UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • dp uzou 17 ẹwẹ. 286-305
  • Evuhumu Egegagọ Uzẹme Evaọ Oke Urere Na

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Evuhumu Egegagọ Uzẹme Evaọ Oke Urere Na
  • Kezọ Kẹ Eruẹaruẹ Daniẹl!
  • Izoẹme-Esese
  • Onọ O Wọhọ E Riẹ
  • ỌMỌ-OVIE OLOGBO NA Ọ J’OWỌ
  • EREZI E “KPAROMA”
  • A BI “LO WỌHỌ ISI OBEHRU”
  • A ‘DHẸ KPEMU-KPARO’
  • A ‘VAHA E RAI KẸGHẸ KẸGHẸ’
  • A ‘VORO I RAI OMA, RU AI FO, JẸ KPOKPỌ’
  • EVAWERE KẸ EREZI NA
  • Jihova Ọ y’Eyaa Osohwa Obọdẹ Kẹ Daniẹl
    Kezọ Kẹ Eruẹaruẹ Daniẹl!
  • Ọwhovuẹ Ọghẹnẹ Ọ Kẹ Riẹ Ẹgba
    Kezọ Kẹ Eruẹaruẹ Daniẹl!
  • Oruvẹ no Obe Daniẹl Ze
    Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2007
  • Obe Daniẹl na Gbe Owhẹ
    Kezọ Kẹ Eruẹaruẹ Daniẹl!
Ruẹ Efa
Kezọ Kẹ Eruẹaruẹ Daniẹl!
dp uzou 17 ẹwẹ. 286-305

Uzou Avọ Ikpegbihrẹ

Evuhumu Egegagọ Uzẹme Evaọ Oke Urere Na

1. Wọhọ epanọ o rọ Daniẹl uzou avọ 7 na, ikpeware vẹ e rẹ te via kẹ utu ahwo osese jọ, nọ i wo uvumọ ogaga ha evaọ edẹ mai na?

OGAGA akpọ ulogbo jọ o wọ ohọre bru utu ahwo osese jọ, nọ uvumọ ogaga o rọ oma ha. Rekọ a zọ no ohọre na ze oma kọkọ tubẹ kpokpọ vi epaọ ọsosuọ dede—orọnikọ fiki ẹgba omobọ rai hi rekọ fikinọ Jihova Ọghẹnẹ o rri rae ghaghae. Daniẹl uzou avọ 7 o ruẹaro kpahe eware enana, nọ e via evaọ abọ emuhọ ikpe-udhusoi avọ 20 ọnana. Kọ enana yọ amono? Uzou ovo na evaọ obe Daniẹl na u dhesẹ i rae wọhọ “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na,” Jihova Ọghẹnẹ. U te je dhesẹ nọ ahwo nana a te jọ ibe isu evaọ Uvie Mesaya na!—Daniẹl 7:13, 14, 18, 21, 22, 25-27.

2. (a) Ẹvẹ Jihova o bi rri idibo riẹ nọ a wholo na? (b) Edhere areghẹ vẹ u fo nọ a rẹ nya evaọ oke onana?

2 Wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ Daniẹl uzou avọ 11 na, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na o ti te oba riẹ nọ o te guegue ẹkwotọ abọ-ẹzi ufuoma ọrọ ahwo ẹrọwọ enana no. (Daniẹl 11:45; wawo Izikiẹl 38:18-23.) Ẹhẹ, Jihova ọ rehọ ahwo ẹrọwọ riẹ nọ a wholo na zaro ho. Olezi 105:14, 15 o ta k’omai nọ: “[Jihova] ọ whọku ivie fiki rai, anọ, ‘Whọ rehọ obọ te e mẹ nọ a wholo na ha wha nwa eruẹaro mẹ oma ha!’ ” Kọ whọ gbẹ rọwo nọ o rọ oware areghẹ evaọ oke ẹvohẹ ọnana re “otu obuobu” na a bigba erezi nana viere? (Eviavia 7:9; Zekaraya 8:23) Jesu Kristi ọ hrẹ nnọ enọ e wọhọ igodẹ a ru ere—a jọ usu kugbe inievo abọ-ẹzi riẹ nọ a wholo ẹkwoma iruo rai nọ a rẹ tha uke.—Matiu 25:31-46; Ahwo Galesha 3:29.

3. (a) Fikieme o gbẹ lọhọ họ re a ruẹ ilele Jesu nọ a wholo na re a jẹ jọ kugbe ai? (b) Ẹvẹ Daniẹl uzou avọ 12 u ti ro fiobọhọ evaọ abọ ọnana?

3 Ghele na, Ọwegrẹ Ọghẹnẹ, Setan, ọ be rọ ẹgba riẹ kpobi lele enọ a wholo na fiẹmo. Ọ rehọ egagọ erue vi no, ọ rehọ Ileleikristi erue vọ akpọ na kpobi no. Fikiere, o su ahwo buobu thọ no. Ahwo jọ a gwọlọ egagọ uzẹme bẹ no a te dhugbe serihọ. (Matiu 7:15, 21-23; Eviavia 12:9, 17) Makọ enọ e ruẹ “uthuru okakao” na jẹ be nyusu kugbe ai a rẹ họre hrọ re a yọrọ ẹrọwọ, keme akpọ nana ọ be gwọlọ edhere nọ ọ rẹ rọ raha ẹrọwọ na no ẹsikpobi. (Luk 12:32) Kọ ẹvẹ kpahe owhẹ? Kọ whọ ruẹ “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na” no, kọ whọ be nyusu kugbe ai? Kọ whọ riẹ kpahe imuẹro egaga nọ i dhesẹ nnọ enọ whọ ruẹ na họ enọ Ọghẹnẹ ọ ghinẹ salọ? Imuẹro itieye na e sae bọ ẹrọwọ ra ga. O rẹ sae jẹ ruẹrẹ owhẹ kpahe re who fiobọhọ kẹ amọfa vuhu ozighi egagọ akpọ inẹnẹ na mu. Daniẹl uzou avọ 12 u wo efe ọ eriariẹ nana nọ u re siwi uzuazọ na.

ỌMỌ-OVIE OLOGBO NA Ọ J’OWỌ

4. (a) Ugogo eware ivẹ vẹ Daniẹl 12:1 o ruẹaro rai kpahe Maekẹl? (b) Evaọ obe ọ Daniẹl, eme u dhesẹ re ovie o “dikihẹ”?

4 Daniẹl 12:1 (NW ) u se nọ: “Evaọ oke oyena Maekẹl o re ti dikihẹ, ọmọ-ovie ologbo nọ ọ rrọ edikihẹ kẹ emọ ahwo ra.” Owọ Ebaibol onana o ruẹaro ugogo eware ivẹ enana kpahe Maekẹl: ovo jọ họ, “ọ rrọ edikihẹ,” koyehọ uyero eware nọ o kẹre te etoke jọ; orọ avivẹ, o “ti dikihẹ,” nọ u dhesẹ oware nọ o via evaọ etoke yena. Orọ ọsosuọ, ma gwọlọ riẹ etoke nọ Maekẹl ọ rọ rrọ “edikihẹ kẹ emọ ahwo” Daniẹl. Kareghẹhọ nọ Maekẹl họ odẹ nọ a kẹ Jesu evaọ ọkwa riẹ wọhọ Osu obọ odhiwu. Ẹme nọ a ta kpahe “edikihẹ” riẹ o kareghẹhọ omai epanọ a rehọ ẹme ọnana ruiruo evaọ oria ofa evaọ obe Daniẹl. U re dhesẹ owojẹ ovie, wọhọ okenọ ọ tẹ rehọ esuo uvie.—Daniẹl 11:2-4, 7, 20, 21.

5, 6. (a) Etoke vẹ Maekẹl ọ rọ rrọ edikihẹ? (b) Okevẹ gbe ẹvẹ Maekẹl o ro “dikihẹ,” kọ avọ iyẹrẹ vẹ?

5 O rọ vevẹ inọ ẹnjẹle na ọ be jọ etenẹ t’ẹme kpahe etoke nọ a jọ oria ofa dhesẹ evaọ eruẹaruẹ Ebaibol. Jesu o se rie “ẹzino” (NW ) riẹ (Griki, pa·rou·si’a) nọ o ti ro su wọhọ Ovie evaọ odhiwu. (Matiu 24:37-39) A te je se etoke ọnana “edẹ urere” gbe “oke urere” na. (2 Timoti 3:1; Daniẹl 12:4, 9) Anwẹnọ oke oyena u ro muhọ evaọ 1914, Maekẹl ọ rrọ edikihẹ wọhọ Ovie evaọ obọ odhiwu.—Wawo Aizaya 11:10; Eviavia 12:7-9.

6 Rekọ, okevẹ Maekẹl o ro “dikihẹ”? Okenọ o tovrẹ re ọ jẹ obọdẹ owọ. Jesu o ti ru onana evaọ obaro. Eviavia 19:11-16 o jọ eruẹaruẹ dhesẹ Jesu wọhọ Ovie ologbo Mesaya nọ ọ karo kẹ ogbaẹmo enjẹle jẹ be raha ewegrẹ Ọghẹnẹ. Daniẹl 12:1 o ta haro nọ: “Oke uye o rẹte jọ, utionọ o rẹte jọ ẹdẹvo ho, anwẹnọ orẹwho na ọ rọ rọ rite oke oyena.” Wọhọ Okpikpakpe Ologbo Jihova, Kristi ọ te raha uyerakpọ omuemu ọnana no evaọ etoke ‘uye ulogbo’ nọ a ruẹaro riẹ na.—Matiu 24:21; Jerimaya 25:33; 2 Ahwo Tẹsalonika 1:6-8; Eviavia 7:14; 16:14, 16.

7. (a) Didi ẹruore ọ rrọ kẹ ahwo ẹrọwọ kpobi evaọ “oke uye” nọ o be tha na? (b) Eme họ obe Jihova, kọ fikieme u je fo nọ a jọ eva riẹ ruẹ odẹ mai?

7 Ẹvẹ uzuazọ o te jọ kẹ ahwo nọ a wo ẹrọwọ evaọ etoke ukpokpoma oyena? A ta haro kẹ Daniẹl nọ: “Oke oyena a reti siwi ahwo ra, ọnọ a ruẹ odẹ riẹ eva obe na kpobi.” (Wawo Luk 21:34-36.) Eme họ obe na? U dhesẹ ekareghẹhọ Jihova Ọghẹnẹ ọrọ enọ i ru oreva riẹ. (Malakae 3:16; Ahwo Hibru 6:10) Ahwo nọ a kere fihọ obe uzuazọ onana họ enọ e mai wo ufuoma evaọ akpọ na, keme a be reawere uketha Ọghẹnẹ. Enwoma nọ a wha te ai kpobi, o te jọ ubroke gheghe. O tẹ make rọnọ a whu taure “oke uye” nọ o be tha na u te ti te, a rọ oma kọkọ evaọ ekareghẹhọ Jihova. Ọ te kareghẹhọ ae jẹ kpare ae ze evaọ etoke Esuo Odu Ikpe Jesu Kristi na.—Iruẹru 24:15; Eviavia 20:4-6.

EREZI E “KPAROMA”

8. Didi irẹro omosasọ Daniẹl 12:2 o kẹ?

8 Ẹruore omokparọ na o ghinẹ rọ omosasọ. Daniẹl 12:2 u duobọ tei, ta nọ: “Ibuobu nọ e ruọ owezẹ evaọ iki kpobi a rẹ te kparoma, ejọ ruọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, ejọ ruọ omaovuọ gbe uye oruẹ bẹdẹ bẹdẹ.” (Wawo Aizaya 26:19.) Eme enana e kareghẹhọ omai eyaa ejaja Jesu Kristi ọrọ ẹkparomatha oghẹrẹ ahwo kpobi nọ a te kpare ziọ uzuazọ otọakpọ. (Jọn 5:28, 29) Ẹvẹ ẹruore na o gbunu te! Dai roro kpahe egbẹnyusu gbe uviuwou iyoyou—enọ i whu no enẹna—nọ a kẹ uvẹ nọ a te rọ wariẹ rria evaọ obaro! Rekọ eyaa nana evaọ obe Daniẹl na u bi dhesẹ oghẹrẹ ẹkparomatha ọfa—onọ o via vrẹ no. Ẹvẹ oyena o sae rọ via?

9. (a) Fikieme o jẹ rọ oware iroro re a rẹro nọ Daniẹl 12:2 u ti rugba evaọ oke urere na? (b) Didi oghẹrẹ ẹkparomatha eruẹaruẹ na e ta kpahe, kọ ẹvẹ ma rọ riẹ?

9 Roro kpahe eme nọ e wariẹ e riẹ họ. Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, owọ ọsosuọ orọ uzou avọ 12 na u w’obọ kpahe orọnikọ ekuhọ uyerakpọ ọnana ọvo ho rekọ te etoke edẹ urere na kpobi. Evaọ uzẹme, abọ buobu ọrọ uzou oyena o wo orugba, orọnikọ evaọ aparadase otọakpọ n’otha na ha, rekọ evaọ etoke oke urere na. Kọ ahwo jọ a kparoma no evaọ etoke ọnana? Pọl ukọ na o kere kpahe ẹkparomatha ahwo “nọ erọ erọ Kristi” nọ o te via ‘evaọ ọzino riẹ.’ Rekọ, enọ a te kpare kpohọ uzuazọ obọ odhiwu a te kpare ai “ababọ egbo.” (1 Ahwo Kọrint 15:23, 52) A te kpare ọvuọvo rai kpohọ “omaovuọ gbe uye oruẹ” hẹ, nọ a ruẹaro riẹ eva Daniẹl 12:2 na. Kọ oghẹrẹ ẹkparomatha ọfa ọ riẹ? Evaọ Ebaibol na, ẹsejọ ẹkparomatha o re wo otofa abọ-ẹzi. Wọhọ oriruo, te Izikiẹl gbe Eviavia i wo evuẹ aruọruẹ nọ i kiekpahe erukpokpọ, hayo ẹkparomatha abọ-ẹzi.—Izikiẹl 37:1-14; Eviavia 11:3, 7, 11.

10. (a) Edhere vẹ a rọ kpare okiọkotọ nọ a wholo na evaọ edẹ urere na? (b) Ẹvẹ ejọ nọ a wholo nọ a kpare ze na a rọ kparoma kpohọ “omaovuọ gbe uye oruẹ bẹdẹ bẹdẹ”?

10 Kọ erukpokpọ abọ-ẹzi otiọye na ọ via kẹ idibo Ọghẹnẹ nọ a wholo no na evaọ oke urere na? E! Evaọ 1918, a jẹ họre okiọkotọ ọsese Ileleikristi ẹrọwọ na gaga te epanọ u ro kpomahọ odibọgba rai. Kẹsena, avọ igbunu, evaọ 1919 a te zihe ziọ uzuazọ evaọ abọ-ẹzi. Izẹme enana e wọhọ edhesẹ ẹkparomatha nọ a ruẹaro riẹ eva Daniẹl 12:2 na. Ejọ e “kparoma” evaọ abọ-ẹzi eva oke oyena gbe obaro. Rekọ, orọ oware ọkora inọ orọnikọ aikpobi a daji uyero uzuazọ abọ-ẹzi hi. Ejọ nọ a kpare ze no nọ a salọ nọ a rẹ se Ovie Mesaya na jẹ nyasiọ iruo Ọghẹnẹ ba a te wo “omaovuọ gbe uye oruẹ bẹdẹ bẹdẹ” nọ a dhesẹ eva Daniẹl 12:2 na. (Ahwo Hibru 6:4-6) Ghele na, erọ ẹrọwọ nọ a wholo na, a be rehọ uyero orukpokpọ abọ-ẹzi rai na ruiruo ziezi, a rọ omarokpotọ thọ Ovie Mesaya na uke. Ekuhọ riẹ, wọhọ epanọ eruẹaruẹ na i dhesẹ na, ẹrọwọ rai o te su kpohọ “uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” Nẹnẹ, ithihakọ rai evaọ oke ọwọsuọ u re fiobọhọ k’omai vuhu ai.

A BI “LO WỌHỌ ISI OBEHRU”

11. Amono họ “otu nọ o wo areghẹ” na nẹnẹ, kọ ẹvẹ a bi ro ‘lo wọhọ isi’?

11 Awọ ivẹ nọ i lele i rie evaọ Daniẹl uzou avọ 12 na i fiobọhọ k’omai vuhu “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na.” Evaọ owọ avọ 3 ẹnjẹle na ọ ta kẹ Daniẹl nọ: “Otu nọ o wo areghẹ kọ a reti lo wọhọ ẹgho-ehru; jegbe otu nọ o ku ahwo rẹriẹ ruọ ẹrẹreokie kọ a reti lo wọhọ isi obehru bẹdẹ bẹdẹ.” Amono họ “otu nọ [i] wo areghẹ” nẹnẹ? Imuẹro na e wariẹ riobọ kpohọ “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru” na. Whaọ, u te no okiọkotọ ẹrọwọ nọ a wholo na no, amono họ enọ i wo areghẹ nọ a ro vuhumu nọ Maekẹl, Ọmọ-Ovie Ologbo na, o muhọ edikihẹ no wọhọ Ovie evaọ 1914? Ẹkwoma usiuwoma ota uzẹme wọhọ onana—jegbe ẹyọrọ uruemu Oleleikristi—a bi “lo wọhọ ikpẹ” evaọ akpọ ebi abọ-ẹzi ọnana. (Ahwo Filipai 2:15; Jọn 8:12) Kpahe ae, Jesu ọ ruẹaro nọ: “Kẹsena ikiẹrẹe na ite ti lo via eva uvie Ọsẹ rai wọhọ ọre.”—Matiu 13:43.

12. (a) Evaọ oke urere na, ẹvẹ enọ a wholo na a be rọ ‘rẹriẹ ibuobu ruọ ẹrẹreokie’? (b) Ẹvẹ enọ a wholo na a te rọ rehọ ibuobu ziọ ẹrẹreokie je lo wọhọ isi evaọ Esuo Odu Ikpe Kristi na?

12 Daniẹl 12:3 o tubẹ ta k’omai kpahe iruo nọ Ileleikristi enana nọ a wholo na a ti ru evaọ oke urere na. A ti “ku ahwo rẹriẹ ruọ ẹrẹreokie.” Okiọkotọ nọ a wholo na a muọ ibe ereuku 144,000 Kristi nọ i kiọkọ na họ ekokohọ no. (Ahwo Rom 8:16, 17; Eviavia 7:3, 4) Okenọ iruo eyena i kuhọ no—ẹsejọhọ evaọ udevie ikpe 1930—a te muọ “otu obuobu” erọ “igodẹ efa” na họ ekokohọ. (Eviavia 7:9; Jọn 10:16) Enana a te bi je dhesẹ ẹrọwọ fihọ idhe ẹtanigbo Jesu Kristi. Fikiere, a wo edikihẹ ọfuafo evaọ aro Jihova. Nọ a bu te ima buobu no nẹnẹ na, a rri ẹruore ẹzọ vrẹ ọraha obaro ọrọ akpọ omuemu ọnana ghaghae. Evaọ etoke Esuo Odu Ikpe Kristi na, Jesu avọ ibe ivie gbe izerẹ 144,000 riẹ a te rehọ erere ọvọvọ ọrọ ẹtanigbo na ruiruo kẹ ahwo-akpọ ẹmeoyo, a vẹ rọ ere fiobọhọ kẹ enọ i bi dhesẹ ẹrọwọ kpobi re a wozẹ uzioraha nọ a reuku riẹ mi Adamu kpobi no. (2 Pita 3:13; Eviavia 7:13, 14; 20:5, 6) Evaọ edhere ọvọvọ riẹ, enọ a wholo na a ve ti w’obọ evaọ ‘ahwo nọ a re kurẹriẹ’ a ve ti ‘lo wọhọ isi’ evaọ obọ odhiwu. Kọ who rri ẹruore ẹrria otọakpọ evaọ otọ egọmeti oruaro odhiwu ọrọ Kristi avọ ibe isu riẹ na ghaghae? Ẹvẹ ọghọ riẹ o rro te re a lele “erezi” na vuẹ emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ onana!—Matiu 24:14.

A ‘DHẸ KPEMU-KPARO’

13. Edhere vẹ a ro ruru jẹ ko eme obe Daniẹl na dhere?

13 Ewhowho ẹnjẹle na kẹ Daniẹl, nọ u muhọ eva Daniẹl 10:20 na, o tẹ rehọ eme omosasọ enana kuhọ: “Rekọ owhẹ, Daniẹl, ruru eme na, whọ gba obe na di, bọwo oke urere. Ibuobu e rẹte dhẹ [kpemu-kparo], eriariẹ i veti vihọ.” (Daniẹl 12:4) Eware buobu nọ a kẹ Daniẹl ẹgba kere na a ghinẹ ko ai dhere je ruru ai no otoriẹ ohwo-akpọ. Whaọ, Daniẹl omariẹ o kere uwhremu na nọ: “Me yo, rekọ mẹ gbẹ riẹ otọ riẹ hẹ.” (Daniẹl 12:8) Kọ enẹ a ro ruru obe Daniẹl evaọ ikpe-udhusoi buobu. Kọ ẹvẹ kpahe inẹnẹ?

14. (a) Evaọ “oke urere” na, ono o ‘kpemu-kparo’ no, kọ evaọ oria vẹ? (b) Didi imuẹro e riẹ inọ Jihova ọ ghale eghoro ‘kpemu-kparo’ nana no?

14 Uvẹ-ọghọ o rọ k’omai re ma rria “oke urere” nọ a ruẹaro riẹ na evaọ obe Daniẹl. Wọhọ epanọ a ruẹaro, ahwo ẹrọwọ buobu a jọ Ẹme Ọghẹnẹ ‘dhẹ kpemu-kparo’ no. Eme o no rie ze? Avọ oghale Jihova, eriariẹ uzẹme e dafia no. A rehọ orimuo ghale Isẹri Jihova ẹrọwọ nọ a wholo na no, nọ o kẹ rai uvẹ wo otoriẹ nnọ Ọmọ ohwo o zihe ruọ Ovie evaọ 1914, re a vuhu erao eruẹaruẹ Daniẹl na, re a vẹvẹ unu kpahe “oware-aghọ nọ u re ru oria ufofe”—yọ enana yọ iriruo kakao gheghe. (Daniẹl 11:31) Fikiere, ubu eriariẹ enana yọ oka ovuhumu ọfa ọrọ “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na.” Rekọ a kẹ Daniẹl imuẹro efa.

A ‘VAHA E RAI KẸGHẸ KẸGHẸ’

15. Didi onọ ẹnjẹle jọ ọ nọ fihọ otọ, kọ ono onọ onana o rẹ kareghẹhọ omai?

15 Ma kareghẹhọ nọ evuẹ ẹnjẹle enana i te Daniẹl obọ evaọ okenọ ọ jọ “akotọ ethẹ ologbo na” Hidẹkẹl, nọ a re se Taigris re. (Daniẹl 10:4) Ọ tẹ jọ etenẹ ruẹ emama enjẹle esa ọ tẹ ta nọ: “Kẹsena mẹ Daniẹl o ri, mẹ tẹ ruẹ, imava efa nọ i dikihẹ, ọ jọ o dikihẹ abotọ jọ oko na, ọdekọ abotọ riẹ eva obọ obei. Mẹ tẹ ta kẹ ohwo nọ ọ rehọ ehọ elọlọhọ zuo, ọnọ ọ rọ ehru ame oko na nọ, ‘Ẹvẹ u re kri te re eware igbunu na i te ru gba?’ ” (Daniẹl 12:5, 6) Onọ nọ ẹnjẹle na ọ jọ etenẹ nọ na o sae jẹ kareghẹhọ omai “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na.” Evaọ emuhọ “oke urere” na, evaọ 1914, a jẹ ruawa gaga kpahe epanọ u ti kri te re eyaa Ọghẹnẹ i te ti rugba. Inọ ae họ enọ eruẹaruẹ nana e t’ovao vi u dhesẹ oma via evaọ uyo kẹ onọ onana.

16. Didi eruẹaruẹ ẹnjẹle na ọ fodẹ, kọ ẹvẹ o ro fiẹgbahọ imuẹro orugba riẹ?

16 Ekere Daniẹl o ta haro nọ: “Ohwo nọ ọ rehọ ehọ efuafo zuo na, nọ ọ jọ evaọ ehru ame na, ọ tẹ kpare abọ ivẹ riẹ kpehru; me te yoi nọ o je lele ọnọ ọ rẹ ria bẹdẹ na yeya nọ o rẹte jọ omoke jọ, isiava gbe ubro oke; jegbe oke nọ [a te vaha] ogaga ahwo ọrẹri na [kẹghẹ kẹghẹ, NW ], eware na i veti ru gba.” (Daniẹl 12:7) Nọ okpẹme. Ẹnjẹle na ọ kpare abava evaọ iyowu, ẹsejọhọ re enjẹle ivẹ nọ e rọ t’abọ t’abọ ethẹ ọkẹkẹe na a rue riẹ. Fikiere o te dhesẹ imuẹro orugba eruẹaruẹ ọnana. Rekọ, okevẹ họ okenọ a fihọ na? Uyo na o bẹ te epanọ who roro ho.

17. (a) Didi ithatho e rọ eruẹaruẹ nọ a kere fihọ Daniẹl 7:25, Daniẹl 12:7, gbe Eviavia 11:3, 7, 9 na? (b) Ẹvẹ eke esa gbe ubro na i theri te?

17 Eruẹaruẹ nana i tho eruẹaruẹ ivẹ edekọ na gaga. Ọjọ, ọnọ ma t’ẹme te evaọ Uzou avọ 9 orọ obe onana, a rẹ rue riẹ eva Daniẹl 7:25; ọdekọ, eva Eviavia 11:3, 7, 9. Muẹrohọ ithatho rai jọ. Aikpobi i kie kpahe oke urere na. Eruẹaruẹ ivẹ na i kie kpahe idibo erezi Ọghẹnẹ, enọ a jẹ lahiẹ a tẹ jẹ whaha iruo odibọgba ẹgbede rai evaọ ubroke. Eruẹaruẹ ọvuọvo u dhesẹ nọ idibo Ọghẹnẹ a jaja aro vi jẹ wariẹ mu iruo rai họ, a te fi enọ i je kpokpo ai na kparobọ. Yọ eruẹaruẹ ọvuọvo o fodẹ uthethei oke ọ ẹgaga onana kẹ erezi na. Eruẹaruẹ ivẹ na nọ e rọ Daniẹl (7:25 gbe 12:7) na e t’ẹme kpahe “oke, oke ivẹ, gbe ubro oke.” Ewena-isukulu a vuhu onana mu wọhọ eke esa gbe ubro. Obe Eviavia u dhesẹ etoke ovo nana wọhọ emerae 42, hayo edẹ 1,260. (Eviavia 11:2, 3) Onana o tẹ k’imuẹro nọ eke esa gbe ubro evaọ Daniẹl na yọ ikpe esa gbe ubro, ukpe ọvuọvo edẹ 360. Rekọ okevẹ edẹ 1,260 nana i ro muhọ?

18. (a) Wọhọ epanọ Daniẹl 12:7 o ta, eme u ti kpoka họ ekuhọ edẹ 1,260 na? (b) Okevẹ a te rọ raha “ogaga ahwo ọrẹri na,” kọ ẹvẹ onana o rọ via? (c) Okevẹ edẹ 1,260 na i ro muhọ, kọ ẹvẹ enọ a wholo na a rọ ‘ruẹaro evaọ emehọ-okpa’ evaọ etoke yena?

18 Eruẹaruẹ na i re vevẹ kpahe okenọ edẹ 1,260 na i ro kuhọ—okenọ ‘a rọ whọlọ ogaga ahwo ọrẹri na ehehẹhẹ.’ Evaọ udevie 1918, a tẹ gbeku fihọ uzou ahwo nọ a j’aro evaọ Watch Tower Bible and Tract Society, kugbe prẹsidẹnte riẹ, J. F. Rutherford, a te brukpe ai, je fi ai họ uwou-odi oke krẹkri. Erezi Ọghẹnẹ a tẹ ghinẹ ruẹ iruo rai nọ a ‘whọlọ ehehẹhẹ,’ a tẹ raha ogaga rai. Ma te kele ikpe esa gbe ubro kpemu no udevie 1918 o rẹ rehọ omai kpohọ ekuhọ 1914. Eva oke oyena, umutho otu nọ a wholo na a jẹ ruẹrẹ oma rai kpahe kẹ ukpokpoma. Ẹmo Akpọ I o muhọ no, yọ ọwọsuọ iruo rai u bi vihọ. Evaọ ukpe 1915, a tube si ẹme ẹgbukpe rai no onọ onana nọ Kristi ọ nọ ilele riẹ na ze: “Wha rẹ sae da egho no mẹ be te da?” (Matiu 20:22) Wọhọ epanọ a ruẹaro eva Eviavia 11:3 na, etoke edẹ 1,260 nọ i lele i rie e jọ oke uweri kẹ enọ a wholo na—o wọhọ ẹsenọ a be ruẹaro evaọ ehọ ekpa. Ukpokpoma na u te yoma viere. A te fi ejọ rai họ uwou-odi, a whẹruru ejọ, a tẹ lahiẹ ejọ. Uwhu C. T. Russell, prẹsidẹnte ọsosuọ Society na, evaọ 1916, o tẹ whẹ oyẹlẹ họ ibuobu oma. Rekọ, eme ọ rẹ te via okenọ oke uweri onana u te kuhọ no, nọ a te kpe erezi na no wọhọ ukoko usiuwoma ota?

19. Ẹvẹ eruẹaruẹ evaọ Eviavia uzou avọ 11 o rọ k’omai imuẹro nọ a do enọ a wholo na nyaotọ kri hi?

19 Eruẹaruẹ evo na nọ a rẹ ruẹ eva Eviavia 11:3, 9, 11 u dhesẹ nọ okenọ a te kpe “isẹri ivẹ” na no, a ti kie fihọ otọ whowhu evaọ ubroke—edẹ esa gbe ubro—bẹsenọ a rẹ kpare ai. Epọvo na, eruẹaruẹ na evaọ Daniẹl uzou avọ 12 u dhesẹ nọ erezi na a ti fibo ho rekọ a wo iruo buobu nọ e gbẹ rọ obaro kẹ ae.

A ‘VORO I RAI OMA, RU AI FO, JẸ KPOKPỌ’

20. Wọhọ epanọ Daniẹl 12:10 o ta, didi eghale i ti te enọ a wholo na okenọ a tẹ ruẹ uye serihọ no?

20 Wọhọ epanọ ma muẹrohọ no na, Daniẹl o kere eme enana fihọ otọ rekọ o wo otoriẹ rai hi. Ghele na, u re gbei unu sọ otu ukpokpoma na a ti kpe erezi na muotọ, keme ọ nọ inọ: “Eme o reti no eware nana via?” Ẹnjẹle na ọ tẹ kuyo nọ: “Nyavrẹ, Daniẹl, keme a ruru eme na jẹ gba ai di bọwo oke urere. Ibuobu i reti voro oma rai, a veti ru oma rai fuafo, a veti zihe ruọ ọkpokpọ; rekọ irumuomu i reti ru umuomu; orumuomu ọvo o reti vuhu muẹ hẹ; rekọ enọ i wo areghẹ a reti vuhu muẹ.” (Daniẹl 12:8-10) Ẹruore imuẹro ọ jọ kẹ erezi na! Ukpenọ a re kpe ai no, a ti ru ai fo, a te rehọ edikihẹ ọfuafo ghale ai evaọ aro Jihova Ọghẹnẹ. (Malakae 3:1-3) Orimuo rai evaọ eme abọ-ẹzi u ti ru ai jọ fuafo evaọ aro Ọghẹnẹ. Wo ohẹriẹ, irumuomu na a te se re a wo otoriẹ eme abọ-ẹzi. Rekọ okevẹ enana kpobi e te rọ roma via?

21. (a) Eme ọ te via taure etoke nọ a ruẹaro riẹ eva Daniẹl 12:11 na o te ti rugba? (b) Eme họ “idhe-emahọ kẹse kẹse” na, kọ okevẹ a ro si ei no? (Rri ẹkpẹti evaọ ẹwẹ-obe avọ 298.)

21 A ta kẹ Daniẹl nọ: “Nọ okenọ a rẹte rehọ idhe-emahọ kẹse kẹse na vrẹ, jegbe oware aghọ nọ u re ru ufofe na u reti dikihẹ ẹta riẹ, o rẹte jọ edẹ odu ọvo, gbe egba ivẹ gbe ikpe izii.” Fikiere eware jọ e rẹ te via no taure etoke ọnana o te ti muhọ. A ti si “idhe-emahọ kẹse kẹse na”a no tao. (Daniẹl 12:11) Didi oghẹrẹ idhe ẹnjẹle na ọ ta kpahe na? Orọnikọ idhe erao nọ a rẹ jọ etẹmpol otọakpọ dhe he. Whaọ, etẹmpol nọ ọ jọ Jerusalẹm vẹre o jọ ‘oriruo ọrọ imuẹro’ gheghe ọ—etẹmpol ologbo abọ-ẹzi Jihova, onọ u mu iruo họ evaọ okenọ Kristi o zihe ruọ Ozerẹ Okpehru evaọ 29 C.E.! Evaọ etẹmpol abọ-ẹzi ọnana, onọ u dikihẹ kẹ ọruẹrẹfihọ Ọghẹnẹ kẹ egagọ efuafo na, a re du dheidhe uzioraha ẹsikpobi hi, keme ‘Kristi ọ rehọ oma riẹ kẹ ẹsiẹvo no re ọ wha izieraha ibuobu.” (Ahwo Hibru 9:24-28) Ghele na, u wo oghẹrẹ idhe nọ Ileleikristi uzẹme kpobi a rẹ jọ etẹmpol ọnana dhe. Pọl ukọ na o kere nọ: “Jọ ma rehọ okẹ iwẹegọ ejiro rọ kẹ Ọghẹnẹ kẹse kẹse, koyehọ, ma rẹ rọ enu mai jiri odẹ riẹ.” (Ahwo Hibru 13:15) Fikiere abọ ọsosuọ eruẹaruẹ ọnana—esino “idhe-emahọ kẹse kẹse na”—o roma via evaọ udevie 1918 evaọ okenọ a bru iruo usiuwoma ota na dhe.

22. (a) Eme họ “oware aghọ” ọraha na, kọ okevẹ a rọ rehọ iẹe mu? (b) Okevẹ etoke nọ a ruẹaro riẹ eva Daniẹl 12:11 na u ro muhọ, kọ okevẹ u ro kuhọ?

22 Kọ eme họ abọ avivẹ—‘edikihẹ,’ hayo eromuo, “oware aghọ nọ u re ru ufofe” na? Wọhọ epanọ ma ruẹ evaọ ẹmeọta kpahe Daniẹl 11:31 na, oware aghọ onana o kake jọ Ọvọ Erẹwho na, uwhremu na o tẹ roma via wọhọ Okugbe Erẹwho na. Ivẹ na e rrọ eware aghọ keme a jiri rai wọhọ ẹruore ọvuọvo kẹ udhedhẹ otọakpọ. Fikiere, evaọ idu ahwo buobu, ikoko enana e ghinẹ rehọ ẹta Uvie Ọghẹnẹ no! A rehọ Ọvọ na mu evaọ January 1919. Eva oke oyena, eware ivẹ nọ Daniẹl 12:11 ọ ruẹaro rai na i rugba. Fikiere, edẹ 1,290 na i muhọ evaọ emuhọ 1919 i te kuhọ evaọ uvewhru (Abọ-Akpọ Ẹkpẹlobọ-Ọre) ọrọ 1922 na.

23. Ẹvẹ erẹri Ọghẹnẹ a rọ nyaharo kpohọ edikihẹ ọfuafo evaọ etoke edẹ 1,290 nọ a ruẹaro rai na evaọ Daniẹl uzou avọ 12?

23 Eva oke oyena, kọ erezi na a ru ẹnyaharo re a ruẹsi voro ai oma je ru ai fo evaọ aro Ọghẹnẹ? A ru ere! Evaọ March 1919, a siobọno prẹsidẹnte Watch Tower Society na gbe egbẹnyusu ekpekpe riẹ no uwou-odi ze. A te ti voro eku nọ a gba fihọ ai uzou na kpobi no. Nọ a vuhumu nọ iruo rai i ri kuhọ họ, a tẹ nwane rọ udu za iruo, a tẹ ruẹrẹ okokohọ họ evaọ September 1919. Evaọ ukpe ovo na, a te muọ ọthuke ọrọ emagazini Uwou-Eroro Na họ ekporo. Onọ a jẹ kaki se The Golden Age (nọ o rọ Awake! enẹna), o be thọ Uwou-Eroro Na uke ẹsikpobi evaọ aruọwha nọ u bi ro dhesẹ ofruriọ akpọ ọnana je bi fiobọhọ kẹ ahwo Ọghẹnẹ jọ fuafo. Evaọ ekuhọ edẹ 1,290 nọ a ruẹaro rai na, erezi na a whoma ziheze edikihẹ ọfuafo kpobi no. Evaọ September 1922, evaọ okenọ etoke nana o rọ nwani kuhọ, a te ru okokohọ obọdẹ jọ evaọ Cedar Point, Ohio, U.S.A. U fi ẹgba họ iruo usiuwoma ota na gaga. Rekọ, ẹgwọlọ ọ gbẹ riẹ kẹ ẹnyaharo. Oyena o be hẹrẹ etoke obaro.

EVAWERE KẸ EREZI NA

24, 25. (a) Etoke vẹ a ruẹaro riẹ eva Daniẹl 12:12, kọ okevẹ u ro muhọ je kuhọ? (b) Eme o jọ edikihẹ abọ-ẹzi okiọkotọ nọ a wholo na eva emuhọ edẹ 1,335 na?

24 Ẹnjẹle Jihova ọ rehọ eme enana ku eruẹaruẹ riẹ họ kpahe erezi na: “Oghale u te ọnọ ọ hẹrẹ nọ o je te edẹ odu ọvo gbe egba esa gbe ikpe esa gbe isoi na.” (Daniẹl 12:12) Ẹnjẹle na ọ ta uvumọ ẹme nọ a rẹ rọ riẹ okenọ etoke ọnana o re ro muhọ je kuhọ họ. O wọhọ nọ ikuigbe i dhesẹ nọ etoke avesa nana o nwani lele ọrọ avivẹ na. Otẹrọ ere, koyehọ u re muhọ evaọ uvewhru 1922 rite urere okpakpọ 1926 (Abọ-Akpọ Ẹkpẹlobọ-Ọre). Kọ evawere o jọ kẹ erezi na evaọ ekuhọ oke oyena? E, evaọ obọdẹ idhere abọ-ẹzi.

25 Makinọ okokohọ na ọ fa no evaọ 1922 (onọ a jọ ẹwẹ-obe avọ 302 dhesẹ na), erezi Ọghẹnẹ jọ a je gbe fiẹro họ oke nọ u kpemu no. Ugogo obe nọ a je ro ru iwuhrẹ rai họ Ebaibol na gbe iko-ebe Studies in the Scriptures, nọ C. T. Russell o kere. Eva oke oyena, usi o jọ oria kpobi nọ o riobọhọ 1925 wọhọ ukpe nọ ẹkparomatha na o ti ro muhọ jegbe ezihetha Aparadase otọakpọ. Fikiere, ibuobu a jẹ gọ avọ ẹdẹ nọ a wo fihọ iroro. Ahwo jọ a rọ omoya se nnọ a re w’obọ evaọ usiuwoma ota ẹgbede na. Onana o jọ uyero evawere he.

26. Nọ edẹ 1,335 na e be nyaharo na, ẹvẹ uyero abọ-ẹzi enọ a wholo na u ro nwene?

26 Rekọ, nọ edẹ 1,335 na e be nyaharo na, enana kpobi i te muhọ enwene. Usiuwoma ota o tẹ wariẹ muhọ, nọ a wariẹ ru ọruẹrẹfihọ re ohwo kpobi o w’obọ evaọ usiuwoma ota na. A ruẹrẹ iwuhrẹ họ re a wuhrẹ Uwou-Eroro Na k’oka k’oka. Ukere ọ March 1, 1925, u wo uzoẹme obọdẹ na “Eyẹ Orẹwho Na,” nọ o kẹ ahwo Ọghẹnẹ otoriẹ ovọvọ orọ oware nọ o via kpemu no evaọ etoke 1914 rite 1919. Nọ 1925 ọ vrẹ no, erezi na a gbẹ jẹ gọ Ọghẹnẹ avọ ẹdẹjọ nọ a wo họ iroro ho. Ukpoye, orufuọ odẹ Jihova o r’aro. A te fielo họ obọdẹ uzẹme onana viere evaọ uzoẹme na “Ono Ọ te Kẹ Jihova Orro?” evaọ Uwou-Eroro Na ọrọ January 1, 1926 (ọrọ Oyibo). Evaọ okokohọ May 1926, a te siobọno obe na Deliverance. (Rri ẹwẹ-obe avọ 302.) Onana yọ ovo jọ evaọ usu ebe nọ a kporo ro nwene Studies in the Scriptures. Erezi na a gbe bi rri kpemu hu. A je rri ududu kparo gbe iruo nọ e rọ obaro. Wọhọ epanọ a ruẹaro, edẹ 1,335 na e tẹ rọ evawere kuhọ kẹ erezi na.

27. Ẹvẹ ẹkiẹriwi Daniẹl uzou avọ 12 u re ro fiobọhọ k’omai vuhu enọ Jihova o wholo na?

27 Dede na, orọnikọ ahwo kpobi a thihakọ evaọ etoke ẹvohẹ ọnana ha. Ababọ avro, oye jabọ ẹnjẹle na o je fiẹgbahọ epanọ u wuzou te re a “hẹrẹ.” Ahwo nọ a thihakọ je bi rẹro a ghale rai gaga. Ẹkiẹriwi Daniẹl uzou avọ 12 u dhesẹ onana vevẹ. Wọhọ epanọ a ruẹaro, a ru enọ a wholo na kpokpọ, hayo a kpare rai, evaọ abọ-ẹzi. A kẹ rai obọdẹ orimuo kpohọ Ẹme Ọghẹnẹ, avọ ogaga nọ a re ro ‘kpemu-kparo’ evaọ eva riẹ yọ, avọ ẹkpọ ẹzi ọfuafo na, a te wo otoriẹ eware idhere anwae. Jihova o ru rai fo o te je ru ai lo evaọ abọ-ẹzi, lo wọhọ isi. Fikiere, a tẹ rehọ ibuobu ziọ edikihẹ okiẹrẹe kugbe Jihova Ọghẹnẹ.

28, 29. Eme ọ rẹ jọ ọtamuo mai nọ “oke urere” na o be kẹle ekuhọ riẹ na?

28 Avọ eka eruẹaruẹ enana nọ a re ro vuhu “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na” mu na, didi unoma ohwo o re gu o gbe vuhu ai mu jẹ nyusu kugbe ai hi? Eghale igbunu e be hẹrẹ otu obuobu na, enọ i kuomagbe umutho enọ a wholo na evaọ ẹgọ Jihova. Mai kpobi ma rẹ hẹrẹ orugba eyaa Ọghẹnẹ. (Habakuk 2:3) Evaọ edẹ mai na Maekẹl, Ọmọ-Ovie Ologbo na, ọ rọ edikihẹ kẹ ahwo Ọghẹnẹ te ikpe buobu no. Kẹle na, ọ te j’owọ evaọ oke nọ Ọghẹnẹ o ve fihọ kẹ ẹraha uyerakpọ ọnana. Okenọ o te ru ere, eme ọ te via k’omai?

29 Uyo kẹ onọ oyena o roma hwa sọ ma salọ nọ ma rẹ rria uzuazọ ekiete obọnana. Re ma ru ọtamuo mai ga viere kẹ ere oruo nọ “oke urere” na u bi si kẹle na, j’oma t’ẹme kpahe owọ urere obe Daniẹl na. Ẹme nọ ma te ta kpahe iẹe evaọ uzou nọ o be tha na u ti fiobọhọ k’omai ruẹ epanọ Daniẹl o dikihẹ aro Ọghẹnẹ riẹ gbe epanọ o ti dikihẹ aro Riẹ evaọ obaro.

[Oruvẹ-obotọ]

a Onọ a fa lọlọhọ wọhọ “idhe na” evaọ Septuagint ọrọ Griki.

EME WHO VUHUMU?

• Etoke vẹ Maekẹl ọ rọ rrọ “edikihẹ,” kọ ẹvẹ gbe okevẹ o ti ro “dikihẹ”?

• Oghẹrẹ ẹkparomatha vẹ Daniẹl 12:2 o t’ẹme te?

• Edẹ vẹ i kpoka họ emuhọ gbe ekuhọ

edẹ esa gbe ubro nọ a jọ Daniẹl 12:7 fodẹ na?

edẹ 1,290 nọ a jọ Daniẹl 12:11 ruẹaro rai na?

edẹ 1,335 nọ a jọ Daniẹl 12:12 ruẹaro rai na?

• Ẹvẹ ezọgaviẹ kẹ Daniẹl uzou avọ 12 u re ro fiobọhọ k’omai vuhu egegagọ uzẹme Jihova mu?

[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 298]

ESINO IDHE-EMAHỌ IKẸSE KẸSE NA

Evaọ obe Daniẹl, ẹme na “idhe-emahọ kẹse kẹse” o roma via isiasoi. U dhesẹ idhe ujiro—‘ibi unu’—nọ idibo Jihova Ọghẹnẹ a be rọ kẹe ẹsikpobi. (Ahwo Hibru 13:15) A fodẹ esino riẹ nọ a ruẹaro kpahe eva Daniẹl 8:11, 11:31, gbe 12:11.

Evaọ emo akpọ ivẹ na, a kpokpo ahwo Jihova gaga evaọ eria “ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre” na gbe “ovie obọ obọze-ọre” na. (Daniẹl 11:14, 15) Esino “idhe-emahọ kẹse kẹse” na o roma via evaọ ubrobọ urere ọ Ẹmo Akpọ I okenọ a bru iruo usiuwoma ota na dhe evaọ udevie 1918. (Daniẹl 12:7) Evaọ etoke Ẹmo Akpọ II, Ogaga-Esuo Akpọ Britain gbe America o rehọ “idhe-emahọ kẹse kẹse” na “vrẹ” evaọ edẹ 2,300. (Daniẹl 8:11-14; rri Uzou avọ 10 obe onana.) “Egba-ẹmo” Nazi a si rie no re evaọ unuoke jọ nọ a jọ Ikereakere na fodẹ hẹ.—Daniẹl 11:31; rri Uzou avọ 15 obe onana.

[Omaa Iyẹrẹ-iruo/Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 301]

ETOKE ERUẸARUẸ EVAỌ DANIẸL

Eke ihrẹ (ikpe 2,520): October 607 B.C.E. rite

Daniẹl 4:16, 25 October 1914 C.E.

(A rehọ Uvie Mesaya mu.

Rri Uzou avọ 6 obe onana.)

Eke esa gbe ubro December 1914 rite June 1918

(edẹ 1,260): (A kpokpo Ileleikristi nọ a wholo na.

Daniẹl 7:25; 12:7 Rri Uzou avọ 9 obe onana.)

Owọwọ gbe ohiohiẹ 2,300: June 1 hayo 15, 1938, rite

Daniel 8:14 October 8 hayo 22, 1944

(“Otu obuobu” roma via, rọ buobu.

Rri Uzou avọ 10 obe onana.)

Ẹkpoka 70 (ikpe 490): 455 B.C.E. rite 36 C.E.

Daniẹl 9:24-27 (Ẹtha Mesaya gbe odibọgba

otọakpọ riẹ. Rri Uzou avọ 11 obe

onana.)

Edẹ 1,290: January 1919 rite

Daniẹl 12:11 September 1922

(Ileleikristi nọ a wholo a kparoma

je ru ẹnyaharo abọ-ẹzi.)

Edẹ 1,335: September 1922 rite May 1926

Daniẹl 12:12 (Ileleikristi nọ a wholo na

a wo etoke evawere.)

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 287]

A vi idibo Jihova nọ e karo kpohọ uwou-odi ekueku evaọ Atlanta, Georgia, U.S.A. No ẹkpẹlobọ kpohọ obọze: (ẹkerria) A. H. Macmillan, J. F. Rutherford, W. E. Van Amburgh; (edikihẹ) G. H. Fisher, R. J. Martin, G. DeCecca, F. H. Robison, gbe C. J. Woodworth

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 299]

A ru ikokohọ obọdẹ eva Cedar Point, Ohio, U.S.A., evaọ 1919 (obehru) gbe 1922 (obotọ)

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 302]

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa