Oria nọ Ma re Kpohọ Kẹ Iyo
“Ẹjiroro uye-oruẹ ebẹdẹ bẹdẹ o rọwo kugbe orọwọ fihọ uyoyou Ọghẹnẹ nọ ọ rọ ma eware he. . . . Re a wo orọwọ fihọ uye ebẹdẹ bẹdẹ ẹwẹ na fiki iruthọ umutho ikpe jọ, ababọ uvẹ ekurẹriẹ nọ a rẹ kẹe, o wọso izi ọ iroro kpobi.”—NIKHILANANDA, ỌGBAERIARIẸ HINDU.
1, 2. Fiki eriwo ọ orọwọ sa-sa kpahe Uzuazọ-Ofa na, didi enọ e roma via?
WỌHỌ ọgbaeriariẹ Hindu ọnana, uwuhrẹ ọ olahiẹ ebẹdẹ bẹdẹ na o rrọ idhọvẹ kẹ ahwo buobu nẹnẹ na. Fiki ẹjiroro ọvo na, o rọ bẹbẹ kẹ amọfa re a w’otoriẹ ẹjiroro wọhọ ọrọ ewo t’obọ Nirvana gbe re a jọ ovo kugbe Tao na.
2 Ghele na, fiki ẹjiroro na inọ ẹwẹ na o re whu hu, egagọ abọ Ovatha-Ọre gbe Ukiediwo-Ọre na e wha ozighi unọjọ utọjọ orọ orọwọ kpahe Uzuazọ-Ofa na ze no. Kọ o lọhọ re a riẹ uzẹme na kpahe oware nọ o rẹ via k’omai okenọ ma te whu? Kọ ẹwẹ na o ghine wo sebaewhuo? Bovẹ ma jẹ ruẹ iyo?
Otokiẹ-Eriariẹ gbe Ereghẹ-Ididi
3. Kọ otokiẹ-eriariẹ hayo edhere ekiakiẹ afẹ eriariẹ e rẹ sae kẹ iyo enọ nọ i kiekpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu na?
3 Kọ otokiẹ-eriariẹ hayo edhere ọ ekiakiẹ eriariẹ e rẹ sae kẹ iyo enọ nọ i kiekpahe Uzuazọ-Ofa na? Ro no ikuigbe obọnana kpahe uyero kẹle-uwhu ze hayo uyero ‘iroro nọ e kọ no oma no’ ze, ekiotọ jọ a daoma re a wo eriwo jọ kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu. Nọ ọ jẹ kiẹ ọtavia rai jọ riwi evaọ ovuẹ riẹ “Kọ Uwhu yọ Edhere Kpohọ Elo?,” owuhrẹ egagọ Kathọlik Hans Küng o ku riẹ họ nọ: “Iyero oghẹrẹ itienana i re dhesẹ uvumọ oware ovo kpahe uzuazọ nọ u re lele uwhu hu: enana yọ ẹme ọ iminiti isoi urere taure uwhu o tẹ ze gheghe orọnikọ ẹme ọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ jọ nọ u re lele uwhu hu.” O fibae nọ: “Ẹme ọ uzuazọ nọ u re lele uwhu o r’oja gaga kẹ ahwo nọ a rọ uzuazọ. O gwọlọ uyo nọ a rẹ jọ oria ofa gwọlọ hrọ otẹrọnọ ebo-imu e sae kẹe he.”
4. Kọ ereghẹ-ididi e sai fiobọhọ k’omai duku iyo na evaọ udevie iroro ibuobu kpahe uzuazọ-ofa nọ egagọ sa-sa i bi dhesẹ na?
4 K’ẹvẹ kpahe ereghẹ-ididi? Kọ o sai fiobọhọ k’omai duku iyo na evaọ udevie iroro ibuobu kpahe uzuazọ-ofa nọ egagọ sa-sa i bi dhesẹ na? Ọkiẹvia ereghẹ-ididi o rẹ wha “eme ọ otiẹsejọhọ” lele oma, ere ọgbaeriariẹ ọ ikpe-udhusoi avọ 20 obọ Britain Bertrand Russell ọ ta. Wọhọ epanọ The World Book Encyclopedia o ta, ereghẹ-ididi yọ “oghẹrẹ otokiẹ jọ—iruẹru ọ ẹromuhọ, ẹwawo, otofa, gbe otiẹsejọhọ.” Rọ kpahe ẹme ọ Uzuazọ-Ofa na, ẹjiroro ọ ereghẹ-ididi e rọ oghẹrẹ sa-sa, ejọ i se sebaewhuo wọhọ iroro isiuru gheghe, efa i te sei uvẹ ohwo-akpọ no oke eyẹ ze.
Ehri Oghẹrẹsa Rọkẹ Iyo
5. Obe vẹ o mae kpako kpobi nọ a kere no?
5 Dede na, obe jọ o riẹ nọ u wo iyo uzẹme kẹ enọ ilogbo kpahe uzuazọ gbe uwhu. Oye họ obe nọ o mae kpako kpobi nọ a kere no, a ruẹrẹ abọ buobu riẹ họ anwọ ikpe 3,500 jọ nọ i kpemu no. A kere abọ ọsosuọ obe onana ikpe-udhusoi kakao taure a te ti kere ile ọsosuọ ikereakere ọ Hindu na, Vedas, gbe ole ikpe odu taure Buddha, Mahāvīra, gbe Confucius a tẹ te rria otọakpọ na. A ku ekere obe onana họ evaọ 98 C.E., bu vi ikpe 500 taure Muḥammad ọ tẹ te fa Islam. Ehri oghẹrẹsa ọrọ areghẹ okpehru ọnana họ Ebaibol na.a
6. Fikieme ma jẹ sai rẹro mi Ebaibol na re o ta oware nọ ẹwẹ na o rrọ k’omai?
6 Ebaibol na o wo ikuigbe anwae nọ e mae gba vi obe kpobi nọ o rọ akpọ na. Ikuigbe nọ a kere fihọ Ebaibol na i kpemu te emuhọ uviuwou ohwo-akpọ je dhesẹ epanọ ma rọ ziọ otọakpọ. O tubẹ ta kpahe oke nọ a te ma ohwo-akpọ họ. Obe utioye na o rẹ sae ghinẹ k’omai otoriẹ kpahe oghẹrẹ nọ a ma ohwo-akpọ gbe oware nọ ẹwẹ na ọ rrọ.
7, 8. Fikieme ma jẹ rẹriẹ ovao bru Ebaibol na avọ udu rọkẹ iyo uzẹme nọ e rẹ v’eva kpahe oware nọ o rẹ via evaọ okenọ ma te whu?
7 Fibae, Ebaibol na yọ obe eruẹaruẹ nọ i wo orugba nọ o kiethọ họ no. Wọhọ oriruo, o ruẹaro kokodo kpahe emuvia gbe ekie ọrọ egaga-esuo ọ Midia avọ Pasia gbe Grisi. Eme enana e gba gaga te epanọ egba-avro jọ a rọ daoma ofofe dhesẹ nnọ a kere eme na evaọ okenọ eware na e via no. (Daniẹl 8:1-7, 20-22) Eruẹaruẹ jọ nọ a kere fihọ Ebaibol na i bi rugba kokodo evaọ uzedhe oke mai na.b—Matiu, uzou 24; Mak, uzou 13; Luk, uzou 21; 2 Timoti 3:1-5, 13.
8 Uvumọ ohwo-akpọ ọ rọ họ, makọ epanọ o w’areghẹ te kẹhẹ, ọnọ ọ rẹ sae ruẹaro gbagba kpahe obaro ere. Ọnọma ehrugbakpọ na nọ o wo ogaga kpobi je wo ereghẹ kpobi na ọvo ọ rẹ sai ru ei. (2 Timoti 3:16, 17; 2 Pita 1:20, 21) Ebaibol na ghinọ obe nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze. Ghinọ uzẹme, obe utioye na o rẹ sae k’omai iyo uzẹme nọ e rẹ v’eva kpahe oware nọ o rẹ via k’omai okenọ ma te whu. Joma kake ruẹ oware nọ o ta kpahe ẹwẹ na.
[Footnotes]
a Rri ibroshọ na A Book for All People, nọ Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., a kporo.
b Rri The Bible—God’s Word or Man’s?, onọ Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., a kporo.
[Picture on page 18]
Obe nọ o mae kpako kpobi nọ a kere no
[Picture on page 18]
Obe nọ o rẹ kẹ iyo evaifihọ gbe enọ e rẹ v’eva