Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
ANE 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 AHWO KỌRINT 7-9
“Uzuazọ Seba-Ẹrọo Yọ Okẹ”
Nọ Whọ re Rọo Ho na, Rọ Uzuazọ Ra Ru Iruo Ziezi
3 Ohwo nọ ọ re rọo ho o re wo oke gbe ufuoma vi ọnọ ọ rọo no. (1 Kọr. 7:32-35) Onana o rẹ kẹe uvẹ roma kẹ abọ sa-sa ọrọ odibọgba na, dhesẹ uyoyou kẹ amọfa, je si kẹle Jihova ziezi. Fiki onana, Ileleikristi jọ a ruẹ erere nọ ọ rrọ uzuazọ seba-ẹrọo no, a tẹ gbae mu inọ ere a re ru, o tẹ make rọnọ evaọ imikpe jọ. Amọfa a gwọlọ inọ a rẹ rọo vẹre, rekọ nọ eware i nwene, a tẹ roma totọ roro kpahe uyero rai jẹ ruẹ inọ avọ obufihọ Jihova, a rẹ sae jọ ere. Fikiere a tẹ kpairoro vrẹ orọo.—1 Kọr. 7:37, 38.
Oruvẹ no Ileta nọ A Kere Se Ahwo Kọrint Ze
7:33, 34—Eme họ “eware akpọ na” nọ ọzae hayo aye nọ ọ rọo no ọ rẹ ruawa riẹ? Pọl ọ jẹ ta kpahe eware igheghe akpọ na enọ Ileleikristi nọ e rọo no a rẹ ruawa kpahe. Enana i kugbe emuore, emuẹgọ, gbe iwou nọ a rẹ rria, rekọ enana i kugbe eware iyoma akpọ na ha, enọ Ileleikristi a rẹ whaha.—1 Jọn 2:15-17.
Uzuazọ Seba-Ẹrọo—Ẹthẹ Kpohọ Iruo Iroro Ọvo
14 Oleleikristi nọ ọ rọo ho nọ ọ be rehọ eyero seba-ẹrọo riẹ le ute oriobọ o bi ru “woma” vi Ileleikristi nọ e rọo ho. Ọ seba-ẹrọo, orọnikọ “fiki uvie” na ha, rekọ fiki ẹjiroro obọ riẹ. (Matiu 19:12) Ọzae hayo aye nọ ọ rọo ho ọ “rẹ rọ ẹro te iruo Ọnowo” na, ọ rẹ ruawa “epanọ o re ro ru Ọnowo eva wera,” jẹ “rọ iroro rai nọ e hẹriẹ hẹ ro bru Ọnowo na.” Onana u te dhesẹ iroro ohwo kpobi nọ ọ rẹ rọ kẹ egagọ Jihova gbe Kristi Jesu. Evaọ ere oruo ọvo ezae gbe eyae Ileleikristi nọ e rọwo ho a rẹ rọ ‘mai ru woma’ vi Ileleikristi nọ e rọo.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w00 7/15 31 ¶2
Whọ Sae Gba Omara Ghele Evaọ Akpọ nọ Ogbekuo Ọ Dafia Na
U woma ha re izoge a họrọ ruọ orọo fikinọ owezẹ ọzae-avọ-aye o nwani si ai uru. Ọtamuo a rẹ rọ ruọ orọo, yọ u fo re ohwo o wo areghẹ je wo iroro ziezi re ọ tẹ te ruọ ẹe. (Emuhọ 2:24) U fo re ohwo ọ hẹrẹ bẹsenọ ọ rẹ “vrẹ udhudhu ọmoha no” koyehọ etoke nọ isiuru owezẹ ọzae-avọ-aye e rẹ jọ gaga nọ u re ru nọ ohwo o gbe ro roro te ziezi hi. (1 Ahwo Kọrint 7:36) U re yoma kẹhẹ otẹrọnọ ohwo nọ ọ kpako no nọ ọ gwọlọ rọo ọ kuvẹ re ugheghẹ hayo uzioraha o lẹliẹe gbe ọfariẹ fikinọ ọ re ruẹ ohwo nọ ọ were riẹ nọ ọ rẹ rọo ho!
ANE 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 AHWO KỌRINT 10-13
“Jihova O Kiẹrẹe”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Fikieme etenẹ na ọ rọ ta nọ emọ Izrẹl idu udhegbesa (23,000) a whu evaọ ẹdẹvo fiki ọfariẹ-ogbe, kpakiyọ Ikelakele 25:9 o ta nọ ahwo idu udhegbene (24,000) a whu?
O wọhọ nọ eware buobu e wha riẹ ze nọ unu ahwo nọ a fodẹ evaọ eria Ebaibol ivẹ nana i ro wo ohẹriẹ. Onọ o rẹ kake ziọ ohwo iroro họ, o sae jọnọ unu ahwo na o rrọ no umuo idu udhe gbe esa (23,000) ri fihọ idu udhe gbe ene (24,000), yọ o wọhọ nọ oye o whariẹ ze nọ a ro fi unu ivẹ na họ ere na.
Roro kpahe oware ofa nọ o rẹ sae jọ nọ o whariẹ ze. Pọl ukọ na ọ ta ẹme te oware nọ o via kẹ Emọ Izrẹl evaọ obọ Shitim na rọ vẹvẹ Ileleikristi nọ e jọ obọ Kọrint unu enọ e jẹ rria okpẹwho nọ eyoma gbe ọfariẹ-ogbe ọ da fia. O kere nọ: “Wha joma duomahọ ọfariẹ-ogbe he, wọhọ epanọ ejọ rai a gbe-ọfariẹ, nọ ahwo idu udhegbesa (23,000) rai a ro whu evaọ ẹdẹ ọvo.” Pọl ọ jẹ ta kpahe ahwo nọ Jihova ọ tehe kpe fiki ọfariẹ nọ a gbe, oye o whariẹ ze nọ ọ rọ ta nọ ahwo idu udhe gbe esa (23,000) a whu.—1 Ahwo Kọrint 10:8.
Ikelakele uzou avọ 25 o ta nọ “Izrẹl o te kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ, eva e tẹ dha Jihova gaga kpahe Izrẹl.” Kẹsena Jihova ọ tẹ ta kẹ Mosis nọ o kpe “enọ i wuzou ahwo nana kpobi.” Mosis omariẹ ọ tẹ vuẹ ibruoziẹ na re a ru oware nọ Jihova ọ ta na. Uwhremu na, nọ Finihas o kpe ohwo Izrẹl nọ ọ wha aye obọ Midian ziọ evuẹ na ti lele wezẹ na no, “uye nọ u te ahwo Izrẹl na u te kuhọ.” Iku na e tẹ rrọ enẹ kuhọ inọ: “Enọ i whu fiki uye na a bu te ahwo idu udhegbene (24,000)”—Ikelakele 25:1-9.
Unu ahwo nọ a jọ Ikelakele fodẹ na u kugbe “enọ i wuzou ahwo nana kpobi” nọ ibruoziẹ na a kpe gbe enọ Jihova ọvo ọ rọ obọ riẹ kpe na. O sae jọnọ enọ i wuzou ahwo na nọ ibruoziẹ na a kpe, a bu te odu ọvo (1,000) nọ u ru nọ ahwo na kpobi a ro bu te idu udhe gbe ene na (24,000). Te enọ i wuzou na a gbe ọfariẹ, te a duomahọ ehaa iyoma, hayo a kẹ enọ i je ru ugberuo na uvẹ nọ a ro ru eware eyena, a brukpe ai ghele keme a “kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ.”
Ofeme Ebaibol jọ o ta nọ a sae fa ẹme na “kuomagbe” wọhọ “epanọ ohwo ọ rẹ ta mu omọfa.” Emọ Izrẹl yọ ahwo nọ a roma mudhe kẹ Jihova, rekọ nọ a “kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ,” a tẹ raha usu rai kugbe Ọghẹnẹ. Nọ ikpe egba ihrẹ (700) e vrẹ no, Jihova ọ tẹ rọ Hosia ọruẹaro riẹ ta kpahe emọ Izrẹl nọ: “A nyabru Bale ọrọ Piọ; A rọ omarai kẹ oware omovuọ na, A te zihe ruọ oware otọtọ wọhọ oware nọ a you na.” (Hosia 9:10) Enọ i ru eware yena kpobi a fo ahwo nọ Ọghẹnẹ o re brukpe jẹ rọ uye kẹ. Fiki oyena, Mosis ọ tẹ kareghẹhọ emọ Izrẹl nọ: “Wha rọ ibiaro rai ruẹ oware nọ Jihova o ru fiki Bale ọrọ Piọ; Jihova Ọghẹnẹ rai o kpe ohwo kpobi evaọ udevie rai nọ ọ gọ Bale ọrọ Piọ.”—Iziewariẹ 4:3.
ANE 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 AHWO KỌRINT 14-16
“Ọghẹnẹ Ọ Vẹte Jọ ‘Eware Kpobi kẹ Ohwo Kpobi’”
‘A Te Raha Uwhu No’
10 “Urere” na họ urere Esuo Odu Ikpe Kristi na, okenọ Jesu ọ te roma kpotọ siobọno Uvie na kẹ Ọghẹnẹ gbe Ọsẹ riẹ. (Eviavia 20:4) Ẹjiroro Ọghẹnẹ re ‘ọ wariẹ koko eware kpobi họ evaọ Kristi na’ o ve ti rugba. (Ahwo Ẹfisọs 1:9, 10) Rekọ, orọ ọsosuọ Kristi ọ rẹ kake “raha isuẹsu, udu-ogaga gbe ogaga kpobi” nọ e wọso Esuo Ọghẹnẹ no. Onana o gwọlọ vi ọraha nọ Amagẹdọn ọ te wha ze. (Eviavia 16:16; 19:11-21) Pọl ọ ta nọ: “[Kristi] o re suẹ hrọ bẹsenọ Ọghẹnẹ o re ti fi ewegrẹ kpobi họ otọ evawọ riẹ, uwhu họ ọwegrẹ urere nọ ọ rẹ te raha na.” (1 Ahwo Kọrint 15:25, 26) Ẹhẹ, oke onana yọ a si oka uzioraha gbe uwhu Adamu kpobi no. U ve ti te oke nọ Ọghẹnẹ o re ro ru ‘iki ekareghẹhọ’ na kpobi fihọ ufofe ẹkwoma ẹkpare iwhuowhu na.—Jọn 5:28.
Udhedhẹ O Te Jọ Odu Ikpe—Gbe Ribri
17 Eme nọ e mai fo nọ ma sai ro dhesẹ epanọ eware e te jọ evaọ ekuhọ esuo odu-ikpe na họ, “Ọghẹnẹ ọ te jọ . . . eware kpobi rọ kẹ kohwo kohwo.” Eme họ otofa ẹme nana? Roro kpahe oke nọ Adamu avọ Ivi a jọ gbagba evaọ ọgbọ Idẹn, nọ a jọ ahwo uviuwou Jihova nọ udhedhẹ gbe okugbe o dafia. Omama kpobi, te ahwo-akpọ gbe ikọ-odhiwu a je yoẹme kẹ Jihova, Osu Ehrugbakpọ na. A jẹ ta ẹme kugbe Jihova, jẹ gọe, yọ Jihova ọ jẹ ghale ae. Ọ jọ “eware kpobi rọ kẹ kohwo kohwo.”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w12 10/1 9, ẹkpẹti
Kọ Pọl Ukọ na Ọ Ta nọ Eyae na A Ta Ẹme He?
Pọl ukọ na o kere nọ: ‘Eyae na e rẹ fọ tou eva ukoko na.’ (1 Ahwo Kọrint 14:34) Eme họ otofa ẹme riẹ na? Kọ o bi rri eyae na vo inọ a riẹ oware ovo ho? Ijo. Evaọ uzẹme, Pọl ọ tubẹ ta ẹsibuobu kpahe emamọ edhere nọ eyae jọ a jẹ hai ro wuhrẹ ahwo. (2 Timoti 1:5; Taitọs 2:3-5) Evaọ ileta nọ Pọl o kere se Ileleikristi nọ e jọ obọ Kọrint, ọ hrẹ eyae na gbe amọfa nọ i wo okẹ evẹravẹrẹ gbe aroọruẹ inọ a “fibo” nọ omọfa evaọ ukoko na ọ tẹ be ta ẹme. (1 Ahwo Kọrint 14:26-30, 33) O wọhọ nọ oma o jẹ hae kpakpa eyae jọ nọ i kurẹriẹ ruọ ukoko na obọ re a bru ẹme dhe oruẹme na unu fikinọ a gwọlọ nọ enọ nọ i kiekpahe eware nọ a rọwo na, wọhọ epanọ uruemu ahwo oke yena o jọ. Re onana o seba ẹvia, Pọl ọ tẹ ta nọ jọ eyae na a “nọ ezae rai eva obọ uwou.”—1 Ahwo Kọrint 14:35.
it-1 1197-1198
Oma nọ U re Gbo Ho
Wọhọ epanọ a rọ oma ẹzi kpare Jesu ziọ uzuazọ na ere a te kpare enọ a wholo na nọ e rrọ ereuku kugbe Kristi ziọ uzuazọ ebẹdẹ nọ o kare uwhu gbe egbogbo. Evaọ okenọ a jọ otọakpọ nọ a gọ Jihova ziezi no, a te whu je gbo, rekọ nọ a te kpare ai kpobọ odhiwu, a ti wo oma ẹzi nọ u re gbo ho wọhọ epanọ Pọl ọ ta evaọ 1 Ahwo Kọrint 15:42-54. Oma nọ u re whu hu na họ uvi uzuazọ nọ u ti te ai obọ, yọ uzuazọ yena u wo ekuhọ họ, o rẹ raha ha. Rekọ oma nọ u re gbo ho na u dikihẹ kẹ oma nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai nọ o rẹ raha hayo gbo ho. O wọhọ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai ẹgba nọ a sae rọ jọ uzuazọ, orọnikọ u wo oware ofa jọ nọ u re fiobọhọ kẹ ae re a tẹ te jọ uzuazọ họ wọhọ epanọ emama Ọghẹnẹ efa nọ i kiọkọ wọhọ ikọ-odhiwu gbe ahwo-akpọ a rrọ na. Onana u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ o fievahọ ai gaga. Rekọ oyena u dhesẹ hẹ inọ a gbẹ rrọ otọ Ọghẹnẹ hẹ, ukpoye, a be rọ aro kele Kristi nọ o wuzou rai romakpotọ kẹ Ọghẹnẹ je lele ekpakpọ riẹ.—1Kọ 15:23-28; rri immortality; soul.
ANE 29–ASOI 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 2 AHWO KỌRINT 1-3
“Jihova Yọ ‘Ọghẹnẹ Omosasọ Kpobi’”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Kọ Whọ Riẹ?
Eme Pọl ukọ na o wo họ iroro nọ ọ fodẹ “uje obokparọ”?
▪ Pọl o kere nọ: “Ọghẹnẹ . . . o bi su omai ẹsikpobi evaọ uje obokparọ evaọ usu kugbe Kristi na, ọnọ ọ be rọ ẹkwoma mai vaha ore awere eriariẹ riẹ evaọ oria kpobi! Keme rọkẹ Ọghẹnẹ, mai yọ ore awere orọ Kristi evaọ udevie enọ a bi ti siwi gbe udevie enọ a be te raha; rọkẹ utu avọ ivẹ na, ore uwhu nọ u bi su kpohọ uwhu, rọkẹ utu ọsosuọ na ore awere uzuazọ nọ u bi su kpohọ uzuazọ.”—2 Ahwo Kọrint 2:14-16.
Pọl ukọ na ọ jẹ ta kpahe uruemu ahwo Rom nọ a jẹ hai ro ru ehaa rọkẹ osu ubrotọ nọ o fi ewegrẹ riẹ kparobọ. Evaọ oke ehaa itieye na, a rẹ wọ egbo-ẹmo gbe erigbo nọ a mu no ẹmo ze na fihọ oria nọ ahwo kpobi a jọ ruẹ e rai yọ a be rehọ ae nya oria kpobi wariẹ. A re je su iruẹ kpohọ obonọ a te jọ rehọ ai dhe idhe, yọ ahwo kpobi a be koyẹ kẹ osu nọ o fi kparobọ na avọ egbaẹmo riẹ. Nọ a te le uje na re no, a ve kpe iruẹ na ro dhe idhe yọ evaọ ẹsejọ a re je kpe ibuobu erigbo nọ a mu no ẹmo ze na re.
Obe nọ a re se The International Standard Bible Encyclopedia o ta nọ “ẹsejọhọ, a rọ ẹme ore awere orọ Kristi” nọ u dikihẹ kẹ uzuazọ gbe uwhu nọ u ti te ahwo jọ obọ na no “uruemu ahwo Rom nọ a jẹ hae rọ mahe insẹnse evaọ okenọ a bi ro le uje na.” “Ore awere nọ u dikihẹ kẹ obokparọ enọ i fi kparobọ na o rẹ kareghẹhọ erigbo nọ a mu ze na uwhu nọ o rrọ obaro be hẹrẹ ai.”