Uzou avọ 14
“Otu Obuobu Ọ tẹ Nya Bru Ei”
1-3. Eme ọ via nọ ahwo a wọ emọ rai bru Jesu, kọ eme onana u dhesẹ kpahe Jesu?
JESU ọ riẹ nọ oke nọ o ti ro whu o kẹle gaga no. Umutho eka jọ ọvo i kiọkọ, yọ iruo e gbẹ vọe abọ! Tei te ikọ riẹ a be ta usiuwoma na evaọ ẹkwotọ Pẹria nọ o rrọ ofẹ ovatha-ọre ethẹ Jọdan. A bi kpobọ Jerusalẹm obonọ Jesu ọ te jọ ru ehaa Ọnyavrẹ urere riẹ.
2 Nọ Jesu o lele isu egagọ jọ ta ẹme ziezi no, ẹvohẹ jọ ọ tẹ roma via. Oware nọ o wha ẹvohẹ na ze họ, ahwo a jẹ rọ emọ rai bru Jesu ze. O wọhọ nọ emọ na a jọ unuikpe sa-sa keme ubiẹme Griki nọ a rọ ta ẹme evaọ oria Ebaibol nana u dhesẹ emọ nọ e rrọ unuikpe sa-sa, no umuo emọfofa rite emọ nọ e dina vrẹ ikpe 10 no. (Luk 18:15; Mak 5:41, 42; 10:13) Uzẹme o rrọ inọ oria kpobi nọ emọ e rrọ, ozighi gbe edo e rẹ kare iẹe he. Ilele Jesu a whọku ini emọ na, ẹsejọhọ bi roro nọ Olori na o ti wo uvẹ kẹ emọ na ha. Rekọ eme Jesu o ru?
3 Nọ Jesu ọ ruẹ oware nọ o be via, eva e tẹ dhae. Amono eva e dha riẹ kẹ? Rọkẹ emọ na? Ini rai? Ijo—eva e dha riẹ kẹ ilele riẹ. Ọ ta nọ: “Jọ emaha esese na i bru omẹ ze; wha whaha ae he; keme itieye i wo uvie Ọghẹnẹ. Uzẹme mẹ [ta] kẹ owhai, ọnọ ọ rẹ rehọ uvie Ọghẹnẹ wọhọ ọmaha ọsese he, ọ sae ruẹ e vievie he.” Kẹsena Jesu ọ tẹ wọ emọ na “họ igbama riẹ,” je guọvunu kẹ ae. (Mak 10:13-16) Eme ọ Mak na i dhesẹ nọ Jesu ọ gbalọ emọ na họ oma hayo tubẹ wọ ejọ dede. O rrọ vevẹ inọ Jesu o you emaha. Rekọ ma jọ etenẹ wuhrẹ oware ofa jọ kpahe Jesu—ọ rẹ whẹtiẹ ahwo h’oma.
4, 5. (a) Ẹvẹ u ro mu omai ẹro inọ Jesu ọ whẹtiẹ ahwo h’oma? (b) Enọ vẹ ma te ta kpahe evaọ uzou nana?
4 Otẹrọnọ Jesu ọ jọ ohwo nọ o re dhuaro, ohwo okpikpimẹ, hayo ohwo omorro, emọ na a hae dhozọ riẹ, makọ ini rai dede. Dae jọ iroro ra ruẹ ini na nọ eva e be were nọ a ruẹ ọzae owowou nana nọ ọ be whẹtiẹ emọ rai h’oma, be ta epanọ Ọghẹnẹ o rri emọ ghare te, je bi guọvunu kẹ ae! Dede nọ ewha-iruo ilogbo e jọ Jesu uzou, ọye ọ mae whẹtiẹ ahwo h’oma.
5 Amono ọfa Jesu ọ whẹtiẹ h’oma? Fikieme o rọ jọ lọlọhọ kẹ ahwo re a nya bru ei? Kọ ẹvẹ ma sae rọ raro kele Jesu evaọ abọ nana? Joma ta kpahe eme nana.
Amono Jesu Ọ Whẹtiẹ h’Oma?
6-8. Amono Jesu ọ jẹ mai kuomagbe, kọ ẹvẹ uruemu riẹ u ro wo ohẹriẹ no orọ isu egagọ na?
6 Nọ who te bi se ebe Usiuwoma na, oghẹrẹ nọ ogbotu ahwo a jẹ rọ nya bru Jesu lọlọhọ o rẹ sai gbe owhẹ unu. Wọhọ oriruo, ma jọ eria buobu se nọ “ahwo buobu” a jẹ nya bru ei. “Ahwo buobu a rọ kpahe iẹ [no] Galili.” “Itu ibuobu a te kuku kẹe.” “Otu obuobu ọ tẹ nya bru ei.” “Itu ibuobu jọ a te lele iei.” (Matiu 4:25; 13:2; 15:30; Luk 14:25) Ẹhẹ, ogbotu ahwo a jẹ hae dhẹ wariẹ Jesu họ ẹsikpobi.
7 Ahwo nọ a je lele Jesu na yọ enọ a jẹ hai rri vo, enọ isu egagọ na a jẹ rọ ẹkoko se nnọ “ahwo otọ na.” Ahwo Farisi gbe izerẹ na a jẹ hae jọ iraro ahwo ta nọ: “Otu ọnana nọ e riẹ uzi ha na, a bọwo rai ehao.” (Jọn 7:49) Ebe egagọ ahwo Ju nọ a kere uwhremu na i dhesẹ nọ ahwo Farisi gbe izerẹ na a wo uruemu nana. Isu egagọ buobu a rri ahwo nana wọhọ ahwo nọ a fioka ha, a re lele ai re emu hu, yọ a rẹ dẹ eware mi ai hayo kuomagbe ai hi. Ejọ e tubẹ ta nọ enana nọ e riẹ uzi na ha na a ti wo ẹkparomatha ha. U muẹro nọ iwhrori buobu a jẹ kẹnoma kẹ isu nana, a jẹ sae dhẹ bru rai hi nọ a tẹ gwọlọ obufihọ. Rekọ Jesu ọ jọ ere he.
8 Jesu o je kuomagbe iwhrori na. O lele i rai re emu, o siwi rai, o wuhrẹ i rai, jẹ kẹ ae ẹruore. Jesu ọ riẹ nọ ibuobu rai a ti kurẹriẹ hẹ. (Matiu 7:13, 14) Ghele na, o wo irẹro inọ otu rai jọ a ti kurẹriẹ ẹdẹjọ je ru oware ezi. Rri epanọ Jesu o wo ohẹriẹ no ahwo Farisi gbe izerẹ egeva na te! Rekọ, u gbunu kẹhẹ inọ makọ izerẹ gbe ahwo Farisi a nya bru Jesu, yọ ejọ rai a kurẹriẹ a te lele iei. (Iruẹru Ikọ Na 6:7; 15:5) Makọ edafe gbe enọ e viodẹ a je si kẹle Jesu.—Mak 10:17, 22.
9. Fikieme eyae e jẹ hae rọ nya bru Jesu?
9 Makọ eyae dede a jẹ nya bru Jesu ababọ ozọ. Ẹsejọhọ isu egagọ na a kpomovuọ họ ae oma unuẹse buobu no. Iwuhrẹ na a rẹ rọwo wuhrẹ eyae he. A jẹ hae kẹ eyae uvẹ re a sisẹri evaọ oria ẹdhọguo ho; a rri rai wọhọ ahwo nọ a rẹ sai fievahọ ẹme rai hi. A tube wo olẹ jọ nọ a rẹ jọ yere Ọghẹnẹ inọ ọ ma rai eyae he. Rekọ, eyae na a ruẹ nọ Jesu o wo orivo otiọye na ha. Ibuobu e nya bru Jesu keme a gwọlọ nọ o wuhrẹ ae. Wọhọ oriruo, Meri oniọvo Lazarọs ọ keria kugbe Olori na jẹ gaviezọ kẹe, oke yena yọ Mata ọ be dhogbo ẹbẹ-othere. Jesu o jiri Meri fikinọ ọ rehọ oware nọ o mai wuzou karo.—Luk 10:39-42.
10. Ẹvẹ oghẹrẹ nọ Jesu o yeri kugbe enọ e jẹ mọ u ro wo ohẹriẹ no isu egagọ na?
10 Makọ enọ e jẹ mọ a je zurie bru Jesu, dede nọ isu egagọ na a rri rai wọhọ ahwo nọ a re kuomagbe he. Uzi Mosis u dhesẹ nọ emoti i re kuomagbe ahwo ho re ẹyao rai ọ seba evo ruọ amọfa, rekọ oyena u dhesẹ nọ a re mukpahe ae he. (Iruo-Izerẹ, uzou avọ 13) Rekọ uwhremu na, a tẹ jọ uzi ahwo Ju ta nọ a re rri emoti wọhọ isọ. Isu egagọ jọ a jẹ hae rehọ itho fi emoti re a se ae ba ẹkẹle. O rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ enọ a ru utioye kẹ no re a wo udu nọ a rẹ rọ nya bru owuhrẹ jọ, rekọ emoti e nya bru Jesu. Ọmoti jọ ọ ta ẹme nana nọ u dhesẹ ẹrọwọ nọ o wo: “Olori, o tẹ ruọ owhẹ whọ rẹ sai ru omẹ fua.” (Luk 5:12) Ma te jọ uzoẹme nọ o kẹle onana ta kpahe oware nọ Jesu o ru kẹe. Ma ruẹ imuẹro buobu nọ i dhesẹ nnọ Jesu ọ whẹtiẹ ahwo h’oma.
11. Oriruo vẹ u dhesẹ nọ ahwo nọ a wo udu obrukpe a nya bru Jesu lọlọhọ, kọ fikieme onana u je wuzou?
11 Enọ i wo udu obrukpe a nya bru Jesu lọlọhọ. Wọhọ oriruo, roro kpahe okejọ nọ ohwo Farisi jọ o ro zizie Jesu kpohọ uwou riẹ. Aye jọ nọ a riẹ wọhọ ọrahauzi ọ nyaze o te kigwẹ fihọ aro Jesu be viẹ fiki izieraha riẹ. Irui-oviẹ riẹ i kie fihọ awọ Jesu, ọ tẹ rehọ eto riẹ ririe ai no. Dede nọ ohwo Farisi nọ o zizie Jesu na o rri oware nọ o jẹ via na tọtọtọ jẹ fo Jesu fiki epanọ ọ kuvẹ re aye ọnana o si kẹle iẹe, Jesu o jiri aye na fikinọ o kurẹriẹ no eva ze, jẹ kẹe imuẹro inọ Jihova ọ rọ vrẹ riẹ no. (Luk 7:36-50) Nẹnẹ o mae r’oja re enọ i wo udu obrukpe a gwọlọ obufihọ mi ahwo nọ a rẹ sai fi obọ họ kẹ ai zihe bru Ọghẹnẹ ze. Oghẹrẹ vẹ Jesu ọ jọ nọ ahwo a jẹ sae rọ nya bru ei lọlọhọ?
Fikieme Jesu Ọ rọ Jọ Ohwo nọ A je Su Lele?
12. Fikieme u gbe gbunu hu inọ Jesu ọ jọ ohwo nọ a je su lele?
12 Kareghẹhọ nọ Jesu ọ raro kele Ọsẹ oyoyou obọ odhiwu riẹ. (Jọn 14:9) Ebaibol e kareghẹhọ omai nnọ Jihova “otheri omai ọvuọvo abọ họ.” (Iruẹru Ikọ Na 17:27) Jihova “Ọnọ o re yo elẹ” na ọ rẹ gaviezọ kẹ elẹ idibo riẹ gbe ahwo kpobi nọ a ginẹ gwọlọ gọe. (Olezi 65:2) Dai roro kpahe onana—Ọnọ ọ mai wo ẹgba jẹ mai kpehru evaọ ehrugbakpọ na ọye ọ mae lọhọ ẹnya bru. Wọhọ Ọsẹ riẹ, Jesu o you ahwo. Ma te jọ izou efa evaọ obaro ta kpahe uyoyou udidi nọ Jesu o wo kẹ ahwo. Ahwo a jẹ nya bru Jesu fikinọ a ruẹ nọ o you ahwo. Joma ta kpahe idhere jọ nọ Jesu o ro dhesẹ uyoyou riẹ via.
13. Ẹvẹ esẹgbini a sae rọ raro kele Jesu?
13 Ahwo a vuhumu inọ Jesu o wo uvi isiuru kẹ ae. Nọ eware e make jọ gaga kẹe, o dhesẹ uvi isiuru kẹ ahwo ghele. Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, okenọ ini e rehọ emọ rai sei, Jesu o le rai hi dede nọ eware buobu e vọ riẹ uzou. Oyena yọ obọdẹ oriruo kẹ esẹgbini. Re a yọrọ emọ evaọ akpọ nana o lọhọ họ. Rekọ o r’oja re esẹgbini a jọ ahwo nọ emọ rai e rẹ sae nya bru lọlọhọ. Otẹrọnọ whẹ yọ ọsẹ hayo oni, whọ riẹ nọ oke jọ o rẹ sae jariẹ nọ who re wo uvẹ kẹ emọ ra ha. Ghele na, whọ rẹ sae ta kẹ ọmọ na nnọ who ti ru uvẹ fihọ nọ wha te rọ ta ẹme. Who te ru epanọ whọ ta na gba, whọ te rọ ere wuhrẹ ọmọ na inọ ithihakọ e rẹ wha erere ze. Ọ te jẹ riẹ nnọ ọ rẹ sae wha oghẹrẹ ẹbẹbẹ kpobi bru owhẹ tha.
14-16. (a) Eme o wọ Jesu ru oware igbunu ọsosuọ riẹ, kọ eme onana o rọ jọ okpoware? (b) Eme oware igbunu nọ Jesu ọ jọ Kena ru na u dhesẹ kpahe iẹe, kọ eme esẹgbini a re wuhrẹ no onana ze?
14 Jesu o ru ahwo riẹ inọ o wo ọdawẹ kẹ ae. Wọhọ oriruo, roro kpahe oware igbunu ọsosuọ nọ Jesu o ru. O kpohọ ehaa orọo evaọ ẹwho nọ a re se Kena evaọ Galili. Oware omovuọ jọ o tẹ via—udi u te ahwo da ha! Meri oni Jesu ọ tẹ vuẹ Jesu oware nọ o via na. Kọ eme Jesu o ru? Ọ tẹ ta kẹ ahwo re a vo ame fihọ ithẹ-ame ilogbo ezeza, o te zihe ame na ruọ udi. Nọ ọnọ ọ be rẹrote ehaa na ọ dawo udi na, ọ tẹ ruẹ nọ u woma gaga. Kọ oyena yọ ẹghẹ gheghe nọ Jesu ọ rọ viẹ ahwo họ? Ijo, ame o gine “zihe ruọ udi” na. (Jọn 2:1-11) U kri no nọ ahwo a be rọ daoma rẹriẹ oware no ojọ ruọ ofa. Anwọ ikpe buobu ze egba-eriariẹ a be rọ gwọlọ zihe elẹdi ruọ igoru. A re sai ru ei hi dede nọ elẹdi avọ igoru i thoma gaga. Kọ ẹvẹ kpahe ame avọ udi? I wo ohẹriẹ gaga. Kọ fikieme Jesu o ro ru okpoware utioye fiki ẹmẹbẹbẹ udi nọ u re no evaọ ehaa orọo?
15 Ọva gbe ọmọtibobo na a rri rie wọhọ ẹmẹbẹbẹ hẹ. Evaọ oke anwae, a jọ unuakpọ yena se ẹghọ ọrara nọ ohwo o zizie gboja gaga. Udi nọ u re na o hae jọ oware omovuọ gaga kẹ enọ e jẹ rọo na, yọ omovuọ na o hae jarai oma oke krẹkri. Onana o kẹ ahwo nana uye, yọ o kẹ Jesu uye re. Fikiere Jesu o te fi obọ họ kẹ ae. Kọ whọ gbẹ ruẹ oware nọ o jẹ lẹliẹ ahwo wha ebẹbẹ rai bru rie na?
16 Esẹgbini a rẹ sai je wuhrẹ oware ezi jọ no onana ze. Kọ eme who re ru nọ ọmọ ra ọ tẹ wha ẹbẹbẹ jọ bru owhẹ ze? Whọ gbẹ yọroma ha whọ sai rri ẹbẹbẹ riẹ na vo, jẹ tubẹ rehọ iẹe ru eme-ewhẹ. Evaọ uzẹme, whọ tẹ rehọ ẹbẹbẹ ọmọ ra wawo enọ e rrọ owhẹ oma, who ti se ai gbe oware ovo ho. Rekọ otẹrọnọ oware jọ o be kẹ ohwo nọ who you uye, kọ o gbẹ kẹ owhẹ uye re? Nọ ọmọ ra ọ tẹ riẹ nọ who wo ọdawẹ kpahe iẹe, u ti ru ei si kẹle owhẹ.
17. Oriruo vẹ Jesu o fihọ otọ evaọ edhesẹ ẹwolẹ, kọ fikieme ẹwolẹ o gbẹ rọ oyẹlẹ hẹ?
17 Wọhọ epanọ ma ta evaọ Uzou avọ 3 na, Jesu ọ jọ wowolẹ avọ omaurokpotọ. (Matiu 11:29) Omaurokpotọ u wuzou gaga keme u re ru ohwo jọ wolẹ. O rrọ abọjọ ubi ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ gbe uvi areghẹ. (Ahwo Galesha 5:22, 23; Jemis 3:13) Makọ nọ a ru Jesu eva dha, ọ gba oma riẹ. Ẹwolẹ riẹ o jọ oyẹlẹ hẹ. Ọgba-eriariẹ jọ ọ ta nọ: “Ohwo nọ ọ make rrọ wolẹ, o wo ẹgba ọrọ ogbokọ.” Evaọ uzẹme o gwọlọ oma oyọrọ gaga re ma gba ofu mai jẹ rehọ ẹwolẹ lele amọfa yeri. Rekọ avọ obufihọ Jihova, ma rẹ sae raro kele Jesu dhesẹ ẹwolẹ, yọ onana o te lẹliẹ amọfa si kẹle omai.
18. Oriruo vẹ u dhesẹ nọ Jesu o wo ororokẹ, kọ eme who je roro nọ ororokẹ o rẹ sae lẹliẹ ahwo si kẹle owhẹ?
18 Jesu o wo ororokẹ. Okenọ o kpobọ Taya, aye jọ ọ tẹ nya bru ei fiki ọmọtẹ riẹ nọ “ukumuomu o be lahiẹ.” Evaọ idhere esa Jesu o ro dhesẹ nọ ọ gwọlọ ru oware nọ aye na ọ be yare na ha. Orọ ọsosuọ, ọ kpahe ẹme kẹe he; orọ avivẹ, ọ ta kẹe oware nọ ọ gbẹ gwọlọ ro siwi ọmọ riẹ hẹ; orọ avesa, o bru ohare jọ nọ u ru ẹme na vẹ. Kọ onana u dhesẹ evega? Kọ Jesu ọ be gwọlọ dhesẹ kẹ aye na inọ ọ rro vi ohwo nọ aye na o re lele si ikẹ? Ijo, aye nana o lele Jesu ta ẹme ababọ ozọ. Orọnikọ obufihọ ọvo aye na ọ yare he rekọ nọ o make wọhọ nọ Jesu ọ gwọlọ fi obọ họ kẹe he o tilẹmu ei. Jesu ọ ruẹ ẹrọwọ ologbo nọ aye nana o wo, o te siwi ọmọtẹ riẹ. (Matiu 15:22-28) U muẹro inọ, Jesu o wo ororokẹ, yọ ọ jẹ gaviezọ kẹ ahwo, je ru ẹgwọlọ rai kẹ ae nọ u te fo, yọ onana o wha riẹ ze nọ ahwo a je ro si kẹle iẹe.
Kọ Whẹ Yọ Ohwo nọ A Sai Si Kẹle Lọlọhọ?
19. Ẹvẹ ma sae rọ riẹ nọ o lọhọ re amọfa a si kẹle omai?
19 Ahwo buobu a rẹ sai rri oma rai wọhọ enọ amọfa a rẹ sai bru tha lọlọhọ. Ejọ nọ e rrọ ekwa esuo nẹnẹ a rẹ rọ unu ta ọvo inọ ohwo kpobi nọ o wo ẹbẹbẹ ọ rẹ sai bru rai tha. Rekọ Ebaibol na e ta nọ: ‘Ahwo buobu a re whowho uyoyou-ẹwo rai, rekọ ono ọ rẹ sae ruẹ ohwo owoma?’ (Itẹ 20:6) O rẹ lọlọhọ re ma ta nọ ma rẹ whẹtiẹ ahwo h’oma, rekọ ma be ginẹ raro kele Jesu evaọ abọ nana? Orọnikọ oghẹrẹ nọ ma bi rri oma mai oye u muẹme he rekọ oghẹrẹ nọ amọfa a be ruẹ omai. Pọl ọ ta nọ: “Rure ahwo kpobi a riẹ akothiho rai.” (Ahwo Filipai 4:5) U fo re omomọvo ọ nọ oma riẹ nọ: ‘Ẹvẹ amọfa a bi rri omẹ? Oghẹrẹ ohwo vẹ a sai dhesẹ omẹ fihọ?’
20. (a) Fikieme ekpako ukoko a rẹ rọ jọ enọ inievo na e rẹ sae nya bru lọlọhọ? (b) Fikieme ma je roro kẹ ekpako ukoko?
20 Ekpako ukoko a rẹ daoma gaga re a jọ enọ inievo na e rẹ sae nya bru lọlọhọ. O rẹ jarai oja re a ru epanọ Aizaya 32:1, 2 o dhesẹ i rai inọ: “[Omomọvo] ọ vẹ te jọ wọhọ oria nọ u sioma no ofou, oria nọ [u dhere] no ẹkporo, wọhọ oko-ame eva oria oyaya, wọhọ edhedhẹ utho ulogbo nọ u ruru otọ oyaya.” Ọkpako ọ rẹ sae kẹ ọthọwẹ, omosasọ gbe obufihọ utioye na otẹrọnọ ọ rrọ ohwo nọ a rẹ sae nya bru lọlọhọ. Evaọ uzẹme, o rẹ jọ bẹbẹ ẹsejọ re a ru ere keme eware i bu ekpako na uzou gaga evaọ oke obẹbẹ nana. Ghele na, ekpako na a re ru wọhọ ẹsenọ eware i bu ai abọ hrọ họ, nọ a gbẹ sae rọ rẹrote igodẹ Jihova ha. (1 Pita 5:2) Inievo ukoko na e rẹ jẹ daoma roro kẹ ezae ẹrọwọ itieye na, a rẹ roma kpotọ je yoẹme kẹ ae.—Ahwo Hibru 13:17.
21. Ẹvẹ esẹgbini a sai ro si emọ rai kẹle oma, kọ eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na?
21 Esẹgbini a rẹ daoma re a wo uvẹ kẹ emọ rai ẹsikpobi. Onana u wuzou gaga! A re ru re emọ rai a riẹ nọ a rẹ sae ta eva rai kẹ ae ẹsikpobi. Fikiere, esẹgbini nọ e rrọ Ileleikristi a rẹ daoma jọ wolẹ je dhesẹ ororokẹ, orọnikọ a rẹ gbọku ọmọ rai hi nọ ọ tẹ ta oware uyoma jọ nọ o ru via hayo o te roro oware jọ thọ. Nọ esẹgbini a be daoma wuhrẹ emọ rai na, a re rovie uvẹ ẹmeọta-kugbe fihọ. Epọvo na re, mai kpobi ma rẹ daoma jọ enọ amọfa a rẹ sai si kẹle lọlọhọ wọhọ epanọ Jesu ọ jọ. Ma te jọ uzoẹme nọ o rrọ aro na ta kpahe ohrọoriọ Jesu nọ o rrọ oware jọ nọ u je ru ahwo si kẹle iẹe.
Ẹvẹ Whọ Sai ro Lele Jesu?
● Fikieme enọ nọ ma rẹ nọ ahwo jẹ gaviezọ ziezi kẹ iyo rai o sae rọ wọ ahwo si kẹle omai?—Matiu 16:13-17.
● Ẹvẹ Jesu o je ro dede ahwo rehọ makọ okenọ ọ gwọlọ serihọ, kọ ẹvẹ ma sai ro lele oriruo riẹ?—Mak 6:31-34.
● Ẹvẹ Jesu o rri enọ e jọ ilele riẹ hẹ, kọ ẹvẹ oriruo riẹ nọ ma rẹ raro kele o sai ro ru amọfa si kẹle omai?—Luk 5:29-32.
● Nọ ma te wo emamọ eriwo kpahe amọfa wọhọ epanọ Jesu o ru, ẹvẹ onana o sai ro ru ahwo si kẹle omai?—Jọn 1:47.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 143]
“Jọ emaha esese na i bru omẹ ze”
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 146]
Ru ọmọ ra riẹ nọ ọ rẹ sae wha idhọvẹ riẹ bru owhẹ ze ẹsikpobi
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 148]
Ekpako na a rẹ daoma jọ ahwo nọ inievo na e rẹ sae nya bru lọlọhọ