Enọ Ahwo nọ A Se Ebe
Ono họ “aye” nọ a jọ Aizaya 60:1 ta ẹme te na? Kọ ẹvẹ ọ rọ “kparoma” je “lo via”?
Obe Aizaya 60:1 ọ ta nọ: “O aye, kparoma, lo via, keme elo ra ọ ze no. Oruaro Jihova u bi lo mu owhẹ.” Eme efa nọ a ta kpahe aye na i dhesẹ nọ “aye” na họ Zayọn hayo Jerusalẹm nọ ọ jọ okpẹwho-esuo Juda oke yena.a (Aiz. 60:14; 62:1, 2) Eme nọ a ta kpahe Jerusalẹm evaọ etenẹ na i kiekpahe orẹwho Izrẹl soso. Ẹme nọ Aizaya ọ ta na, o tẹ wha enọ ivẹ nana ze: Oke vẹ Jerusalẹm ọ rọ “kparoma” je mu elo uzẹme na họ elo via, kọ oghẹrẹ vẹ o ro lo? Kọ eme nọ Aizaya ọ ta na i bi rugba evaọ oke mai na?
Oke vẹ Jerusalẹm ọ rọ “kparoma” je mu elo uzẹme na họ elo via, kọ oghẹrẹ vẹ o ro lo? Okenọ ahwo Ju a rọ jọ igbo Babilọn ikpe udhosa-gbikpe na, yọ Jerusalẹm avọ etẹmpol nọ ọ jariẹ e raha no. Nọ ahwo Midia gbe ahwo Pasia a fi Babilọn kparobọ no, ahwo Izrẹl nọ e jọ igbo na kpobi a te wo uvẹ nọ a re ro kpo je mu Jihova họ ẹgọ. (Ẹzra 1:1-4) Evaọ obọ emuhọ 537 B.C.E., enọ e be gọ Ọghẹnẹ no eva rai ze evaọ erua ikpegbivẹ Izrẹl a te gine kpo. (Aiz. 60:4) A te ti mu idhe họ edhe kẹ Jihova. A te mu ehaa nọ a jẹ hai ru vẹre họ eru, jẹ wariẹ bọ etẹmpol na. (Ẹzra 3:1-4, 7-11; 6:16-22) Oruaro Jihova o tẹ wariẹ muhọ elo evaọ Jerusalẹm. Elo na o te muhọ elo fihọ ahwo riẹ. Oyena u te je ru nọ a rọ wọhọ elo rọkẹ ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ hẹ, nọ e wariẹ e rai họ.
Eruẹaruẹ Aizaya na i rugba omojọ evaọ oke anwae, evaọ Jerusalẹm. Rekọ ahwo Izrẹl a yoẹme kẹ Ọghẹnẹ hẹ. (Neh. 13:27; Mal. 1:6-8; 2:13, 14; Mat. 15:7-9) Orọnikọ ẹme ọvo a yo ho ho, rekọ a siọ Jesu Kristi nọ ọ rrọ Mesaya na, je tube kpei dede. (Mat. 27:1, 2) Nọ u je te 70 C.E., a tẹ wariẹ raha Jerusalẹm gbe etẹmpol na.
Jihova ọ ta no vẹre nọ a te raha iẹe. (Dan. 9:24-27) Onana u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ eruẹaruẹ nọ e rrọ Aizaya uzou avọ 60 na kpobi i rugba evaọ Jerusalẹm otọakpọ obonẹ hẹ.
Kọ eme nọ Aizaya ọ ta na i bi rugba evaọ oke mai na? Ee, rekọ oma aye ọfa jọ nọ Ebaibol ọ ta ẹme te i bi jo rugba. Ọye họ “Jerusalẹm obọ ehru” na. Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Ọye họ oni mai.” (Gal. 4:26) Jerusalẹm obọ ehru na họ abọ ukoko Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ obọ odhiwu nọ ikọ-odhiwu na a rrọ. Yọ emọ aye na jọ họ Jesu gbe Ileleikristi idu udhuhrẹ-gbene (144,000) nọ a rọ ẹzi wholo nọ i wo ẹruore obọ odhiwu na. Pọl ọ rrọ usu rai re. Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na yọ “orẹwho ọrẹri,” yọ ae họ “Izrẹl Ọghẹnẹ.”—1 Pita 2:9; Gal. 6:16.
Kọ ẹvẹ Jerusalẹm obọ ehru na ọ rọ “kparoma” je “lo via”? Ma sae ta nọ ọ kparoma je muhọ elo keme emọ riẹ nọ a rọ ẹzi wholo nọ e rrọ otọakpọ obonẹ a bi lo. Joma ta kpahe oghẹrẹ nọ eruẹaruẹ Aizaya izou 60 na i ro rugba evaọ oma rai.
Taure enọ a rọ ẹzi wholo na a tẹ te “kparoma” muhọ elo, a jọ ebi vẹre. Ma ta ere keme nọ ikọ na a whu no, ikọ erue e tẹ romavia. A tẹ rehọ iwuhrẹ erue raha ukoko na no. (Mat. 13:37-43) Oke yena họ okenọ a rọ jọ igbo Babilọn Ologbo na, koyehọ egagọ erue nọ e rrọ akpọ na. Enọ a rọ ẹzi wholo na a jọ igbo rite oke “urere uyero-akpọ” na. Yọ oke urere na o muhọ evaọ 1914. (Mat. 13:39, 40) Rekọ nọ u je te 1919, a te no igbo Babilọn Ologbo na. O raha oke he, a te muhọ elo. Oghẹrẹ nọ a je ro lo họ, a jẹ rọ ajọwha ta usi uwoma na.b Anwọ oke yena ze, ahwo buobu a nyaze elo na no evaọ erẹwho kpobi. Yọ ahwo jọ evaọ usu ahwo nana nọ a kurẹriẹ ze na a zihe ruọ ahwo Izrẹl Ọghẹnẹ no. Yọ ae a se “ivie” evaọ obe Aizaya 60:3 na.—Evia. 5:9, 10.
Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo a ti lo nwranwranwra, tube vi epanọ a bi lo enẹna. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Nọ a te whu no, a ve ti kpobọ odhiwu. A vẹ te jọ “Jerusalẹm Ọkpokpọ na” koyehọ ọmọtibobo Kristi nọ o ti lele iei su. A te jọ ivie gbe izerẹ. Yọ a bu te idu udhuhrẹ-gbene (144,000).—Evia. 14:1; 21:1, 2, 24; 22:3-5.
Jerusalẹm ọkpokpọ na ọye o ti ru eruẹaruẹ nọ e rrọ Aizaya 60:1 na gba ziezi. (Rehọ eme nọ e rrọ Aizaya 60:1, 3, 5, 11, 19, 20 wawo Eviavia 21:2, 9-11, 22-26.) Jerusalẹm otọakpọ na họ oria nọ egọmeti nọ o je su ahwo Izrẹl evaọ oke anwae o jọ. Ere ọvona re, Jerusalẹm Ọkpokpọ na họ egọmeti nọ o ti su akpọ ọkpokpọ na. Yọ Jesu Kristi họ ovie nọ a ro mu nọ o wuzou egọmeti yena. Kọ oghẹrẹ vẹ Jerusalẹm ọkpokpọ na o ti ro “no obọ odhiwu ze, no obọ Ọghẹnẹ ze”? O ti ru nọ eware buobu i ti ro nwene evaọ otọakpọ na. “Elo riẹ erẹwho na a te rọ ruẹ ude nya.” Ahwo yena họ ahwo nọ a be dhozọ Ọghẹnẹ. Oke yena uzioraha u ti no ahwo oma no. A ti gbe whu hu. (Evia. 21:3, 4, 24) Oke yena họ okenọ oke “ẹruẹrẹhọ eware kpobi” nọ Aizaya gbe eruẹaro efa a ruẹaro riẹ na u ti ro kuhọ. (Iruẹru 3:21) Ẹruẹrẹhọ eware na o muhọ evaọ okenọ a rọ Jesu Kristi mu Ovie no. Yọ u ti kuhọ evaọ ekuhọ Esuo Odu-Ikpe Jesu Kristi.
a Evaọ Aizaya 60:1 na, Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na ọ ta nọ “aye,” ukpenọ o ta nọ “Zayọn” hayo “Jerusalẹm.” O ta ere keme eme Hibru nọ a ro kere “kparoma” avọ “lo via” gbe “owhẹ” na, yọ eme nọ a rẹ rọ ta ẹme kpahe aye. Fikinọ a fa riẹ inọ “aye,” ohwo o te bi sei ọ rẹ nwane riẹ nọ utu ahwo jọ nọ a ta ẹme kpahe wọhọ aye a be jọ etẹe ta ẹme kẹ na.
b A jọ obe Izikiẹl 37:1-14 avọ Eviavia 11:7-12 ta ẹme te oghẹrẹ nọ a rọ wariẹ zihe egagọ uzẹme ze re. Oware nana o via evaọ ukpe 1919. Izikiẹl ọ ruẹaro nọ oke jọ o tẹ vrẹ no Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na kpobi a ti no igbo egagọ erue nọ a rrọ ugbo anwẹdẹ na. Eruẹaruẹ nọ e rrọ oria obe Eviavia nọ ma fodẹ na i kiekpahe epanọ inievo jọ nọ a rọ ẹzi wholo nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rọ kpọ ukoko na, a te rọ wariẹ mu iruo Ọghẹnẹ họ, nọ a tẹ kare ae fihọ uwou-odi no evaọ omoke jọ. A kare rai fihọ uwou-odi ekueku. Nọ u je te 1919, a tẹ rehọ ae mu re a jọ “ọrigbo nọ a re fievahọ nọ o wo areghẹ na.”—Mat. 24:45; rri Egagọ Efuafo Jihova—E Nwa Zihe Ze No!, ẹwẹ. 118.