Eme Whọ Rẹ Ta kẹ Ohwo nọ Ọ Se Ẹrria Ọghẹnẹ?
1 “Mẹ yọ ohwo nọ ọ se ẹrria Ọghẹnẹ,” ere profẹsọ obọ Poland jọ ọ ta kẹ imishọnare jọ evaọ Africa. Dede na, oniọvo-ọmọtẹ na ọ sae t’ẹme kugbe aye na jẹ kẹe obe na Life—How Did It Get Here? By Evolution or by Creation? Okenọ imishọnare na o zihe evaọ oka nọ o kẹle riẹ, prọfẹsọ na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Mẹ gbẹ rrọ ohwo nọ ọ se ẹrria Ọghẹnẹ hẹ!” O se oma obe Creation na soso reno, ọ tẹ yare obe uwuhrẹ Ebaibol. Kọ eme whọ rẹ sai ru re whọ kparobọ evaọ isẹri-ise kẹ ahwo nọ a ta nọ a rọwo Ọghẹnẹ hẹ? Orọ ọsosuọ, roro kpahe ẹjiroro sa-sa nọ e soriẹ nọ ahwo a rẹ rọ ta ere.
2 Eware nọ E rẹ Wha Seba-Ẹrọwo Ze: Orọnikọ enọ e se ẹrria Ọghẹnẹ kpobi a rehọ iroro yena yọrọ họ. Ibuobu i wo oghẹrẹ egagọ jọ jẹ rọwo Ọghẹnẹ evaọ okejọ. Dede na, ẹyao ọgaga hayo ebẹbẹ uviuwou hayo oghẹrẹ edhọ okienyẹ nọ a rọ ẹro ruẹ i whrehe ẹrọwọ rai. Rọkẹ amọfa, ogha-ewuhrẹ nọ a bi wuhrẹ evaọ isukulu ọ ewuhrẹ okpehru o kpomahọ ẹjiroro rai kpahe Ọghẹnẹ yoyoma. Muẹrohọ iriruo ahwo jọ nọ a se ẹrria Ọghẹnẹ nọ a wo ẹrọwọ ọgaga fihọ Jihova Ọghẹnẹ uwhremu na je zihe ruọ Isẹri riẹ.
3 A yẹ aye jọ evaọ Paris avọ ẹyao ọ enwa nọ o re mi ohwo ogaga. Dede nọ ọ họ-ame wọhọ ohwo Kathọlik, o whowho oma riẹ nnọ ọ se ẹrria Ọghẹnẹ. Okenọ ọ nọ izerẹ-eyae na oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ k’uvẹ re a yẹe avọ ẹyao otiọye, a tẹ kuyo nnọ: “Fikinọ o you owhẹ.” Ọ rọwo ẹme yena nọ ọ kare-iroro na ha. Ofa, roro kpahe ọmoha jọ evaọ Finland nọ a ta nọ o wo ẹyao iwo-oma nọ a rẹ sai siwi hi nọ a fihọ akaba-ọmo. Oni riẹ ọ rehọ iẹe se ohwo Ichọche-ẹzi jọ nọ ọ ta nọ o re siwi ahwo nọ a be mọ. Rekọ uvumọ usiwo igbunu o via ha. Fikiere, ọmoha na o te si isiuru no Ọghẹnẹ no je zihe ruọ ohwo nọ ọ se ẹrria Ọghẹnẹ.
4 A yọrọ ọzae jọ evaọ Honduras wọhọ ohwo Kathọlik rekọ o te wuhrẹ eriariẹ-ididi ọ Uzuazọ Eware-Iwokugbe gbe ẹsiọ ẹrria Ọghẹnẹ. Nọ ewuhrẹ yunivasiti ọrọ eghrorotha ohwo-akpọ o mu ei ẹro, o gbe wo isiuru kpahe Ọghẹnẹ hẹ. Epọvo na re, a yọrọ aye obọ United States jọ wọhọ ohwo ichọche ọ Methodist. Evaọ ekọleji, o wuhrẹ ogha-ewuhrẹ ọ iroro gbe uruemu ahwo-akpọ. Ẹvẹ u ro kpomahọ orọwọ riẹ? Ọ ta nọ: “Evaọ etoke uvewhru ọvuọvo a raha ẹrọwọ kpobi nọ me wo kpahe egagọ no.”
5 Ẹnyate Ibiudu Ahwo Oruọzewọ: O rẹ were ahwo buobu nọ a ta nọ a rọwo Ọghẹnẹ hẹ na re a riẹ sọ ifue jọ e riẹ kẹ ebẹbẹ ẹyao, ababọ okugbe uviuwou, ẹdhoguo-okienyẹ, gbe eware itieye efa. A wo uvi isiuru kpahe eduku iyo kẹ enọ wọhọ: ‘Fikieme eyoma ọ jẹ rrọ?’ ‘Fikieme eware iyoma e jẹ via kẹ ahwo owoma?’ gbe ‘Eme họ otofa uzuazọ?’
6 A yọrọ ọzae gbe aye uwou-orọo jọ nọ e be rria Switzerland wọhọ ahwo nọ a se ẹrria Ọghẹnẹ. Oke ọsosuọ nọ a wha uzẹme na se ai, uyo rai o jọ gẹgẹle. Rekọ a wo ebẹbẹ egaga a tẹ jẹ jiroro orọo-ofa. Okenọ Isẹri na a wariẹ weze bru ai, a te dhesẹ kẹ imava-orọo na no Ebaibol ze kpahe epanọ a re ro fi ebẹbẹ rai kparobọ. Ehrẹ obọdẹ nọ e rrọ Ikereakere na i te gbe imava-orọo na unu, a tẹ rọwo nọ a ru uwuhrẹ Ebaibol kugbe ai. Orọo rai u te kru ga, a nyaharo evaọ abọ-ẹzi, a tẹ họ-ame.
7 Oware nọ Whọ rẹ Sae Ta kẹ Ohwo nọ Ọ Se Ẹrria Ọghẹnẹ: Nọ ohwo jọ ọ tẹ ta k’owhẹ nọ ọ se ẹrria Ọghẹnẹ, daoma gwọlọ riẹ oware nọ ọ jẹ ta ere. Kọ fiki ewuhrẹ nọ o wo, ebẹbẹ nọ i te rie no, hayo ọviẹwẹ gbe iwuhrẹ erue ọ egagọ nọ ọ ruẹ no? Whọ rẹ sae nọe nọ: “Ere whọ rọwo n’otọ ze?” hayo “Fikieme whọ jẹ ta ere?” Uyo riẹ u ti fiobọhọ k’owhẹ riẹ ẹme nọ whọ rẹ ta. O tẹ gwọlọ avro okokodo, obe ọ Is There a Creator Who Cares About You? na o sai fiobọhọ.
8 Whọ sai lele ohwo nọ ọ se ẹrria Ọghẹnẹ t’ẹme ẹkwoma onọ inọ:
◼ “Kọ whọ sai roro no ẹdẹjọ inọ: ‘Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, fikieme uye-oruẹ gbe ẹdhoguo-okienyẹ i je bu akpọ na te enẹ?’ [Kuvẹ kẹ uyo.] Kọ mẹ sai dhesẹ eriwo Ebaibol na kpahe ẹme ọnana k’owhẹ?” Se Jerimaya 10:23. Nọ who te sei no, nọe epanọ o roro kpahe oria ikere na. Kẹsena who ve dhesẹ ẹwẹ-obe avọ 16 gbe 17 evaọ ibroshọ ọ Will There Ever Be a World Without War? na kẹe. Hayo, ukpoye, whọ rẹ sae rehọ uzoẹme avọ 10 orọ obe ọ Creator na ro ruiruo. Zizie ei re ọ rehọ obe na je sei.—Rọkẹ iroro-ejẹ efa, rri obe ọ Reasoning na, ẹwẹ-obe avọ 150-151.
9 Uzẹme, orọnikọ ahwo kpobi nọ a se ẹrria Ọghẹnẹ a te jẹ uzẹme na rehọ họ. Rekọ u re no ibuobu eva ze re a roro kpahe eriwo ọfa. Rehọ iroro-egbagba, ẹtẹzẹ gbe, maero, ẹgba Ẹme Ọghẹnẹ na ro fiobọhọ kẹ ae re a ruẹ uzẹme na.—Iruẹru 28:23, 24; Hib. 4:12.