Uzou 14
Udu-Esuo Ono Ufo nọ Who Vuhumu?
1, 2. Kọ oghẹrẹ udu-esuo kpobi e rọ enwoma? Dhesẹ iẹe.
“UDU-ESUO” yọ ẹme ọtọtọ evaọ ezọ ahwo buobu. Ma riẹ oware nọ o jẹ rọ ere, keme a be rọ udu-esuo ruiruo thọthọ—eva oria iruo, evaọ uviuwou, gbe evaọ oma egọmeti. Ebaibol na e ta gbagba nọ: ‘Ohwo o su ọrivẹ riẹ kpohọ omonwa riẹ.’ (Okokahwohọ 8:9) Ẹhẹ, ahwo buobu a rehọ obọ ogaga gbe uruemu oriobọ su amọfa no.
2 Rekọ udu-esuo kpobi e rọ yoyoma ha. Wọhọ oriruo, a rẹ sae tae nọ ugboma mai na o bi su omai. O rẹ “ta” k’omai nọ ma wẹ-ẹwẹ, riemu, da ame, jẹ wezẹ. Kọ onana o rọ okienyẹ? Ijo. Ẹmeoyo kẹ ẹgwọlọ enana e rọ kẹ ewoma mai. Dede nọ omarokpotọ kẹ ẹgwọlọ ugboma mai yọ oware nọ ma re ruiruo fihọ họ, eghẹrẹ udu-esuo efa e riẹ nọ e gwọlọ omarokpotọ unevaze mai. Dai roro kpahe iriruo jọ.
UDU-ESUO NỌ Ọ MAI KPEHRU
3. Fikieme a je se Jihova gbagba nọ “Olori Osu”?
3 Bu viọ asia 300 evaọ Ebaibol na, a se Jihova nọ “Olori Osu.” Osu yọ ohwo nọ o wo udu-esuo okpehru. Eme ọ kẹ Jihova udu ọkwa ọnana? Eviavia 4:11 ọ kuyo nọ: “Who teri, eyo ỌNOWO nọ o re miẹ orro gbe adhẹẹ gbe ogaga, keme whẹ ọ ma eware na kpobi, jegbe fiki awere ra a rọ rọ, a rọ mae na.”
4. Ẹvẹ u no Jihova eva ze nọ o re ro dhesẹ udu-esuo riẹ?
4 Wọhọ Ọnọma omai, Jihova o wo udu nọ o re ro dhesẹ udu-esuo riẹ evaọ epanọ u je rie. Onana o rẹ sae lẹliẹ ozọ mu ohwo, maero nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ Ọghẹnẹ o wo “ẹgba ologbo.” A se rie “Ọghẹnẹ Erumeru”—ubiẹme evaọ Hibru nọ u dhesẹ ẹgba nọ u vi ogaga kpobi. (Aizaya 40:26; Emuhọ 17:1) Ghele na, Jihova o re dhesẹ ogaga riẹ evaọ edhere obufihọ, keme okwakwa ulogbo riẹ họ uyoyou.—1 Jọn 4:16.
5. Fikieme o gbẹ rọ ẹbẹbẹ hẹ re a romakpotọ kẹ udu-esuo Jihova?
5 Dede nọ Jihova ọ vẹvẹ unu nọ ọ te rehọ uye te erahizi nọ i kurẹriẹ hẹ, Mosis ọ re riẹ wọhọ “Ọghẹnẹ ọtẹruo nọ o re koko ọvọ gbe uyoyou ologbo riẹ kẹ enọ iyou rie je bi koko izi riẹ.” (Iziewariẹ 7:9) Dai roro iei! Udu-Esuo nọ ọ Mai Kpehru kpobi evaọ ehrugbakpọ na ọ be gbomai họ nọ ma gọe he. Ukpoye, ma bi si kẹle iẹe fiki uyoyou riẹ. (Ahwo Rom 2:4; 5:8) Omarokpotọ kẹ udu-esuo Jihova u re tube ru eva were ohwo dede, keme izi riẹ evaọ ẹsikpobi i re ruiruo kẹ erere mai.—Olezi 19:7, 8.
6. Ẹvẹ ikẹ udu-esuo o rọ kpare ze evaọ ogba Idẹn, kọ eme o no rie ze?
6 Ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a siọ esuo Ọghẹnẹ. A gwọlọ jiroro kẹ omobọ rai kpahe oware nọ u woma gbe onọ u yoma. (Emuhọ 3:4-6) Fikiere, a te le ai no uwou Aparadase rai. Eva obaro Jihova ọ tẹ kuvẹ re ahwo a ru ọruẹrẹfihọ udu-esuo nọ o te kẹ ai uvẹ rria kpatiẹ evaọ okegbe rai, dede nọ o make gba ha. Eme họ udu-esuo enana jọ, kọ ẹvẹ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma y’ẹme kẹ ai te?
“ENỌ A KẸ UDU NA”
7. Amono họ “enọ a kẹ udu na,” kọ ẹvẹ ọkwa rai o ro wo obọ kpahe udu-esuo Ọghẹnẹ?
7 Pọl ukọ na o kere nọ: “Jọ kohwo kohwo oyo ẹme enọ a kẹ udu na. Keme ogaga ovo orọ họ ajokpa onọ uno obọ Ọghẹnẹ ze.” Amono họ enọ a “kẹ udu na”? Ẹme Pọl evaọ awọ nọ i lele i rie i dhesẹ nọ e rọ udu-esuo egọmeti ahwo. (Ahwo Rom 13:1-7; Taitọs 3:1) Jihova ọ tuọ udu-esuo egọmeti ahwo họ họ, rekọ ọ kẹ rai uvẹ nọ e jọ. Fikiere Pọl o je kere nọ: “Enọ a kẹ udu na Ọghẹnẹ ọvo ọ rehọ e rai mu.” Eme onana u dhesẹ kpahe udu-esuo otọakpọ otiọye na? Inọ o wo ọkwa ọsese hayo o woma te udu-esuo Ọghẹnẹ hẹ. (Jọn 19:10, 11) Fikiere, nọ avro ọ tẹ rọ udevie uzi ahwo gbe uzi Ọghẹnẹ, iroro Ileleikristi nọ a rọ Ebaibol wuhrẹ no oye o rẹ kpọ ai. A re “yo ẹme Ọghẹnẹ vi o rọ ahwo.”—Iruẹru 5:29.
8. Ẹvẹ who bi ro wo erere no enọ a kẹ udu na ze, kọ ẹvẹ who re ro dhesẹ omarokpotọ ra kẹ ai?
8 Ẹsebuobu, udu-esuo egọmeti na i re ruiruo wọhọ ‘odibo Ọghẹnẹ k’omai fiki ewoma na.’ (Ahwo Rom 13:4) Evaọ idhere vẹ? Whaọ, dai roro kpahe iruo buobu nọ udu-esuo na a bi ru, wọhọ ileta nọ a rẹ wọ no oria ruọ oria, iporisi gbe erae ifurie, orufuọ, gbe isukulu. Pọl o kere nọ: “Fiki epa onana, wha jẹ osauzou re, keme enọ iwo uzou na, iruiruo Ọghẹnẹ a rọ, bi mudhe kẹ eware ovo na.” (Ahwo Rom 13:6) Rọ kpahe osauzou hayo uvi owha-iruo efa, ma ‘rẹ jọ eruọzewọ’ kpahe ai.—Ahwo Hibru 13:18.
9, 10. (a) Ẹvẹ enọ a kẹ udu na a ro kiehọ ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ? (b) Fikieme o jẹ thọ re a wọso enọ a kẹ udu na?
9 Ẹsejọ, enọ a kẹ udu na a rẹ rehọ ogaga rai ruiruo thọthọ. Kọ onana o rẹ k’omai ufuoma no owha-iruo mai nọ ma rẹ rọ romakpotọ kẹ ai? Ijo, o rọ ere he. Jihova ọ be ruẹ ugberuo udu-esuo enana. (Itẹ 15:3) Uvẹ nọ ọ kẹ esuo ohwo u dhesẹ nọ ogbekuo riẹ ọ be were iẹe oma ha; hayo kọ ọ gwọlọ nọ ma ru ere gbe he. Evaọ uzẹme, kẹle na Ọghẹnẹ “ọ rẹte whọlọ ivie na kpobi,” ọ vẹ te rehọ egọmeti okiẹrẹe obọ riẹ nwene ai. (Daniẹl 2:44) Rekọ taure onana o tẹ te via, enọ a kẹ udu na a wo emamọ iruo nọ a bi ru.
10 Pọl o ru rie vevẹ nọ: “Kohwo kohwo nọ ọ se ẹme enọ a kẹ udu na, ọ se ujaje Ọghẹnẹ.” (Ahwo Rom 13:2) Enọ a kẹ udu na a rọ ‘ọruẹrẹfihotọ’ Ọghẹnẹ fikinọ a rẹ kẹ ufuoma nọ u wo umuo, ababọ rai ozighi gbe okpẹtu ọ rẹ jọ oria kpobi. Ma gbe y’ẹme kẹ ai he u mukpahe Ikereakere na jẹ rọ gheghẹ. Re a dhesẹ iẹe: Ma rehọ iẹe nọ a bẹre owhẹ eva yọ ilulu na i gbe kru omola na kugbe. Dede nọ ilulu na yọ oware nọ a kugbe owhẹ ma ha, i wo iruo nọ i bi ru evaọ ubroke. Re whọ sa rai no oma no gidigidi o rẹ jọ enwoma. Epavo na re, udu-esuo egọmeti ahwo e jọ abọ ẹjiroro ọsosuọ Ọghẹnẹ hẹ. Bẹsenọ Uvie riẹ o ti ro muọ otọakpọ na họ esuo riẹriẹriẹ, egọmeti ahwo i kru okegbe ahwo kugbe, nọ i bi ruiruo nọ e rọwo kugbe oreva Ọghẹnẹ rọ kẹ oke nana. Fikiere ma rẹ romakpotọ kẹ enọ a kẹ udu na, yọ ma bi fi uzi gbe udu-esuo Ọghẹnẹ họ oria ọsosuọ.
UDU-ESUO EVAỌ UVIUWOU NA
11. Ẹvẹ who re dhesẹ uzi uzou-uwo na?
11 Uviuwou na họ ehri okugbe ohwo-akpọ. Evaọ udevie riẹ ọzae avọ aye a jẹ sae ruẹ usu nọ ẹvi o re no tha, gbe emọ nọ a re je wuhrẹ te ekpako. (Itẹ 5:15-21; Ahwo Ẹfẹsọs 6:1-4) Ọruẹrẹfihotọ owoma otiọna u fo re a koko iei họ evaọ edhere nọ ọ rẹ kuvẹ kẹ ahwo uviuwou na re a ruẹse rria evaọ udhedhẹ gbe okugbe. Edhere Jihova nọ o bi ro ru onana gba họ ẹkwoma uzi uzou-uwo, nọ a gba kugbe evaọ eme nọ a rẹ jọ 1 Ahwo Kọrint 11:3 ruẹ na: “Kristi họ ọ nọ o wo uzou ohwo kpobi, ọzae ọye o wo uzou aye riẹ, Ọghẹnẹ kọ ọye o wo uzou Kristi.”
12, 13. Ono o wuzou uviuwou na, kọ eme a re wuhrẹ no edhere uzou-uwou Jesu ze?
12 Ọzae na o wuzou uviuwou na. Rekọ, ohwo jọ ọ riẹ nọ o wuzou riẹ—Jesu Kristi. Pọl o kere nọ: “Whai ezae na, wha you eyae rai, wọhọ epanọ Kristi o you [ukoko] riẹ, ọ jẹ rehọ oma obọriẹ kẹe.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:25) Ọzae o re dhesẹ omarokpotọ kẹ Kristi nọ o te bi yerikugbe aye riẹ evaọ edhere nọ Jesu o je yerikugbe ukoko na. (1 Jọn 2:6) A rehọ udu-esuo ologbo rọ kẹ Jesu, rekọ o je dhesẹ esuo na avọ ororokẹ, uyoyou, gbe otoriẹ. (Matiu 20:25-28) Wọhọ ọzae, Jesu ọ rehọ ọkwa udu-esuo riẹ ruiruo thọthọ họ. Ọ jọ “wowolẹ jegbọ eva i ro kpotọ,” yọ o se ilele riẹ “ezọ” ukpenọ o se ai ‘erigbo.’ Ọ yaa kẹ ai nọ: “Mẹ rẹ kẹ owhai udhedhẹ,” yọ ere o ghine ru.—Matiu 11:28, 29; Jọn 15:15.
13 Oriruo Jesu o wuhrẹ ezae nnọ uzou-uwo Oleleikristi ọ rọ ọkwa esuo evega ha. Ukpoye, o rọ adhẹẹ gbe uyoyou oma-urodhidhe. Onana o rẹ whaha ukpe igbabọ hayo eme nọ whọ rẹ rọ fa ọrivẹ-orọo ra ova. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:29, 31, 32; 5:28, 29; Ahwo Kọlọsi 3:19) Otẹrọnọ ọzae Oleleikristi ọ rẹ lahiẹ aye riẹ, iruo ezi efa riẹ i re gbe wo ova ha, elẹ riẹ i re je brudhe.—1 Ahwo Kọrint 13:1-3; 1 Pita 3:7.
14, 15. Ẹvẹ eriariẹ Ọghẹnẹ i re ro fiobọhọ kẹ aye romakpotọ kẹ ọzae riẹ?
14 Nọ ọzae ọ tẹ be raro kele oriruo Kristi, o rẹ mae lọhọ kẹ aye na re o y’ẹme nọ ọ rọ Ahwo Ẹfẹsọs 5:22, 23 na: “Whai eyae, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, epanọ a rẹ rọ kẹ Ọnowo na. Keme ọzae họ ọnọ o wo uzou aye wọhọ epanọ Kristi o wo uzou [ukoko na].” Wọhọ epanọ ọzae ọ rẹ romakpotọ kẹ Kristi na, aye ọ rẹ romakpotọ kẹ ọzae riẹ. Ebaibol na i te je ru ei vevẹ nọ eyae a te ọghọ gbe ajiri kẹ areghẹ Ọghẹnẹ gbe iruo egaga rai.—Itẹ 31:10-31.
15 Omarokpotọ aye Oleleikristi kẹ ọzae riẹ o wo umuo. Onana u te dhesẹ nọ ukpenọ a y’ẹme kẹ ohwo, kọ Ọghẹnẹ a re y’ẹme kẹ otẹrọnọ omarokpotọ evaọ ẹme jọ o rẹ wha ẹraha uzi Ọghẹnẹ tha. Makọ evaọ ere dede, edikihẹ ọgaga aye o re ru ei kugbe “omaurokpotọ avọ ẹzi udhedhẹ.” O rẹ jọ vevẹ inọ eriariẹ Ọghẹnẹ i ru rie họ emamọ aye no. (1 Pita 3:1-4) Epavo na o rẹ jọ kẹ ọzae Oleleikristi re ọnọ aye riẹ ọ rọ ukoko ho. Ẹmeoyo kẹ izi Ebaibol na riẹ o re ru ei họ emamọ ọzae.
16. Ẹvẹ emọ a sae rọ raro kele oriruo nọ Jesu o fihọ otọ evaọ okenọ ọ jọ uzoge?
16 Ahwo Ẹfẹsọs 6:1 o fodẹ ọkwa emọ, ta nọ: “Whai emaha na, wha yo ẹme enọ iyẹ owhai eva Ọnowo na, keme onana họ onọ u kiehọ.” Emọ Ileleikristi a re lele oriruo Jesu, ọnọ ọ romakpotọ kẹ ọsẹ gbe oni riẹ nọ ọ jẹ ro kpako. Wọhọ ọmọ nọ o je y’ẹme, “o te dhe evievihọ, yọ ọ rua, o te wo aruoriwo obọ Ọghẹnẹ gbe ahwo.”—Luk 2:51, 52.
17. Ẹvẹ edhere nọ ọsẹ gbe oni a bi ro dhesẹ udu-esuo kẹ emọ rai u re ro kpomahọ emọ na?
17 Oghẹrẹ nọ ọsẹ gbe oni a rọ wọ owha rai u re wobọ kpahe sọ emọ rai a te rọ adhẹẹ kẹ udu-esuo rai hayo sọ a te wọso iẹe. (Itẹ 22:6) Fikiere u fo re ọsẹ gbe oni a nọ omobọ rai nọ, ‘Kọ me bi dhesẹ udu-esuo mẹ evaọ edhere uyoyou hayo evega? Mẹ rọ lọlọhọ?’ A re rẹro nọ ọyewọ nọ ọ be gọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jọ yoyou avọ ororokẹ, ghele na ọ rẹ jọ gaga evaọ ẹmeoyo kẹ izi Ọghẹnẹ. Nwani fo, Pọl o kere nọ: “Whai esẹ, wha kpọ emọ rai eva ha [koyehọ, ‘wha ru ai eva dha ha’], rekọ wha ru ai re a yo ẹme je wuhrẹ ai orọ ỌNOWO na.”—Ahwo Ẹfẹsọs 6:4; Ahwo Kọlọsi 3:21.
18. Ẹvẹ ọsẹ gbe oni a rẹ rọ whọ ku emọ rai?
18 Ọsẹ gbe oni a rẹ kiẹ edhere nọ a re ro ru ewuhrẹ rai riwi, maero a tẹ gwọlọ nọ emọ rai a y’ẹme re a jẹ wha oghọghọ se ai. (Itẹ 23:24, 25) Evaọ Ebaibol na, ọwhọkuo ọ wọhọ ohrẹ. (Itẹ 4:1; 8:33) O jobọ họ uyoyou gbe ẹwo, orọnọ kugbe ofu avọ evedha ha. Fikiere, ọsẹ gbe oni Oleleikristi a re ru avọ areghẹ jẹ yọrọ oma nọ a tẹ be whọ ku emọ rai.—Itẹ 1:7.
UDU-ESUO EVAỌ UKOKO NA
19. Ẹvẹ Ọghẹnẹ ọ rọ rehọ uvi ẹkpatiẹ fihọ evaọ ukoko Ileleikristi na?
19 Nọ Jihova ọ rọ Ọghẹnẹ ozighi hi na, o rọ oware iroro nnọ ọ rẹ rehọ udu esuo gbe isuẹsu nọ e rọ kpatiẹ ro mu kẹ ahwo riẹ. Fiki onana, ọ jẹ rehọ Jesu mu ọnọ o wo Uzou ukoko Ileleikristi na. (1 Ahwo Kọrint 14:33, 40; Ahwo Ẹfẹsọs 1:20-23) Evaọ otọ esuo Kristi nọ a rẹ ruẹ hẹ, Ọghẹnẹ ọ kẹ udu ọruẹrẹfihotọ no nọ ekpako nọ a ro mu evaọ ukoko ọvuọvo a rẹ rọ rehọ evawere sẹro uthuru na, avọ unevaze, gbe uyoyou. (1 Pita 5:2, 3) Idibo iruiruo a re fiobọhọ kẹ ai evaọ idhere sasa je ruiruo ilogbo evaọ ukoko na.—Ahwo Filipai 1:1.
20. Fikieme ma jẹ romakpotọ kẹ ekpako Ileleikristi nọ a ro mu, kọ fikieme onana o jẹ kẹ erere?
20 Rọ kpahe ekpako Ileleikristi, Pọl o kere nọ: “Wha yo ẹme enọ i bi su owhai re wha rehọ oma kpotọ kẹ ae; keme ae a be sẹro izi rai, wọhọ ahwo nọ a rẹ te niyẹrẹ re a rọ evawere ru onana, o jọ orọ ofuhu, keme oyena u re wo erere kẹ owhai hi.” (Ahwo Hibru 13:17) Avọ areghẹ, Ọghẹnẹ o mu ẹruọsa ẹgwọlọ ẹzi ahwo nọ e rọ ukoko na họ obọ esẹro Ileleikristi na. Orọnikọ isu-ichọche i ru ekpako enana via ha. A rọ idibo gbe erigbo Ọghẹnẹ, be gba odibo kẹ ẹgwọlọ ibe rai nọ a gbẹ be gọ, wọhọ epanọ Olori mai, Jesu Kristi, o ru. (Jọn 10:14, 15) Ẹriẹ nnọ ezae nọ i te evaọ Ikereakere na a re wo isiuru kpahe ẹnyaharo gbe ẹkpako ẹzi mai o rẹ k’omai uduotahawọ nọ ma ro y’ẹme jẹ rehọ omakpotọ kẹ ai.—1 Ahwo Kọrint 16:16.
21. Ẹvẹ ekpako nọ a ro mu a re ru ro fiobọhọ kẹ Ileleikristi evaọ ẹzi?
21 Evaọ ẹsejọ, ogodẹ ọ rẹ sai ghoro vrẹ hayo kie ruọ enwoma ẹkwoma ekwakwa ọraha akpọ na. Evaọ otọ esuo Othuru-Igodẹ Ologbo na, ekpako wọhọ ithuru-igodẹ esese a rẹ jaja aro vi kẹ ẹgwọlọ enọ e rọ otọ rai a vẹ jẹ rẹro te ai ọvuọvo. (1 Pita 5:4) A re weze bru ahwo ukoko na a vẹ jẹ rehọ eme ọbọga kẹ ai. Nọ a riẹ no nọ Ẹdhọ ọ be gwọlọ raha udhedhẹ ahwo Ọghẹnẹ no na, ekpako na a re dhesẹ areghẹ nọ o no ehru ze ro yerikugbe ẹbẹbẹ kpobi. (Jemis 3:17, 18) A re ruiruo gaga re a sẹro okugbe gbe orọwọ ovo na, oware nọ Jesu omariẹ ọ lẹ kẹ na.—Jọn 17:20-22; 1 Ahwo Kọrint 1:10.
22. Didi obufihọ ekpako na a rẹ kẹ nọ ohwo o te ruthọ?
22 K’ẹvẹ otẹrọnọ Oleleikristi ọ be ruẹ uye eyoma jọ hayo udu u bi noi awọ fiki uzi jọ nọ ọ thọ? Ohrẹ owowolẹ Ebaibol gbe elẹ ekpako kẹe e rẹ sai fiobọhọ zihe iei ziọ omokpokpọ ẹzi. (Jemis 5:13-15) Ezae enana, nọ ẹzi ọfuafo o ro mu na, a te je wo udu nọ a rẹ rọ whọku jẹ rọ ọkpọvio kẹ ọnọ ọ be nya edhere eyoma oruo hayo ọnọ ọ rọ enwoma kẹ ẹfuọ ẹzi gbe uruemu ukoko na. (Iruẹru 20:28; Taitọs 1:9; 2:15) Re a ruẹse ru ukoko na fo, o rẹ jọ ziezi re ohwo ọ ta ẹthọthọ nọ ọ ruẹ via. (Iruo-Izerẹ 5:1) Otẹrọnọ Oleleikristi nọ ọ thuzi ulogbo nọ o dede ọwhọkuo gbe ọkpọvio Ikereakere na rehọ o te je dhesẹ imuẹro uvi ekurẹriẹ, a rẹ sai fiobọhọ kẹe. Rekọ, ahwo nọ a be ruabọhọ ẹthọ uzi Ọghẹnẹ nọ a re kurẹriẹ hẹ a re si ai no ukoko.—1 Ahwo Kọrint 5:9-13.
23. Eme esẹro Ileleikristi a be kẹ rọ kẹ ewoma ukoko na?
23 Ebaibol na e ruẹaro nọ evaọ otọ Jesu Kristi wọhọ Ovie, ekpako ezae nọ i te evaọ ẹzi a rẹ te rehọ ai mu re a kẹ omosasọ, uketha, gbe eri kẹ ahwo Ọghẹnẹ. (Aizaya 32:1, 2) A rẹ kobaro evaọ usiuwoma ota, ẹruorote, gbe iwuhrẹ re a ruẹse wha ẹnyaharo ẹzi haro. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:11, 12, 16) Dede nọ esẹro Ileleikristi a rẹ whọ ku ẹsejọ, kpọvi, jẹ hrẹ ibe enọ e rọ ukoko na, efihiruo ewuhrẹ omokpokpọ ekpako na nọ i no Ẹme Ọghẹnẹ ze u re fiobọhọ kẹ ahwo na kpobi evaọ edhere uzuazọ.—Itẹ 3:11, 12; 6:23; Taitọs 2:1.
JẸ ERIWO UDU-ESUO JIHOVA REHỌ
24. Kpahe ẹme vẹ a be rọ dawo omai kẹdẹ kẹdẹ?
24 A dawo ọzae gbe aye ọsosuọ na kpahe ẹme omarokpotọ kẹ udu-esuo. U re gbunu hu, oghẹrẹ odawọ ovo na o rẹriẹ ova ku omai kẹdẹ kẹdẹ. Setan Ẹdhọ na ọ wha ẹzi ọwọsuọ haro no evaọ udevie ahwo. (Ahwo Ẹfẹsọs 2:2) Edhere ọ mẹrẹjomẹsa a ru rie siuru viọ orọ omarokpotọ.
25. Eme họ irere ẹsiọ ẹzi ọwọsuọ akpọ na gbe omarokpotọ kẹ udu-esuo nọ Ọghẹnẹ o bi dhesẹ hayo ọnọ ọ kuvẹ riẹ?
25 Rekọ, o gbomai họ nọ ma rẹ siọ ẹzi ọwọsuọ akpọ na. Evaọ ere oruo, ma te ruẹ nọ omarokpotọ Ọghẹnẹ ọ rẹ wha erere ologbo ze. Wọhọ oriruo, ma rẹ te whaha awaọruọ gbe idhọvẹ nọ e rọ odode evaọ udevie ahwo nọ e be wha ukpokpoma se enọ a kẹ udu na. Ma re ru ẹwhọ nọ ọ rọ odode evaọ uviuwou buobu nẹnẹ na kawo. Ma vẹ te reawere irere usu oruọruọ, oyoyou kugbe ibe Ileleikristi mai. Maero, omarokpotọ Ọghẹnẹ mai o rẹ te wha emamọ usu kugbe Jihova tha, Udu-Esuo nọ ọ Mai Kpehru na.
DAWO ERIARIẸ RA
Ẹvẹ Jihova o re ro dhesẹ udu-esuo riẹ?
Amono họ “enọ a kẹ udu na,” kọ ẹvẹ ma rẹ rọ romakpotọ kẹ ai?
Didi owha-iruo uzi uzou-uwo u fihọ omomọvo nọ e rọ uviuwou?
Ẹvẹ ma re ro dhesẹ omarokpotọ evaọ ukoko Ileleikristi na?
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 134]
OMAROKPOTỌ, ORỌNIKỌ ỌKPARESUỌ HỌ
Ẹkwoma iruo usiuwoma ota ẹgbede rai, Isẹri Jihova a rẹ riobọ kpohọ Uvie Ọghẹnẹ wọhọ ẹruore ọvo kẹ uvi udhedhẹ gbe ufuoma ahwo-akpọ. Rekọ enana nọ e be rọ ajọwha whowho Uvie Ọghẹnẹ na a rọ ahwo nọ e be kpare so egọmeti nọ a be rria otọ rai hi. Ukpoye, Isẹri na a rọ usu ahwo nọ e rẹ mae kẹ adhẹẹ je bi koko izi. Osu jọ evaọ orẹwho Africa jọ ọ ta nọ: “Otẹrọnọ egagọ na kpobi e wọhọ isẹri Jihova, ma re wo ijihẹ hẹ, ma re wo iwhewheriwhe he, ma re wo uzou-uveghe emaha ha, ma re wo ahwo nọ e rọ iwou-odi hayo ebọmbo ho. A rẹ kare ethẹ vievie he.”
Isu evaọ ekuotọ buobu nọ i vuhu onana mu a kuvẹ kẹ iruo usiuwoma ota Isẹri na no ababọ ẹwhaha. Evaọ ekuotọ efa, a rovie uvẹ usiwoma ota na nọ idu-esuo na a te riẹ nọ Isẹri Jihova a rọ kẹ ewoma. O nwane wọhọ epanọ Pọl ukọ na o kere kpahe ẹmeoyo kẹ enọ a kẹ udu na: “Wha ru onọ uwoma, wha reti wo ujiro riẹ.”—Ahwo Rom 13:1, 3.