Uzou 12
Za Egaga Izi Imuemu Dhe
1. Ẹvẹ Jesu o ru nọ ọ rehọ ova dhe izi imuemu?
NỌ Ọ nwane họ-ame no, Jesu Kristi ọ tẹ nya kpohọ igbrẹwọ Judia re ọ lẹ je roro. Evaọ obei Setan Ẹdhọ na ọ tẹ jẹ daoma re o ru ei raha uzi Ọghẹnẹ. Rekọ, Jesu ọ se odawọ Ẹdhọ o gbe kie ruọ ẹta riẹ hẹ. Jesu ọ rẹriẹ ova ku izi imuemu efa evaọ etoke odibọgba riẹ evaọ otọakpọ. Ghele na, nọ oke ruọ oke, ọ jẹ whọ ku ai jẹ wha ha ai.—Luk 4:1-13; 8:26-34; 9:37-43.
2. Didi enọ ma re ti roro kpahe?
2 Ikerefihotọ Ebaibol na nọ i gbiku kpahe eware enana e rẹ lẹliẹ omai rọwo inọ ogaga izi imuemu e ghinẹ rọ. A be daoma su ahwo thọ. Ghele na, ma rẹ sae za izi imuemu enana dhe. Rekọ bovẹ izi imuemu nana i nọze? Fikieme e jẹ be daoma viẹ ahwo họ? Kọ idhere vẹ a be rọ nyate ẹjiroro rai? Re whọ ruẹ iyo kẹ oghẹrẹ enọ itienana u re fiobọhọ k’owhẹ za egaga izi imuemu na dhe.
IZI IMUEMU—EMUHỌ GBE ẸJIRORO RAI
3. Ẹvẹ Setan Ẹdhọ na ọ te rọ jọ?
3 Jihova Ọghẹnẹ ọ ma emama izi buobu gbidigbidi taure ọ tẹ te ma ahwo. (Job 38:4, 7) Wọhọ epanọ a ru rie vevẹ evaọ Uzou 6 na, omọvo enjẹle nana jọ o te wo isiuru nọ o re ro ru re ahwo a gọe ukpenọ a gọ Jihova. Je le ẹjiroro riẹ nana, ẹnjẹle omuomu ọnana ọ tẹ wọso jẹ raha odẹ Ọnọma na, jẹ tubẹ ta kẹ aye ọsosuọ na nọ Ọghẹnẹ yọ ọterue. Nwani fo gbagba, omama ẹzi nana a tẹ te riẹe wọhọ Setan (ọzadhe) Ẹdhọ (ọtaraha) na.—Emuhọ 3:1-5; Job 1:6.
4. Ẹvẹ enjẹle jọ a te rọ thuzi evaọ ẹdẹ Noa?
4 Uwhremuna, enjẹle efa e tẹ ruabọ Setan Ẹdhọ na. Evaọ edẹ Noa ọzae okiẹrẹe na, enjẹle nana jọ i te gbabọ kẹ iruo rai evaọ obọ odhiwu a tẹ rehọ oma iwo re a ruẹse ru urusio owezẹ rai kugbe eyae otọakpọ nana gba. Ababọ avro, Setan ọ kpọ enjẹle nana re a jowọ aghẹmeeyo ọyena. Onana u su kpohọ esẹ nọ a jọ rọ kẹ egwara nọ a re se Nẹfilim, nọ i ti zihe ruọ ahwo nọ e geva thesiwa. Okenọ Jihova ọ rọ Ẹvo ologbo na ze, o tẹ raha ahwo ogbekuo na kpobi no avọ emọ oghẹrẹsa ẹnjẹle aghẹmeeyo enana. Enjẹle ọwọsuọ nana e dhẹ vabọ no araha na ẹkwoma ugboma ohwo rai nọ a fihọ otọ a te zihe kpohọ akpọ izi. Rekọ Ọghẹnẹ o te bru izi enana dhe ẹkwoma ebi ẹzi nọ o gbolo i rai fihọ. (Emuhọ 6:1-7, 17; Jud 6) Setan, “olori ukumuomu” na, avọ enjẹle imuomu riẹ a gbẹ be họre evaọ ọwọsuọ rai. (Luk 11:15) Eme họ ẹjiroro rai?
5. Didi iroro Setan avọ idhivẹri riẹ a wo, kọ eme a be rọ kpahe ẹta kẹ ahwo?
5 Ẹjiroro omuomu Setan avọ idhivẹri riẹ họ re a ku ahwo rẹriẹ siọ Jihova Ọghẹnẹ ba. Fikiere, ikọmuomu nana a bi su ahwo thọ, bi guegue ai, je kpokpo ai anwọ ikuigbe ohwo-akpọ ze kpobi. (Eviavia 12:9) Iriruo oke nana i dhesẹ i rie nọ evega idhivẹri na ọ mai yoma viọ epaọ anwẹdẹ. Re a ruẹse mu ahwo, idhivẹri na a bi fi uruemu imizi họ iruo evaọ oghoghẹrẹ kpobi. Oghẹrẹvẹ idhivẹri na a bi ro fi onana họ iruo, kọ ẹvẹ whọ sae rọ thọ oma ra?
OGHẸRẸ NỌ IZI IMUOMU NA A BE RỌ DAOMA SU OWHẸ THỌ
6. Eme họ iruẹru-imizi, kọ ovẹ họ eghẹrẹ rai jọ?
6 Eme họ iruẹru-imizi? Eyehọ oma ukugbe idhivẹri, hayo izi imuemu na, ogbẹrọ viọviọ họ ovẹ jọ fikiọ ọbo. Epanọ oware nọ a rẹ rọ kpahe ẹta o rọ kẹ ozuẹ na, ere iruẹru-imizi e rọ kẹ idhivẹri na: U re si oware nọ a gwọlọ mu urru. Yọ wọhọ epanọ ozuẹ o wo eware buobu nọ ọ rẹ rọ kpahe ẹta re ọ ruẹse bẹbẹ arao ziọ ẹta riẹ na, ere izi imuemu na a rẹ tudu egheghẹrẹ uruemu izi họ ahwo re a rehọ ahwo ziọ otọ iruẹru rai. (Wawo Olezi 119:110.) Eghẹrẹ enana jọ họ ẹvaọgba, erayẹ, ẹgwọlọ eware-oka, ẹjele, ọboẹva, ọnọ o re lele imizi, jegbe ọnọ ọ rẹ nekpẹ enọ i whu no.
7. Ẹvẹ iruẹru-imizi e kẹre te no, kọ fikieme e jẹ rọ buobu makọ evaọ ekuotọ nọ a jo se omarai Ileleikristi?
7 Oware nọ a rọ kpahe ẹta na u re ruiruo, keme iruẹru-imizi i bi si ahwo urru evaọ akpọ na soso. Ahwo nọ e be rria iwhre a rẹ nya bru ebo, ahwo nọ a be rria ikpewho a rẹ nya bru ahwo nọ e rẹ rehọ isi gbẹva. Iruẹru-imizi erọ buobu makọ evaọ ekuotọ nọ a ta nọ erọ Ileleikristi. Otokiẹ u dhesẹ nọ evaọ obọ United States ọvo, emagazini nọ i bu te 30 nọ a be vaha bu viọ 10,000,000 eye e be t’ẹme kpahe oghoghẹrẹ iruẹru-imizi. Ahwo Brazil a be raha bu viọ ima idọla 500 evaọ ekwakwa imizi ọvo kukpe kukpe. Ghele, ahwo 80 evaọ udhusoi nọ i re kpohọ eria egagọ imizi itieye na evaọ orẹwho yena họ ahwo Kathọlik nọ e họ-ame no je bi kpohọ Emuowọwọ ọ riọ. Fikinọ ilorida jọ a re ru iruẹru-imizi na, ahwo egagọ buobu a roro nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ uruemu na rehọ. Rekọ ere o rọ?
OWARE NỌ O SORIẸ NỌ EBAIBOL NA I JE MUKPAHE IRUẸRU-IMIZI
8. Eme họ eriwo Ikereakere na kpahe iruẹru-imizi?
8 Otẹrọnọ a wuhrẹ owhẹ vẹre no nọ oghẹrẹ iruẹru-imizi jọ yọ edhere nọ a re ro kuomagbe izi iwoma, u re ti gbowhẹ unu re who wuhrẹ kpahe oware nọ Ebaibol na e ta kpahe iruẹru-imizi. A vẹvẹ ahwo Jihova unu nọ: ‘Wha rẹriẹ bru ebueva hayo eriedaọzae he; wha gwọlọ ae via re izue owhai oma ha.’ (Iruo-Izerẹ 19:31; 20:6, 27) Obe Ebaibol Eviavia ọ kẹ unuovẹvẹ na nọ ‘ahwo nọ i bi ru iruẹru-imizi’ a re ti whu evaọ “ẹtẹre erae avọ itho-erae na, kọ oyena o rẹ te jọ uwhu [ebẹdẹ bẹdẹ] avọ ivẹ.” (Eviavia 21:8; 22:15) Jihova Ọghẹnẹ ọ ghọ oghẹrẹ iruẹru-imizi kpobi. (Iziewariẹ 18:10-12) Fikieme o jẹ rọ ere?
9. Fikieme ma je ku ei họ nọ evuẹ inẹnẹ nọ i bi no akpọ izi ze na orọnikọ obọ Jihova i bi no tha ha?
9 Jihova o vi izi iwoma, hayo enjẹle ikiẹrẹe, re a t’ẹme kugbe ahwo jọ taure a te ti kere Ebaibol na re. Anwọ oke yena ze, Ẹme Ọghẹnẹ ọ kẹ ọkpọvio nọ ahwo a gwọlọ no nọ a rẹ rọ gọ Jihova evaọ edhere nọ ọ jẹrehọ. (2 Timoti 3:16, 17; Ahwo Hibru 1:1, 2) Ọ rẹ la Ẹme ọfuafo riẹ vrẹ ẹkwoma evuẹ nọ ọ rẹ rọ kẹ eboẹva ha. Evuẹ inẹnẹ na kpobi nọ i bi no akpọ izi na ze na obọ izi imuemu i bi no tha. Iruẹru-imizi e rẹ sai su kpohọ ekpokpo idhivẹri hayo tube su kpohọ izi imuemu nọ e rẹ kpọ uzuazọ ohwo. Fikiere, avọ uyoyou Ọghẹnẹ ọ tẹ vẹvẹ omai unu inọ ma dhomahọ iruẹru-imizi ọvuọvo ho. (Iziewariẹ 18:14; Ahwo Galesha 5:19-21) Ofariẹ, ma te gbe bi wo abọ kpahe iruẹru imizi nọ ma tẹ riẹ eriwo Jihova kpahiẹe no, koyehọ ma rọ abọ kugbe izi imuemu ewọsuọ na ma vẹ te jọ ewegrẹ Ọghẹnẹ.—1 Samuẹle 15:23; 1 Iruẹru-Ivie 10:13, 14; Olezi 5:4.
10. Eme họ ẹvaọgba, kọ fikieme ma jẹ whaha iẹe?
10 Oghẹrẹ iruẹru-imizi jọ nọ ọ viodẹ gaga họ ẹvaọgba—omodawọ nọ a rẹ rọ riẹ kpahe obaro hayo oware nọ a riẹ hẹ ẹkwoma obufihọ izi na. Oghẹrẹ ẹvaọgba jọ họ isi erọgbẹva, ughẹgbe rri erọgbẹva, efafa ewezẹ, ewuhrẹ evabọ, gbe ekade erọgbẹva. Ahwo buobu a riwi ẹvaọgba fihọ oware isiuru nọ o kare enwoma, rekọ Ebaibol na i dhesẹ nọ ebo-ẹva gbe izi imuemu na e jobọ họ ohwohwo. Wọhọ oriruo, Iruẹru 16:16-19 ọ fodẹ “ẹzi aruọruẹ” nọ ọ lẹliẹ ọmọtẹ jọ jẹ ‘ruẹaro.’ Rekọ, ẹgba riẹ nọ ọ jẹ rọ ta kpahe obaro na o te serihọ nọ a le idhivẹri na noi oma no. U re vevẹ, ẹvaọgba yọ oware nọ idhivẹri na e be rọ kpahe ẹta re o si ahwo ziọ agbefẹ rai.
11. Ẹvẹ omodawọ re a t’ẹme kugbe iwhuowhu u je su kpohọ enwoma?
11 Who te bi weri uwhu ohwo oyoyou uviuwou ra jọ hayo ogbẹnyusu ọkpekpe ra, whọ rẹ sai kie ruọ ẹta ọfa lọlọhọ. Ọbo-ẹva jọ ọ rẹ sae k’owhẹ ovuẹ obọdẹ hayo t’ẹme evaọ urru nọ o wọhọ ọrọ ohwo nọ o whu no na. Yọroma! Omodawọ re a t’ẹme kugbe ahwo nọ i whu no na u re su kpohọ ẹta. Fikieme? Keme ahwo nọ a whu no na a rẹ sae t’ẹme he. Wọhọ epanọ whọ sae kareghẹhọ, Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta vevẹ nọ evaọ oke uwhu ohwo o “ve zihe kpo ẹkpẹ, evaọ ẹdẹọvo ọyena, oma iruo riẹ kpobi ovẹ raha.” “Iwhuowhu e riẹ oware ovo ho.” (Olezi 146:4; Okokahwohọ 9:5, 10) Ofariẹ, ghinọ idhivẹri na họ enọ a riẹ nọ e rẹ ya urru ohwo nọ o whu no jẹ rehọ evuẹ kẹ ọbo-ẹva kpahe ohwo nọ o whu no na. (1 Samuẹle 28:3-19) Fikiere, ‘ohwo nọ ọ rẹ nọ mi iwhuowhu’ yọ o bi kie ruọ ẹta izi imuemu na je bi ru mukpahe oreva Jihova Ọghẹnẹ.—Iziewariẹ 18:11, 12; Aizaya 8:19.
NO ẸBẸBẸHOMA KPOHỌ ẸHỌRE
12, 13. Didi imuẹro e riẹ inọ idhivẹri na a rẹ ruabọhọ ẹdawọ gbe ahwo o kpokpo?
12 Nọ who te bi y’ẹme kẹ ohrẹ Ẹme Ọghẹnẹ kpahe iruẹru-imizi, yọ whọ be se oware nọ idhivẹri na a rọ kpahe ẹta. (Wawo Olezi 141:9, 10; Ahwo Rom 12:9.) Kọ onana u dhesẹ nọ izi imuemu na a te siọ omodawọ nọ a re ro mu owhẹ rehọ ba? Vievie! Nọ ọ dawo Jesu isiasa no, Setan ‘ọ tẹ siẹe ba bọo ẹdẹ ọfa.’ (Luk 4:13) Epavo na re, orọnikọ izi iyoma a be bẹbẹ ahwo homa ọvo ho rekọ a be họre ai re.
13 Roro kpemu kpohọ ẹme nọ ma ta kpahe ohọre Setan mukpahe Job odibo Ọghẹnẹ. Ẹdhọ o siuwhu kpe erao gbe idibo riẹ buobu. Setan o tube kpe emọ Job dede. Ofariẹ, ọ tẹ rehọ ẹyao ọdada jọ tehe Job. Rekọ Job o kru ẹgbakiete riẹ kẹ Ọghẹnẹ, ukuhọ riẹ a tẹ ghale iẹe gaga. (Job 1:7-19; 2:7, 8; 42:12) Anwọ okioye ze, idhivẹri na a ru ahwo jọ dienu hayo tuaro no yọ eva e be hae were ai nọ ahwo-akpọ a tẹ be ruẹ uye. (Matiu 9:32, 33; 12:22; Mak 5:2-5) Nẹnẹ na, iyẹrẹ i dhesẹ nọ a be gba ahwo du je fou amọfa họ oruẹ. A rẹ jẹ lẹliẹ amọfa họ kpe ahwo gbe ethuru whu, eware nọ e rọ izieraha mukpahe Ọghẹnẹ. (Iziewariẹ 5:17; 1 Jọn 3:15) Omake rọ ere na, idu ahwo buobu nọ egbefẹ izi imuemu na i mu vẹre a sae họre no egbefẹ na no. Ẹvẹ onana o sae rọ lọhọ rọ kẹ ai? A ru ere no ẹkwoma owọ logbo nọ a jẹ.
EPANỌ WHỌ RẸ RỌ DADAMU KẸ IZI IMUOMU
14. Rọ rọwo kugbe oriruo Ileleikristi obọ Ẹfẹsọs ikpe udhusoi ọsosuọ, ẹvẹ whọ rẹ sae rọ za izi imuemu na dhe?
14 Didi edhere jọ whọ rẹ sae rọ za izi imuemu na dhe jẹ thọ omobọ ra gbe uviuwou ra no egbefẹ rai? Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ evaọ obọ Ẹfẹsọs nọ i je ru iruẹru-imizi taure a tẹ te ziọ ukoko na a jẹ emamọ owọ. Ma se nọ “enọ e rehọ ebe nọ a je ro ru iruo-ewhariọ zikuku a jẹ kakao ho; a tẹ jọ iraro ahwo kpobi mahe ae.” (Iruẹru 19:19) Otẹ make rọ nọ who re ti ru iruẹru-imizi hi, raha oware kpobi nọ u wo obọ kpahe iruo-imizi hayo nọ o dina rọ usu kugbe imizi. Enana i kugbe ebe, emagazini, ividio, iwoho nọ a rẹ tamu, ikporakporo, gbe eware nọ i wo abọ kpahe ẹjiroro imizi. Eware efa nọ i kugbe re họ, idibẹ gbe eware ekpọfia efa, gbe ekẹ nọ who wo miọ ahwo nọ i bi ru iruẹru-imizi ze. (Iziewariẹ 7:25, 26; 1 Ahwo Kọrint 10:21) Re a dhesẹ iẹi: U kri gaga nọ idhivẹri i je kpokpo imava jọ nọ e rọo no evaọ obọ Thailand. A te ti gbolo eware nọ i wo abọ kpahe iruẹru-imizi kpobi kufiẹ. Eme o no rie ze? A te ti wo ufuoma no ekpokpo idhivẹri na a te ti no ere ru uvi ẹnyaharo ẹzi.
15. Evaọ ẹzadhe egaga izi imuemu na, owojẹ ọfa vẹ o rọ oja?
15 Re ma ruẹse za izi imuemu na dhe, owojẹ obọdẹ ọfa jọ họ efihiruo ohrẹ Pọl ukọ na re ma whẹ ẹgọẹmo ẹzi ọgbagba nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ họ. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:11-17) Ileleikristi a rẹ thọ oma rai gaga ziezi mukpahe izi imuemu na. Eme owojẹ nana u kugbe? Pọl ọ ta nọ: “Onọ u vi rai kpobi họ rehọ ojese orọwọ, onọ wha rẹ sai ro furie esagba erae imuemu na.” Uzẹme, epanọ ẹrọwọ ra ọ ga te, ere ẹgba ra ọ rẹ ga te nọ whọ rẹ rọ za egaga izi imuemu na dhe.—Matiu 17:14-20.
16. Ẹvẹ whọ rẹ sai ro ru ẹrọwọ ra ga?
16 Ẹvẹ whọ rẹ sai ro ru ẹrọwọ ra ga? Ẹkwoma Ebaibol na nọ who re gbe wuhrẹ je fi ehrẹ riẹ họ iruo evaọ uzuazọ ra. Ẹgba ẹrọwọ ohwo o roma hwa ehri nọ u nọze—eriariẹ Ọghẹnẹ. Kọ whọ gbẹ rọwo inọ eriariẹ gbagba nọ who wo no je wuhrẹ no Ebaibol na ze ọ bọ ẹrọwọ ra ga no? (Ahwo Rom 10:10, 17) Ababọ avro, nọ whọ gbẹ be nyaharo evaọ ewuhrẹ ọnana je bi ru ei họ uruemu re who kpohọ iwuhrẹ Isẹri Jihova, ẹrọwọ ra ọ rẹ te ga viere. (Ahwo Rom 1:11, 12; Ahwo Kọlọsi 2:6, 7) O rẹ te jọ ugbẹhẹ ulogbo mukpahe ohọre idhivẹri.—1 Jọn 5:5.
17. Owojẹ efa vẹ i wuzou evaọ ẹzadhe egaga izi imuemu na?
17 Didi owojẹ ọfa ohwo nọ ọ gwọlọ za egaga izi imuemu na dhe ọ rẹ jẹ? Ileleikristi obọ Ẹfẹsọs a gwọlọ uketha keme a jẹ rria okpẹwho nọ iruemu idhivẹri e da fia. Fikioye, Pọl ọ jẹ ta kẹ ai nọ: “Hẹ jọ eva Ẹzi lẹ koke koke.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:18) Nọ ma be rria akpọ nọ idhivẹri e da fia na, olẹ gaga kẹ uketha Ọghẹnẹ o rọ oja re ma za izi imuemu na dhe. (Matiu 6:13) Jẹ rọ obufihọ re evaọ abọ nana họ obufihọ ẹzi gbe olẹ ekpako nọ a ro mu evaọ ukoko Ileleikristi na.—Jemis 5:13-15.
RUABỌHỌ OHỌRE RA MUKPAHE IZI IMUOMU NA
18, 19. Eme a rẹ sai ru otẹrọnọ idhivẹri na e wariẹ bi kpokpo ohwo?
18 Nọ a tẹ make j’owọ ilogbo nana no dede, izi imuemu na i gbe je kpokpo ejọ ghele. Wọhọ oriruo, ọzae jọ evaọ obọ Côte d’Ivoire o je wuhrẹ Ebaibol na kugbe Isẹri Jihova ọ tẹ raha idibẹ riẹ kpobi no. No okioye vrẹ, o te ru uvi ẹnyaharo, rọ uzuazọ riẹ mudhe kẹ Jihova, ọ tẹ te họ-ame. Rekọ nọ ẹkpoka ọvo ọ vrẹ no nọ ọ rọ họ-ame, idhivẹri na e tẹ wariẹ mu ei họ ekpokpo, irru jọ e tẹ jẹ ta kẹe nọ ọ nya siọ ẹrọwọ ọkpokpọ riẹ na ba. Otẹrọnọ onana o via k’owhẹ, kọ u dhesẹ nọ Jihova ọ be th’owhẹ uke he? O nwane rọ ere he.
19 Dede nọ ọzae ọgbagba na Jesu Kristi o wo uketha Ọghẹnẹ, o yo urru omama ẹzi omuomu na Setan Ẹdhọ na. Jesu o dhesẹ oware nọ a re ru evaọ oke utiọye na. Ọ ta kẹ Ẹdhọ na nọ: “Setan, nyawa.” (Matiu 4:3-10) Epavo na re, whọ rẹ siọ ezọgaviẹ kẹ irru nọ i re no akpọ izi na tha. Za izi imuemu na dhe ẹkwoma Jihova nọ who re bo se kẹ obufihọ. Ẹhẹ, se odẹ Ọghẹnẹ rọ lẹ do via. Itẹ 18:10 ọ ta nọ: “Odẹ [Jihova] họ uwou ukpehru; ohwo okiẹrẹe ọ tẹ dhẹ ruẹ ẹe ọ vẹ zọ.” Ọzae Oleleikristi obọ Côte d’Ivoire o ru onana, izi imuemu na e tẹ siẹe ba ekpokpo.—Olezi 124:8; 145:18.
20. Re a ru ei kpẹkpẹ, eme whọ rẹ sai ru rọ za izi imuemu dhe?
20 Jihova ọ kẹ izi imuemu na uvẹ re a gbẹ jọ, rekọ o bi dhesẹ ogaga riẹ, maero rọ kẹ ahwo riẹ, a te je bi whowho odẹ riẹ evaọ otọakpọ na soso. (Ọnyano 9:16) Who te sikẹle Ọghẹnẹ, who re du dhozọ izi imuemu na ha. (Ikeleakele 23:21, 23; Jemis 4:7, 8; 2 Pita 2:9) Ogaga rai u wo umuo. A kẹ rai uye evaọ ẹdẹ Noa, u re ti kri nọ a ro le ai no obọ odhiwu ze he, enẹna a be hẹrẹ ẹdhoguo urere na. (Jud 6; Eviavia 12:9; 20:1-3, 7-10, 14) Evaọ uzẹme, ọraha rai nọ ọ be tha na o bi mu ai ozọ. (Jemis 2:19) Fikiere tọ izi imuemu a be daoma rehọ eware isiuru jọ bẹbẹ owhẹ h’oma hayo kpokpo owhẹ evaọ edhere jọ, whọ rẹ sae zai dhe. (2 Ahwo Kọrint 2:11) Whaha oghẹrẹ iruẹru-imizi kpobi, fi ohrẹ Ẹme Ọghẹnẹ h’iruo, re whọ jẹ gwọlọ ọjẹrehọ Jihova. Ru onana ababọ okioraha, keme uzuazọ ra o rehọ oma hwa ẹzadhe egaga izi imuemu na!
DAWO ERIARIẸ RA
Ẹvẹ izi imuemu e rẹ daoma ro su ahwo thọ?
Fikieme Ebaibol na i je mukpahe iruẹru-imizi?
Ẹvẹ ohwo ọ rẹ sae rọ variẹ no ogaga izi imuemu?
Fikieme whọ jẹ gbẹ hae za izi imuemu na dhe?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 110]
Ẹvẹ who rri uruemu imizi evaọ oghoghẹrẹ rai?