọ o roma via evaọ 607 B.C.E. Ọ ta nọ a ti mu ahwo Ọghẹnẹ kpohọ igbo rekọ a ti zihe ziọ otẹwho rai nọ “udhukpe-osa gbe ikpe” e tẹ vrẹ no. (Jeri. 29:4, 10) Uwhremu na, Jerimaya ọ tẹ vuẹ uwou se ahwo Ju nọ a mu kpohọ obọ Babilọn; a rẹ kẹnoma kẹ egagọ erue nọ e rrọ Babilọn. Enẹ a sae rọ ruẹrẹ oma kpahe re a sai zihe ziọ obọ Jerusalẹm te wariẹ mu egagọ efuafo họ nọ oke u te te. Ere o ginẹ via nọ ahwo Midia avọ Pasia a nwani fi Babilọn kparobọ no evaọ 539 B.C.E. Sairọs II ovie Pasia na o te woro uzi inọ jọ ahwo Ju a zihe kpo re a nyae wariẹ etẹmpol Jihova bọ evaọ Jerusalẹm.—Ẹzra 1:1-4.
9 Idu ahwo Ju buobu a rọ uvẹ nana zihe kpo. (Ẹzra 2:64-67) A tẹ rọ enẹ ru eruẹaruẹ Jerimaya gba, onọ o gwọlọ mi ai nnọ a rẹ dhẹ kpohọ obọfa. (Se Jerimaya 51:6, 45, 50.) Orọnikọ ahwo Ju na kpobi o lọhọ kẹ hẹ re a nya ugbothabọ na zihe kpobọ Jerusalẹm gbe Juda. Enọ e daji Babilọn, wọhọ Daniẹl ọruẹaro nọ ọ kpako no na, a re wo eghale Jihova, thakpinọ a ruabọhọ egagọ uzẹme nọ ehri riẹ o rrọ obọ Jerusalẹm, jẹ kẹnoma kẹ egagọ erue erọ Babilọn.
10. “Eware aghọ” vẹ “Babilọn ologbo na” o bi ru?
10 Nẹnẹ, ima-idu ahwo buobu a rrọ egagọ erue sa-sa, enọ i muhọ no Babilọn anwae ze. (Emu. 11:6-9) A se egagọ itieye na kpobi “Babilọn ologbo na, oni igberẹ, avọ eware aghọ akpọ na.” (Evia. 17:5) U kri no nọ egagọ erue a be rọ tha isu akpọ nana uke. Usu “eware aghọ” nọ ọ reabe rai no họ emo buobu nọ a fi nọ a jọ kpe ima ahwo gbidi gbidi no “eva akpọ na.” (Evia. 18:24) “Eware aghọ” efa họ emaha nọ a be gbadu, gbe iruemu ọfariẹ-ogbe efa nọ ilorida ichọche a bi ru, ghele na yọ egbẹgwae ichọche a be kẹ ae uvẹ. Agbẹta nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ be te rọ raha egagọ erue kpobi no otọakpọ na.—Evia. 18:8.
11. Taure a tẹ te raha Babilọn Ologbo na, owha-iruo vẹ Ileleikristi uzẹme a wo?
11 Ileleikristi uzẹme nọ e riẹ onana, a wo owha-iruo nọ a rẹ rọ vẹvẹ enọ e gbẹ rrọ Babilọn Ologbo na unu. Edhere jọ nọ a re ro ru onana họ ẹghale Ebaibol gbe ebe efa nọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ na o kere, ọrigbo nọ Jesu o ro mu re “nọ oke u te ọ rehọ emu” abọ-ẹzi kẹ idibo riẹ na. (Mat. 24:45) Nọ ahwo a te dhesẹ isiuru kpahe ovuẹ Ebaibol na, ma re ru ọruẹrẹfihotọ re ma rọ ẹkwoma uwuhrẹ Ebaibol fi obọ họ kẹ ae. Ma rẹro nnọ a ti vuhu epanọ o r’oja te mu re a dhẹ no Babilọn Ologbo na taure oke o tẹ te vabọ.—Evia. 18:4.
Kẹnoma kẹ Ẹdhọgọ
12. Ẹvẹ Ọghẹnẹ o rri emema nọ a rẹ gọ?
12 Uruemu otọtọ ofa jọ nọ a be jọ Babilọn Ologbo na ru họ emema nọ a be gọ. Ọghẹnẹ o se rai ‘eware etọtọ’ gbe “edhọ.” (Izie. 29:17) Ahwo kpobi nọ a gwọlọ ru eva were Ọghẹnẹ a rẹ kẹnoma kẹ edhọgọ, yọ onana o rọwo kugbe ẹme nọ Ọghẹnẹ ọ ta inọ: “Mẹ họ Jihova. Oye họ odẹ mẹ; mẹ rẹ rọ oruaro mẹ kẹ omọfa ha, yọ mẹ rẹ rọ ujiro nọ u te omẹ kẹ emema nọ a kare gbe he.”—Aiz. 42:8, NW.
13. Eghẹrẹ edhọgọ nọ a rẹ kaki rri mu hu vẹ u fo nọ ma rẹ kẹnoma kẹ?
13 Ebaibol na e tẹ jẹ ta kpahe eghẹrẹ edhọgọ nọ a rẹ kaki rri mu hu. Wọhọ oriruo, o ta nọ eware amọfa egwọlọ yọ “edhọ egọ.” (Kọl. 3:5) Eware amọfa egwọlọ họ nọ ohwo ọ tẹ be gwọlọ oware nọ a kẹ riẹ udu inọ o wo ho. (Ọny. 20:17) Ukọ-odhiwu nọ o zihe ruọ Setan Ẹdhọ na ọ gwọlọ nọ a gọe wọhọ epanọ a be gọ Ọghẹnẹ Erumeru na. (Luk 4:5-7) Onana o lẹliẹ e riẹ wọso Jihova jẹ viẹ Ivi họ re o wo isiuru oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe inọ o dhobọte he. A sae jẹ ta nọ Adamu ọ gọ ẹdhọ, keme isiuru oriobọ nọ ọ rọ gwọlọ jọ kugbe aye riẹ o rro riẹ obọ vi ẹme nọ o re yo kẹ Ọsẹ oyoyou obọ odhiwu riẹ. Wo ohẹriẹ, ahwo kpobi nọ a gwọlọ dhẹ vabọ no ẹdẹ ofu Ọghẹnẹ a rẹ rọ eva rai kpobi gọe hrọ a vẹ jẹ whaha eware amọfa egwọlọ.
Dhẹ Kẹnoma kẹ Ọfariẹ-Ogbe
14-16. (a) Fikieme Josẹf ọ jẹ rrọ emamọ oriruo kẹ omai? (b) Ma te wo isiuru ọfariẹ-ogbe, eme ma re ru? (c) Ẹvẹ ma sae rọ dhẹ kẹnoma kẹ ọfariẹ-ogbe?
14 Se Ahwo 1 Kọrint 6:18. Okenọ aye Pọtifa ọ jẹ lẹliẹ Josẹf, Josẹf ọ dhẹ se iẹe ba. Oriruo nọ o fihotọ kẹ Ileleikristi nọ e rọo no gbe enọ e re rọo ho u woma kẹhẹ! O rrọ vevẹ inọ eware nọ e via vrẹ no nọ i dhesẹ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o rri owezẹ kugbe ohwo nọ ọ rrọ ọrivẹ orọo ohwo ho i kpomahọ iroro Josẹf. Ma tẹ gwọlọ koko ujaje na inọ ‘si oma no egbegbe’ koyehọ ọfariẹ-ogbe, ma rẹ whaha uruemu kpobi nọ o rẹ kpare isiuru owezẹ evaọ oma ohwo nọ ọ rrọ ọrivẹ-orọo mai hi. Ebaibol e ta k’omai nnọ: “Kpe abọ akpọ nọ e ro oma rai no: igberedia, egbegbe, urusio nọ o rẹ vrẹ ẹta, eware iyoma eguọlọ, gbe eware amọfa eguọlọ, onọ orọ edhọ egọ. Fiki enana ofu Ọghẹnẹ ọ jẹ be tha.”—Kọl. 3:5, 6.
15 Muẹrohọ inọ ‘ofu Ọghẹnẹ ọ be tha.’ Ahwo buobu evaọ akpọ na a wo isiuru ọfariẹ-ogbe, yọ a bi gine gbe ọfariẹ. Fikiere, u fo re mai Ileleikristi ma lẹ kẹ obufihọ Ọghẹnẹ gbe ẹzi ọfuafo riẹ, re isiuru ọfariẹ-ogbe e siọ omai ba ẹkpọ. Fiba onana, Ebaibol nọ ma re wuhrẹ gbe iwuhrẹ Ileleikristi nọ ma rẹ nya, avọ usiuwoma nọ ma rẹ ta kẹ ahwo u re fi obọ họ k’omai ‘nya evaọ ẹzi.’ Onana o vẹ te lẹliẹ omai whaha “urusio uwo.”—Gal. 5:16.
16 Evaọ uzẹme, ma te bi rri ifoto ẹbẹba, yọ ma be ‘nya evaọ ẹzi hi.’ Epọvo na re, Oleleikristi kpobi ọ rẹ yọroma kpahe ese ebe, ugheriwo, gbe ezọgaviẹ kẹ eware nọ e rẹ kpare isiuru owezẹ. O rẹ jẹ thọ re “erezi” Ọghẹnẹ a rọ eware itieye na ta emiehwẹ hayo rehọ ae gbiku. (Ẹf. 5:3, 4) Kọ enẹ ma re ro dhesẹ kẹ Ọsẹ oyoyou mai inọ ma ginẹ gwọlọ zọ evaọ ofu riẹ nọ ọ be tha na jẹ rria akpọ ọkpokpọ okiẹrẹe na.
Whaha ‘Uyoyou Igho’
17, 18. Fikieme ma jẹ whaha ‘uyoyou ugho’?
17 Evaọ ileta ọsosuọ riẹ se Timoti, Pọl ọ fodẹ ehri-izi nọ e rẹ kpọ erigbo nọ e rrọ Ileleikristi, enọ o sae jọnọ ejọ rai a je rẹro osohwa fiki epanọ enọ e dẹ rai e jọ Ileleikristi. Yọ o sae jẹ jọnọ ejọ evaọ usu rai a gwọlọ rehọ iruo Ọghẹnẹ kọ okọ. Pọl ọ tẹ vẹvẹ ai unu re a seba eroro inọ “oreva Ọghẹnẹ uruo yọ edhere nọ a jẹ ruẹ erere” orọ ekwakwa efe. Ẹsejọhọ “uyoyou kpahe igho” o jẹ wha ẹbẹbẹ nana ze, onọ o rẹ sae raha uruemu ohwo, te o fe hayo o yogbe.—1 Tim. 6:1, 2, 5, 9, 10.
18 Kọ whọ sai roro ku iriruo ahwo jọ evaọ Ebaibol na enọ e raha usu rai kugbe Ọghẹnẹ fiki ‘uyoyou igho’ hayo fikinọ a you eware nọ e r’oja tere he nọ a rẹ sae rọ ugho dẹ? (Jos. 7:11, 21; 2 Iv. 5:20, 25-27) Pọl ọ ta kẹ Timoti nọ: “Whẹ nọ rọ ohwo Ọghẹnẹ, kiukeku enana kpobi; dhẹgbalọ ẹrẹreokie, oreva Ọghẹnẹ uruo, orọwọ, uyoyou, edikihẹ whawha, gbe oma-urokpotọ.” (1 Tim. 6:11) U wuzou re ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ zọ evaọ ẹdẹ ofu nọ ọ be tha na o fi ohrẹ yena họ iruo.
“Si Omano Urusio Ogena”
19. Eme izoge kpobi a gwọlọ?
19 Se Itẹ 22:15. Ugheghẹ nọ o rrọ udu ọmoha o rẹ sae su ei thọ lọlọhọ. Oware jọ nọ o rẹ sai fi obọ họ kẹe whaha onana họ ehrẹ nọ i no Ebaibol ze. Emoha Ileleikristi nọ esẹgbini rai e rrọ ukoko na ha a be daoma kiẹ ijaje Ebaibol via, je fi ai họ iruo. Emoha efa a rẹ sae jọ ukoko na wo erere nọ a tẹ gaviezọ kẹ ohrẹ areghẹ enọ e kpako evaọ abọ-ẹzi. Makọ oghẹrẹ ohwo nọ ọ kẹ ohrẹ na kpobi kẹhẹ, ohrẹ Ebaibol o rẹ sai su kpohọ evawere evaọ enẹna gbe obaro.—Hib. 12:8-11.
20. Eme u re fi obọ họ kẹ izoge si oma no isiuru eware iyoma?
20 Se 2 Timoti 2:20-22. Izoge buobu nọ e kezọ kẹ uvi ohrẹ hẹ, a kie ruọ eware igheghẹ no, wọhọ ẹzi oma uhrowo, ọfariẹ-ogbe, uyoyou igho, gbe omaweromẹ nọ u fioka ha. Enana họ “urusio ogena” nọ Ebaibol e ta nọ ma si oma no na. Re a sai si oma no enana, uzoge Oleleikristi ọ rẹ kẹnoma kẹ oghẹrẹ usu kpobi nọ o rẹ sae lẹliẹe wo isiuru eware iyoma. Ohrẹ jọ nọ u re fi obọ họ gaga họ onọ o ta inọ a kuomagbe “otu nọ ọ be rehọ eva efuafo se odẹ Ọnowo na” re a gbẹ gọ Ọghẹnẹ.
21. Obọdẹ eyaa vẹ Jesu Kristi ọ yaa kẹ ilele riẹ nọ e wọhọ igodẹ?
21 Ma tẹ make rrọ emaha hayo ekpako, ma gbẹ be gaviezọ kẹ ahwo nọ a gwọlọ su omai thọ họ u dhesẹ nọ ma gwọlọ jọ usu ilele Jesu nọ e wọhọ igodẹ nọ e rẹ ‘dhẹ kẹnoma kẹ uru e rara.’ (Jọn 10:5) Rekọ, re ma zọ evaọ ẹdẹ ofu Ọghẹnẹ, o gwọlọ vi eware iyoma nọ ma rẹ kẹnoma kẹ. Ma re wo uruemu-ezi hrọ. Ma te jọ uzoẹme nọ o rrọ aro na ta kpahe iruemu-ezi ihrẹ jọ nọ ma re wo. U fo gaga re ma gbẹ riẹ kpahe onana, keme Jesu ọ yaa obọdẹ eyaa nana: “Mẹ kẹ [igodẹ mẹ] uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, a rẹ sai whuẹ hẹ, ohwo ọvo ọ rẹ sae tehe ai no omẹ obọ họ.”—Jọn 10:28.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Unuovẹvẹ vẹ Jesu ọ rọ kẹ isu egagọ?
• Okpẹtu vẹ o rrọ obaro hẹrẹ ima ahwo buobu nẹnẹ?
• Edhọgọ nọ a rẹ kaki rri mu hu vẹ ma rẹ dhẹ seba hrọ?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 8, 9]
Eme o rẹ ziọ owhẹ iroro nọ who te yo ẹme na “dhẹ”?