Ono Họ Jesu Kristi?
“MAKỌ ahwo buobu nọ e rrọ Ileleikristi hi a rọwo inọ Ọ jọ owuhrẹ ologbo ọnọ o wo areghẹ. Evaọ usu ahwo nọ a rria no, ọ jọ omọvo enọ e mae duobọte uzuazọ ahwo.” (The World Book Encyclopedia) Ono ma be ta ẹme riẹ na? Jesu Kristi, ọnọ ọ tuọ Egagọ-Ileleikristi họ. Kọ whọ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ? Kọ ọ rọ oghẹrẹ jọ duobọte uzuazọ ra?
A kere eware nọ Jesu o ru evaọ oke odibọgba riẹ fihọ ebe ene evaọ Ebaibol na, enọ a re se Usiuwoma na. Kọ eme nọ e rrọ ebe ene yena e rrọ uzẹme? Nọ ọ kiẹ ebe na riwi ziezi no, Will Durant, ogbiku nọ a riẹ gaga na, o te kere nọ: “Re umutho ahwo jọ gheghe a jọ oge ọvuọvo jọ rehọ iroro obọ rai kere kpahe ohwo jọ nọ uruemu riẹ u woma je siuru ga te ere, nọ iwuhrẹ riẹ e rẹ wha okugbe ze, kiyọ oware igbunu nọ u tube vi eware igbunu nọ a kere fihọ ebe Usiuwoma na kpobi.”
Rekọ, rọkẹ ahwo buobu nọ e rrọ unuakpọ obọ Japan gbe eria efa, a riẹ uvumọ oware kpahe Jesu Kristi hi. A rẹ sae rọwo inọ ọ rria otọakpọ na, rekọ a riẹ hẹ inọ o duobọte uzuazọ rai evaọ oghẹrẹ jọ. Amọfa a tubẹ gwọlọ ta ẹme kpahe Jesu dede he fiki eware iyoma nọ ahwo nọ i se oma rai ilele riẹ a ru no. Ahwo jọ evaọ Japan a rẹ ta nọ: ‘Ae a gbolo ebọmbo fihọ Nagasaki, ẹwho nọ Ileleikristi e mai bu evaọ Japan.’
Kọ whọ rẹ fo edọkita fiki ẹyao nọ ohwo jọ ọ be mọ kpakiyọ ohwo na ọ siọ oware nọ edọkita na ọ ta kẹe inọ o ru? Vievie. Ahwo Kristẹndọm a jẹ ithubro nọ Jesu ọ kẹ rai rehọ họ kpahe epanọ a re ro ku ebẹbẹ rai họ. Fikiere ukpenọ a rẹ vro Jesu fiki enọ i se oma rai eg’Ọghẹnẹ, enọ i bi fi iwuhrẹ riẹ họ iruo ho, kọ o gbẹ hai woma re whẹ ọvo o wuhrẹ oware jọ kpahe iẹe? Kiẹ Ebaibol na re whọ ruẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jesu ọ ginẹ rrọ gbe epanọ ọ sai ro nwene uzuazọ ra.
O Wuhrẹ Ahwo inọ A Wo Uyoyou
Jesu Kristi yọ owuhrẹ ologbo ọnọ ọ rria ofẹ obọ Palẹstain enwenọ ikpe 2,000 nọ e vrẹ. A t’ẹme kpahe oke emaha riẹ te ere he. (Matiu, uzou 1 gbe ọrọ avọ 2; Luk, uzou 1 gbe ọrọ avọ 2) Okenọ ọ kpako te ikpe 30 no, Jesu o te muọ odibọgba riẹ họ, je “se isẹi kẹ uzẹme” na. (Jọn 18:37; Luk 3:21-23) Imane nọ i gbiku kpahe uzuazọ Jesu na a kere kpahe odibọgba riẹ, koyehọ iruo nọ o ru evaọ ikpe esa gbe ubro urere erọ uzuazọ riẹ evaọ otọakpọ.
Evaọ etoke odibọgba riẹ, Jesu o wuhrẹ ilele riẹ ugogo oware nọ u re fi obọ họ kẹ ai ku ebẹbẹ buobu nọ a wo họ. Eme họ ugogo oware yena? Uyoyou. Evaọ ovuẹ jọ nọ o mai woma kpobi nọ a kẹ no, onọ a re se Ovuẹ obọ Ugbehru na, Jesu o wuhrẹ ilele riẹ epanọ a re ro you amọfa. Ọ ta nọ: “Fikiere koware koware nọ wha guọlọ nọ ahwo a ru kẹ owhai, wha ru i tieye kẹ ai re.” (Matiu 7:12) A re se uzi nana Obọdẹ Uzi Uruemu na. “Ahwo” nọ Jesu ọ jọ etenẹ fodẹ na u kugbe ewegrẹ ohwo. Evaọ ovuẹ ọvona, ọ ta nọ: ‘You ewegrẹ rai jẹ lẹ kẹ enọ e be kẹ owhai uye.’ (Matiu 5:44) Kọ oghẹrẹ uyoyou utioye na u gbe ku ebẹbẹ buobu nọ ma be rẹriẹ ovao ku nẹnẹ na họ? Ere Mohandas Gandhi, osu egagọ ahwo Hindu, o roro. Enẹ a ta nọ ọzae nana ọ ta: “Okenọ orẹwho ra avọ ọmẹ a te rọwo kugbe ọvo evaọ iwuhrẹ nọ Kristi o fihọ otọ evaọ Ovuẹ Ugbehru na, yọ ẹbẹbẹ akpọ na soso ma kuhọ no na.” A te fi uwuhrẹ nọ Jesu o wuhrẹ kpahe uyoyou họ iruo, ebẹbẹ buobu nọ ahwo-akpọ a rẹriẹ ovao ku nẹnẹ i re kuhọ.
Epanọ O ro Dhesẹ Uyoyou
Jesu o ru eware nọ o wuhrẹ. Ọ rehọ isiuru amọfa karo ọ tẹ jẹ rehọ iruo dhesẹ uyoyou. Ẹdẹjọ, Jesu avọ ilele riẹ a je wuhrẹ ahwo buobu ẹme Ọghẹnẹ, a wo uvẹ nọ a rọ re emu hu. Jesu ọ ruẹ inọ u ti woma re ilele riẹ a “serihọ omojọ,” fikiere a tẹ ruọ okọ re a bi kpohọ oria nọ u si oma no. Rekọ ogbotu ahwo nọ e dhẹ orọ otọ a tẹ kake rehọ ai te obei, be hẹrẹ re a bi okọ na kpahe. Eme whọ hai ru o hae jọnọ whẹ họ Jesu nọ oma o rrọ no na? Whaọ, “ohrọ rai o tẹ riẹ e . . . o te mu ai eware ibuobu họ ewuhrẹ.” (Mak 6:30-34) Ohrọriọ nana o wọ riẹ nọ o ro fi obọ họ kẹ ai.
Orọnikọ ẹme Ọghẹnẹ nọ Jesu o wuhrẹ amọfa ọvo o ro fi obọ họ kẹ ai hi. O fi obọ họ re evaọ oria nọ a jọ wo ẹbẹbẹ. Wọhọ oriruo, ọ ko ezae 5,000, (u te no eyae gbe emaha no) enọ i kokohọ jẹ gaviezọ kẹe no ohiohiẹ rite owọwọ. Evaọ oke ofa, ọ ko ahwo 4,000. Evaọ orọ ọsosuọ nọ ma t’ẹme te na, ọ rehọ ikulu ebrẹdi isoi gbe imiyei ivẹ rọ ko ahwo na, orọ uwhremu na kọ ebrẹdi ihrẹ gbe umutho imiyei jọ. (Matiu 14:14-21; 15:32-38; Mak 6:35-44; 8:1-9) Who re se onana oware igbunu? Ee, o je ru eware igbunu.
Jesu o te je siwi ahwo buobu nọ e jẹ mọ. O siwi enọ i tu aro, enọ e ko, emoti, gbe enọ i diezọ. Ọ tubẹ kpare iwhuowhu! (Luk 7:22; Jọn 11:30-45) Ẹdẹjọ, ọmoti jọ ọ lẹ riẹ inọ: “O tẹ ruọ owhẹ, whọ rẹ sai ru omẹ fua.” Eme Jesu o ru? “Ọ tẹ ta kẹe nọ, ‘O ruọ omẹ, a ru owhẹ fo.’ ” (Mak 1:40, 41) Ọwhọ ọgaga o jọ Jesu oma re o fi obọ họ kẹ ae. Ọ rehọ ẹkwoma eware igbunu itieye na dhesẹ uyoyou nọ o wo kẹ enọ uye o be bẹ.
Kọ who roro nnọ eware itieye na e sae via ha? Rekọ Jesu o ru eware igbunu riẹ buobu evaọ ẹgbede. Makọ ewegrẹ riẹ, enọ e jẹ gwọlọ afuẹwẹ evaọ oma riẹ ẹsikpobi, a sae vro ho inọ o gine ru eware igbunu. (Jọn 9:1-34) U te no ere no, o wo ẹjiroro nọ o je ro ru eware igbunu. I fi obọ họ kẹ ahwo riẹ inọ Jesu họ ọnọ Ọghẹnẹ o vi ze.—Jọn 6:14.
Omoke kpẹkpẹe nọ ma rọ ta ẹme kpahe iwuhrẹ gbe uzuazọ Jesu no na i re fi obọ họ kẹ omai si kẹle iẹe jẹ wọ omai gwọlọ rọ aro kele uyoyou riẹ. Ghele na, orọnikọ oyena ovo họ edhere nọ Jesu o re ro duobọte uzuazọ ra ha. Orọnikọ owuhrẹ ologbo nọ o je wuhrẹ kpahe uyoyou ọvo ọ jọ họ. O dhesẹ inọ ọ kake jọ uzuazọ no vẹre evaọ obọ odhiwu wọhọ Ọmọ ọvo nọ Ọghẹnẹ ọ rehọ obọ riẹ ma. (Jọn 1:14; 3:16; 8:58; 17:5; 1 Jọn 4:9) Nọ o whu no ọ tẹ kparoma zihe kpobọ odhiwu, onọ u ru rie tubẹ mai du obọ te uzuazọ ra. Ebaibol i dhesẹ inọ a kpare Jesu no uwhu ze, yọ ma be ta ẹme na a rehọ e riẹ mu Ovie Uvie Ọghẹnẹ no. (Eviavia 11:15) Jesu ọ ta nọ: “Onana họ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, re a riẹ owhẹ nọ whẹ ọvo họ uvi Ọghẹnẹ, gbe Jesu Kristi ọnọ who vi.” (Jọn 17:3; 20:31) Evaọ uzẹme, ewo eriariẹ Jesu Kristi o sae lẹliẹ owhẹ wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ Aparadase! Evaọ oghẹrẹ vẹ? Kọ who gbe wuhrẹ kpahe Jesu ziezi re whọ ruẹ epanọ “uyoyou Kristi” o rọ wọ omai be rọ aro kele iei? (2 Ahwo Kọrint 5:14) Eva e te were Isẹri Jihova re a fi obọ họ kẹ owhẹ.—Jọn 13:34, 35.
Ajokpa nọ a fodẹ ọfa jọ, eria Ebaibol nọ a kere lahwe evaọ omobe-ovẹvẹ onana a rehọ e rai no Ebaibol Ẹri Na ze.