Ẹjiroro na Ọ Ruọ Egagọ Ovatha-Ọre
“Ẹsikpobi me je roro nnọ ẹwẹ nọ o re whu hu na yọ uzẹme ọ akpọ-soso nọ ohwo kpobi ọ jẹrehọ. Fikiere u gbe omẹ unu gaga nọ mẹ rọ riẹ nnọ te egbaeriariẹ ofẹ Ovatha-Ọre na gbe erọ Ukiediwo-Ọre na a vro kpahe orọwọ oyena gaga. Enẹna u bi gbe omẹ unu oghẹrẹ nọ ẹjiroro ọ sebaewhuo ọ rọ rueva iroro egagọ Hindu.”—ỌMỌ-ISUKULU Ọ YUNIVASITI NỌ A YỌRỌ EVAỌ EGAGỌ HINDU.
1. Fikieme eriariẹ kpahe ẹromavia gbe ẹvaha ọ uwuhrẹ sebaewhuo ohwo-akpọ evaọ egagọ sa-sa o jẹ rọ isiuru k’omai?
ẸVẸ ẹjiroro na inọ ohwo-akpọ o wo ẹwẹ nọ o re whu hu ọ rọ rueva ọ egagọ Hindu gbe egagọ ofẹ Ovatha-Ọre efa? Onọ na o rọ isiuru tubẹ rọ kẹ ahwo ofẹ Ukiediwo-Ọre nọ a riẹ kpahe egagọ enana ha, nọ orọwọ na o kpomahọ eriwo obaro ohwo kpobi na. Fikinọ ewuhrẹ ọ sebaewhuo ọrọ ohwo na yọ oware nọ o rọ evaọ egagọ buobu nẹnẹ na, ẹriẹ oghẹrẹ nọ ẹjiroro na o ro muhọ o rẹ sae ghinẹ wha emamọ otoriẹ avọ ẹmeọta-kugbe ze.
2. Fikieme India ọ jẹ rọ ehri nọ o w’uzou ọrọ okpomahọ egagọ evaọ Esia?
2 Ninian Smart, profẹsọ ọrọ iwuhrẹ egagọ evaọ Yunivasiti obọ Lancaster evaọ Britain, o muẹrohọ nọ: “Ehri oria nọ o be mai wo okpomahọ egagọ kpaobọ evaọ Esia họ India. Onana orọnọ fiki epanọ erọwọ buobu i no evaọ India ze ọvo ho—egagọ Hindu, Buddha, Jain, Sikh, gbe efa—rekọ fikinọ ọvo jọ evaọ enana, egagọ Buddha, u kpomahọ ẹrọwọ enwenọ ofẹ Ovatha-Ọre ọ Esia na soso.” Erọwọ buobu nọ u kpomahọ evaọ edhere ọnana “e gbẹ rehọ India wọhọ ẹwho abọ-ẹzi rai,” ere ọgba-ewuhrẹ Hindu, Nikhilananda, ọ ta. Fikiere, ẹvẹ ewuhrẹ ọ sebaewhuo na ọ rọ rueva ọ India gbe abọ ọfa Esia?
Ewuhrẹ Ọwariẹyẹ ọrọ Egagọ Hindu
3. Wọhọ epanọ ogbiku jọ ọ ta, ono ọ wha ẹjiroro ọ ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa na kpohọ obọ India?
3 Evaọ ikpe-udhusoi avọ ezeza B.C.E., nọ Pythagoras avọ ilele riẹ evaọ Grisi a jẹ vravra ẹjiroro ọ ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa na, yọ egbaeriariẹ Hindu nọ e jẹ rria akotọ ithẹ ọ Indus gbe Ganges evaọ India a be wha oghẹrẹ ẹjiroro ọvo na haro. Ẹromavia okiovo ọrọ orọwọ onana “evaọ ofẹ akpọ Griki gbe India na o sae jọ uvẹ idudhe he,” ere ogbiku Arnold Toynbee ọ ta. Toynbee ọ riobọ họ nọ: “Oghẹrẹ ehri ọvo nọ [okpomahọ na] o no ze họ ahwo ọ abọ Europe avọ Esia nọ e rẹ kwa n’oria ro oria, enọ, evaọ ikpe-udhusoi avọ 8 gbe orọ avọ 7 B.C., e kwa kpohọ India, ofẹ Obọze-Ukiediwo-Ọre Esia, orẹwho ẹroro nọ o kẹle abọ ẹkpẹlobọ-ọre unueri ọ Abade Obiebi na, gbe ikoliko ọ Balkan avọ Anatolia.” U muẹro nnọ ahwo uyẹ ọ abọ Europe avọ Esia nọ e rẹ kwa na a wha ẹjiroro ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa na kpohọ obọ India.
4. Fikieme ẹjiroro ọ ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa na ọ jẹ were egbaeriariẹ Hindu?
4 Egagọ Hindu i muhọ kri no evaọ India, okenọ ahwo Aryan a nyaze evaọ ole 1500 B.C.E. No emuhọ ze, egagọ Hindu i wo orọwọ na inọ ẹwẹ na ọ hẹriẹ no ugboma na gbe nnọ ẹwẹ na o re whu hu. Fikiere ahwo Hindu a tẹ rehọ ere be gọ esemọ jẹ be rọ emuore kẹ ewẹ ahwo rai nọ i whu no re a re. Ikpe-udhusoi efa buobu e vrẹ no evaọ okenọ ẹjiroro ọ ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa o te India, ababọ avro, o were egbaeriariẹ Hindu nọ ẹbẹbẹ emuemu gbe uye-oruẹ ahwo-akpọ kpobi o jọ idhọvẹ kẹ. Nọ a ku onana kugbe oware nọ a se uzi ọ Karma, uzi ọ onosoriẹ gbe okpomahọ na, egbaeriariẹ Hindu a te muọ ẹjiroro ọ ọwariẹyẹ họ, onọ ewoma gbe eyoma evaọ uzuazọ ohwo u je wo osa-ohwa hayo uye evaọ uzuazọ ofa na.
5. Wọhọ epanọ egagọ Hindu i wuhrẹ, eme họ ute urere ẹwẹ na?
5 Rekọ ẹjiroro ọfa jọ ọ jariẹ nọ o kpomahọ ewuhrẹ egagọ Hindu kpahe ẹwẹ na. Encyclopædia of Religion and Ethics na o ta nọ: “O wọhọ nnọ uzẹme o rọ inọ evaọ uzedhe oke nọ a ro muọ ẹjiroro ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa gbe karma na họ, yọ ẹjiroro ọfa jọ . . . ọ be roma via ẹmẹrera evaọ udevie ọ umutho egbaeriariẹ jọ evaọ obọ Ẹkpẹlobọ-Ọre ọ India—ẹjiroro okpehru ọ Brahman-Ātman [Brahman ọnọ-ọmai-kpehru ọrọ ebẹdẹ bẹdẹ, ọnọ ọ ghinẹ rrọ].” A ku ẹjiroro ọnana kugbe uwuhrẹ ọ ọwariẹyẹ na ro dhesẹ ute urere ahwo Hindu—ufuoma no ọnyawariẹ ọ ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa na re a sae jọ ovo kugbe onọ ọ ghinẹ rrọ na. Ahwo Hindu a rọwo nnọ onana o rẹ lọhọ ẹkwoma omodawọ re a wo uruemu nọ ahwo kpobi a jẹrehọ gbe obọdẹ eriariẹ Hindu.
6, 7. Orọwọ vẹ egagọ Hindu ọgbọna o wo kpahe Uzuazọ-Ofa na?
6 Fikiere ezae iwareghẹ Hindu a te ru ẹjiroro ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ugboma ofa na fihọ ewuhrẹ ọ ọwariẹyẹ ẹkwoma uzi ọ Karma gbe ẹjiroro ọ Brahman nọ a kugbei. Octavio Paz, ọketa nọ o wo Osa-Ajiri ọ Nobel gbe ukọ-egọmeti ọ Mexico evaọ obọ India vẹre, o kere nọ: “Epanọ egagọ Hindu e be vaha na, ere ẹjiroro jọ . . . nọ ọ r’oja evaọ orọwọ egagọ Brahman, Buddha, gbe egagọ Esia efa e jẹ vaha re: ẹwẹ nọ o re n’ugboma jọ ruọ ofa evaọ oke uwhu.”
7 Uwuhrẹ ọwariẹyẹ na họ ehri egagọ Hindu ọgbọna. Ọgbaeriariẹ Hindu Nikhilananda ọ ta nọ: “Orọwọ ọgba-egagọ Hindu kpobi họ, ewo sebaewhuo na yọ uvẹ umutho ahwo jọ ọvo ho, rekọ oware nọ a kugbe ohwo yẹ.”
Ọnyawariẹ Ọwariẹyẹ Evaọ Egagọ Buddha
8-10. (a) Ẹvẹ egagọ Buddha e f’otọ uzuazọ? (b) Ẹvẹ ọwena-isukulu ọ Buddha jọ o dhesẹ ọwariẹyẹ?
8 A muọ egagọ Buddha họ evaọ India ole 500 B.C.E. Wọhọ epaọ orọwọ-anwae Buddha, ọmọ-ovie India jọ nọ a re se Siddhārtha Gautama, ọnọ a riẹ uwhremu na wọhọ Buddha evaọ okenọ o wo oghale no, ọye ọ rọ egagọ Buddha mu. Nọ u muhọ no egagọ Hindu ze na, evaọ idhere jọ iwuhrẹ riẹ e wọhọ erọ egagọ Hindu. Wọhọ epanọ egagọ Buddha o rọwo, uzuazọ yọ ọnyawariẹ ọ ọwariẹyẹ gbe uwhu nọ u re kuhọ họ, yọ wọhọ epanọ o rọ evaọ egagọ Hindu, iruẹru ohwo evaọ uzuazọ riẹ n’ukpo oye u re dhesẹ ọkwa ohwo kpobi evaọ uzuazọ nọ ọ rọ obọnana.
9 Rekọ egagọ Buddha u dhesẹ ẹrria uzuazọ kpahe ẹwẹ omobọ ohwo nọ o re whu hu hu. “[Buddha] ọ jọ oma ohwo ruẹ ẹrria ubroke nọ e rẹ dọmu ẹta ọvo, enọ isiuru ọvo i re kru kugbe,” ere Arnold Toynbee o muẹrohọ. Ghele na, Buddha ọ rọwo nnọ oware jọ—iyero hayo ẹgba jọ—o rẹ whaliẹ no uzuazọ jọ kpobọ ofa. Dr. Walpola Rahula, ọwena-isukulu ọ Buddha, o dhesẹ nọ:
10 “Omama-uzuazọ yọ ekugbe ọrọ ugboma avọ ẹgba hayo ogaga iroro. Oware nọ ma bi se uwhu họ ugboma na nọ o se iruo ba riẹriẹriẹ. Kọ ẹgba gbe egaga enana kpobi i re serihọ riẹriẹriẹ lele ugboma nọ o se iruo ba na? Egagọ Buddha o ta nọ ‘Ijo.’ Oreva, unevaze, ẹgwọlọ, isiuru re a rria uzuazọ, re a gbẹ rria haro, re a hae wariẹ yẹ ohwo kẹse kẹse, yọ ẹgba ologbo nọ u re kpomahọ izuazọ soso, ẹrria soso, nọ u bi tube kpomahọ akpọ na soso dede. Onana họ ẹgba nọ ọ mae rro, ogaga nọ o mae rro evaọ akpọ na. Wọhọ epanọ egagọ Buddha o rọwo, ẹgba ọnana o re serihọ họ evaọ okenọ ugboma na o tẹ se iruo ba, koyehọ oke uwhu; rekọ o rẹ gbẹ roma via evaọ oghẹrẹ oware ofa, wha ọwariẹ-rria ze nọ a re se nnọ ọwariẹyẹ.”
11. Didi eriwo ahwo Buddha a wo kpahe Uzuazọ-Ofa na?
11 Eriwo ahwo Buddha kpahe Uzuazọ-Ofa o na: Ẹrria uzuazọ o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ ajokpanọ ohwo na ọ nya te ute urere ọ Nirvana, ufuoma no ọnyawariẹ ọwariẹyẹ. Orọnikọ Nirvana o rọ uyero omawere ebẹdẹ bẹdẹ hayo onọ a rẹ rọ jọ ovo kugbe ọnọ ọ ghinẹ rrọ na ha. O rọ uyero seba-ẹrria gheghe—“oria nọ o kare-uwhu” nọ u kpehru vi ẹrria ohwo. Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary o f’otọ “Nirvana” wọhọ “oria hayo uyero nọ o kare ẹruọsa, edada, hayo eware otafe-oma.” Viukpọ ẹgwọlọ sebaewhuo, a tudu họ ahwo Buddha awọ re a nya vrẹ umuo etẹ ẹkwoma ẹnyate Nirvana.
12-14. Ẹvẹ oghẹrẹ egagọ Buddha sa-sa i dhesẹ ẹjiroro sebaewhuo na?
12 Nọ o be vaha ruọ eria sa-sa evaọ Esia na, egagọ Buddha u te nwene iwuhrẹ riẹ re u kuọ orọwọ eria eyena gboma. Wọhọ oriruo, egagọ Mahayana Buddha, oghẹrẹ onọ o v’otọ evaọ China gbe Japan na, u wo orọwọ fihọ ahwo Buddha ohrọoriọ ob’ehru, hayo i Buddha obaro. Ahwo Buddha ohrọoriọ ob’ehru na a rẹ siọ Nirvana ba ẹruọ tao evaọ unu ọwariẹyẹ nọ a sai kele he re a ruiruo kẹ amọfa je fiobọhọ kẹ ae woi t’obọ. Fikiere ohwo ọ sae salọ nọ ọ rẹ gbẹ jọ ọnyawariẹ ọwariẹyẹ na evaọ okenọ ọ tẹ nyate Nirvana no.
13 Enwene ọfa nọ ọ mai wo okpomahọ evaọ China gbe Japan họ uwuhrẹ ọ Ẹkwotọ Ọfuafo ofẹ Ukiediwo-Ọre Na, nọ Buddha Amitabha, hayo Amida, ọ fa. Ohwo nọ a bi se odẹ Buddha evaọ ẹrọwọ a rẹ wariẹ yẹ ai fihọ Ẹkwotọ Ọfuafo na, hayo aparadase, oria nọ iyero e jọ mai kiehọ kẹ ewo oghale urere. Kọ eme o no uwuhrẹ onana ze no? Profẹsọ Smart, ọnọ ma kake fodẹ na, ọ ta nọ: “Wọhọ epanọ a sai rẹro riẹ, urirẹ ọ aparadase, nọ a dhesẹ vevẹ evaọ ikereakere ọ Mahayana jọ na, u te ti nwene nirvana evaọ iroro ahwo buobu wọhọ ute nọ o mai kpehru.”
14 Egagọ Buddha ọ Tibet u kuọ erọwọ eria efa kugbe oma. Wọhọ oriruo, obe ọ iwhuowhu na ọrọ ahwo Tibet u dhesẹ ẹruore ohwo evaọ etoke udevie taure a te ti yẹ ei. A ta nọ a re fi ọ iwhuowhu na họ elo ọnwranwra ọnyaba kpobi, yọ ahwo nọ a sai thihakọ elo na ha a re wo ufuoma ha rekọ a rẹ wariẹ yẹ ai. Vevẹ na, egagọ Buddha evaọ oghẹrẹ sa-sa riẹ u wo ẹjiroro ọ sebaewhuo.
Egagọ Esemọ Evaọ Shinto ọ Japan
15-17. (a) Ẹvẹ egagọ izi esemọ o rọ roma via evaọ Shinto? (b) Ẹvẹ orọwọ fihọ ẹwẹ nọ o re whu hu na o rọ rọ ehri kẹ Shinto?
15 Egagọ e jọ evaọ Japan taure egagọ Buddha e tẹ te roma via evaọ ikpe-udhusoi avọ ezeza C.E. O jọ egagọ nọ u wo odẹ hẹ, yọ u wo erọwọ nọ i w’obọ kugbe ẹfuọ gbe uruemu ahwo na. Dede na, okenọ egagọ Buddha e nyaze, ẹgwọlọ na ọ tẹ roma via re a hẹriẹ egagọ Japan no ọkpokpọ na. Fikiere odẹ na “Shinto,” koyehọ “edhere eghẹnẹ na,” o tẹ roma via.
16 Didi orọwọ Shinto ọsosuọ na o wo kpahe Uzuazọ-Ofa na? Okenọ ekakọ isikapa eva otọ-alare o roma via, “ewhru eva otọ-alare o tẹ lẹliẹ ikogho-ewho nọ e rọ kpatiẹ jẹ dọmu ze,” ere Kodansha Encyclopedia of Japan o ta, “yọ iruemu ewhru—nọ i ti w’obọ logbo evaọ Shintō—i te muhọ.” Ozọ ewẹ nọ i whu no o tẹ lẹliẹ ahwo anwae enana ru iruemu nọ a re ro kie ai ofu. Onana u te su kpohọ egagọ izi ọ esemọ.
17 Wọhọ epanọ orọwọ Shinto o rọ, ẹwẹ nọ o “whu no” o gbe wo ekwakwa-oma riẹ rekọ o re wo epe fiki uwhu. Okenọ ọnọ a whu seba na o te bi ru iruẹru ekareghẹhọ, ẹwẹ na ọ vẹ fo te epanọ o re si iroro iyoma kpobi noi oma no, o ve wo oma ohwo udhedhẹ gbe eva-ezi. Ukuhọ riẹ, ẹzi esemọ na ọ vẹ kpare oma kpohọ ọkwa ọsọmọ nọ a rẹ gọ, hayo ọsẹro. Nọ avọ egagọ Buddha e jọ okiovo na, Shinto o kuọ iwuhrẹ Buddha jọ kugbe oma, te uwuhrẹ aparadase. Fikiere, ma ruẹ nnọ orọwọ ọ sebaewhuo u muhọ n’otọ ze evaọ Shinto.
Sebaewhuo Evaọ Egagọ Tao,
Egagọ Esemọ Evaọ Egagọ Confucius
18. Didi iroro ahwo Tao a wo kpahe sebaewhuo?
18 Lao-tzu o muọ egagọ Tao họ, ọnọ a dhesẹ nnọ ọ rria China evaọ ikpe-udhusoi avọ ezeza B.C.E. Wọhọ epanọ egagọ Tao e ta, ute uzuazọ họ re a ru iruẹru ohwo-akpọ rọwokugbe Tao—edhere otafe akpọ. A rẹ sai dhesẹ iroro ọ Tao kpahe sebaewhuo kpẹkpẹe nnọ: Tao yọ ehri-uzi nọ u bi su ehrugbakpọ na. Tao o wo emuhọ hayo ekuhọ họ. Ẹkwoma ẹrria lele Tao, ohwo o re w’obọ evaọ eva riẹ ọ vẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.
19-21. Omodawọ vẹ iroro ejẹ Tao u su kpohọ?
19 Evaọ omodawọ rai re a jọ ovo kugbe otafe akpọ na, ukuhọ riẹ ahwo Tao a te wo isiuru maero rọ kpahe ebẹdẹ bẹdẹ gbe ẹgba ẹzọ no idabolo kpobi. A j’iroro nọ ẹsejọhọ ẹkwoma ẹrria rọwokugbe Tao, hayo edhere emama, evaọ oghẹrẹ jọ ohwo ọ sai duku edidi emama na o ve wo ufuoma no enwoma, ẹyao, gbe uwhu.
20 Ahwo Tao a te muhọ ẹdawo ẹkwoma iroro ididi, ofu-ẹwẹ odhe, gbe ẹsalọ emuore, nọ a rọwo nọ u re ru ugboma nọ o gbẹ kaki gbo je whu hu. U kri hi ikuigbe i te muhọ ẹvaha kpahe ahwo nọ a re whu hu nọ e rẹ sae rra evaọ ẹgho a vẹ rayẹ ze jẹ rayẹ vrẹ epanọ u je rai yọ a be rria evaọ igbehru ọrẹri hayo ikoliko ugbothabọ evaọ ikpe nọ i w’unu hu, nọ e be rehọ ewhrọwhrọ hayo ibi-ire emajiki ko oma. Ikuigbe China e n’iyẹrẹ nnọ evaọ 219 B.C.E., osu na Ch’in Shih Huang Ti o vi usu ọ ekọ jọ avọ emezae gbe emetẹ 3,000 re a gwọlọ ukoliko ikuigbe ọ P’eng-lai na, ẹwho ahwo nọ a re whu hu na, re a wha obe-ẹwọ ọrọ sebaewhuo na ze. A gbe du ta ha, a wha umu sebaewhuo na ze he.
21 Ẹgwọlọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ na o lẹliẹ ahwo Tao muọ ibimu sebaewhuo ebo-iyibo họ ẹlọ. Evaọ eriwo ohwo Tao, uzuazọ o rẹ roma via nọ egaga ọ yin gbe yang (aye gbe ọzae) nọ e wọso ohwohwo na i te kuomagbe. Fikiere, ẹkwoma ekugbe elẹdi (ubiebi, hayo yin) gbe mẹkuri (ọnwranwra, hayo yang), ebo-oyibo na a tẹ jẹ raro kele iruẹru emama je roro nnọ oware nọ u ti noi ze họ ubi-umu ọ sebaewhuo.
22. Eme ọ via no okpomahọ ahwo Buddha ze evaọ uzuazọ egagọ China?
22 Evaọ ikpe-udhusoi avọ ihrẹ C.E., egagọ Buddha i te vivie ruọ uzuazọ egagọ China. Oware nọ u no rie ze họ ọguakugbe ọ abọ egagọ Buddha, uruemu-imizi, gbe egagọ esemọ. Profẹsọ Smart ọ ta nọ: “Te egagọ Buddha gbe Tao e ruẹrẹ je fi ona họ erọwọ kpahe uzuazọ-ofa na, onọ o nwani vẹ t’ere he evaọ uzuazọ egagọ esemọ ọ China anwae.”
23. Eme ọ jọ edikihẹ Confucius kpahe egagọ esemọ?
23 Confucius, ọgbaeriariẹ China ọfa nọ ọ viodẹ evaọ ikpe-udhusoi avọ ezeza B.C.E., ọnọ ereghẹ-ididi riẹ i ru otọhotọ kẹ egagọ Confucius, ọ kpahe fihọ Uzuazọ-Ofa na gaga ha. Viukpere, ọ suobọ họ epanọ ewoma ẹfuọ gbe uruemu nọ ahwo kpobi a jẹrehọ u w’uzou te. Rekọ o wo eriwo nọ ọ rọwokugbe egagọ esemọ o te je fiẹgba họ ekoko ọ iruemu gbe iruẹru ẹwho nọ i w’obọ kugbe izi ọ esemọ nọ i whu no.
Egagọ Ofẹ Ovatha-Ọre Efa
24. Eme egagọ Jain u wuhrẹ kpahe ẹwẹ na?
24 A muọ egagọ Jain họ evaọ India evaọ ikpe-udhusoi avọ ezeza B.C.E. Ohwo nọ ọ fa riẹ, Mahāvīra, o wuhrẹ nnọ eware uzuazọ kpobi i wo ewẹ nọ i re whu hu gbe nnọ usiwo ọ ẹwẹ na no igbo ọ Karma o rẹ lọhọ họ ajokpa ẹkwoma ẹvro-omobọ-ohwo gbe ẹwhọku-omobọ-ohwo gbe efihiruo ọgaga ọrọ emama kpobi nọ a rẹ nwa oma ha. Ahwo Jain a kru erọwọ enana ri te ẹdẹ inẹnẹ.
25, 26. Didi orọwọ Hindu a re duku re evaọ egagọ Sikh?
25 India họ oria nọ egagọ Sikh e jọ muhọ re, egagọ nọ ahwo ima 19 a be jọ gọ. Egagọ nana i muhọ evaọ ikpe-udhusoi avọ 16 evaọ okenọ Nānak Owuhrẹ na ọ j’iroro re o kuọ onọ o mai woma evaọ egagọ Hindu kugbe egagọ Islam re ọ rọ egagọ okugbe mu. Egagọ Sikh e tọlọ orọwọ Hindu orọ ẹwẹ nọ o re whu hu na, ọwariẹyẹ, gbe Karma.
26 Vevẹ na, orọwọ na inọ uzuazọ o rẹ gbẹ rria haro nọ ugboma na u te whu no yọ abọ ologbo ọrọ egagọ ofẹ Ovatha-Ọre buobu. Dede na, k’ẹvẹ kpahe Kristẹndọm, egagọ Ju, gbe Islam?
[Map on page 10]
UDEVIE ESIA
KASHMIR
TIBET
CHINA
KOREA
JAPAN
Banaras
INDIA
Buddh Gaya
MYANMAR
THAILAND
SRI LANKA
CAMBODIA
JAVA
IKPE-UDHUSOI AVỌ ESA B.C.E.
IKPE-UDHUSOI ỌSOSUỌ B.C.E.
IKPE-UDHUSOI ỌSOSUỌ C.E.
IKPE-UDHUSOI AVỌ ENE C.E.
IKPE-UDHUSOI AVỌ EZEZA C.E.
IKPE-UDHUSOI AVỌ IHRẸ C.E.
Egagọ Buddha i kpomahọ abọ Ovatha-Ọre Esia kpobi
[Picture on page 9]
Ọwariẹyẹ họ ehri egagọ Hindu
[Picture on page 11]
Ẹkwoma ẹrria rọwokugbe emama, ohwo Tao ọ rẹ daoma re ọ rria bẹdẹ bẹdẹ
[Picture on page 12]
Confucius o wo eriwo nọ ọ rọwokugbe egagọ esemọ