Epanọ Ebaibol na O Dhesẹ Ẹwẹ Na
“Ohwo na o te zihe ruọ ẹwẹ nọ ọ rọ uzuazọ.”—EMUHỌ 2:7, NW.
1. Eme u fo nọ ma kiẹ riwi re ma sae riẹ oware nọ Ebaibol o wuhrẹ kpahe ẹwẹ na?
WỌHỌ epanọ ma ruẹ no na, erọwọ kpahe ẹwẹ na e rọ buobu jẹ rọ oghoghẹrẹ. Makọ evaọ udevie ahwo nọ a ta nnọ Ebaibol a rehọ erọwọ rai no ze, ẹjiroro sa-sa e riẹ kpahe oware nọ ẹwẹ na ọ rrọ gbe oware nọ o rẹ via kẹe evaọ okenọ ma te whu. Rekọ eme Ebaibol na o ghine wuhrẹ kpahe ẹwẹ na? Re ma riẹ, o gwọlọ nọ ma rẹ kiẹ otofa eme Hibru gbe Griki na nọ a fa “ẹwẹ” evaọ Ebaibol na riwi.
“Ẹwẹ” Wọhọ Omama nọ O rọ Uzuazọ
2, 3. (a) Ẹme vẹ a fa wọhọ “ẹwẹ” evaọ Ikereakere Hibru na, kọ eme họ uzedhe otofa ẹme ọnana? (b) Ẹvẹ Emuhọ 2:7 o rọ k’imuẹro nọ ẹme na “ẹwẹ” o sai dhesẹ oma ohwo soso?
2 Ẹme Hibru nọ a fa wọhọ “ẹwẹ” na họ neʹphesh, yọ o r’oma via unuẹse 754 evaọ Ikereakere Hibru na (nọ a be hai se Ọvọ Anwae na). Kọ eme họ otofa neʹphesh? Wọhọ epanọ The Dictionary of Bible and Religion o ta, “u dhesẹ oma omama nọ o rọ uzuazọ na soso, oma ohwo na soso.”
3 Wọhọ oriruo, Emuhọ 2:7 (NW ) o ta nọ: “Jihova Ọghẹnẹ ọ tẹ ma ohwo na no ovu-otọ ze o te je ku erri uzuazọ ku inwe riẹ, koyehọ ohwo na o te zihe ruọ ẹwẹ nọ ọ rọ uzuazọ.” Muẹrohọ inọ orọnikọ Adamu o wo ẹwẹ hẹ; ọ jọ ẹwẹ—nwane wọhọ epanọ ohwo nọ o zihe ruọ edọkita ọ rọ edọkita na. Fikiere, ẹme na “ẹwẹ” ọ rẹ sai dhesẹ oma ohwo soso.
4, 5. (a) Kẹ iriruo nọ i dhesẹ nnọ ẹme na “ẹwẹ” o dhesẹ oma ohwo soso. (b) Ẹvẹ The Dictionary of Bible and Religion o rọ whobọ họ otoriẹ na inọ ohwo yọ ẹwẹ?
4 Ikereakere Hibru na soso e rọwo kugbe otoriẹ onana, oria nọ ma jẹ sae ruẹ eme itieye wọhọ “otẹrọnọ ohwo [“ẹwẹ,” NW ] o ru umuemu” (Iruo-Izerẹ 5:1), “ohwo [“ẹwẹ,” NW ] nọ o ru iruo jọ” (Iruo-Izerẹ 23:30), “a tẹ ruẹ ohwo jọ nọ o tho [ẹwẹ, NW ]” (Iziewariẹ 24:7), “eva e tẹ dha ẹwẹ riẹ gaga” (Ibruoziẹ 16:16, NW ), “ẹvẹ wha rẹ kẹ omẹ [“ẹwẹ mẹ,” NW ] uye krite?” (Job 19:2), gbe “ẹwẹ mẹ ọ kare owezẹ fiki uweri.”—Olezi 119:28, NW.
5 Oware ovuovo o jọ eria enana dhesẹ nnọ ẹwẹ na yọ oware uwoho jọ k’omobọ riẹ nọ o rẹ rria vrẹ oke uwhu hu. “Re ma rehọ eme obọ mai ta nnọ ‘ẹwẹ’ ohwo nọ ma you na o whu bru Olori na no hayo re a t’ẹme fodẹ ‘ẹwẹ nọ o re whu hu’ na o rẹ kare otoriẹ evaọ orọwọ Ọvọ Anwae na,” ere The Dictionary of Bible and Religion o ta.
6, 7. Ẹme vẹ a fa “ẹwẹ” evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na, kọ eme họ uzedhe otofa ẹme ọnana?
6 Ẹme nọ a fa “ẹwẹ” bu vi unuẹse udhusoi evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na (nọ a be hai se Ọvọ Ọkpokpọ na) họ psy·kheʹ. Wọhọ neʹphesh, ẹme ọnana o re dhesẹ oma ohwo soso. Wọhọ oriruo, roro kpahe eme enana: “[Ẹwẹ, NW ] mẹ ọ be rova.” (Jọn 12:27) “Ozọ u tezi mu ahwo [“ewẹ,” NW ] kpobi.” (Iruẹru 2:43) “Jọ kohwo kohwo [“ẹwẹ kpobi,” NW ] oyo ẹme enọ a kẹ udu na.” (Ahwo Rom 13:1) “Wha ta udu họ [“ewẹ,” NW ] enọ udu u re bro awọ.” (1 Tẹsalonika 5:14) “Umutho, koyehọ, [ewẹ eree, NW ] e zọe no uwhu ame.”—1 Pita 3:20.
7 O rọ vevẹ inọ psy·kheʹ, wọhọ neʹphesh, u dhesẹ oma ohwo na soso. Wọhọ epanọ ọwena-isukulu Nigel Turner ọ ta, ẹme ọnana “o dhesẹ okwakwa ohwo-akpọ, ohwo na, ugboma nọ u wo rûaḥ [ẹzi] Ọghẹnẹ nọ o ku ku ei na. . . . Oma ohwo na soso a be t’ẹme kpahe na.”
8. Kọ erao yọ ewẹ? Dhesẹ iẹe.
8 Evaọ Ebaibol na ẹme na “ẹwẹ” o kẹre te orọnikọ ahwo-akpọ ọvo ho rekọ te erao. Wọhọ oriruo, nọ o je dhesẹ ẹma emama abade na, Emuhọ 1:20 o ta nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ujaje nọ: “Jọ owa eware [“ewẹ,” NW ] nọ i wo uzuazọ i su [no] evaọ ame ze.” Yọ evaọ ẹdẹ emama nọ o kẹle riẹ, Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Jọ oghoghẹrẹ erao [“ewẹ,” NW ] nọ i wo uzuazọ i no otọ ze: gbe iruẹ gbe eware nọ i re siẹ gbe oghoghẹrẹ erao otọ.” (Emuhọ 1:24; wawo Ikelakele 31:28.) Fikiere, “ẹwẹ” ọ rẹ sai dhesẹ omama nọ o rrọ uzuazọ, makọ ohwo hayo arao.
“Ẹwẹ” Wọhọ Uzuazọ Omama
9. (a) Otofa okẹkẹe vẹ a rẹ sae kẹ “ẹwẹ” na? (b) Kọ onana o wọso ẹjiroro na inọ ẹwẹ na họ uzedhe ohwo na?
9 Ẹsejọ, ẹme na “ẹwẹ” o re dhesẹ uzuazọ nọ ohwo hayo arao ọ be reawere riẹ na. Onana u nwene otofa Ebaibol kpahe ẹwẹ na wọhọ ohwo hayo arao ho. Re a dhesẹ iẹe: Ma rẹ ta nọ ohwo ọ rọ ọkpokpọ, nọ u dhesẹ nọ ohwo na ọ rrọ uzuazọ. Ma rẹ jẹ sae ta nnọ o wo uzuazọ. Evaọ edhere ọvo na, ohwo nọ ọ rrọ uzuazọ yọ ẹwẹ. Ghele, nọ ohwo na ọ rrọ ọkpokpọ na, a sae dhesẹ “ẹwẹ” wọhọ oware nọ o wo.
10. Kẹ iriruo nọ i dhesẹ nnọ ẹme na “ẹwẹ” ọ rẹ sai dhesẹ uzuazọ nọ ohwo hayo arao ọ rẹ reawere riẹ.
10 Wọhọ oriruo, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Mosis nọ: “Ahwo nọ a jẹ gwọlọ owhẹ [“ẹwẹ ra,” NW ] kpe a whu no.” (Ọnyano 4:19) U re vevẹ, ewegrẹ Mosis a jẹ gwọlọ uzuazọ riẹ. A rẹ ruẹ oghẹrẹ eroruiruo ẹme ọ “ẹwẹ” otiọye na evaọ eme enana. “Ozọ uzuazọ [“ewẹ,” NW ] mai u te bi mu omai.” (Joshua 9:24) “A tẹ dhẹ kẹ uzuazọ [“ẹwẹ,” NW ] rai.” (2 Ivie 7:7) “Ohwo okiẹrẹe ọ rẹ rehọ ẹro te uzuazọ [“ẹwẹ,” NW ] arao riẹ.” (Itẹ 12:10) “Ọmọ ohwo ọ ze re . . . ọ rọ ẹwẹ riẹ ta ibuobu.” (Matiu 20:28, NW ) “O je ti whu no eva iruo Kristi, je he fi [ẹwẹ, NW ] riẹ họ ọza.” (Ahwo Filipai 2:30) Evaọ aikpobi na, ẹme na “ẹwẹ” o dhesẹ “uzuazọ.”a
11. Eme a rẹ sae ta kpahe oghẹrẹ nọ Ebaibol na ọ rehọ ẹme na “ẹwẹ” ruiruo?
11 Fikiere ẹme na “ẹwẹ” wọhọ epanọ a rehọ e riẹ ruiruo evaọ Ebaibol na o dhesẹ ohwo hayo arao hayo uzuazọ nọ ohwo hayo arao ọ be reawere riẹ. Otofa Ebaibol kpahe ẹwẹ o rọ lọlọhọ, o rọwo-kugbe, yọ ereghẹ-ididi ewhawhaliẹ gbe ogbẹrọwọ ahwo e rẹ sai ruru ei hi. Rekọ eme ọ rẹ via kẹ ẹwẹ evaọ oke uwhu? Re ma kẹ uyo onọ oyena, ma rẹ kake riẹ oware nọ o wha riẹ ze nọ ma je bi whu.
[Footnotes]
a Matiu 10:28 (NW ) o rehọ ẹme na “ẹwẹ” ruiruo ro dhesẹ “uzuazọ” re.
[Pictures on page 20]
Aikpobi yọ ewẹ