Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AKPE 2-8
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | DANIẸL 7-9
“Daniẹl Ọ Ruẹaro Kpahe Okenọ Mesaya na Ọ te rọ Tha”
it-2 902 ¶2
Ekpoka Udhosa Gbikpe
A voro iruthọ gbe Izieraha no.
Uwhu Jesu, ẹkparomatha riẹ, gbe oma nọ ọ rọ via kẹ ọsẹ riẹ evaọ obọ odhiwu, ‘u ku iruthọ họ je voro imuemu mai no.’ (Da 9:24) Ọvọ uzi na ọ fere izieraha ahwo Ju via, je dhesẹ ai fihọ irumuomu, a te brukpe ai fikinọ a zue ọvọ na. Rekọ epanọ uzioraha u “vihọ” te fiki Uzi Mosis nọ a raha, ere ọvona aruoriwo Ọghẹnẹ gbe ohrọ riẹ u vihọ te re ẹkwoma Mesaya na. (Rom 5:20) Fiki idhe ẹtanigbo Mesaya na, a rẹ sai voro izieraha orumuomu nọ o kurẹriẹ no, a vẹ rọ uye nọ o hae tei vẹre rọvrẹ riẹ.
it-2 900 ¶7
Ekpoka Udhosa Gbikpe
Mesaya na Ọ Romavia Evaọ Urere ‘Ekpoka Udhosa Gbizii.’ “Ekpoka udhosa gbivẹ” na, e rrọ abọjọ ekpoka udhosa gbikpe na (Da 9:25), yọ eye i ti lele “ekpoka ihrẹ” na. Fikiere, nọ umuo okenọ “ẹme na ọ rọ via” re a ruẹrẹ Jerusalẹm họ jẹ wariẹ e bọ rite okenọ ‘Mesaya Osu na’ ọ te tha, o te jọ “ekpoka” 7, gbe ekpoka 62 hayo “ekpoka” 69, koyehọ ikpe 483—nọ u muhọ evaọ ukpe 455 B.C.E. rite 29 C.E. Nọ u gine te uvewhru 29 C.E., Jesu ọ tẹ họ-ame, a tẹ rọ ẹzi ọfuafo wholo ei je mu iruo odibọgba riẹ họ wọhọ ‘Mesaya Osu na.’—Luk 3:1, 2, 21, 22.
it-2 901 ¶2
Ekpoka Udhosa Gbikpe
A “si ọnọ a wholo na no” evaọ abọvo ẹkpoka na. Gebriẹl ọ gbẹ ta haro nọ: “Nọ ekpoka udhosa gbivẹ na e vrẹ no, a veti si ọnọ a wholo na no, o ti wo oware ovo ho.” (Da 9:26) Ginọ ere o via, nọ ‘ekpoka ihrẹ gbe ekpoka udhosa gbivẹ’ na i gine kuhọ no, koyehọ enwenọ ikpe esa gbe ubro nọ i lele rie, a te kpe Kristi evaọ ehru ure-oja, ọ tẹ rehọ oma riẹ kpobi rọ hwosa ẹtanigbo na fiki ahwo akpọ. (Aiz 53:8) Imuẹro i dhesẹ nọ Jesu ọ rehọ abọvo “ẹkpoka” na ruiruo odibọgba riẹ. Wọhọ oriruo, evaọ ubrobọ ekuhọ 32 C.E., Jesu ọ kẹ ọtadhesẹ jọ, onọ ọ jọ rehọ ahwo Ju dhesẹ ure ifigi nọ o mọ uvumọ ubi hi evaọ “ikpe esa” soso. (wawo Mt 17:15-20; 21:18, 19, 43) Ọruẹrẹ ọgbọ na ọ tẹ ta kẹ ọnọ o wo ọgbọ na nọ: “Olori, nyase iẹe ba ukpe ọvo ofa re mẹ tọe wariẹ jẹ whẹ ẹkpẹ ezuzu fihọ iẹe. O tẹ mọ ubi evaọ obaro, yọ u woma; rekọ o gbẹ mọ họ, who ve koi fihọ otọ.” (Luk 13:6-9) O wọhọ nọ Jesu ọ be ta kpahe etoke odibọgba riẹ evaọ orẹwho yena nọ o rọwo kurẹriẹ hẹ na, yọ okenọ ọ jẹ rọ ta ẹme na, o ru iruo odibọgba na te ikpe esa no be ruọ ukpe avọ ene.
it-2 901 ¶5
Ekpoka Udhosa Gbikpe
“Abọvo ẹkpoka na” ọ te jọ enwenọ udevie ikpe ihrẹ hayo nọ ikpe esa gbe ubro evaọ udevie “ẹkpoka” ikpe na e tẹ vrẹ no. Otẹrọnọ “ẹkpoka” ọrọ avọ udhosa gbikpe na o muhọ evaọ ubrobọ ekuhọ 29 C.E. na, nọ a jọ họ Jesu ame je zihe ruọ Kristi na, kiyọ abọvo ẹkpoka na (ikpe esa gbe ubro) o ti kri te obọ emuhọ 33 C.E., hayo etoke Ọnyavrẹ (Nisan 14) ukpe yena. Wọhọ epanọ ukeledẹ Gregory u dhesẹ, o wọhọ nọ ẹdẹ yena o kie fihọ Ane 1, 33 C.E. (Rri LORD’S EVENING MEAL [Time of Its Institution].) Pọl ukọ na ọ vuẹ omai nọ Jesu ‘ọ nyaze ti ru oreva Ọghẹnẹ,’ re ọ rehọ ere ‘si ọruẹrẹfihotọ ọsosuọ na no [koyehọ idheidhe gbe akpẹwẹ nọ a je ru lele Uzi na] jẹ rehọ ọrọ avọ ivẹ na mu.’ O ru onana ẹkwoma oma obọriẹ nọ o ro dheidhe.—Hib 10:1-10.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Okevẹ a rọ rehọ “emamọ oria ẹri” na mu, wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ eva Daniẹl 9:24?
Daniẹl 9:24-27 yọ eruẹaruẹ kpahe ẹromavia ‘Mesaya Osu na’—Kristi na. Fikiere, eromuo “emamọ oria ẹri” nọ a ruẹaro riẹ na orọnikọ u dhesẹ eromuo ubrukpẹ Ọrẹri Erẹri ọrọ etẹmpol obọ Jerusalẹm na ha. Ukpoye, ẹme na “emamọ oria ẹri” u dhesẹ aruẹri obọ odhiwu ọrọ Ọghẹnẹ—Ọrẹri Erẹri obọ odhiwu na—evaọ etẹmpol abọ-ẹzi ologbo ọrọ Jihova na.—Ahwo Hibru 8:1-5; 9:2-10, 23.
Okevẹ etẹmpol abọ-ẹzi Ọghẹnẹ o ro mu iruo họ? Whaọ, roro oware nọ o via evaọ okenọ Jesu ọ rehọ oma riẹ kẹ evaọ ame-ọhọ evaọ 29 C.E. No oke oyena vrẹ evaọ uzuazọ riẹ, Jesu o ru eme ọ Olezi 40:6-8 na gba. Evaọ uwhremu na Pọl ukọ na o te dhesẹ nọ Jesu ọ lẹ se Ọghẹnẹ nọ: “Iwẹegọ gbe idhe whọ guọlọ erae he, rekọ oma whọ ruẹrẹ kpahe kẹ omẹ.” (Ahwo Hibru 10:5) Jesu ọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ‘ọ gwọlọ họ’ re a gbẹ hai dheidhe erao eva etẹmpol Jerusalẹm. Ukpoye, Jihova ọ ruẹrẹ ugboma ohwo-akpọ ogbagba họ kẹ Jesu re o ro dheidhe. Bi dhesẹ isiuru udu riẹ, Jesu ọ ta haro nọ: “Riri, mẹ ze ti ru o rọ eva ra, O Ọghẹnẹ.” (Ahwo Hibru 10:7) Kọ didi owọ Jihova ọ jẹ? Usiuwoma Matiu o ta nọ: “Nọ ọ jẹ họ Jesu ame no, Ọ tẹ nwane va no ame ze, koyehọ ihru i rovie, ọ tẹ ruẹ Ẹzi Ọghẹnẹ nọ Ọ be tha wọhọ erueruẹ, o te kiemu uzou riẹ; koyehọ uru jọ u no ehru ze nọ, ‘Ọnana họ Ọmọ oyoyou mẹ, ọnọ ọ were omẹ hrọ.’”—Matiu 3:16, 17.
Ọjẹrehọ Jihova Ọghẹnẹ ọrọ oma nọ Jesu o ro dheidhe u dhesẹ nọ a rehọ agbada-idhe nọ ọ rro vi agbada-idhe nọ ọ jọ etẹmpol Jerusalẹm na vi no. Onana họ agbada-idhe “oreva” Ọghẹnẹ, hayo ọruẹrẹfihotọ kẹ ọjẹrehọ uzuazọ ohwo-akpọ Jesu wọhọ idhe. (Ahwo Hibru 10:10) Ẹzi ọfuafo nọ a rọ rehọ Jesu mu u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rehọ ọruẹrẹfihotọ etẹmpol abọ-ẹzi riẹ kpobi mu no. Fikiere, eva oke ame-ọhọ Jesu, a ro wholo oria ẹria obọ odhiwu ọ Ọghẹnẹ, hayo hẹriẹe, wọhọ “emamọ oria ẹri” evaọ ọruẹrẹfihotọ etẹmpol abọ-ẹzi ologbo na.
Oruvẹ no Obe Daniẹl Ze
Ọvọ vẹ ọ gbẹ jọ iruo rite urere ẹkpoka avọ 70 nọ i dikihẹ kẹ ikpe na, hayo eva ukpe ọ 36 C.E.? A si ọvọ Uzi na notọ evaọ 33 C.E. nọ a kare Jesu fihọ ure-oja. Rekọ ẹkwoma ọvọ nọ Jihova ọ re kugbe Abraham na nọ Ọ kuvẹ nọ o gbẹ jọ iruo rọkẹ emọ Izrẹl rite ukpe 36 C.E., ọ rọ ere fiba oke aruoriwo nọ o dhesẹ kẹ ahwo Ju na fikinọ a rrọ emọ uyẹ Abraham. Ọvọ nọ Jihova ọ re kugbe Abraham na ọ gbẹ rrọ iruo kẹ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ.’—Ahwo Galesha 3:7-9, 14-18, 29; 6:16.
AKPE 9-15
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | DANIẸL 10-12
“Jihova Ọ Ruẹ Epanọ Uzuazọ Ivie E te Jọ”
Ivie Ivẹ nọ I bi Fiẹmo
5 Ivie esa ọsosuọ na họ Sairọs Ologbo na, Cambyses II, gbe Dariọs I (Hystaspes). Nọ orọnọ emerae ihrẹ ọvo Bardiya (hayo ẹsejọhọ ohwo ẹghẹ jọ nọ a re se Gaumata) o su na, eruẹaruẹ na o kele esuo ọkpẹkpẹ riẹ na ha. Evaọ 490 B.C.E., ovie avọ esa na, Dariọs I, ọ tẹ gwọlọ vẹruọ Grisi evaọ orọ avọ isiava. Dede na, a te fi ahwo Pasia kparobọ riẹriẹriẹ eva Marathon a tẹ dhẹ kpohọ Esia Minor. Dede nọ Dariọs ọ roma totọ ruẹrẹ oma kpahe re ọ wariẹ họre Grisi, ọ sae wọ ohọre na via ha taure o te ti whu ikpe ene evaọ obaro riẹ. O te vu ohọre na wa kẹ ọmọ riẹ nọ ọ rehọ ẹta riẹ, ovie “avọ ene” na, Xerxes I. Ọye họ Ahasuerọs ovie nọ ọ rọo Ẹsta na.—Ẹsta 1:1; 2:15-17.
6 Xerxes I o ghine “nyuhu uvie Grisi kpobi,” koyehọ, ewho nọ i ru uvie Grisi via. Obe na The Medes and Persians—Conquerors and Diplomats o ta nọ: “Avọ okpuru kẹ ọkwa, Xerxes ọ tẹ rọ orọ otọ gbe abade wọ ẹmo ze.” Herodotus, ogbiku Griki, ọrọ ikpe-udhusoi avọ isoi B.C.E. na, o kere nọ “uvumọ ohọre nọ o ga vi onana o rọ họ.” Ikere riẹ i dhesẹ nọ isoja abade riẹ i “bu te ezae 517,610. Unu egbaẹmo owotọ riẹ i bu te 1,700,000; enọ e be dhẹ enyenya 80,000; fibae ahwo Arab nọ e rẹ dhẹ kamẹl, gbe ahwo Libia nọ e rẹ jọ akẹkẹ họre, enọ me roro nọ i bu te 20,000. Fikiere unu egbaẹmo otọ gbe abade na kpobi i bu te ezae 2,317,610.”
Ivie Ivẹ nọ I bi Fiẹmo
8 “Kẹsena ovie ọgaga o reti muẹ, ọnọ ọ rẹ te rehọ ogaga ulogbo ro suẹ, nọ o reti ruẹ oreva riẹ ọvo,” ere ẹnjẹle na ọ ta. (Daniẹl 11:3) Alekzanda nọ ọ kpako te ikpe 20 na o te ‘mu’ wọhọ ovie Masidonia evaọ 336 B.C.E. O ghine zihe ruọ “ovie ọgaga”—Alekzanda Ologbo na. Nya lele ẹjiroro ọsẹ riẹ, Philip II, ọ tẹ rehọ ewho Pasia evaọ Udevie Ovatha-Ọre na. Nọ a fa ithẹ Yufretis avọ Taigris vrẹ, ezae 47,000 riẹ a tẹ vaha ogbaẹmo 250,000 ọ Dariọs III eva Gaugamela. Fikiere, Dariọs ọ tẹ dhẹ, a te kpei, onana u te ku uhie isu Pasia họ. Grisi o te zihe ruọ ogaga akpọ, Alekzanda ọ tẹ ‘rehọ ogaga su je ru oreva riẹ ọvo.’
Ivie Ivẹ nọ I bi Fiẹmo
11 Nọ Alekzanda o whu no, a tẹ “ghale [uvie riẹ] kpohọ ibienyẹ ene akpọ na.” Iletu-emo riẹ buobu a tẹ jẹ whọ evaọ ekwotọ nọ a je hrowu. Antigonus I, oletu-ẹmo nọ o tuẹro ọvo, ọ tubẹ gwọlọ epanọ o re ro su uvie Alekzanda kpobi. Rekọ a tẹ jọ ẹmo kpei eva Ipsus evaọ Phrygia. Evaọ ukpe 301 B.C.E., iletu-ẹmo ene Alekzanda a te muọ ẹkwotọ ologbo nọ olori rai o fi kparobọ họ esu. Cassander o je su Masidonia gbe Grisi. Lysimachus o te je su Esia Minor gbe Thrace. Seleucus I Nicator ọ rehọ Mẹsopotemia gbe Siria. Yọ Ptolemy Lagus o te je su Ijipti avọ Palẹstain. Evaọ orugba ẹme eruẹaruẹ na, uvie ulogbo Alekzanda o tẹ ghale fihọ ivie Grisi ene
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Jihova Ọ y’Eyaa Osohwa Obọdẹ Kẹ Daniẹl
18 Obe Daniẹl u kuhọ avọ ovojọ ọ usu eyaa iwoma nọ Ọghẹnẹ ọ yaa kẹ ohwo-akpọ no. Ẹnjẹle Jihova ọ ta kẹ Daniẹl nọ: “Who veti dikihẹ [eria] nọ a ghale kẹ owhẹ evaọ urere edẹ na.” Eme họ otọ ẹme ẹnjẹle na? Whaọ, nọ ‘eriosehọ’ nọ ọ fodẹ na o rọ uwhu na, eyaa na inọ Daniẹl o re ti “dikihẹ” evaọ obaro u re vevẹ—ẹkparomatha! Evaọ uzẹme, ewena-isukulu jọ a ta nọ Daniẹl uzou avọ 12 a jọ ruẹ eme ivevẹ ọsosuọ kpahe ẹkparomatha na nọ a re duku evaọ Ikereakere Hibru na. (Daniẹl 12:2) Rekọ a jọ onana ta thọ. Daniẹl ọ riẹ ziezi kpahe ẹruore ẹkparomatha na no vẹre.
AKPE 16-22
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | HOSIA 1-7
“Jihova Ọ rẹ rọ Uyoyou-Ẹwo Zaharo Ho—Kọ Owhẹ?”
Jọ “Uwuhrẹ Uwowou” O Kpọ Ẹrọo Ra
18 U fo re uyoyou-ẹwo u dhesẹ oma via evaọ oghẹrẹ nọ ma bi yeri kugbe ibe Ileleikristi. Makọ evaọ oke obẹbẹ, o gwọlọ nọ uyoyou-ẹwo u re dhesẹ oma via evaọ ẹmeunu mai. Eva e dha Jihova okenọ uyoyou-ẹwo emọ Izrẹl o jọ wọhọ “ewhrọwhrọ irioke” nọ i re kri hi. (Hos. 6:4, 6) Evaọ abọdekọ riẹ, eva e rẹ were Jihova kpahe ohwo nọ o re dhesẹ uyoyou-ẹwo ẹsikpobi. Muẹrohọ epanọ ọ rọ ghale enọ i dhesẹ okwakwa-aghae nana.
Oruvẹ no Obe Hosia Ze
6:6. Ohwo ọ tẹ be ruabọhọ uzioraha yọ ọ kare uvi uyoyou kẹ Ọghẹnẹ. U wo epanọ ọ rẹ jọ egagọ Ọghẹnẹ lahiẹ oma te nọ a jẹ kpairoro vrẹ uruemu nana ha.
Ẹmeoyo Ra Ọ Rrọ Jihova Oja
7 Evaọ ẹme nana, kareghẹhọ nọ Jihova ọ vuẹ idibo riẹ eva oke anwae inọ ẹmeoyo o tube wuzou vi idhe erao. (Itẹ 21:3, 27; Hosia 6:6; Matiu 12:7) Fikieme o rọ jọ ere, kpakiyọ Jihova ọye ọ ta kẹ ahwo riẹ nọ a dheidhe itieye na? Whaọ, ẹjiroro vẹ ahwo na a je ro dheidhe itieye na? Kọ a je dheidhe yena ro ru Ọghẹnẹ eva were? Manikọ thakpinọ a dheidhe na ọvo wọhọ epaọ uruemu? Nọ odibo Ọghẹnẹ ọ tẹ ginẹ gwọlọ ru ei eva were, ọ rẹ roma totọ ru oware kpobi nọ Ọghẹnẹ o juzi riẹ. Orọnikọ erao nọ a re ro dheidhe kẹ Ọghẹnẹ o rrọ okpoware jọ kẹe he, rekọ ẹmeoyo mai yọ oware oghaghae jọ nọ ma sae kẹe wọhọ okẹ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Hosia Ze
1:7—Okevẹ a rọ riohrọ uwou Juda je siwi iei? Onana o via evaọ ukpe ọ 732 B.C.E., evaọ edẹ Hẹzikaya Ovie na. Oke oyena Jihova o ro bru ohọre nọ ahwo Asiria a jẹ wọ ze Jerusalẹm dhe, nọ ọ rehọ ẹnjẹle ọvo kpe egbaẹmo ewegrẹ nọ i bu te 185,000 eva aso ọvo. (2 Ivie 19:34, 35) Jihova ọ tẹ rehọ enẹ siwi Juda, orọnikọ ẹkwoma “uzei, hayo ọgbọdọ hayo ẹmo, hayo anyenya, hayo ahwo nọ a rẹ dhẹ enyenya” ha rekọ ẹkwoma ẹnjẹle.
Eruẹaruẹ Hosia I re Fi Obọ Họ Kẹ Omai Lele Ọghẹnẹ Nya
16 Ọghẹnẹ o ru eyaa riẹ nana gba re: “Me re ti ru owhẹ avọ erao ẹwọ gbe evra obọ ehru, te emerao nọ i re siẹ eva otọ ria kugbe eva ẹdẹ ọyena. Me reti wiri uzei na, gbe ọgbọdọ na, je si ẹmo no otọ na, me veti ru owhai keria avọ omofọwẹ.” (Hosia 2:18) Okiọkotọ ahwo Ju nọ a zihe kpohọ ẹwho rai na a jọ otọ omofọwẹ, erao e jọ imuozọ kẹ ai vievie he. Eruẹaruẹ nana i wo orugba re evaọ 1919 C.E., okenọ okiọkotọ Izrẹl abọ-ẹzi a ro wo ufuoma no ‘Babilọn Ologbo na,’ uvie-ulogbo egagọ erue akpọ-soso. Enẹna a be rria avọ ufuoma jẹ be reawere aparadase abọ-ẹzi kugbe egbẹnyusu rai nọ i wo ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ. Uruemu erao o rrọ udevie Ileleikristi uzẹme nana ha.—Eviavia 14:8; Aizaya 11:6-9; Ahwo Galesha 6:16.
g05 9/8 12 ¶2
Okenọ Udhedhẹ O te Jọ Akpọ na Soso
Evaọ uzẹme, akpọ na ọ te vọ avọ udhedhẹ, keme Ọghẹnẹ o ti wuhrẹ ahwo riẹ epanọ a sae rọ rẹrote okegbe nọ a be rria. Ọghẹnẹ “o ti ru” erao ẹwọ rria dhedhẹ kugbe ahwo akpọ.—Ho 2:18; Emu 1:26-28; Aiz 11:6-8.
AKPE 23-29
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | HOSIA 8-14
“Kẹ Jihova Onọ O Mai Woma”
Idhe nọ e rẹ were Ọghẹnẹ
U te no ere no, Ebaibol na ọ ta nọ Jihova o re rri eme ujiro mai wọhọ idhe nọ ma bi dhe kẹe. Hosia ọruẹaro na ọ rehọ ‘ujiro nọ u bi no unu mai ze’ dhesẹ eruẹ ọpoporiẹ, koyehọ Jihova o re rri ujiro nọ u bi no unu mai wọhọ obọdẹ idhe nọ e rẹ were iẹe. (Hosia 14:2) Pọl ukọ na ọ tuduhọ Ileleikristi obọ Hibru awọ nọ: “Dhe idhe ajiri kẹ Ọghẹnẹ ẹsikpobi, koyehọ unu mai nọ ma re ro whowho odẹ riẹ via evaọ ẹgbede.” (Ahwo Hibru 13:15) Nẹnẹ, Isẹri Jihova a be rọ utho ẹgba rai kpobi ta usiuwoma je bi wuhrẹ ahwo erẹwho na re a zihe ruọ ilele. (Matiu 24:14; 28:19, 20) A bi dheidhe ujiro kẹ Ọghẹnẹ te aso te uvo evaọ akpọ na soso.—Eviavia 7:15.
jd 87 ¶11
Gọ Jihova Evaọ Oghẹrẹ nọ Ọ Gwọlọ
11 Hosia 14:9 u fiobọhọ kẹ omai riẹ irere nọ i re te omai nọ ma te bi koko izi Ọghẹnẹ. Eghale gbe irere buobu i re te omai nọ ma tẹ be dao utho ẹgba mai kpobi koko izi Jihova. Fikinọ ọye ọ ma omai, ọ riẹ omai te otọ. Oware kpobi nọ ọ vuẹ omai nọ ma ru o rrọ rọkẹ ewoma mai. Joma rehọ oriruo dhesẹ usu nọ o rrọ udevie mai gbe Ọghẹnẹ, joma rehọ omoto avọ ohwo nọ o ku rie dhesẹ iẹe. Ohwo nọ o ku omoto ọ riẹ epanọ omoto na gbe ekwakwa riẹ kpobi e rrọ. Ọ riẹ okenọ a re ro nwene ọyẹle omoto na. Eme ọ rẹ sae via kẹ omoto na otẹrọnọ ma bi gbolo aro kẹ ehrẹ nọ ọ kẹ omai kpahe omoto na, fikinọ omoto na o ri wo ẹbẹbẹ ọvuọvo ho? O te raha oke he, ẹjini riẹ ọ vẹ te raha kuotọ, omoto na ọ gbẹ dhẹ hẹ. Ere ọvona o rrọ kẹ omai re. Ọnọ ọ ma omai na ọ kẹ omai ijaje nọ ma re koko. U re woma kẹ omai nọ ma te bi koko ai. (Aizaya 48:17, 18) Nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ ewoma mai ọ gwọlọ, u ti ru omai dao utho ẹgba mai kpobi re ma ru oware nọ ọ gwọlọ kpobi.—Olezi 112:1.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
“Idhere Ọnowo na I Kiete”
7 Jihova o rẹro nnọ ma rẹ rehọ egagọ efuafo kẹe evaọ edhere ọfuafo nọ o kare eviẹhọ. Dede na, Izrẹl o zihe ruọ “ure-evaene nọ o mọ ubi ufofe.” Ahwo Izrẹl a jẹ “bọ eruẹri” kẹ egagọ erue. Ahwo nana nọ a kie no ẹrọwọ no na a tubẹ rehọ edẹẹ vi—ẹsejọhọ edẹẹ egagọ erue nọ a ma kpehru siọsiọle. Jihova ọ be te guọghọ eruẹri nana jẹ raha edẹẹ yena no.—Hosia 10:1, 2.
AKPE 30–AKPEGBỌVO 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOẸL 1-3
“Emezae avọ Emetẹ Rai E” Vẹte Ruẹaro
“Iruo Ogaga nọ Ọghẹnẹ O Ru” E Kẹ Rai Ọwhọ
4 Nọ ẹzi ọfuafo na o te ai obọ no, ilele na evaọ Jerusalẹm a raha oke he re a ghale usiuwoma esiwo na kugbe amọfa, a muhọ kugbe ogbotu nọ o kokohọ evaọ ohiohiẹ ọyena. Usiuwoma ota rai u ru eruẹaruẹ igbunu jọ via, onọ Joẹl, ọmọzae Pẹtuẹl, o kere ikpe egba eree nọ e vrẹ: “Me re ti ku ẹzi mẹ ku ehru iwo kpobi; nọ emezae avọ emetẹ rai e jẹte ruẹaro, nọ ekpako-ezae na e jẹ te wezẹ ewezẹ, nọ emoha rai e jẹ te ruẹ eruẹaruẹ. Ere me re ti ku ẹzi mẹ ku ehru idibo emezae avọ e rọ emetẹ, eva edẹ eyena . . . re ẹdẹ ologbo avọ idudu ỌNOWO na ọ tẹ ze.”—Joẹl 1:1; 2:28, 29, 31; Iruẹru 2:17, 18, 20.
5 Kọ onana u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ te rehọ eruẹaro buobu mu, te ezae te eyae, epanọ ọ rehọ Devidi, Joẹl, gbe Debora mu na, ọ vẹ rehọ ae ruẹaro kpahe obaro na? Ijo. ‘Emezae gbe emetẹ avọ idibo ezae gbe idibo eyae’ Ileleikristi a te ruẹaro keme ẹzi Jihova ọ te kẹ ae ọwhọ re a whowho “iruo ogaga” nọ Jihova o ru gbe enọ o bi ti ru. Fikiere a te jọ wọhọ etota Ọnọ Ọ Mae Rro na. Rekọ didi owọ ogbotu na a jẹ?—Ahwo Hibru 1:1, 2.
Oruvẹ no Obe Joẹl gbe Obe Emọs Ze
2:32—[NW]—Eme u dhesẹ re “a se odẹ Jihova”? Re a se odẹ Ọghẹnẹ o dhesẹ nọ a rẹ riẹ odẹ na, wo adhẹẹ odidi kẹe, je fievahọ ọnọ o wo odẹ na.—Ahwo Rom 10:13, 14.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Joẹl gbe Obe Emọs Ze
2:12, 13. Uvi ekurẹriẹ u re no obọ eva ze. O gwọlọ ‘eva mai nọ ma rẹ bẹre,’ orọnikọ ‘iwu mai hi.’
Oruvẹ no Obe Joẹl gbe Obe Emọs Ze
3:14—Eme họ “ukpotọ oziẹobro” na? Yọ oria ẹwoho nọ Ọghẹnẹ o ti jo gu ahwo ẹdhọ. Evaọ edẹ Ovie Juda nọ a re se Jehoshafat, ọnọ otofa odẹ riẹ o rrọ “Jihova Họ Obruoziẹ,” Ọghẹnẹ o siwi Juda no obọ erẹwho nọ e wariẹ e riẹ họ ẹkwoma ozighi nọ ọ wha fihọ udevie egbaẹmo rai. Fikiere, a re je se oria na “ukpotọ Jehoshafat.” (Joẹl 3:2, 12) Evaọ edẹ mai na, o dikihẹ kẹ oria ẹwoho nọ a te jọ pẹhẹ erẹwho na wọhọ itiowo-eni evaọ umi-udi.—Eviavia 19:15.