Uzuazọ Nọ U Re Lele Uwhu—Eme Ahwo A Rọwo?
“Otẹrọnọ ohwo o whu, kọ ọ jẹ jọ uzuazọ?”—JOB 14:14.
1, 2. Ẹvẹ ahwo buobu a be rọ gwọlọ omosasọ okenọ iyoyou rai i whu vae abọ?
EVAỌ uwou uwhori jọ evaọ New York City, egbẹnyusu gbe uviuwou a te dhe uhie họ rirẹ wariẹ etehe-ori nọ a rovie fihọ ọrọ ọmọzae ọ ikpe 17 jọ nọ ẹyao-ọta o kpe. Oni na nọ ọ vọ avọ uweri o bi dhe ẹwẹwariẹ nọ: “Enẹna eva e be mae were Tommy. Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ Tommy ọ jọ kugbei evaọ obọ odhiwu.” Ere a wuhrẹ i rie.
2 Ikilomita 11,000 jọ thabọ no etẹe, evaọ Jamnagar, India, ọmọzae ọkpako evaọ usu emezae esa o koko erae fihọ nọ a te rọ mahe ori ọsẹ rai. Olẹ nọ a rẹ wariẹ evaọ ẹvẹrẹ Sanskrit ọrọ Brahman u te do ruru edo erae nọ e be sa kpata kpata na: “Jọ ẹwẹ nọ o re whu hu na ọ gbẹ daoma haro re ọ jọ ovo kugbe ọnọ ọ ghinẹ rrọ na.”
3. Didi enọ ahwo a roro kpahe no evaọ ige buobu?
3 Imuẹro uwhu e wariẹ omai họ. (Ahwo Rom 5:12) Fikiere o rẹ sai ghine gb’omai unu sọ uwhu họ ekuhọ riẹ kpobi. Nọ o je roro kpahe uzuazọ ekakọ, Job, odibo ẹrọwọ anwae Jihova Ọghẹnẹ, o muẹrohọ nọ: “Ẹruore ọ gbẹrọ kẹ ure, otẹrọnọ a kie rie fihọ otọ o rẹ wariẹ dhẹze, egha eboba riẹ i gbe wo ere he.” Kọ ẹvẹ kpahe ahwo-akpọ? Job ọ nọ inọ: “Otẹrọnọ ohwo o whu, kọ ọ jẹ jọ uzuazọ?” (Job 14:7, 14) Evaọ ige na kpobi na, ahwo evaọ koria koria a roro kpahe enọ na no: Kọ uzuazọ nọ u re lele uwhu o rrọ? Kọ, otẹrọ ere, didi oghẹrẹ uzuazọ? Fikiere, eme ahwo a rọwo no? Kọ fikieme?
Iyo Buobu, Uzoẹme Ovo Na
4. Eme ahwo egagọ sa-sa a rọwo kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu?
4 Ahwo buobu nọ a wo odẹ Ileleikristi a rọwo nnọ okenọ ahwo a te whu no a re kpohọ obọ odhiwu hayo ehẹle. Ahwo Hindu evaọ abọdekọ riẹ a wo orọwọ fihọ ọwariẹyẹ. Wọhọ epanọ orọwọ Islam o rọ, ẹdẹ oziẹobro o te jọ nọ ohwo o te whu no, nọ Allah ọ jẹ te wawo uzuazọ omomọvo je vi ohwo kpohọ obọ aparadase hayo obọ erae ehẹle. Evaọ ekwotọ jọ, erọwọ kpahe ahwo nọ a whu no e rọ ọgwakugbe ọgaga ọrọ iruemu ẹwho avọ enọ i wo odẹ Egagọ-Ileleikristi. Wọhọ oriruo, evaọ Sri Lanka te ahwo egagọ Buddha gbe Kathọlik a re rovie ethẹ gbe inwido fihọ gbaladha evaọ okenọ ohwo jọ ọ tẹ jọ uviuwou rai whu, a ve fiọ etehe-ori na họ epanọ awọ ohwo na o re ro rri ẹthẹ obaro uwou na. A rọwo nnọ iruemu enana e rẹ lẹliẹ ẹzi hayo ẹwẹ ori na n’eva uwou na vẹrẹ vẹrẹ. Evaọ udevie ahwo Kathọlik gbe Protẹstant buobu evaọ Ukiediwo-Ọre Africa, o rọ uruemu re a ruru ighẹgbe evaọ okenọ ohwo o te whu re ohwo ọvo ọ se ughẹgbe ba erri re ọ siọ ẹzi ohwo owhuowhu na ba ẹruẹ. Kẹsena, nọ edẹ 40 e jẹ vrẹ no, uviuwou na gbe egbẹnyusu a ve ru ehaa ọ ẹkparomatha kpohọ odhiwu ọrọ ẹwẹ na.
5. Ugogo orọwọ vẹ egagọ buobu a rọwo?
5 Ghelọ ohẹriẹ onana, o wọhọ nọ egagọ buobu e rọwo kpahe ugogo oware ovo jọ. A rọwo nnọ oware jọ nọ o rọ evaọ ohwo—tọ a se rie ẹwẹ hayo ẹzi—u re whu hu yọ o rẹ gbẹ rria vrẹ nọ ugboma na u te whu no. Enwenọ egba ọ egagọ gbe eko-egagọ Kristẹndọm kpobi i bi dhesẹ orọwọ fihọ ẹwẹ nọ o re whu hu na. Orọwọ onana yọ uwuhrẹ jọ nọ a whobọ họ evaọ egagọ Ju re. Oye họ uzedhe ehri uwuhrẹ ọwariẹyẹ ọ egagọ Hindu na. Ahwo Muslim a rọwo nnọ ẹwẹ na ọ rẹ gbẹ rria haro nọ ugboma na u te whu no. Ahwo Anwae Australia, egagọ-ẹri erọ Africa, ahwo Shinto, tubọ ahwo Buddha, aikpobi a wo uwuhrẹ onana evaọ oghẹrẹ sa-sa.
6. Ẹvẹ ewena-isukulu buobu a rri ẹjiroro ẹwẹ nọ o re whu hu na?
6 Evaọ abọdekọ riẹ, ahwo jọ a riẹ nọ a rọwo nnọ uzuazọ u re t’oba evaọ oke uwhu. Rọ kẹ ae, ẹjiroro ọ ẹwẹ nọ o wo ugboma ha, ọrọ uwoho gheghe nọ o be rria uzuazọ evaọ afe oma na o wọhọ oware nọ o kare iroro. Ọwena-isukulu Spen ọrọ ikpe-udhusoi avọ 20 na, Miguel de Unamuno, o kere nọ: “Re a rọwo ẹwẹ nọ o re whu hu na yọ isiuru gheghe inọ ẹwẹ na ọ seba-ewhuo, rekọ isiuru na e vẹ ga te epanọ oreva ohwo onana u re ro thihi uvi-iroro yao otọ je dhesẹ ababọ-iroro.” Amọfa sa-sa nọ a rọwo onana họ egbaeriariẹ anwae na Aristotle gbe Epicurus, ọbo na Hippocrates, ọgbaeriariẹ Scotland na David Hume, ọwena-isukulu Arabia na Averroës, gbe osu ọsosuọ India anwẹnọ ọ rọ rehọ esuo obọ riẹ no, Jawaharlal Nehru.
7. Didi obọdẹ enọ kpahe orọwọ seba-ewhuo ẹwẹ ma te t’ẹme kpahe obọnana?
7 Nọ iroro gbe erọwọ sa-sa itieye e wariẹ omai họ na, ma rẹ sae nọ inọ: Kọ ma ghine wo ẹwẹ nọ o re whu hu? Otẹrọnọ ẹwẹ na o re whu, ẹvẹ ewuhrẹ ọrue otiọye na o ro zihe ruọ abọ ologbo ọrọ egagọ buobu nẹnẹ? Diẹse ẹjiroro na o nọze? O r’oja re ma ruẹ iyo uzẹme nọ e rẹ veva kẹ enọ enana keme obaro mai o rehọ oma hwae. (1 Ahwo Kọrint 15:19) Rekọ, joma kake ruẹ epanọ uwuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na u ro muhọ.
Emuhọ Uwuhrẹ Na
8. Didi abọ Socrates gbe Plato a wo evaọ ẹwhaharo iroro ẹwẹ nọ o re whu hu na?
8 A jiri egbaeriariẹ Griki erọ ikpe-udhusoi avọ isoi B.C.E. na Socrates gbe Plato wọhọ ahwo ọsosuọ nọ a kpare ẹjiroro na haro inọ ohwo o wo ẹwẹ nọ o re whu hu. Ghele na, orọnọ ae họ enọ i muọ uwuhrẹ na họ họ. Ukpoye, a ru ei siuru je nwene iei fihọ ẹjiroro eriariẹ-ididi, a tẹ rọ ere ru ei siuru viere rọkẹ itu-ahwo nọ e riẹ obe evaọ edẹ rai gbe obaro. Uzẹme na họ ahwo Zoroaster ọrọ Pasia anwae gbe ahwo Ijipti nọ a kake rehọ ae jọ a rọwo seba-ewhuo ẹwẹ na re. Fikiere, onọ na họ, Eme họ ehri uwuhrẹ onana?
9. Ehri ọvo vẹ iruemu Ijipti, Pasia, gbe Griki i no ze?
9 Obe na The Religion of Babylonia and Assyria o ta nọ: “Evaọ akpọ anwae na, egagọ Babilọn i kpomahọ Ijipti, Pasia, gbe Grisi.” Kpahe erọwọ egagọ ahwo Ijipti, obe na o tẹ ta haro nọ: “Fiki ọnyakugbe nọ o jọ udevie Ijipti gbe Babilonia, wọhọ epanọ akpala-utho El-Amarna u dhesẹ, o jọ lọlọhọ gaga re eriwo gbe uruemu Babilọn e daruọ ahwo Ijipti oma.”a A rẹ sae ta epọvo na kpahe uruemu Pasia gbe Griki anwae na re.
10. Eme họ eriwo ahwo Babilọn ọrọ uzuazọ nọ u re lele uwhu?
10 Kọ ahwo Babilọn anwae a rọwo seba-ewhuo ẹwẹ na? Kpahe onana, Profẹsọ Morris Jastrow, ọrọ ọmaha, ọrọ Univasiti ọ Pennsylvania, U.S.A., o kere nọ: “Te ahwo na hayo isu iroro egagọ [erọ Babilonia] a rọwo nọ ohwo o re whu re no riẹriẹriẹ hẹ. [Evaọ eriwo rai] uwhu yọ ekpohọ oghẹrẹ uzuazọ ofa, yọ a mi omai uvẹ seba-ewhu [orọ uzuazọ onana] keme uvẹ nọ a rẹ rọ wariẹ rria evaọ obaro o rọ.” Ẹhẹ, ahwo Babilọn a rọwo nnọ oghẹrẹ uzuazọ jọ o gbẹ rọ obaro okenọ ohwo o te whu no. A re dhesẹ onana ẹkwoma ekwakwa nọ a re kie kugbe ori na re a ro ruiruo evaọ Uzuazọ-Ofa.
11, 12. Nọ Ẹvo na ọ vrẹ no, diẹse uwuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na u muhọ noze?
11 U re vevẹ, ewuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na u kpemu kpohọ Babilọn anwae. Kọ okpoware jọ o rọ oyena? E, keme wọhọ epanọ Ebaibol na ọ ta, Nimrọd, ọmọ-uruọmọ avọ ivẹ ọ Noa, ọye ọ fa okpẹwho Babilọn, hayo Bebẹl. Nọ Ẹvo akpọ-soso edẹ Noa o vrẹ no, ẹvẹrẹ ọvo ahwo na a jẹ ta a te je wo egagọ ọvo. Orọnikọ Nimrọd ọ jọ ‘ozuẹ ologbo nọ ọ wọso ỌNOWO na’ ọvo ho, rekọ tei te ilele riẹ a gwọlọ re ‘a riẹ ai odẹ.’ Fikiere ẹkwoma ẹfa okpẹwho na gbe ẹbọ uwou ukpehru na, Nimrọd o te muọ egagọ ọfa họ.—Emuhọ 10:1, 6, 8-10; 11:1-4.
12 Ikuigbe nọ i n’otọ ze i dhesẹ nnọ Nimrọd o whu uwhu ozighi. O rọ vevẹ inọ wọhọ ọnọ ọ fa, ọbebabọ, gbe ovie ọsosuọ okpẹwho rai, ahwo Babilọn a jẹ kẹ Nimrọd adhẹẹ ologbo. Nọ a je rri ọghẹnẹ na Marduk (Merodach) wọhọ ọnọ ọ fa Babilọn na a tẹ jẹ rehọ odẹ riẹ se ivie Babilọn buobu na, ewena-isukulu jọ e j’iroro nnọ Marduk o dikihẹ ẹta Nimrọd nọ a ru fihọ ọghẹnẹ na. (2 Ivie 25:27; Aizaya 39:1; Jerimaya 50:2) Onana o tẹ rọ ere, kiyọ ẹjiroro na inọ ẹwẹ ọ rẹ zọ vrẹ oke uwhu ohwo o j’otọ evaọ oke uwhu Nimrọd. Epanọ o rọ kpobi, ikuigbe i dhesẹ nọ okenọ Ẹvo na ọ vrẹ no, oria emuhọ uwuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na họ Bebẹl, hayo Babilọn.
13. Ẹvẹ uwuhrẹ ẹwẹ nọ o re whu hu na o rọ vaha ruọ otọakpọ na soso, kọ eme o no rie ze?
13 Ebaibol na o te je dhesẹ haro nọ Ọghẹnẹ o bru omodawọ ebebabọ uwou ukpehru na dhe eva Bebẹl ẹkwoma ẹvẹrẹ rai nọ o zighi ku. Nọ a gbẹ be sae t’ẹme kugbe ohwohwo ho, a tẹ vaha no ebabọ rai jẹ vahabọ “ruọ evaọ akpọ na soso.” (Emuhọ 11:5-9) Ma re fi ei họ iroro nnọ dede nọ a nwene ẹvẹrẹ ebebabọ na, iroro rai i nwene he. Fikiere, oria kpobi nọ a kpohọ, a wha iroro egagọ rai lele oma. Evaọ edhere ọnana iwuhrẹ egagọ Babilọn—kugbe orọ seba-ewhuo ẹwẹ na—e tẹ vaha ruọ otọakpọ na soso je zihe ro otọhotọ egagọ ilogbo akpọ na. Fikiere isuẹsu egagọ ọrue akpọ o tẹ roma via, onọ a jọ Ebaibol na dhesẹ ziezi wọhọ “Babilọn ologbo na, oni igberẹ, avọ eware aghọ akpọ na.”—Eviavia 17:5.
Isuẹsu Egagọ Ọrue Akpọ O Vaha Kpohọ Ofẹ Ovatha-Ọre
14. Ẹvẹ erọwọ egagọ Babilọn e rọ vaha ruọ erẹwho India?
14 Igbiku jọ a ta nọ bu vi ikpe 3,500 nọ i kpemu, ahwo Aryan nọ i wo oma oviẹviẹ a tẹ kwa ziọ ofẹ ẹkpẹlobọ-ukiediwo-ọre kpohọ Ukiekpotọ Indus, onọ o rọ eria Pakistan gbe India enẹna. A tẹ vaha no obei kpohọ ukiekpotọ Ethẹ Ganges jẹ fa India vrẹ. Ewena jọ a ta nọ iroro egagọ ahwo nọ a bi kpohọ ukane na i wo ehri no erọ iwuhrẹ Iran gbe Babilọn anwae ze. Fikiere, egagọ Hindu i te wo owọ no iroro egagọ enana ze.
15. Ẹvẹ ẹjiroro ẹwẹ nọ o re whu hu u ro kpomahọ egagọ Hindu inẹnẹ?
15 Evaọ India, ẹjiroro ẹwẹ nọ o re whu hu ọ roma via wọhọ uwuhrẹ ọwariẹyẹ. Egbaeriariẹ Hindu, nọ ẹbẹbẹ emuemu gbe uye-oruẹ ahwo-akpọ o jọ idhọvẹ kẹ, a te roro ku oware nọ a se uzi ọ Karma, uzi ọ onosoriẹ gbe okpomahọ na. Nọ a gua uzi onana kugbe orọwọ seba-ewhuo ẹwẹ na, a te roro ku uwuhrẹ ọ ọwariẹyẹ na, onọ ewoma gbe eyoma evaọ uzuazọ jọ u re wo osohwa hayo olahiẹ evaọ akpọ ọfa. Ute riẹ họ re a wo ufuoma no ọnyawariẹ ọwariẹyẹ avọ omakugbe oware nọ a se nnọ onọ o ghinẹ rrọ, hayo Nirvana. Evaọ ikpe-udhusoi buobu na, epanọ egagọ Hindu e vaha te, ere uwuhrẹ ọwariẹyẹ na o vaha te. Yọ uwuhrẹ onana u zihe ruọ ehri ọ egagọ Hindu ẹdẹ inẹnẹ no.
16. Ẹvẹ orọwọ Uzuazọ-Ofa u ti ro kpomahọ iroro gbe uruemu egagọ ahwo Ovatha-Ọre Esia buobu?
16 Erọwọ efa i no egagọ Hindu ze, wọhọ egagọ Buddha, Jain, gbe Sikh. Enana i te je kru orọwọ ọwariẹyẹ na. Ofariẹ, nọ egagọ Buddha e be daruọ abọ ologbo ọrọ Ovatha-Ọre ọ Esia na—China, Korea, Japan, gbe eria efa na—u te kpomahọ iruemu ẹwho gbe egagọ ubrotọ na soso. Onana o tẹ wha egagọ nọ i wo ọgwakugbe erọwọ ze, nọ e kẹre te afẹ egagọ Buddha jọ, uruemu-imizi, gbe egagọ esemọ. Egagọ nọ e mai kru orọwọ onana ga họ erọ Tao, Confucius, gbe Shinto. Evaọ edhere ọnana, orọwọ na inọ uzuazọ o rẹ nya haro nọ ugboma na u te whu no u te zihe ruọ abọ ologbo ọrọ iroro gbe uruemu egagọ ahwo-akpọ buobu evaọ abọ akpọ ọyena.
Kọ Ẹvẹ Kpahe Egagọ Ju, Kristẹndọm, gbe Islam?
17. Eme ahwo Ju anwae a rọwo kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu?
17 Kọ ẹvẹ ahwo nọ a bi lele egagọ Ju, Kristẹndọm, gbe Islam a rọwo kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu? Evaọ usu egagọ enana, egagọ Ju họ enọ e mae kpako. Otọhotọ riẹ u kpemu te ikpe 4,000 nyai te Abraham—oke thethei taure Socrates gbe Plato a te ti muọ ẹjiroro seba-ewhuo ẹwẹ na họ. Ahwo Ju oke anwae a wo orọwọ fihọ ẹkparomatha iwhuowhu orọnikọ fihọ sebaewhuo ohwo-akpọ họ. (Matiu 22:31, 32; Ahwo Hibru 11:19) Fikiere, ẹvẹ uwuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na o rọ rueva egagọ Ju? Ikuigbe e kẹ uyo na.
18, 19. Ẹvẹ uwuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na o rọ rueva egagọ ahwo Ju?
18 Evaọ 332 B.C.E., Alekzanda Ologbo na o fi Udevie Ovatha-Ọre na kparobọ, te Jerusalẹm. Nọ ahwo nọ a rehọ ẹta Alekzanda a be wha ẹjiroro ọ Ẹrẹriẹ Kpohọ Griki riẹ haro na, ọgwakugbe iruemu-ẹwho ivẹ na—orọ Griki gbe orọ Ju na—o tẹ roma via. Evaọ obaro riẹ, ahwo Ju a te muọ iroro ahwo Griki họ ẹriẹ, ejọ i te tube zihe ruọ egbaeriariẹ dede.
19 Philo obọ Alexandria, ọrọ ikpe-udhusoi ọsosuọ C.E., ọ jọ ọgbaeriariẹ i Ju otiọye jọ. Ọ rọ orro kẹ Plato jẹ daoma rehọ oghẹrẹ eme ereghẹ-ididi Grik ro wuhrẹ kpahe egagọ Ju, ọ tẹ rehọ ere rovie edhere fihọ kẹ ahwo Ju iroro-ididi obaro. Iroro Griki i te je kpomahọ Talmud na, eme ọkpahefihọ nọ otu-iwuhrẹ na a kere kpahe izi unu-unu. Encyclopaedia Judaica na o ta nọ: “Otu-iwuhrẹ ọ Talmud na a rọwo ẹrria haro ọrọ ẹwẹ na evaọ okenọ ohwo o te whu no.” Ebe iroro-ididi ahwo Ju uwhremu na, wọhọ Cabala na, u tube wuhrẹ ọwariẹyẹ dede. Fikiere, ẹjiroro seba-ewhuo ẹwẹ na o tẹ rehọ unuẹthẹ emu ọ ereghẹ-ididi Griki rueva egagọ Ju. Kọ eme a sae ta kpahe uwuhrẹ na nọ o rueva ọ Kristẹndọm na?
20, 21. (a) Eme họ edikihẹ Ileleikristi ọsosuọ kpahe eriariẹ-ididi Plato, hayo Griki? (b) Ẹvẹ iroro Plato gbe iwuhrẹ Ileleikristi e rọ guakugbe?
20 Uvi Egagọ-Ileleikristi u muhọ no Jesu Kristi ze. Kpahe Jesu, Miguel de Unamuno, ọnọ ma wariẹ eme riẹ vẹre na, o kere nọ: “Ọ rọwo ẹkparomatha ọrọ uwo na, wọhọ epaọ uruemu ahwo Ju, orọnikọ fihọ ẹwẹ nọ o re whu hu na ha, wọhọ epaọ uruemu [Griki] Plato na.” O ku rie họ nọ: “Ẹwẹ nọ o re whu hu na . . . yọ uwuhrẹ ereghẹ-ididi egedhọ.” Fiki onana, ma rẹ sae ruẹ oware nọ o soriẹ nọ Pọl ọ rọ vẹvẹ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na unu gaga kpahe “eriariẹ ifofe gbe ẹghẹ . . . enọ erọ uwuhrẹ ahwo akpọ avọ izi akpọ na, e nọ e rọ e rọ Kristi hi.”—Ahwo Kọlọsi 2:8.
21 Okevẹ gbe oghẹrẹ vẹ “ereghẹ-ididi egedhọ” enana i ro vivie ruọ Kristẹndọm? The New Encyclopædia Britannica na u dhesẹ nọ: “No udevie ikpe-udhusoi avọ 2 AD na vrẹ, Ileleikristi nọ a rehọ ereghẹ-ididi Griki jọ wuhrẹ a te w’iroro na re a rehọ oghẹrẹ-eme riẹ ro dhesẹ ẹrọwọ rai via, rọkẹ evevọwẹ ọ areghẹ-iroro obọ rai re a je kuọ ahwo egedhọ nọ e riẹ obe rẹriẹ. Ereghẹ-ididi nọ e mai kiehọ ae oma họ erọ Plato.” Egbaeriariẹ ivẹ oke ọsosuọ itieye na nọ i kpomahọ iwuhrẹ Kristẹndọm gaga họ Origen ọrọ obọ Alexandria gbe Augustine ọrọ obọ Hippo. Ẹjiroro Plato o kpomahọ aimava na gaga yọ a wo abọ ologbo evaọ ọguakugbe ọrọ ẹjiroro yena avọ iwuhrẹ Ileleikristi.
22. Ẹvẹ ewuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na u ro dikihẹ gidigba evaọ Islam?
22 Nọ ẹjiroro seba-ewhuo ẹwẹ na evaọ egagọ Ju gbe Kristẹndọm ọ roma via fiki okpomahọ Plato na, a bọ ẹjiroro na fihọ Islam no emuhọ riẹ ze. Koran, obe ẹri ọ Islam, u wuhrẹ nnọ ohwo-akpọ o wo ẹwẹ nọ ọ rẹ gbẹ rria uzuazọ vrẹ oke uwhu. O t’ẹme kpahe ekuhọ urere ẹwẹ na wọhọ nọ o rẹ jọ uzuazọ evaọ ogege aparadase obọ odhiwu hayo uye evaọ erae ehẹle. Orọnikọ onana u dhesẹ nọ ewena-isukulu Arab a te daoma ha ha re a gua iwuhrẹ Islam kugbe eriariẹ-ididi Griki. Uzẹme riẹ họ, ikere Aristotle i kpomahọ akpọ Arab na ziezi. Ghele na, seba-ewhuo ẹwẹ na o gbẹ rọ orọwọ ahwo Muslim.
23. Didi enọ ọgbahọ kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu ma te t’ẹme te evaọ uzoẹme n’otha?
23 U re vevẹ, fiki ẹjiroro na inọ ẹwẹ na o re whu hu, egagọ buobu wariẹ akpọ na họ e wha ozighi unọjọ utọjọ orọ orọwọ fihọ Uzuazọ-Ofa na no. Yọ erọwọ itieye na i kpomahọ, tubẹ kpọ ima-idu ahwo je fi ai họ igbo no. Nọ enana kpobi e rẹriẹ aro ku omai na, o gb’omai họ re ma nọ inọ: Kọ o lọhọ re a riẹ uzẹme na kpahe oware nọ o rẹ via k’omai okenọ ma te whu? Kọ uzuazọ nọ u re lele uwhu o rrọ? Eme Ebaibol na ọ ta kpahe oyena? Nọ ẹme nọ ma te ta kpahe evaọ uzoẹme n’otha na.
[Footnotes]
a El-Amarna họ oria ọraha Akhetaton, okpẹwho Ijipti, onọ a ta nọ a bọ evaọ ikpe-udhusoi avọ 14 B.C.E.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
◻ Eme họ uzoẹme ovo nọ o dhẹ erọwọ egagọ buobu du kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu?
◻ Ẹvẹ ikuigbe gbe Ebaibol e rọ riobọ kpohọ Babilọn anwae wọhọ oria emuhọ uwuhrẹ ẹwẹ nọ o re whu hu na?
◻ Evaọ edhere vẹ orọwọ ahwo Babilọn kpahe ẹwẹ nọ o re whu hu na u ro kpomahọ egagọ Ovatha-Ọre?
◻ Ẹvẹ ewuhrẹ seba-ewhuo ẹwẹ na u ro vivie ro egagọ Ju, Kristẹndọm, gbe Islam?
[Picture on page 22]
Obokparọ Alekzanda Ologbo na o wha ọguakugbe uruemu Griki gbe orọ Ju ze
[Picture on page 23]
Augustine ọ daoma gua eriariẹ-ididi Plato kugbe erọ Ileleikristi
[Credit Line]
Alekzanda: Musei Capitolini, Roma; Augustine: No obe ọ Great Men and Famous Women ze