UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • T-16 ẹwẹ. 2-6
  • Didi Ẹruore Ọ Rrọ kẹ Iyoyou Mai nọ I Whu No?

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Didi Ẹruore Ọ Rrọ kẹ Iyoyou Mai nọ I Whu No?
  • Didi Ẹruore Ọ Rrọ kẹ Iyoyou Mai nọ I Whu No?
  • Izoẹme-Esese
  • Onọ O Wọhọ E Riẹ
  • Uwhu, gbe Oware nọ O rẹ Via nọ Ma te Whu
  • Epanọ Ahwo-Akpọ A Sae rọ Wariẹ Rria
  • Okenọ Ohwo nọ Who You O te Whu
  • Eme Ọ Rẹ Via Kẹ Iyoyou Mai nọ I Whu No?
    Eriariẹ nọ I Re Su Kpohọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ
  • Eme Ọrẹ Via Eva oke Uwhu?
    Whọ Sae Rria Bẹdẹ Bẹdẹ Eva Aparadase Ọ Otọakpọ
  • Bovẹ Ahwo nọ A Whu no A Rrọ?
    Eme Ebaibol na O Gine Wuhrẹ?
  • Bovẹ Ma Re Kpohọ Nọ Ma Te Whu?
    Eme Ebaibol na Ọ rẹ Sai Wuhrẹ Omai?
Ruẹ Efa
Didi Ẹruore Ọ Rrọ kẹ Iyoyou Mai nọ I Whu No?
T-16 ẹwẹ. 2-6

Didi Ẹruore Ọ Rrọ kẹ Iyoyou Mai nọ I Whu No?

“Otẹrọnọ ohwo o whu, kọ ọ jẹ jọ uzuazọ?” ere ọzae na Job ọ nọ oke krẹkri nọ u kpemu. (Job 14:14) Ẹsejọhọ onana u gb’owhẹ unu no re. Kọ ẹvẹ o te j’owhẹ oma nọ whọ tẹ riẹ nọ oma owariẹ-kugbe iyoyou ra o te lọhọ evaọ obọ otọakpọ obonẹ eva otọ obọdẹ iyero?

Whaọ, Ebaibol na ọ y’eyaa nọ: “Ahwo nọ i whu no a rẹ te zọ, a rẹ te kpare oma.” Yọ Ebaibol na ọ tẹ jẹ ta nnọ: “Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ ria ae bẹdẹ.”—Aizaya 26:19; Olezi 37:29.

Re ma fievahọ eyaa itieye na ziezi, o gwọlọ re ma kuyo igogo enọ jọ: Fikieme ahwo a je bi whu? Diẹse enọ i whu no e rrọ? Kọ ẹvẹ o sai ro mu omai ẹro inọ a sae wariẹ rria?

Uwhu, gbe Oware nọ O rẹ Via nọ Ma te Whu

Ebaibol na o ru rie vevẹ inọ Ọghẹnẹ ọ j’iroro uwhu ọ ahwo-akpọ fihọ eva evaọ oke ọsosuọ họ. Ọ ma imava ọsosuọ na Adamu avọ Ivi, o te fi ai họ aparadase ọ otọakpọ nọ a re se Idẹn, jẹ ta kẹ ae re a yẹ emọ je ru uwou Aparadase rai na kẹre te akpọ na soso. Otẹrọnọ a ghẹmeeyo kẹ ehrẹ riẹ ọvo a je whu.—Emuhọ 1:28; 2:15-17.

Fiki ababọ ovuhumuo kẹ ẹwo Ọghẹnẹ, Adamu avọ Ivi a tẹ ghẹmeeyo a te ru ai re a hwa osa na. Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Adamu nọ: “Who ti zihe-kpo ẹkpẹ keme ọye who nọ ze. Keme whẹ ẹkpẹ, jẹruọ ẹkpẹ who re ti zihe rua.” (Emuhọ 3:19) Taure a tẹ te mae, Adamu ọ jọ uzuazọ họ; ovu ọ jọ. Yọ fiki aghẹmeeyo, hayo uzioraha riẹ, a te bruoziẹ kpe Adamu re o zihe kpohọ ovu, kpohọ uyero ọ seba-erria.

Fikiere uwhu yọ ababọ-uzuazọ. Ebaibol na o dhesẹ ohẹriẹ na: “Uwhu họ osa umuomu, rekọ okẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ kẹ họ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” (Ahwo Rom 6:23, New World Translation) Bi dhesẹ nnọ uwhu yọ uyero ababọ-onahona, Ebaibol na ọ ta nọ: “Keme enọ e rọ uzuazọ a riẹ nọ a reti whuẹ, rekọ iwhuowhu e riẹ oware ovo ho.” (Ọtausiuwoma Na 9:5, ẹjẹlẹ ibieme na ọmai.) Okenọ ohwo o te whu, Ebaibol na o dhesẹ nọ: ‘Keme nọ ẹzi riẹ o re no, o ve zihe kpo ẹkpẹ; evaọ ẹdẹọvo ọyena, oma iruo riẹ kpobi o vẹ raha.’—Olezi 146:3, 4.

Rekọ, nọ o rọnọ Adamu avọ Ivi ọvo a ghẹmeeyo kẹ ujaje oyena evaọ Idẹn na, fikieme mai kpobi ma je bi whu? Fikinọ a yẹ omai kpobi evaọ okenọ Adamu ọ ghẹmeeyo no, fikiere mai kpobi ma reuku uzioraha gbe uwhu no obọ riẹ ze. Wọhọ epanọ Ebaibol na o dhesẹ: “Umuomu orọ fiki omọvo [Adamu] vaha ruọ akpọ na, gbe uwhu fiki izieraha, fikiere uwhu u te zite ahwo kpobi.”—Ahwo Rom 5:12; Job 14:4.

Ghele na ohwo jọ ọ sae nọ inọ: ‘Kọ ahwo-akpọ a gbe wo ẹwẹ nọ o re whu hu nọ ọ rẹ zọ vrẹ oke uwhu?’ Ahwo buobu a wuhrẹ onana no, tubẹ ta nnọ uwhu yọ unuẹthẹ kpohọ uzuazọ ofa. Rekọ ẹjiroro ọyena o no Ebaibol ze he. Ukpoye, Ẹme Ọghẹnẹ o wuhrẹ nnọ whẹ họ ẹwẹ, inọ ẹwẹ ra họ owhẹ, te ekwakwa ugboma gbe iroro ra kpobi. (Emuhọ 2:7; Jerimaya 2:34; Itẹ 2:10) Ofariẹ, Ebaibol na ọ ta nọ: “Ẹwẹ nọ o ruthọ o re ti whuẹ.” (Izikiẹl 18:4, NW ) Ebaibol na ọ jọ uvumọ oria wuhrẹ nọ ohwo-akpọ o wo ẹwẹ nọ o re whu hu nọ o rẹ zọvrẹ uwhu ugboma na ha.

Epanọ Ahwo-Akpọ A Sae rọ Wariẹ Rria

Nọ uzioraha gbe uwhu e ruọ akpọ na no, Ọghẹnẹ o rovie via nnọ o rrọ ẹjiroro riẹ re enọ i whu no a zihe ziọ uzuazọ ẹkwoma ẹkparomatha. Fikiere Ebaibol na o te dhesẹ nọ: “Abraham . . . o roro nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sae kpare [ọmọzae riẹ Aiziki] no iwhuowhu.” (Ahwo Hibru 11:17-19) Udufihọ Abraham o thọ họ, keme Ebaibol na ọ ta kpahe Erumeru na nọ: “Ọ rọ Ọghẹnẹ ahwo owhuowhu hu, rekọ ọ rọ erọ uzuazọ; keme ahwo kpobi a rọ kẹ e.”—Luk 20:37, 38.

Ẹhẹ, orọnikọ ogaga na ọvo Ọghẹnẹ Erumeru na o wo ho rekọ te ẹgwọlọ na re ọ kpare ahwo nọ o je rie ze. Jesu Kristi omariẹ ọ ta nọ: “Onana u gbe owhai enu hu; keme oke o be tha nọ enọ e rọ eva [iki] kpobi i je ti yo uru riẹ, a vẹ te nya via.”—Jọn 5:28, 29; Iruẹru 24:15.

U kri hi nọ ọ ta onana no, Jesu o te zere ahwo nọ a bi lele ori no okpẹwho Izrẹl orọ Nein tha. Ẹghele ọmọzae nọ o whu na họ ọmọ ọvo nọ aye-uku jọ o wo. Nọ ọ ruẹ uweri ogaga riẹ, ohrọ o tẹ re Jesu. Fikiere, be t’ẹme kẹ ori na, o te bo: “Ẹghele, mẹ ta kẹ owhẹ nọ, Kparoma.” Koyehọ ọzae na ọ tẹ kparoma, Jesu ọ tẹ rehọ iẹe kẹ oni riẹ.—Luk 7:11-17.

Wọhọ epanọ o jọ kẹ aye-uku ọyena, oghọghọ ulogbo o jariẹ re evaọ okenọ Jesu o kpohọ uwou Jairọs, okpohwo uwou egagọ Ju. Ọmọtẹ ọ ikpe 12 riẹ o whu. Rekọ evaọ okenọ Jesu o te uwou Jairọs, o te bru ọmọ nọ o whu no na ọ tẹ ta nọ: “Ọmọ kparoma.” Ọ tẹ kparoma!—Luk 8:40-56.

Uwhremu na, Lazarọs ogbẹnyusu Jesu o te whu. Evaọ okenọ Jesu o te uwou riẹ, yọ Lazarọs o whu te edẹ ene no. Dede nọ uweri o vọ riẹ oma, Mata oniọvo ọmọtẹ riẹ o dhesẹ ẹruore, ta nọ: “Mẹ riẹ nọ ọ rẹ te kparoma eva ẹkparomatha ẹdẹ urere.” Rekọ Jesu o te kpohọ obọ uki na, ọ tẹ ta nọ a ghelie utho na no, o te se nnọ: “Lazarọs, nya via.” Ọ tẹ nya via!—Jọn 11:11-44.

Whaọ roro kpahe onana: Uyere vẹ Lazarọs ọ jọ evaọ etoke edẹ ene nọ o ro whu na? Lazarọs ọ ta uvumọ ẹme kpahe akpọriọ evaọ obọ odhiwu hayo ehẹle ọ erae he, yọ ọ hae seba ẹtavia ha o hae jọnọ ọ jọ obei. Kakaka, evaọ uwhu Lazarọs ọ riẹ onahona vievie he yọ ọ hae te jọ ere bọo “ẹkparomatha ẹdẹ urere” na Jesu ọ gbẹ hai zihe iei ze uzuazọ evaọ oke oyena ha.

Uzẹme o rrọ inọ iruo-igbunu ọ Jesu enana e kẹ erere ubroke ọvo, keme ahwo nọ ọ kpare na a wariẹ whu. Dede na, ọ kẹ imuẹro evaọ ikpe 1,900 nọ i kpemu no inọ, ẹkwoma ogaga Ọghẹnẹ, iwhuowhu na a rẹ sae ghinẹ wariẹ rria! Fikiere evaọ edhere ọkpẹkpẹe Jesu ọ rehọ iruo igbunu riẹ dhesẹ oware nọ o te romavia eva otọakpọ evaọ otọ Uvie Ọghẹnẹ.

Okenọ Ohwo nọ Who You O te Whu

Okenọ ọwegrẹ na uwhu o te kpe ohwo, uweri ra o rẹ sae jọ gaga, o tẹ make rọnọ who wo ẹruore fihọ ẹkparomatha na. Abraham o wo ẹrọwọ nnọ aye riẹ ọ te wariẹ rria, dede na ma se nnọ “Abraham o te weli Sera jẹ viẹ fiki riẹ.” (Emuhọ 23:2) Kọ ẹvẹ kpahe Jesu? Okenọ Lazarọs o whu, o te “dimẹ eva ẹzi, ọ tẹ rọ ẹrova,” yọ u kri hi “ọ tẹ viẹ.” (Jọn 11:33, 35) Fikiere, nọ whọ tẹ viẹ evaọ okenọ ohwo nọ who you o te whu, orọnikọ u dhesẹ owhẹ fihọ ọmaha ha.

Okenọ ọmọ o te whu, ọ rẹ da oni na gaga. Fikiere Ebaibol na o vuhu uweri ogaga nọ oni ọ rẹ sai wo mu. (2 Ivie 4:27) Uzẹme, o rẹ jọ bẹbẹ kẹ ọsẹ nọ ọ rrọ uweri re. “Mẹ hae kake rehọ owhẹ whu, ikpenọ who whu,” ere Ovie na Devidi o bruenu evaọ okenọ ọmọ riẹ Absalom o whu.—2 Samuẹle 18:33.

Ghele na, fikinọ who fi udu họ ẹkparomatha na, uweri ra o te jọ ribri hi. Wọhọ epanọ Ebaibol na ọ ta, whọ rẹ “siọ ewero ba wọhọ epanọ edekọ i re ruo, enọ i wo ẹruore he.” (1 Ahwo Tẹsalonika 4:13) Ukpoye, who re sikẹle Ọghẹnẹ kpekpekpe evaọ olẹ, yọ Ebaibol na ọ yeyaa inọ “o re ti fiobọhọ kẹ owhẹ.”—Olezi 55:22.

Ajokpanọ a dhesẹ ofa jọ, a rehọ isase ọ Ebaibol na kpobi no Ebaibol Ẹri Na ze.

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa