Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
ASOI 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 2 AHWO KỌRINT 4-6
“O be Bẹ Omai No Ho”
Oma O Rrọ Rae, Rekọ A Serihọ Họ
16 Omokpokpọ abọ-ẹzi mai nọ ma rẹ rọ ẹro te u ghine wuzou gaga. Nọ ma te wo usu okpekpe kugbe Jihova Ọghẹnẹ, oma o rẹ sae rrọ omai, rekọ ma re seri egagọ riẹ họ vievie he. Jihova họ ọnọ ọ be “rehọ eri kẹ enọ oma o rẹ rọ, ọ vẹ jẹ rehọ ogaga kẹ eyẹlẹ.” (Aizaya 40:28, 29) Pọl ukọ na, ọnọ eme enana i ru gba kẹ, o kere nọ: “Oma o gbẹ rọ omai hi; rekọ dede [nọ] oma mai o be wha, yọ izi mai e be kpokpọ [kẹdẹ] kẹdẹ.”—2 Ahwo Kọrint 4:16.
17 Muẹrohọ ẹme na ‘kẹdẹ kẹdẹ.’ Onana u dhesẹ nọ ma rẹ rehọ oma kẹ eware nọ Jihova ọ be kẹ omai kẹdẹ kẹdẹ. Oniọvo jọ nọ o ru iruo imishọnare dẹdẹ te ikpe 43, ọ nyaku etoke nọ oma o rrọ riẹ avọ elọhoma. Rekọ o serihọ họ. Ọ ta nọ: “Me ru rie fihọ ẹkẹ uruemu mẹ re mẹ hae kpama irioke, lẹ se Jihova je se Ẹme riẹ re me te mu iruo kpobi họ. Enẹ nọ me re ru kẹdẹ kẹdẹ oye u fi obọ họ kẹ omẹ thihakọ te inẹnẹ.” Ma rẹ sae ghinẹ rẹro so ẹgba obufihọ Jihova otẹrọnọ kẹse kẹse, ẹhẹ “kẹdẹ kẹdẹ” ma be lẹ sei je roro kpahe itee ikpehru gbe eyaa riẹ.
it-1 724-725
Akothiho
U te je wuzou gaga re ma tẹrovi ẹruore nọ ma wo na, koyehọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ nọ o kare uzioraha. Ahwo nọ a bi kpokpo omai a tẹ maki kpe omai dede, o sai ru ẹruore ọyena oware ovo ho. (Rom 5:4, 5; 1Tẹ 1:3; Ev 2:10) Uye nọ ma be ruẹ enẹna u te oware ovo ho nọ whọ tẹ rehọ iẹe wawo emamọ eware nọ e te jọ obaro via. (Rom 8:18-25) Nọ ma te roro kpahe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ na, uye kpobi nọ ma be ruẹ enẹna, o tẹ make rọ gaga dede, “o rrọ ubroke jẹ rrọ vovori.” (2Kọ 4:16-18) Nọ ohwo ọ tẹ kareghẹhọ nọ uye-oruẹ mai o rrọ ubroke, je kru ẹruore nọ ma wo na ga, u re fiobọhọ kẹe nọ ọ gbẹ nyasiọ ẹruore riẹ ba ha onọ u re ru nọ ọ jẹ talamu Jihova.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
“Ru Jihova Eva Were”
David Splane nọ ọ rrọ omọvo Utu Ẹruorote na ọye o ru ẹme yena. (2 Ahwo Kọrint 4:7) Eme họ efe yena? Kọ eriariẹ hayo areghẹ? Oniọvo nọ o ru ẹme na ọ kuyo na nọ “Ijo. Efe nọ Pọl ukọ na ọ jẹ ta kpahe na họ, ‘iruo odibọgba nana’ ọrọ ‘uzẹme na nọ ma bi dhesẹ via.’ ” (2 Ahwo Kọrint 4:1, 2, 5) Brọda Splane ọ kareghẹhọ emọ isukulu na inọ emerae isoi nọ a ro wuhrẹ ai eware buobu no na o be ruẹrẹ ai kpahe kẹ iruo nọ a ti ru evaọ odibọgba na. Iruo yena e rrọ ghaghae gaga.
Oniọvo nọ o ru ẹme na ọ ta nọ “ekwakwa nọ a rọ ẹkpẹ ma” na yọ ugboma mai gheghe. Ọ ta kpahe ohẹriẹ nọ o rrọ udevie ekwakwa nọ a rrọ ẹkpẹ ma gbe onọ a rọ igoru ru. A rẹ kake rọ ekwakwa nọ a rọ igoru ru ro ruiruo tere he. Rekọ a rẹ rọ ekwakwa nọ a rọ ẹkpẹ ma ro ruiruo gaga. Nọ ma te fi efe họ okwakwa nọ a rọ igoru ru, ma gbẹ yọroma ha ma re roro nọ epanọ efe na ọ ghare te na ere ọvona okwakwa igoru na o ghare te re. Brọda Splane ọ ta nọ: “Whai emọ isukulu na, wha ru re ahwo a tẹrovi owhai hi. Nọ wha rrọ imishọnare na, wha kpọ ovao ahwo rri Jihova. Ekwakwa nọ a rrọ ẹkpẹ ma gheghe wha rrọ.”
Ruabọhọ Uyoyou Ra Kẹ Inievo na
7 Kọ ẹvẹ kpahe omai? Ẹvẹ ma rẹ sai ro you inievo mai vi epaọ anwẹdẹ? O rrọ lọlọhọ re ahwo nọ a rrọ ogbeyẹ hayo enọ i no eria ovo na ze a kẹle ohwohwo. Yọ enọ i wo isiuru kpahe oghẹrẹ arozaha jọ a rẹ gwọlọ raha oke kugbe gaga. Rekọ otẹrọnọ eware nọ e rẹ were omai e be lẹliẹ omai sikẹle inievo jọ vi efa, u re woma re ma daoma bikẹle amọfa re. U fo re ma nọ oma mai nọ: ‘Kọ mẹ be hai lele inievo sa-sa kpohọ usiuwoma hayo ru eware efa? Kọ mẹ be hae jọ obọ Ọgwa Uvie siomano enọ i bi kurẹriẹ ze obọ, bi roro nọ ma te kẹle ohwohwo ziezi nọ oke o be nyaharo na? Kọ mẹ be hai yere inievo na kpobi, te ekpako te emaha?’
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Kọ U Fo re Oleleikristi nọ Ọ Họ-Ame No O Lele Owhowho-Uvie nọ Ọ re Họ-Ame He Nyusu Orọo?
Ma jọ obe 2 Ahwo Kọrint 6:14 se nọ: “Wha mu usu kugbe enọ e rọwo ho ho.” Ma te rri eme nọ e wariẹ ẹme nana họ, o rrọ vevẹ inọ ahwo nọ a rrọ ukoko Ileleikristi na ha Pọl ọ jẹ ta kpahe na. Oghẹrẹ nọ ma wo otoriẹ ẹme nana o rọwokugbe eria Ebaibol efa nọ Pọl ọ jọ ta kpahe “ọnọ ọ rọwo ho” hayo “enọ e rọwo ho.”
Wọhọ oriruo, Pọl ọ whọku Ileleikristi fikinọ a je tu ohwohwo ẹdhọ, a ve gine “dikihẹ aro enọ e rọwo ho” bi gu ẹdhọ. (1 Ahwo Kọrint 6:6) Enọ e rọwo ho nọ a jọ etenẹ ta kpahe na họ ibruoziẹ nọ e jọ ekọto ahwo Kọrint. Pọl ọ jọ ileta avivẹ riẹ ta kpahe “enọ e rọwo ho” nọ Setan “o wuhu iroro rai di no.” A rọ ubere gba aro enọ e rọwo ho di no re a gbẹ ruẹ elo usi uwoma na ha. Ahwo nana nọ a rọwo ho na, a jowọ ovuọvo re a gọ Jihova ha nọ orọnọ Pọl ọ ta vẹre no nọ: “Nọ ohwo o te kurẹriẹ bru Jihova, a ve si ohọ na no.”—2 Ahwo Kọrint 3:16; 4:4.
Ahwo jọ nọ a rọwo ho a duoma họ izieraha hayo ẹdhọgọ. (2 Ahwo Kọrint 6:15, 16) Ghele na, orọnikọ aikpobi a be wọso idibo Jihova ha. Uzẹme na o rẹ were ejọ gaga. Ezae hayo eyae ejọ yọ Ileleikristi yọ a rọwo nọ a rẹ gbẹ jọ orọo na ghele. (1 Ahwo Kọrint 7:12-14; 10:27; 14:22-25; 1 Pita 3:1, 2) Pọl ọ rehọ “enọ e rọwo ho” nọ ma jọ obehru ta ẹme te no na ta kpahe ahwo nọ a rrọ ukoko Ileleikristi na ha, onọ “enọ e rọwo Olori na” a rrọ eva.—Iruẹru Ikọ 2:41; 5:14; 8:12, 13.
Ohrẹ nọ o rrọ 2 Ahwo Kọrint 6:14 na u wo iruo gaga kẹ abọ sa-sa uzuazọ Ileleikristi yọ a rẹ ta ẹme tei gaga nọ a tẹ be kẹ Oleleikristi nọ ọ be gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ rọo ohrẹ. (Matiu 19:4-6) Oleleikristi nọ ọ roma mudhe jẹ họ-ame no ọ rẹ jọ udevie enọ e rọwo ho gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ rọo ho nọ orọnọ ẹrọwọ, itee, gbe eriwo ohwo nọ ọ rọwo ho o wo ohẹriẹ gaga no ọrọ Oleleikristi na.
Kọ ẹvẹ kpahe ohwo nọ a bi wuhrẹ Ebaibol na kugbe nọ ọ be hae nyaze ewuhrẹ? Kọ ẹvẹ kpahe ohwo nọ ọ rrọ owhowho-uvie nọ ọ re họ-ame he? Kọ ahwo nana yọ ahwo nọ a rọwo ho? Ijo. Ahwo nọ a jẹ uzẹme nọ a bi wuhrẹ evaọ Ebaibol na rehọ jẹ be daoma re a họ-ame, a re se ai enọ e rọwo ho ho. (Ahwo Rom 10:10; 2 Ahwo Kọrint 4:13) Taure Kọniliọs ọ tẹ te họ-ame, a se rie “ohwo nọ o se egagọ gboja nọ ọ be dhozọ Ọghẹnẹ.”—Iruẹru Ikọ 10:2.
Nọ o rrọ ere na, kọ u fo re Oleleikristi nọ ọ họ-ame no ọ nyusu orọo kugbe hayo rọo owhowho-uvie nọ ọ re họ-ame he nọ orọnọ ohrẹ Pọl nọ o rrọ 2 Ahwo Kọrint 6:14 na u kie kpahe uyero nana ha na? Ijo, oyena u kiehọ vievie he. Fikieme? Fiki ohrẹ nọ Pọl ọ kẹ eyae-uku nọ e rrọ Ileleikristi. Pọl o kere nọ: “Ọ rẹ sae rọo ọzae kpobi nọ u je rie, rekọ evaọ Olori na ọvo.” (1 Ahwo Kọrint 7:39) Rọwokugbe ohrẹ oyena, a tuduhọ Ileleikristi nọ e họ-ame no awọ re a rọo ohwo nọ ọ rrọ “evaọ Olori na ọvo.”
Eme họ otọ ẹme na “evaọ Olori na” gbe “evaọ Kristi”? Pọl ọ jọ evaọ obe Ahwo Rom 16:8-10 gbe Ahwo Kọlọsi 4:7 fodẹ omomọvo ahwo nọ a rrọ “evaọ Kristi” hayo “evaọ Olori na.” Nọ who te se eria Ebaibol yena, whọ te ruẹ nọ ahwo yena yọ ‘ibe iruiruo,’ ‘enọ i wo emamọ odẹ,’ ‘inievo iyoyou,’ ‘idibo nọ i wo ẹrọwọ,’ gbe ‘ibe erigbo.’
Okevẹ ohwo o re ro zihe ruọ ‘ọrigbo evaọ Olori na’? Evaọ okenọ ohwo na o te ru oware nọ u fo nọ ọrigbo o re ru no jẹ vro omobọ riẹ no. Jesu ọ ta nọ: “Otẹrọnọ ohwo jọ ọ gwọlọ lele omẹ, jọ ọ vro omobọ riẹ re ọ wọ ure-oja riẹ, o ve lele omẹ ẹsikpobi.” (Matiu 16:24) Nọ ohwo ọ tẹ rọ oma mudhe kẹ Jihova no, yọ ọ salọ no inọ ọ rẹ jọ olele Jesu je ru oreva Ọghẹnẹ ọvo. Nọ oke o be nyaharo na, ọ vẹ họ-ame je zihe ruọ ọgbodibo Ọghẹnẹ nọ o bi yeri emamọ uzuazọ evaọ aro Jihova. Fikiere, re a ‘rọo evaọ Olori na’ u dhesẹ nọ ohwo ọ rẹ rọo ohwo nọ ọ rọ uzuazọ riẹ dhesẹ via no inọ ọye ginẹ ohwo nọ ọ rọwo, nọ ọ roma mudhe no, “ọrigbo Ọghẹnẹ gbe ọrọ Olori na Jesu Kristi.”—Jemis 1:1.
U fo nọ a re jiri ohwo nọ o bi wuhrẹ Ebaibol na kugbe Isẹri Jihova nọ o bi ru inwene evaọ uzuazọ riẹ. Dede na oyena u dhesẹ hẹ inọ ohwo yena ọ roma mudhe no jẹ be rọ uzuazọ riẹ kpobi ru oreva Jihova. Ọ gbẹ be daoma ru inwene sa-sa evaọ uzuazọ riẹ. U fo nọ o re ru inwene kpobi nọ o gwọlọ nọ Oleleikristi nọ ọ họ-ame no o re ru taure ọ tẹ te jiroro nọ ọ rẹ rọo.
Kọ u fo re Oleleikristi ọ nyusu orọo kugbe ohwo nọ o bi wuhrẹ Ebaibol na nọ o bi wo ẹnyaharo, avọ ẹjiroro nọ ọ te hẹrẹ bẹsenọ ohwo na ọ te họ-ame no re a tẹ te rọo? Vievie. Keme ẹjiroro nọ ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol na ọ te rọ gwọlọ họ-ame họ fikinọ Oleleikristi nọ ọ roma mudhe no ọ gwọlọ rọo ọyomariẹ nọ ọ tẹ họ-ame no.
Ẹsibuobu ohwo ọ rẹ jọ owhowho-uvie nọ ọ re họ-ame he evaọ ubroke jọ bẹsenọ o re ru inwene te epanọ ọ rẹ rọ họ-ame. Fikiere ohrẹ nọ o rrọ obehru na re ma rọo evaọ Olori na ọvo na u wuzou gaga. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ohwo jọ nọ ọsẹgboni riẹ ọ rrọ ukoko na ọ kpako te epanọ ọ rẹ rọ rọo no, yọ ọ be daoma romakẹ iruẹru ukoko na ziezi anwọ ikpe buobu ze na, ọ tẹ jẹ rrọ owhowho-uvie nọ ọ re họ-ame he? Kọ fikieme ọ gbẹ re rọ uzuazọ riẹ mudhe kẹ Jihova ha? Eme ọ be whaha iẹe? Kọ o wo avro jọ evaọ udu riẹ? Dede nọ ọ rrọ ohwo nọ ọ rọwo, a sai dhesẹ iẹe fihọ ohwo nọ ọ rrọ “evaọ Olori na” ha.
Ohrẹ nọ Pọl ukọ na ọ kẹ kpahe orọo na o rrọ rọkẹ erere mai. (Aizaya 48:17) Otẹrọnọ imava nọ a gwọlọ rọo ohwohwo a rọ omarai mudhe kẹ Jihova no, a ti wo ẹnyaharo gaga evaọ ukoko na yọ usu rai o te jọ kpekpekpe. A ti wo eriwo ọvona je le itee evona. Onana o te whae ze nọ a ti ro wo evawere evaọ orọo na. Ofariẹ nọ ma tẹ rọo evaọ Olori na, yọ ma bi dhesẹ nọ ma talamu Jihova, onọ o te whae ze nọ ma ti ro wo eghale ebẹdẹ bẹdẹ keme Jihova ọ “rẹ talamu ohwo nọ ọ talamu” iẹe.—Olezi 18:25.
ASOI 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 2 Ahwo Kọrint 7-10
“Odibọgba Ogbodhẹ Mai”
“Ọghẹnẹ O re You Ohwo nọ Ọ rẹ rọ Evawere Kẹ Okẹ”
Pọl ọ ta kẹ Ahwo Kọrint inọ Ileleikristi obọ Masidonia nọ a dhogbo bru ibe Ileleikristi rai na yọ oriruo nọ u fo nọ a rẹ raro kele. Pọl o kere nọ: “Evaọ okenọ a jẹ reoja evaọ otọ odawọ ulogbo, oghọghọ ulogbo rai gbe uvuhu ogaga rai u ru ọghọruo rai viodẹ.” Udu obọrai Ileleikristi obọ Masidonia na a je ro ru ọghọ. Pọl o te je fibae nọ “oghọghọ ulogbo rai gbe uvuhu ogaga rai u ru ọghọruo rai viodẹ.” Uruemu ọghoruo Ileleikristi obọ Masidonia na u gbunu gaga yọ u te je fo aruorokele keme ae omarai re a jọ otọ “uvuhu ogaga.”—2 Ahwo Kọrint 8:2-4.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ajọ “Okẹ Ọvọvẹ” Ọghẹnẹ nọ A rẹ Sai Gbiku Riẹ Hẹ O Wọ Owhẹ
2 Pọl ọ riẹ nọ idhe ẹtanigbo Jesu na yọ imuẹro nọ i dhesẹ nọ eyaa Ọghẹnẹ kpobi e te seba erugba ha. (Se 2 Ahwo Kọrint 1:20.) Onana u dhesẹ nọ “okẹ ọvọvẹ [Ọghẹnẹ] nọ a rẹ sae ruẹ unu gbiku riẹ hẹ” na, o kẹre te idhe ẹtanigbo Jesu gbe uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ nọ Jihova o bi dhesẹ kẹ omai. A rẹ sai dhesẹ okẹ nana evaọ oghẹrẹ nọ ma sai ro wo otoriẹ riẹ vevẹ hẹ. Ẹvẹ u fo nọ okẹ nana o rẹ jọ omai oma? Kọ eme u fo nọ okẹ na o rẹ wọ omai ru nọ ma be ruẹrẹ oma kpahe kẹ Ekareghẹhọ uwhu Jesu nọ a ti ru evaọ Edesa-Oka, Asa 23, 2016 na?
g99 7/8 20-21
Kọ O Thọ re A Seha?
Evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na, a fa ẹme na kau·khaʹo·mai wọhọ “re a fu uke, wọ oma kpehru, ya oma,” yọ a rẹ rehọ iẹe ta kpahe abọ owoma gbe abọ oyoma. Wọhọ oriruo, Pọl ọ ta nọ: “Jọ ohwo nọ o bi seha, ọ rehọ Jihova seha.” (2 Ahwo Kọrint 10:17) Onana u dhesẹ nọ re ma rọ Jihova seha yọ ma be ghọghọ fiki emamọ odẹ riẹ gbe emamọ uruemu nọ o wo.
ASOI 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 2 AHWO KỌRINT 11-13
“Pọl O Wo ‘Unwe Evaọ Oma’ Riẹ”
A Rrọ Gaga Ghelọ Ebẹbẹ
Odibo Jihova ọfa jọ nọ o wo ẹrọwọ ọ lẹ se Jihova re o si “edada” riẹ no, ẹbẹbẹ nọ o je siotọ. Isiasa Pọl ukọ na ọ lẹ se Ọghẹnẹ re o siwi iei no uye nana. Oghẹrẹ ẹbẹbẹ nọ o jọ kpobi kẹhẹ, wọhọ unwe nọ u bi duwu ohwo, o rẹ sai mi Pọl evawere nọ ọ jẹ rọ gọ Jihova. Pọl o dhesẹ i rie wọhọ ẹsenọ a be tehe iẹe ẹsikpobi. Rekọ uyo nọ Jihova ọ kẹ riẹ họ: “Aruoriwo mẹ o te kẹ owhẹ, keme eva okuako ogaga mẹ o jẹ gbunu.” Jihova o si edada yena no Pọl oma ha. O gwọlọ nọ Pọl o re thihakọ riẹ, ọ ta nọ: “Nọ omẹ rẹ kuako, kpakiyọ ẹsiẹe mẹ gae.” (2 Kọr. 12:7-10) Eme họ otọ ẹme riẹ na?
Jihova Ọ Rẹ Rehọ “Ẹzi Ẹri Kẹ Enọ E Yare Riẹ”
17 Eva uyo kẹ elẹ Pọl, Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Aruoriwo mẹ o te kẹ owhẹ, keme eva okuako ogaga mẹ o jẹ gbunu.” Pọl ọ tẹ ta nọ: “Mẹ rẹ dhigbẹ yoma okuako mẹ viere, re ogaga Kristi o jọ omẹ oma [wọhọ ẹsenọ mẹ rrọ otọ uwou-udhu, NW<u202F>].” (2 Ahwo Kọrint 12:9; Olezi 147:5) Enẹ Pọl o ro wo uketha ulogbo Ọghẹnẹ ẹkwoma Kristi, wọhọ ẹsenọ ọ rrọ otọ uwou-udhu. Jihova ọ rẹ rehọ ọkpọ edhere ọvona kẹ uyo elẹ mai nẹnẹ. Ọ rẹ kẹ idibo riẹ uketha wọhọ ẹsenọ o fi ai họ otọ uwou-udhu.
18 Ginọ uzẹme, uwou-udhu o rẹ whaha oso ẹrọ họ yọ o rẹ whaha ofou efou gbe he, rekọ u re ru nọ eware yena i gbe ro te ohwo oma ga hrọ họ. Epọvo na, uwou-udhu nọ ohwo ọ rẹ jọ otọ riẹ ẹkwoma “ogaga Kristi” o rẹ whaha edawọ hayo ebẹbẹ hẹ nọ i gbe ro te omai hi. Rekọ o rẹ kẹ omai uketha abọ-ẹzi no eware enwoma nọ i bi no akpọ nana ze gbe ọwọsuọ Setan nọ ọ rrọ osu riẹ. (Eviavia 7:9, 15, 16) Fikiere, whọ tẹ be maki thihakọ ẹbẹbẹ jọ nọ ọ be ‘kẹ owhẹ uvẹ’ hẹ, o rẹ sai mu owhẹ ẹro inọ Jihova ọ riẹ kpahe ẹrova ra gbe inọ o bi yo ‘unubo ra.’ (Aizaya 30:19; 2 Ahwo Kọrint 1:3, 4) Pọl o kere nọ: “Ọghẹnẹ [ọ vọ] avọ ọtẹruo, . . . o re je ẹdawọ nọ ọ ro vi owhẹ o te owhẹ hẹ; rekọ ọ rẹ jọ eva ẹdawọ na ru epanọ owhẹ rẹ rọ va ae abọ, re whọ ruẹse sai thihi-akọ riẹ.”—1 Ahwo Kọrint 10:13; Ahwo Filipai 4:6, 7.
“Ọ rẹ Rehọ Eri Kẹ Enọ Oma O rẹ Rọ”
8 Se Aizaya 40:30. Ghele epanọ ma wo ẹgba hayo eriariẹ te kẹhẹ, oware nọ ma rẹ sai ru u wo umuo. Onana yọ oware nọ o gwọlọ nọ mai kpobi ma rẹ kareghẹhọ. Dede nọ Pọl ukọ na o wo ajọwha gaga, o wo ẹbẹbẹ jọ nọ o jẹ whaha iẹe eware jọ nọ ọ hai ti ru. Nọ ọ lẹ kpahe ẹbẹbẹ nana, Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ: “Oma enọ e ga ha ogaga mẹ u re jo dhesẹ oma via vọvọ.” Pọl ọ rọwo ẹme na, ọ ta nọ: “Okenọ mẹ ga ha, ẹsiẹe me re wo ogaga.” (2 Kọr. 12:7-10) Eme họ otọ ẹme Pọl nana?
9 Pọl ọ riẹ nọ u wo eware buobu nọ ọ rẹ sai ru hu ababọ obufihọ Ọghẹnẹ. Ẹzi Ọghẹnẹ ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ Pọl wo ẹgba nọ o wo ho. Orọnikọ ere ọvo ho, ẹzi Ọghẹnẹ ọ rẹ sae kẹ Pọl ẹgba nọ o re ro ru eware nọ ọ hae te sae rọ ẹgba obọriẹ ru hu. Epọvo na o rrọ kẹ omai nẹnẹ re. Jihova ọ rẹ sae rọ ẹzi ọfuafo riẹ kẹ omai ẹgba.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Enọ Ahwo Nọ A S’ebe
O sae jọnọ “odhiwu avọ esa” nọ a jọ obe 2 Ahwo Kọrint 12:2 fodẹ na u dikihẹ kẹ Uvie Mesaya na, onọ Jesu Kristi avọ ahwo idu udhuhrẹ gbe ene (144,000) a ti su na, oyehọ “idhiwu ekpokpọ” na.—2 Pita 3:13.
A se rie “odhiwu avọ esa” keme isuẹsu yena o kpehru gaga.
O sae jọnọ “aparadase” nọ ‘a rehọ Pọl vrẹ kpohọ’ na u dikihẹ kẹ (1) Aparadase otọakpọ nọ ọ rrọ obaro tha, (2) aparadase egagọ Ọghẹnẹ, koyehọ evawere gbe okugbe nọ ma te reawere riẹ vọvọ evaọ akpọ ọkpokpọ na, onọ u ti vi onọ ma be reawere riẹ nẹnẹ na, (3) “aparadase Ọghẹnẹ” nọ ọ rrọ obọ odhiwu, yọ enana kpobi e te jariẹ evaọ oke ovona evaọ akpọ ọkpokpọ na.
it-2 177
Ẹviọlọ
“Ẹviọlọ Ọrẹri” Na. Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a jẹ hae rehọ “ẹviọlọ ọrẹri” (Rom 16:16; 1Kọ 16:20; 2Kọ 13:12; 1Tẹ 5:26) hayo “ẹviọlọ uyoyou” (1Pi 5:14) ro yere ohwohwo, yọ o wọhọ nọ ọzae avọ ọzae hayo aye avọ aye a jẹ hae rehọ iẹe yere ohwohwo. Oghẹrẹ nọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na a jẹ hai ro yere ohwohwo na, o rọwokugbe uruemu ahwo Hibru nọ a jẹ hae rọ rehọ ẹviọlọ yere ohwohwo. Dede nọ Ikereakere na e ta ẹme buobu kpahe onana ha, “ẹviọlọ ọrẹri” hayo “ẹviọlọ uyoyou” na o dhesẹ uyoyou ogaga gbe okugbe nọ ọ jọ udevie ukoko Ileleikristi na.—Jọ 13:34, 35.
ASOI 27–AZEZA 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AHWO GALESHA 1-3
“Mẹ Whọku Ei Ovao Dhe Ovao”
Kọ Who Rri Ẹdhoguo-Okiẹrẹe Epanọ Jihova O Rri Rie?
16 Se Ahwo Galesha 2:11-14. Ozodhẹ ohwo-akpọ o wha riẹ ze nọ Pita o ro ru oware yena. (Itẹ 29:25) Dede nọ ọ riẹ epanọ Jihova o re rri eware, ozọ u mu rie fiki Ileleikristi nọ e rrọ ahwo Ju nọ i no obọ Jerusalẹm ze, keme o je roro nọ a te rọ ekpehre ubiẹro rri rie. Fikinọ Pọl ukọ na ọ jọ ẹgwae nọ a gba evaọ obọ Jerusalẹm evaọ ukpe 49 C.E. na, nọ ọ ruẹ oghẹrẹ uruemu nọ Pita o bi dhesẹ evaọ obọ Antiọk, ọ tẹ whọku iei gaga. (Iruẹru 15:12; Gal. 2:13, ẹme-obotọ) Ẹvẹ oware nana nọ Pita o ru na o jọ Ileleikristi nọ e jọ ahwo Ju hu oma? Kọ a te kuvẹ re onana u ru ai zoruẹ? Kọ a ti mi Pita ewha-iruo riẹ fiki oware nana nọ o ru na?
“Oware Ovo U Re Ru” Ahwo Nọ A You Jihova Zoruẹ No Edhere Riẹ Hẹ
12 Ozodhẹ ohwo-akpọ u ru Pita zoruẹ ẹsejọ, ghele na ọ yọrọ usu riẹ kugbe Jesu avọ Jihova. Wọhọ oriruo, ọ jọ ẹgbede vro Olori riẹ isiasa soso. (Luk 22:54-62) Evaọ oke ofa jọ, Pita o je rri otu egedhọ nọ i kurẹriẹ tọtọtọ fikinọ a yawo ho. Rekọ Pọl ukọ na o muẹrohọ uruemu nọ u fo nọ ma re dhesẹ, ọ riẹ inọ ukoko na yọ oria nọ a rẹ jọ dhesẹ ẹzi omohẹriẹ hẹ. Uruemu nọ Pita o je dhesẹ na o thọ. Fikiere taure uruemu na o tẹ te wha ohẹriẹ ziọ udevie inievo na, Pọl ọ tẹ whọku Pita kpahe onana. (Gal. 2:11-14) Kọ ọwhọkuo nọ a kẹ Pita na u ru nọ ọ rọ siọ ohrẹ uzuazọ na ba ẹdhẹ? Ijo. Ukpoye, ọ jẹ ọwhọkuo na rehọ, ru lele ie, jẹ ruabọhọ ohrẹ uzuazọ na.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ruabọhọ Egagọ Ọghẹnẹ Ghelọ “Ikpokpoma Buobu”
20 Kọ ẹvẹ kpahe ọwọsuọ nọ a rẹ kaki rri mu hu? Wọhọ oriruo, ẹvẹ ma sae rọ whaha udu obrukpe? Edhere jọ nọ ọ mai woma nọ ma re ro ru onana họ, idhe ẹtanigbo na nọ ma re roro kpahe didi. Ere Pọl ukọ na o ru. Ẹsejọ o jẹ hae jariẹ oma nọ o fioka ha. Rekọ ọ riẹ re nọ erahaizi Jesu o whu kẹ orọnikọ ahwo ọgbagba ha. Yọ Pọl omariẹ ọ rrọ usu erahaizi yena re. O kere nọ: ‘Me bi yeri uzuazọ eva orọwọ nọ o rrọ eva Ọmọ Ọghẹnẹ, ọnọ o you omẹ, nọ ọ jẹ rehọ oma riẹ kẹ omẹ.’ (Gal. 2:20) Ẹhẹ, Pọl ọ jẹ idhe ẹtanigbo na rehọ. O rri rie nọ ọyomariẹ Jesu ọ rehọ uzuazọ riẹ dhe idhe kẹ.
21 Who te rri idhe ẹtanigbo na wọhọ okẹ nọ Jihova ọ kẹ owhẹ wọhọ epanọ Pọl o rri rie na, u ti fiobọhọ kẹ owhẹ gaga. Rekọ orọnọ onana u dhesẹ hẹ inọ udu u ti gbe whrehe owhẹ vievie he. Ẹsejọhọ, otu mai jọ o ti gbe wo ẹbẹbẹ nana bẹsenọ akpọ ọkpokpọ na ọ rẹ ze. Rekọ kareghẹhọ nọ: Otu nọ o fiẹmo na te urere họ enọ i ti wo osa na. Okenọ Uvie Ọghẹnẹ o te rọ wha udhedhẹ ziọ otọakpọ na je ru nọ ahwo-akpọ kpobi a ti ro te ẹgbagba o kẹle gaga no. Fikiere jọ o jọ ọtamuo ra inọ whọ rẹ ruọ Uvie Ọghẹnẹ ghelọ ikpokpoma buobu.
it-1 880
Ahwo Galesha, Ileta Ro Se
Nọ Pọl o bo nọ, “O whai ahwo Galesha nọ a wo areghẹ hẹ” na orọnikọ ahwo nọ a no uyẹ nọ a re se Gallic ze nọ e jọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Galesha o wo họ iroro rọ ta ẹme na ha. (Gal 3:1) Ukpoye, Pọl ọ jẹ whọku ahwo jọ nọ a jọ ukoko na evaọ oke yena, enọ e jẹ kuvẹ kẹ iwuhrẹ ahwo Ju jọ nọ e jọ udevie rai nọ e jẹ hai rọ ẹkwoma uzi Mosis fi izi obọrai họ re a ro nwene ẹta ẹrẹreokie nọ a rẹ rọ ẹkwoma ẹrọwọ nọ a re fihọ ọvọ ọkpokpọ na wo. (2:15–3:14; 4:9, 10) Te ahwo Ju te enọ e rrọ ahwo Ju hu a jọ “ikoko obọ Galesha” (1:2) nọ Pọl o kere ileta se na. Evaọ usu ahwo nọ a kurẹriẹ ruọ egagọ ahwo Ju na, te enọ e yawo te enọ e yawo ho a jariẹ, yọ amọfa nọ a jẹ ta evẹrẹ sa-sa a jariẹ re. (Iru 13:14, 43; 16:1; Gal 5:2) A je se aikpobi na Ileleikristi obọ Galesha fikinọ a je se odẹ oria nọ a jẹ rria na Galesha. Eme nọ Pọl o kere fihọ ileta na soso i dhesẹ nọ ahwo nọ ọ riẹ totọ nọ e jẹ rria ofẹ obọze ovatha-ọre ubrotọ Rom o kere ileta na se, orọnikọ erara nọ e jọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre nọ o wọhọ nọ o weze bru ẹdẹvo ho o kere se he.