“You Uzẹme Gbe Udhedhẹ”!
“Ẹme ỌNOWO ogbaẹmo na o te bru omẹ ze, anọ . . . you uzẹme gbe udhedhẹ.”—ZEKARAYA 8:18, 19.
1, 2. (a) Didi oma ohwo-akpọ ọ dawo no kpahe udhedhẹ? (b) Fikieme akpọ ọnana ọ gbẹ te sae ruẹ uvi udhedhẹ hẹ?
“AKPỌ na o ri wo udhedhẹ ẹdọvo ho. Evaọ oria jọ—ẹsikpobi evaọ eria buobu evaọ ẹsiẹvo—a bi he fi emo.” Ere Profẹsọ Milton Mayer ọrọ Yunivasiti Massachusetts, U.S.A., ọ tae. Ẹvẹ eme eyena e rọ ọkora te kpahe ohwo-akpọ! Uzẹme, u kri no nọ ahwo a be rọ gwọlọ udhedhẹ. Isu e dawo idhere kpobi no re a sẹro riẹ, no Pax Romana ọrọ oke Rom rite uzi “Imuẹro Ọrọwokugbe Ọraha” ọrọ etoke Ẹmo Imimẹ na. Evaọ ukuhọ riẹ, omodawọ rai kpobi ufofe gheghe. Wọhọ epanọ Aizaya ọ ta riẹ ikpe udhusoi buobu nọ i kpemu no, “enọ a vi nya e gwọlọ udhedhẹ a viẹ gaga.” (Aizaya 33:7) Fikieme o jẹ rọ enẹ?
2 Fikinọ udhedhẹ ukrẹkri u re no ehri nọ o kare omukpahọ avọ uvouthei ze; u re dikihẹ kothi evaọ uzẹme. Udhedhẹ o rẹ sai wo ehri no erue ze he. Oye jabọ okenọ Jihova ọ jẹ yeyaa ezihetha udhedhẹ rọ kẹ Izrẹl anwae ọ tẹ ta nọ: “Mẹ rẹte kẹ [udhedhẹ, NW ] buobu wọhọ ethẹ, gbe efe erẹwho na ọ rẹte jọ wọhọ oko nọ o re suẹ.” (Aizaya 66:12) Ọghẹnẹ eyero eware nana, Setan Ẹdhọ na, yọ “ojihẹ,” okpikpakpe, gbe “ọterue gbe ọsẹ riẹ.” (Jọn 8:44; 2 Ahwo Kọrint 4:4) Ẹvẹ akpọ nọ o wo ọghẹnẹ otiọye na ọ sai ro wo udhedhẹ?
3. Didi okẹ ugbunu Jihova ọ kẹ ahwo riẹ, dede nọ a be rria akpọ ukpokpoma?
3 Tube gbunu, Jihova ọ be kẹ ahwo riẹ udhedhẹ dede nọ a be rria evaọ akpọ Setan nọ a je bi fi ẹmo. (Jọn 17:16) Evaọ ikpe udhusoi avọ ezeza B.C.E., o ru eyaa riẹ nọ ọ rọ Jerimaya yaa gba ọ tẹ rọ “udhedhẹ gbe uzẹme” kẹ orẹwho obọdẹ riẹ okenọ o zihe ai ziọ ẹkuotọ rai no. (Jẹrimaya 33:6) Yọ evaọ edẹ urere enana, ọ rehọ “udhedhẹ gbe uzẹme” kẹ ahwo riẹ no evaọ “ẹkuotọ” rai, hayo ogege ẹzi otọakpọ rai, dede nọ a be rria etoke nọ ọ mai wo idabolo kpobi nọ akpọ na ọ ruẹ no rite inẹnẹ. (Aizaya 66:8; Matiu 24:7-13; Eviavia 6:1-8) No ma gbẹ be nyaharo evaọ ẹmeọta mai kpahe Zekaraya uzou 8 na, ma ti gbe wo ovuhumuo odidi viere kpahe udhedhẹ gbe uzẹme nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ kẹ ma vẹ jẹ te ruẹ oware nọ ma re ru re ma ruẹse sẹro ẹkẹ abọ mai evaọ eva riẹ.
“Wha Kru Obọ Ga”
4. Ẹvẹ Zekaraya ọ tudu họ Izrẹl awọ nọ a re ru otẹrọnọ a rẹ ruẹ udhedhẹ?
4 Evaọ asia avọ ezeza evaọ Zekaraya uzou 8, ma yo ewhowho evawere no obọ Jihova ze: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo ọ tae: “Wha kru obọ ga, whai enọ i bi he yo eme enana evaọ unu eruẹaro na anwọ okenọ a rehọ otọhọotọ uwou ỌNOWO ogbaẹmo na vi, re a bọ uwou egagọ-ode na. Tao re oke oyena u ti te osohwa ovo o jọ kẹ ohwo hayo arao ho, hayo omofọwẹ o jọ obọ ọwegrẹ riẹ kẹ e he makọ obọ otafe hayo evaọ uwou, keme me fi egrẹ họ udevie ohwo avọ ọrivẹ riẹ.”—Zekaraya 8:9, 10.
5, 6. (a) Fikinọ udu uno emọ Izrẹl awọ, didi eyero o jọ Izrẹl? (b) Didi enwene Jihova ọ yaa kẹ Izrẹl otẹrọnọ a fi egagọ riẹ họ oware ọsosuọ?
5 Zekaraya ọ ta eme enana nọ a jẹ wariẹ bọ etẹmpol na evaọ Jerusalem. Oke nọ u kpemu, oma o lọhọ emọ Izrẹl nọ i zihe no Babilọn ze a tẹ siọ iruo ebabọ etẹmpol na ba. Fikinọ a rẹriẹ ova rai ku omosasọ obọ rai, a gbe wo oghale gbe udhedhẹ no obọ Jihova ze he. Dede nọ a je kporo idhu rai jẹ sẹro egbọ evaene rai, i woma kẹ ai hi. (Hagai 1:3-6) O tẹ wọhọ nọ a je ruiruo ababọ “osohwa.”
6 Enẹna nọ a wariẹ mu ebabọ etẹmpol na họ no na, Zekaraya ọ tẹ tudu họ ahwo Ju na awọ nọ a “kru obọ ga,” re a rọ ududu fi egagọ Jihova họ oware ọsosuọ. Eme o rẹ via nọ a te ru ere? “Rekọ enẹna me gbe ti ru ahwo nọ a kiọkọ na epaọ oke oyena ha, ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae. Ekakọ udhedhẹ gbe ọruẹriọ e rẹ te jọ; ekakọ e rẹ te mọ ibi riẹ, otọ o rẹ te kẹ ẹvi riẹ, ihru i re ti kie ewhrọwhrọ; me ve ti ru otu nọ okiọkọ na kpobi ti wo eware enana. O uwou Juda avọ uwou Izrẹl, epanọ a je se owhai ẹkoko jẹ la owhai eka udevie erẹwho na, ere me re ti siwi owhai wha vẹ te jọ enọ i wo oghale. Wha dhẹ-ozọ họ, wha kru obọ rai ga.” (Zekaraya 8:11-13) Otẹrọnọ Izrẹl ọ sai ru avọ ọtamuo, o re ti viharo. Vẹre, nọ erẹwho na a tẹ gwọlọ dhesẹ oriruo epanọ uye u re t’ahwo, Izrẹl a rẹ riobọhọ. Enẹna Izrẹl ọ be te jọ oriruo oghale. Ẹvẹ onana o rọ ẹjiroro obọdẹ te re a ‘ru abọ rai ga’!
7. (a) Didi inwene evawere ahwo Jihova a ruẹ no, nọ u kuhọ evaọ ukpe iruo 1995? (b) Evaọ eriwo iyẹrẹ ẹgbukpe na, erẹwho vẹ whọ jẹ ruẹ nọ a wo iruẹru igbunu orọ iwhowho-uvie, ekobaro, gbe euwa?
7 Kọ ẹvẹ orọ nẹnẹ? Evaọ ikpe taure 1919 o te zi te, ahwo Jihova a rehọ oghẹrẹjọ kare ajọwha. A nwani wo edikihẹ sa riẹriẹriẹ no ẹmo akpọ ọsosuọ na ha, yọ a wo uruemu ẹnya lele ohwo viukpe Ovie rai, Jesu Kristi. Fikiere, ahwo jọ a tẹ moyẹlẹ fiki ọwọsuọ nọ u no eva gbe otafe ukoko na ze. Kẹsena evaọ 1919, avọ obufihọ Jihova a te ru abọ rai ga. (Zekaraya 4:6) Jihova ọ kẹ rai udhedhẹ, a te je vihọ gaga. A ruẹ onana evaọ iruẹru rai erọ ikpe 75 nọ i kpemu na, nọ u kuhọ evaọ ukpe iruo 1995. Evaọ oma rai kpobi, Isẹri Jihova a siọ ohọre-esuo, ohọre-uyẹ, omohẹriẹ, gbe ehri egrẹ efa kpobi. (1 Jọn 3:14-18) A be rọ uvi ẹzẹ gọ Jihova evaọ etẹmpol ẹzi riẹ. (Ahwo Hibru 13:15; Eviavia 7:15) Evaọ ukpe nukpo ọvo, a raha viọ euwa ima-odu nọ a jẹ rọ t’ẹme kugbe amọfa kpahe Ọsẹ obọ odhiwu rai! Kamara kamara, a tẹ ghale uwuhrẹ Ebaibol nọ a wuhrẹ, i bu te 4,865,060. Ahwo 663,521 a wo obọ evaọ iruo ọkobaro na kamara kamara. Nọ egbodibo Ikpichọche a tẹ gwọlọ kẹ oriruo ahwo nọ i ghine wo ajọwha evaọ egagọ rai, ẹsejọ Isẹri Jihova a rẹ riobọ họ.
8. Ẹvẹ Oleleikristi ọvuọvo ọ sai ro wo erere no “ekakọ udhedhẹ” ze?
8 Fiki ẹzẹ rai, Jihova ọ kẹ ahwo riẹ “ubi udhedhẹ” no. K’ohwo k’ohwo nọ ọ be kọ ubi oyena ọ rẹ ruẹ udhedhẹ nọ o be rro evaọ udu riẹ gbe evaọ uzuazọ riẹ. Oleleikristi nọ ọ rọwo kpobi nọ o bi le udhedhẹ kugbe Jihova je kugbe ọrivẹ Ileleikristi riẹ o re wo abọ evaọ uzẹme gbe udhedhẹ ọrọ ahwo nọ Jihova ọ rọ odẹ riẹ se. (1 Pita 3:11; wawo Jemis 3:18.) Kọ oyena u gbe gbunu?
“Wha Dhẹ-Ozọ Họ”
9. Didi enwene kpahe eyero riẹ kugbe ahwo riẹ Jihova ọ yaa?
9 Obọnana ma bi ti se ewhowho avọ ihrẹ no obọ Jihova ze. Eme o ta kpahe? “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae: Epanọ me roro nọ me re ru owhai eyoma, okenọ esẹ rai i ru omẹ evadha na, nọ me kurẹriẹ ha na, ere ỌNOWO ogbaẹmo ọ tae, ere me roro nọ mẹ rẹ jọ oke onana ru ewoma kẹ Jerusalem gbe uwou Juda; wha dhẹ-ozọ họ.”—Zekaraya 8:14, 15.
10. Didi iyẹrẹ Isẹri Jihova i dhesẹ nọ ozọ u je mu ai hi?
10 Dede nọ ahwo Jihova a vaha abọ evaọ edhere ẹzi evaọ etoke ẹmo akpọ ọsosuọ na, evaọ idu rai a gwọlọ ru oware nọ ukiete. Fikiere, Jihova, nọ ọ whọku ai no, o te nwene edhere nọ o je ro yeri kugbe ai. (Malakae 3:2-4) Nẹnẹ, ma re riwi kpemu je yere iei gaga kẹ oware nọ o ru. Uzẹme, ‘erẹwho na kpobi a mukpahe omai.’ (Matiu 24:9) A fi ibuobu họ uwou-odi no, yọ ejọ i whu no dede fiki ẹrọwọ rai. Ẹsikpobi ma rẹ rẹriẹ ova ku ababọ osegboja hayo ozighi. Rekọ ozọ u bi mu omai hi. Ma riẹ nọ Jihova ọ ga vi ọwọsuọ kpobi, te enọ a rẹ ruẹ gbe enọ a rẹ ruẹ hẹ. (Aizaya 40:15; Ahwo Ẹfẹsọs 6:10-13) Ma te siọ eme enana ba ẹgaviezọ kẹ hẹ: “Hẹrẹ ỌNOWO; kru oma ga, jọ udu u kie owhẹ vi.”—Olezi 27:14.
“Whai Ohwo Ọ ta Uzẹme kẹ Ohwo”
11, 12. Eme mai omomọvo o re wo họ iroro otẹrọnọ ma gwọlọ wo abọ vọvọ evaọ eghale nọ Jihova ọ be kẹ ahwo riẹ?
11 Re ma wo abọ vọvọ evaọ eghale no obọ Jihova ze, eware jọ e riẹ nọ ma rẹ kareghẹhọ. Zekaraya ọ ta nọ: “Enana họ eware nọ wha re ruẹ: Whai ohwo ọ ta uzẹme kẹ ohwo, wha jọ unuighẹ rai gu ẹdhọ uzẹme, re wha guọlọ udhedhẹ, whai ohwo ọ jẹ iroro iyoma kpahe ohwo ho, wha bọwo ehao erue he, keme me mukpahe eware enana kpobi, ere ỌNOWO na ọ tae.”—Zekaraya 8:16, 17.
12 Jihova ọ kpakpa omai nọ ma ta uzẹme. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:15, 25) O re yo elẹ ahwo nọ e rẹ gbẹguae eware enwoma ha, enọ e rẹ ko uzẹme dhere kẹ erere omobọ rai, hayo bọwo ehao erue he. (Itẹ 28:9) Nọ o mukpahe ekieno ẹrọwọ na, ọ gwọlọ nọ ma dadamu kẹ uzẹme Ebaibol na. (Olezi 25:5; 2 Jọn 9-11) Ofariẹ, wọhọ ekpako nọ e jọ unuẹthẹ okpẹwho na evaọ Izrẹl, ekpako nọ e keria kẹ ẹdhoguo a rẹ rọ ohrẹ gbe ẹjiroro rai no uzẹme Ebaibol na ze, orọnikọ iroro omobọ rai hi. (Jọn 17:17) Jihova ọ gwọlọ mi ai nọ a gwọlọ “ẹdhọ udhedhẹ,” re a daoma, wọhọ ithuru-igodẹ Ileleikristi, re a zihe udhedhẹ ze kẹ ahwo nọ a wo ẹwhọ je fiobọhọ kẹ erahizi nọ i kurẹriẹ re a wariẹ wo udhedhẹ kugbe Ọghẹnẹ. (Jemis 5:14, 15; Jud 23) Evaọ oke ovo na, a be sẹro udhedhẹ ukoko na, be rọ aruọwha si enọ e be raha udhedhẹ na no ẹkwoma aro koko nọ a rọ ruabọhọ eyoma-oruo.—1 Ahwo Kọrint 6:9, 10.
“Ezi Oghọghọ gbe Evawere”
13. (a) Didi enwene kpahe emuọseba Zekaraya ọ ruẹaro riẹ? (b) Didi emuọseba a je koko evaọ Izrẹl?
13 Obọnana, ma bi ti yo ewhowho avọ ere urirẹ na: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae: Emuọseba evaọ amara avọ ene, gbe ọ rọ avọ isoi, gbe ọ rọ avọ ihrẹ, gbe ọ rọ avọ ikpe, ọ rẹ te jọ rọ kẹ uwou Juda ezi oghọghọ gbe evawere, gbe emu-eha evawere; fikiere wha you uzẹme gbe udhedhẹ.” (Zekaraya 8:19) Evaọ otọ Uzi Mosis na, emọ Izrẹl a rẹ se emuọriọ ba evaọ Ẹdẹ Omavoro re a dhesẹ uweri kẹ izieraha rai. (Iruo-Izerẹ 16:29-31) U ri vevẹ inọ emuọseba ene nọ Zekaraya ọ fodẹ na a ru rai ro weri kẹ efikparobọ gbe ọraha Jerusalem. (2 Ivie 25:1-4, 8, 9, 22-26) Whaọ, enẹna a wariẹ mu etẹmpol na họ ẹbọ no, ahwo a tẹ jẹ wariẹ muhọ ẹkua ziọ Jerusalem no. A be rọ oghọghọ nwene uweri, enẹna emuọseba na ọ rẹ sai zihe ruọ ezi ehaa.
14, 15. (a) Oghẹrẹvẹ ehaa Ekareghẹhọ na o jẹ rọ oware oghọghọ ulogbo, kọ eme onana o rẹ kareghẹhọ omai? (b) Wọhọ epanọ a rẹ ruẹ evaọ iyẹrẹ ẹgbukpe na, ekuotọ vẹ i wo ubu ahwo nọ i kpohọ ehaa Ekareghẹhọ na?
14 Nẹnẹ na, ma bi koko emuọseba nọ Zekaraya ọ fodẹ na ha hayo emuọseba nọ a tẹme te evaọ Uzi na ha. Anwo nọ Jesu ọ rọ uzuazọ riẹ kẹ fiki izieraha mai, ma be reawere eghale Ẹdẹ ologbo Omavoro. A re ruru izieraha mai, orọnikọ evaọ ubroke he rekọ bẹdẹ bẹdẹ. (Ahwo Hibru 9:6-14) Nya lele ujaje Ozerẹ Okpehru obọ odhiwu na, Jesu Kristi, ma re koko Ekareghẹhọ uwhu riẹ wọhọ ehaa ọrẹri ọvuọvo nọ o rọ ukeledẹ Ileleikristi na. (Luk 22:19, 20) Kọ ma gbẹ be ruẹ “oghọghọ gbe evawere” nọ ma bi kokomahọ kukpe kukpe kẹ ehaa yena?
15 Ukpe nukpo, ahwo 13,147,201 i koko họ ti ru ehaa Ekareghẹhọ na, nọ o rọ ahwo 858,284 bu viọ ọrọ 1994. Ogbotu na o bu yọ! Dai roro kpahe oghọghọ ikoko 78,620 erọ Isẹri Jihova nọ ahwo gbidigbidi nọ a re ruẹ obọ riẹ hẹ a bi zurie ruọ Egua Uvie rai rọ kẹ ehaa na. Uzẹme, oma o wọ ahwo nọ e jariẹ kpobi re a “you uzẹme gbe udhedhẹ” nọ a be kareghẹhọ uwhu Ọnọ ọ rọ “edhere na, gbe uzẹme, gbe uzuazọ” na gbe ọnọ o bi su enẹna wọhọ ọmọ “Ovie Udhedhẹ” ologbo Jihova! (Jọn 14:6; Aizaya 9:6) Ehaa yena u wo otofa obọdẹ rọ kẹ ahwo nọ a ru rie evaọ ekuotọ nọ ẹvohẹ gbe ẹmo o je bi fi. Inievo mai jọ e ruẹ okpẹtu nọ o wo ibe he evaọ etoke 1995. Ghele na, ‘udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ uvi eriariẹ kpobi, o yọrọ eva gbe iroro rai eva Kristi Jesu.’—Ahwo Filipai 4:7.
‘Joma Gwọlọ Ohrọ Jihova’
16, 17. Ẹvẹ ahwo erẹwho na a sae rọ “gwọlọ ohrọ ỌNOWO na”?
16 Rekọ, bovẹ ima ahwo eyena kpobi nọ e ziọ ehaa Ekareghẹhọ na a no ze? Ẹme avọ izii nọ Jihova ọ ta o dhesẹ nọ: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae: Ahwo a gbẹ te tha, makọ ahwo ikpewho na; ahwo ikpewho jọ a rẹ te kpare bru erọ ikpewho jọ, anọ ‘Wha jọ oma nya e gwọlọ ohrẹ ỌNOWO na jẹe gwọlọ ỌNOWO ogbaẹmo na; mẹ be nyawa.’ Ahwo buobu gbe erẹwho egaga a rẹ te gwọlọ ỌNOWO ogbaẹmo na evaọ Jerusalem gbe ohrọ ỌNOWO na.”—Zekaraya 8:20-22.
17 Ahwo nọ a kpohọ ehaa Ekareghẹhọ na a jẹ “gwọlọ ohrọ ỌNOWO na.” Ibuobu enana yọ idibo riẹ nọ e rọ oma mudhe, jẹ họ-ame no. Ima efa nọ e jariẹ a ri te ute oyena ha. Evaọ ekuotọ jọ ahwo nọ e ziọ ehaa Ekareghẹhọ na a rọ akwane hayo akwasoi bu viọ iwhowho Uvie na. Ahwo kpokpọ nana nọ i wo isiuru na a gwọlọ obufihọ re a gbe wo ẹnyaharo. Joma wuhrẹ ai re a ghọghọ evaọ eriariẹ nnọ Jesu o whu kẹ izieraha mai jegbe nọ enẹna o bi su evaọ Uvie Ọghẹnẹ. (1 Ahwo Kọrint 5:7, 8; Eviavia 11:15) Joma tudu họ ai awọ re a rọ oma rai mudhe kẹ Jihova Ọghẹnẹ jẹ romakpotọ kẹ Ovie riẹ nọ o ro mu na. Evaọ edhere otiọna a sae rọ “gwọlọ ohrọ ỌNOWO na.”—Olezi 116:18, 19; Ahwo Filipai 2:12, 13.
‘Imakpe no Kẹvẹrẹ Kẹvẹrẹ Erẹwho Kpobi Ze’
18, 19. (a) Evaọ orugba Zekaraya 8:23, ono nẹnẹ na ọ rọ ‘ohwo Iju’? (b) Amono nẹnẹ a rọ “imakpe” nọ e ‘jẹ obọ họ ewu ohwo Iju’ na?
18 Evaọ orọ urere uzou avọ ere Zekaraya, ma se nọ: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae.” Eme họ ewhowho urere Jihova? “Evaọ oke oyena imakpe i re ti no kẹvẹrẹ kẹvẹrẹ erẹwho kpobi tha te jẹ obọ họ iwu ahwo Iju, anọ, ‘Je oma lele owhai, keme ma yo nọ Ọghẹnẹ avọ owhai a gbẹrọ.’ ” (Zekaraya 8:23) Evaọ edẹ Zekaraya, Izrẹl anwae họ orẹwho nọ Ọghẹnẹ ọ salọ. Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, dede, Izrẹl a tẹ se Mesaya Jihova. Fikiere, Ọghẹnẹ mai ọ tẹ salọ ohwo “Ju”—Izrẹl kpokpọ—wọhọ ahwo obọdẹ riẹ, ‘Izrẹl Ọghẹnẹ’ enọ ahwo Ju ẹzi a ru gba. (Ahwo Galesha 6:16; Jọn 1:11; Ahwo Rom 2:28, 29) Ahwo nana a bu te 144,000, nọ a salọ no udevie ahwo-akpọ ze re a lele Jesu su evaọ Uvie obọ odhiwu riẹ.—Eviavia 14:1, 4.
19 Ibuobu ahwo 144,000 nana a whu no evaọ ẹrọwọ yọ a wo osa obọ odhiwu rai no. (1 Ahwo Kọrint 15:51, 52; Eviavia 6:9-11) Umutho rai gheghe i kiọkọ otọakpọ na yọ a be ghọghọ nọ a be ruẹ “imakpe” nọ e salọ nọ a rẹ nya lele ahwo “Ju” e ghinẹ rọ ‘ogbotu obuobu . . . no erẹwho kpobi ze, erua gbe ahwo gbe erọo-unu.’—Eviavia 7:9; Aizaya 2:2, 3; 60:4-10, 22.
20, 21. Nọ urere akpọ ọnana o bi si kẹle na, ẹvẹ ma sai ro wo udhedhẹ kugbe Jihova?
20 Nọ ekuhọ akpọ ọnana o bi ghine si kẹle na, Ikpichọche e wọhọ Jerusalem evaọ ẹdẹ Jerimaya: “Ma gwọlọ udhedhẹ, rekọ ewoma ọvo ọ ze he; keme ma reẹro usiwo, ukpokpoma koye ma wo.” (Jerimaya 14:19) Ukpokpoma yena u ti te oba nọ erẹwho na a tẹ rẹriẹ ova dhe egagọ erue jẹ rehiẹe te oba no. Oyena o tẹ nwane vrẹ no, erẹwho na omarai a rẹ te ruẹ ọraha evaọ ẹmo urere Ọghẹnẹ, Amagidọn. (Matiu 24:29, 30; Eviavia 16:14, 16; 17:16-18; 19:11-21) Didi oke ẹvohẹ oyena o te jọ!
21 Evaọ udevie iye enana kpobi, Jihova ọ rẹ te thọ ahwo nọ i you udhedhẹ gbe enọ e be kọ “ekakọ udhedhẹ.” (Zekaraya 8:12; Zefanaya 2:3) Whaọ, joma daji udevie ẹkuotọ ahwo riẹ avọ omofọwẹ, be rọ ajọwha jiri iei evaọ ẹgbede je fiobọhọ kẹ utho ahwo nọ ẹgba mai o te kpobi re a “gwọlọ ohrọ ỌNOWO na.” Ma te ru ere, ma rẹ te reawere udhedhẹ Jihova ẹsikpobi. Ẹhẹ, “ỌNOWO ọ [te ghinẹ] kẹ ahwo riẹ ogaga! A jọ ỌNOWO ọ rehọ udhedhẹ ghale ahwo riẹ!”—Olezi 29:11.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
◻ Ẹvẹ ahwo Ọghẹnẹ a ro ‘ru abọ rai gaga’ evaọ edẹ Zekaraya? Evaọ inẹnẹ?
◻ Ẹvẹ ma re ru nọ ukpokpoma, egrẹ, gbe ababọ osegboja e tẹ roma via?
◻ Eme u dhesẹ re ma ‘ta uzẹme kugbe ohwohwo’?
◻ Ẹvẹ ohwo ọ sae rọ “gwọlọ ohrọ ỌNOWO na”?
◻ Didi oware evawere ulogbo ma ruẹ evaọ orugba Zekaraya 8:23?
[Picture on pages 26, 27]
Ukpe nukpo, Isẹri Jihova a raha euwa 1,150,353,444 rọ t’ẹme kugbe ahwo kpahe Uvie Ọghẹnẹ