UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • w14 6/15 ẹwẹ. 8-11
  • Fiobọhọ kẹ Ibe Ileleikristi nọ Orọo Rai O Fa No—Evaọ Oghẹrẹ Vẹ?

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Fiobọhọ kẹ Ibe Ileleikristi nọ Orọo Rai O Fa No—Evaọ Oghẹrẹ Vẹ?
  • Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2014
  • Izoẹme-Esese
  • Onọ O Wọhọ E Riẹ
  • IRORO ETHỌTHỌ NỌ E RẸ VỌ OHWO UDU
  • ẸBẸBẸ EPANỌ A RẸ RỌ WARIẸ WO IRORO IWOMA
  • NỌ OHWO O TE WO ỌKORA JE BI RORO NỌ A BE DAEZỌ RIẸ HẸ
  • Oware nọ O rẹ Via kẹ Emọ nọ Orọo O tẹ Fa
    Obufihọ Rọkẹ Uviuwou
  • Eme Me re Ru Otẹrọnọ Ọsẹgboni Mẹ A be Fa Orọo?
    Izoge
Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2014
w14 6/15 ẹwẹ. 8-11

Fiobọhọ kẹ Ibe Ileleikristi nọ Orọo Rai O Fa No Evaọ Oghẹrẹ Vẹ?

Aye nọ ọ be sasa oniọvo ọmọtẹ nọ orọo riẹ o fa no oma

Ẹsejọhọ whọ riẹ ahwo jọ nọ orọo rai o fa no. O sae ginẹ jọ ere keme erọo buobu e be fa nẹnẹ. Wọhọ oriruo, ekiakiẹ jọ nọ a ru evaọ Poland i dhesẹ nọ ahwo nọ a rrọ ikpe 30 nọ orọo rai u te oware wọhọ ikpe esa rite ikpe ezeza no, erọo ibuobu rai e be fa. Dede na, orọnọ ahwo nọ a rrọ ikpe nana ọvo oware nana o be via kẹ hẹ.

Ukoko jọ nọ a re se Institute for Family Policy evaọ obọ Spain o niyẹrẹ nọ: “Ekiakiẹ jọ nọ a ru i dhesẹ nọ a tẹ ghale ahwo nọ a rọo no [evaọ Europe] kpohọ abava, abọvo erọo na e te fa.” Ere ọvona o rrọ evaọ erẹwho efa nọ i rovie aro no.

IRORO ETHỌTHỌ NỌ E RẸ VỌ OHWO UDU

Eme ọ rẹ whae ze nọ ohwo o je wo iroro ethọthọ okenọ orọo riẹ o tẹ fa? Aye jọ nọ ọ rẹ kẹ ahwo ohrẹ kpahe orọo evaọ obọ Europe ọ ta nọ: “Orọo-ofa u re dhesẹ kẹ akpọ nọ usu ọzae avọ aye na o fa no, yọ onana o rẹ da gaga.” Aye na ọ ta re nọ, ẹsibuobu “ofu o re dhe ohwo na, ọ rẹ vioja, oma o rẹ vuẹe, yọ o re roro nọ ẹruore ọ gbẹ rrọ kẹe he.” Ẹsejọ, onana o rẹ whae ze nọ ọ rẹ rọ jọ udu riẹ roro nọ u ti woma re o tube thuru whu. “Nọ okọto o tẹ fa orọo no, ohwo nọ orọo riẹ o fa na ọ rẹ rẹriẹ ovao dhe iroro ethọthọ efa. O re roro nọ o gbe wo ohwo hayo oware ovo ho, iroro nọ e rẹ sae jariẹ udu họ: ‘Enẹna nọ orọo mẹ o fa no na, kọ ẹvẹ ahwo a ti rri omẹ ? Eme mẹ rrọ uzuazọ ru?’”

Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Ewa ọ ta kpahe epanọ o jariẹ oma ikpe jọ nọ i kpemu inọ: “Nọ orọo mai o fa no, oma o jẹ vuomẹ gaga okenọ ahwo nọ ma gbẹ rrọ okegbe gbe ibe-iruiruo mẹ a jẹ hai dhesẹ omẹ ‘aye nọ ọzae ọ se.’ Yọ o jẹ hai ru eva dha omẹ gaga. Mẹ ọvo mẹ jọ ọsẹ gbe oni kẹ emọ esese ivẹ nọ e jọ omẹ obọ.”a Adam nọ ọ jọ ọkpako ukoko ikpe ikpegbivẹ nọ a jẹ hae kẹ adhẹẹ ziezi ọ ta epanọ o jariẹ oma nọ orọo rai o fa no inọ: “Ẹsejọ ofu ọ jẹ hai dhe omẹ keme me ku ọghọ mẹ kufiẹ no, yọ o jẹ hae lẹliẹ omẹ gwọlọ siomano ahwo.”

ẸBẸBẸ EPANỌ A RẸ RỌ WARIẸ WO IRORO IWOMA

Fikinọ a be ruawa inọ a riẹ epanọ odẹ ọ te jọ họ, o rrọ bẹbẹ kẹ otujọ nọ orọo rai o make fa kri no re a wariẹ wo iroro iwoma. A rẹ sai tube roro nọ amọfa a be daezọ rai hi. Ohwo jọ nọ ọ rẹ jọ ebe-usi kere kpahe orọo ọ ta nọ okenọ orọo o tẹ fa no, o rẹ gwọlọ nọ ahwo nọ orọo rai o fa na “a nwene uruemu rai je wuhrẹ epanọ ae ọvo a re ro ku ebẹbẹ rai họ.”

Stanisław nọ orọo riẹ o fa re ọ ta nọ: “Nọ orọo mẹ avọ aye mẹ o fa, ọ jẹ k’omẹ uvẹ ruẹ emetẹ ivẹ mẹ hẹ. Onana o tẹ lẹliẹ omẹ roro nọ uvumọ ohwo o gbe wo ọdawẹ kẹ omẹ hẹ, gbe nọ Jihova ọ gbẹ be daezọ mẹ gbe he. Uzuazọ u gbe je si omẹ urru hu. Nọ oke o be nyaharo na, mẹ tẹ te ruẹ nọ me je roro thọ gaga.” Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Wanda nọ orọo riẹ o fa re ọ jẹ ruawa gaga kpahe epanọ odẹnotha ọ te jọ, ọ ta nọ: “Me je roro nọ oke o be nyaharo na, amọfa, makọ ibe Ileleikristi mẹ dede a te gbẹ daezọ mẹ avọ emọ mẹ hẹ. Rekọ obọnana me bi ro vuhumu nọ inievo na a gine fiobọhọ kẹ omẹ avọ emọ mẹ gaga okenọ mẹ jẹ daoma epanọ emọ na a rẹ rọ daji edhere Jihova na.”

Eme ahwo nana i re fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ nọ oma o rẹ jọ ahwo jọ ọkọkora nọ orọo rai o tẹ fa no. A rẹ sai roro nọ a gbe fioka ha, inọ amọfa a ti gbe se ai gboma ha. A rẹ sae jẹ fo amọfa. O rẹ tubẹ whae ze nọ a re ro roro nọ inievo ukoko na a wo ọdawẹ hẹ. Rekọ oware nọ o via kẹ Stanisław avọ Wanda na u dhesẹ nọ ahwo nọ orọo rai o fa no a re vuhumu uwhremu na nọ inievo nọ e rrọ ukoko na a be daezọ rai. Evaọ uzẹme, ibe Ileleikristi a daoma gaga no evaọ ẹruorote inievo nọ orọo rai o fa no, o tẹ make rọnọ inievo itienana a be hai muẹrohọ omodawọ nana ẹsiẹsiẹ hẹ.

NỌ OHWO O TE WO ỌKORA JE BI RORO NỌ A BE DAEZỌ RIẸ HẸ

Kareghẹhọ nọ ghelọ epanọ ma daoma te kẹhẹ, ahwo nọ orọo rai o fa a rẹ jọ ọkora n’oke t’oke. Inievo-emetẹ a rẹ mai wo ọkora je roro nọ umutho ahwo jọ ọvo a be daezọ rai. Alicja ọ ta nọ: “Ikpe eree e ruemu no anwẹnọ orọo mẹ o rọ fa na. Ghele na, me re gbe roro ẹsejọ nọ me fioka ha. Evaọ oke utionana, o rẹ jọ omẹ oma nọ akpọ o kuomẹ no, u ve ru nọ me re ro kpohọ oria mẹ sa nyae viẹ.”

Dede nọ eware nọ ma jọ etenẹ ta na e rẹ sae via kẹ ohwo nọ orọo riẹ o fa, Ebaibol na ọ ta nọ u fo ho re ohwo ọ jọ orọ obọriẹ. Nọ ohwo o te gbobọnẹ ujaje nana, o rẹ sae whae ze nọ o re ro “mukpahe oziẹ okiẹrẹe kpobi.” (Itẹ 18:1) Dede na, u fo nọ ohwo nọ ọ rrọ ọkora ọ rẹ kareghẹhọ nọ o rrọ oware areghẹ hẹ re aye ọ hae nya bru ọzae hayo re ọzae ọ hae nya bru aye kẹ ohrẹ hayo omosasọ, keme ọ tẹ be hai ru ere o rẹ sae wha isiuru obẹlẹ ze.

Ibe Ileleikristi mai nọ orọo rai o fa no a rẹ sae jọ ọkora, dheva, ruawa, je tube roro nọ ohwo ọvo ọ be daezọ rai hi. Ma tẹ riẹ nọ a rẹ sai wo ebẹbẹ itiena, yọ o rẹ jọ bẹbẹ kẹ ae re a fi ai kparobọ, u fo nọ ma rẹ daoma fiobọhọ kẹ ae jẹ rọ ere rọ aro kele Jihova. (Ol. 55:22; 1 Pita 5:6, 7) O rẹ sai mu omai ẹro nọ obọ kpobi nọ ma fihọ kẹ ae o te were ae gaga. Ẹhẹ, a te ruẹ nọ ohwo ọ rẹ sae ginẹ jọ ukoko na wo obufihọ mi uvi egbẹnyusu.—Itẹ 17:17; 18:24.

a Ma nwene edẹ na jọ.

Eriwo Owowa Kpahe Orọo-Ofa

Fiki oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe orọo, idibo Jihova a re rri orọo jeve jeve he. Wọhọ oriruo, Ọghẹnẹ ọ ta evaọ obe Malakae 2:16 nọ: “Orọwo nọ o rẹ hẹriẹ o rẹ dha omẹ eva.” Oware ovo nọ Ikereakere na o kuvẹ nọ a rẹ sae rọ fiki riẹ fa orọo họ, nọ ọrivẹ-orọo ohwo o te bruẹnwae. Fikiere, o rẹ thọ gaga nọ ohwo o te bi roro nọ ọ rẹ fa orọo kugbe ọrivẹ-orọo riẹ nọ o bruẹnwae he, yọ ẹsejọhọ ọ be ma omaa orọo kugbe omọfa.—Emu. 2:22-24; Izie. 5:21; Mat. 19:4-6, 9.

Rekọ orọo ohwo o tẹ fa fikinọ ọrivẹ-orọo riẹ o bruẹnwae, inievo nọ e rrọ ukoko na a rẹ rọ uketha kẹ ibe Oleleikristi otiọye na. A rẹ dao ẹgba rai kpobi re a fiobọhọ kẹ oniọvo nọ abọ riẹ ọ fo nọ ọ rrọ ọkora, jẹ rọ ere rọ aro kele Jihova.—Ol. 34:15, 18; Aiz. 41:10.

ẸVẸ WHỌ SAI RO FIOBỌHỌ?

Kọ whọ sai fiobọhọ? Eme whọ rẹ sai ru ro fiobọhọ kẹ ahwo nọ a wo otiọ ebẹbẹ nọ ma jọ uzoẹme nana fodẹ na? Roro kpahe oware nọ Ebaibol ọ ta, re whọ jẹ ruẹ epanọ Ileleikristi jọ a ro fiobọhọ no.

Hae gaviezọ avọ orimuo. (Itẹ 16:20, 23)

Whọ riẹ nọ orọo o tẹ fa, ohwo nọ orọo riẹ o fa na ọ rẹ gwọlọ ta ẹme buobu kpahe oware nọ o soriẹ nọ orọo na o rọ fa ha. Yọ uzẹme riẹ họ, whọ tẹ rọ ofu dhesẹ evedha ra via, ewoma o re noi ze he. (Itẹ 12:25; Rom 12:15) Ẹme nọ Michał nọ o fiobọhọ kẹ Adam nọ ma fodẹ no vẹre na ọ ta u dhesẹ nọ ohwo ọ rẹ sae gaviezọ avọ ọdawẹ je rri oware mu ghele o tẹ make rọnọ a ta eware buobu kpahe oware nọ o via na ha. Ọ ta nọ: “Mẹ daoma fiobọhọ kẹ Adam ruẹ no inọ evaọ okenọ nọ ọ tẹ rrọ ọkora, nọ ofu o bi dhei, ọ sae ta ẹme jọ kẹ omẹ nọ ọ rẹ vioja riẹ uwhremu na.” Fikiere Michał o te ru ei vẹ kẹ Adam nọ orọnikọ ọyomariẹ ọ gwọlọ riẹ oware kpobi kpahe oware nọ o via na ha. Ghele na, ọ romatotọ gaviezọ kẹe. Ewoma ọ rẹ sai noi ze otẹrọnọ ma re lele oniọvo otiọye ta ẹme taure ewuhrẹ o te ti muhọ hayo nọ ọ tẹ fa no. Ma sae nọe nọ: “Ẹvẹ eware e rrọ nẹnẹ?” Nọ ọ tẹ kẹ omai uyo no, ma sae ta ẹme wọhọ: “Mẹ riẹ nọ eware e dina kiehọ kẹ owhẹ tere he. Ivie whọ sae jomẹ riẹ nọ who te roro ku oghẹrẹ jọ nọ me re ro fiobọhọ.”

Dhesẹ ọdawẹ. (Fil. 2:4)

Mirosław ọ ta nọ: “Mẹ avọ aye mẹ ma ruẹrẹ oke họ nọ ma re ro fiobọhọ kẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ orọo riẹ o fa. Wọhọ oriruo, ma ruẹrẹ ugodi ẹthẹ riẹ kẹe ẹdẹjọ. Ma te je fiobọhọ wọe nyae ruẹ edọkita.” Enana e sae jọ eware esese, rekọ e jọ obufihọ kẹe gaga. Oniọvo-ọmọtẹ nọ ọzae-avọ-aye nana a fiobọhọ kẹ na ọ tẹ rọ ẹrera mu emamọ iroro họ ewo. O te mu iruo ọkobaro họ uwhremu na, ọmọtẹ riẹ nọ ọ rrọ ikpe ikpegbọvo ọ tẹ họ-ame.

Ọzae avọ aye nọ a bi fiobọhọ kẹ oniọvo ọmọtẹ nọ orọo riẹ o fa no

Fiobọhọ kẹ ohwo nọ orọo riẹ o fa riẹ nọ Jihova o wo otoriẹ oware nọ o via na.

Ohwo na o te bi roro nọ o fioka ha, fiobọhọ kẹe riẹ nọ Ọghẹnẹ o rri odibo riẹ kpobi ghaghae. Ẹhẹ, otẹrọnọ “emevra” gheghe e rrọ ghaghae evaọ obọriẹ, a gbe du ta ha, ma ghare thesiwa evaọ obọ Jihova. (Mat. 10:29-31) Jihova ‘ọ rẹ kiẹ ibiudu,’ fikiere ọ rẹ sae riẹ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ ahwo nọ orọo rai o fa. O re kiukeku idibo riẹ hẹ. (Itẹ 17:3; Ol. 145:18; Hib. 13:5) Fikiere, nọ who bi dhesẹ ọdawẹ kẹ ohwo na, fiobọhọ kẹe riẹ nọ, uyoyou nọ o wo kẹ uzẹme na, gbe oma nọ ọ be dawo evaọ egagọ Ọghẹnẹ o da Ọghẹnẹ ẹro fia.—Fil. 2:29.

Tuduhọ oniọvo nọ orọo riẹ o fa na awọ nọ o dikihẹ ga evaọ ukoko Jihova.

Nọ iroro ethọthọ e tẹ vọ ahwo jọ udu, ewuhrẹ ọnya ọ rẹ gbẹ ruọ ae oma ha. Rekọ uzedhe iwuhrẹ na họ oware nọ o rẹ kẹ ohwo ọbọga. (1 Kọr. 14:26; Ol. 122:1) O roja gaga nọ ekpako na a re fiobọhọ evaọ abọ nana. Wanda nọ ma fodẹ ẹsiẹe na ọ ta nọ: “Ma gbẹ be kareghẹhọ obọ nọ ekpako na a fihọ kẹ omai.”

Tuduhọ oniọvo nọ orọo riẹ o fa awọ inọ ọ hae lẹ, ru uwuhrẹ Ebaibol omobọ-ohwo, je roro didi kpahe eware nọ o wuhrẹ, re ọ rọ ere ru usu riẹ kugbe Jihova ga. (Jem. 4:8)

Dede nọ Jihova họ Ọghẹnẹ Erumeru na yọ obọ odhiwu ọ rrọ, ọ be daezọ “ọnọ o wo ẹzi owhrori nọ ọ rọ oma kpotọ, jẹ [be] dhozọ ẹme [Riẹ].” Fiobọhọ kẹ ohwo nọ orọo riẹ o fa na wo otoriẹ onana, je ru ei riẹ epanọ u re ro fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ be hae rọ ẹkwoma olẹ gbe uwuhrẹ omobọ mai si kẹle Ọghẹnẹ.—Aiz. 66:2.

Ta kẹe nọ whọ gwọlọ nọ wha kuomagbe kpohọ usiuwoma hayo ruẹrẹ oma kpahe kẹ ewuhrẹ.

Inievo emezae ivẹ nọ e rrọ usiuwoma

Onana u ti fiobọhọ kẹ oniọvo nọ orọo riẹ o fa na wo udu nọ o bi thihakọ oware nọ o via kẹe na. Marta o fiobọhọ kẹ ibe oniọvo-ọmọtẹ riẹ jọ nọ o wo ajọwha gaga kẹ iruo Uvie na nọ ọkora ọ da oma fia okenọ orọo riẹ o fa. Marta ọ ta nọ: “Mẹ jẹ hai kuomagbei kpohọ usiuwoma ota n’oke t’oke. Eva e jẹ hae were omai nọ ma te le itee nọ ma fihọ kugbe t’obọ. Ẹsejọ ma re kuomagbe ruẹrẹ oma kpahe kẹ iwuhrẹ, kẹsena ma ve there emu nọ ma rẹ re kugbe.”

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa