Jihova Ọ Rẹ Kẹ Udhedhẹ Gbe Uzẹme Buobu
“Me reti siwi ae, me ve ti dhesẹ ubu udhedhẹ gbe uzẹme kẹ ae.”—JERIMAYA 33:6, NW.
1, 2. (a) Rọ kpahe udhedhẹ, didi owọ erẹwho na ejẹ no? (b) Evaọ 607 B.C.E., eme Jihova o wuhrẹ Izrẹl kpahe udhedhẹ?
UDHEDHẸ! Ẹvẹ ma gwọlọ e riẹ te, ghele na ẹvẹ o kare te evaọ ikuigbe ohwo-akpọ! Ikpe-udhusoi avọ 20 na, maero, o re jọ ikpe udhedhẹ hẹ. Ikpoye, o ruẹ emo ivẹ nọ e mae raha ọraha no evaọ ikuigbe ohwo-akpọ. Nọ ẹmo akpọ ọsosuọ ọ vrẹ no, a tẹ rọ Ọvọ Erẹwho na mu re ọ yọrọ udhedhẹ akpọ soso. Ukoko oyena u kie. Nọ ẹmo akpọ avivẹ ọ vrẹ no, a tẹ rọ Okugbe Erẹwho na mu avọ ẹjiroro ọvo na. U fo re ma se ebe awhusi ekẹdẹ kẹdẹ na re ma ruẹ oghẹrẹ nọ o kie wariama no re.
2 Kọ u re gb’omai unu nọ ukoko ohwo-akpọ ọ sae wha udhedhẹ ze he? Vievie, ajo. Bu viọ ikpe 2,500 nọ i kpemu no, ahwo Ọghẹnẹ nọ ọ salọ, Izrẹl, a wuhrẹ i rai kpahe ẹme ọnana. Evaọ ikpe udhusoi avọ ihrẹ B.C.E., Babilọn nọ ọ jẹ kpare ze wọhọ ogaga akpọ o te guegue udhedhẹ Izrẹl. Izrẹl o te riwi bru Ijipti kẹ udhedhẹ. Ijipti o ru rai oma vo. (Jerimaya 37:5-8; Izikiẹl 17:11-15) Evaọ 607 B.C.E., egbaẹmo Babilọn a te kporo igbẹhẹ Jerusalem fihọ otọ jẹ mahe etẹmpol Jihova. Fikiere Izrẹl ọ tẹ rọ edhere ọgaga wuhrẹ epanọ o rọ ufofe te re a fievahọ ikoko ohwo-akpọ. Ukpenọ a reawere udhedhẹ, a te si orẹwho na ototọ kpohọ igbo evaọ obọ Babilọn.—2 Iruẹru-Ivie 36:17-21.
3. Evaọ orugba eme Jihova ẹkwoma Jerimaya, eviavia ikuigbe vẹ i wuhrẹ Izrẹl uwuhrẹ avivẹ nọ o roja kpahe udhedhẹ?
3 Taure Jerusalem o te kie, dede, Jihova o rovie no nọ ọye ọ rẹ te rọ uvi udhedhẹ se Izrẹl, orọnikọ Ijipti hi. Ọ yeyaa ẹkwoma Jerimaya nọ: “Me reti siwi ae, me ve ti dhesẹ ubu udhedhẹ gbe uzẹme kẹ ae. Me reti zihe eghale Juda gbe erọ Izrẹl kẹ ae, mẹ vẹte wariẹ ae bọ wọhọ epanọ e jọ.” (Jerimaya 33:6, 7, NW ) Eyaa Jihova i muhọ erugba evaọ 539 B.C.E. okenọ a fi Babilọn kparobọ a jẹ rọ uvẹ kẹ emọ Izrẹl nọ e jọ igbo re a kpo. (2 Iruẹru-Ivie 36:22, 23) Evaọ abọ urere 537 B.C.E., emọ Izrẹl jọ a te ru Ehaa Iwou-Udhu evaọ ẹkuotọ Izrẹl oke ọsosuọ evaọ etoke ikpe 70! Nọ ehaa na o vrẹ no, a te mu etẹmpol Jihova họ ẹwariẹ bọ. Ẹvẹ oma o jarai kpahe onana? Okerefihotọ na o ta nọ: “Ahwo na kpobi a te do edo ologbo, nọ a je jiri ỌNOWO na fiki otọhotọ uwou ỌNOWO na nọ a fihọ no.”—Ẹzra 3:11.
4. Ẹvẹ Jihova ọ rọ jaja emọ Izrẹl re a ru iruo ebabọ etẹmpol na, kọ eyaa vẹ ọ yaa kpahe udhedhẹ?
4 Nọ emuhọ evawere oyena o vrẹ no, otu ewọsuọ a tẹ wha oyẹlẹ fihọ emọ Izrẹl oma, a tẹ nya siọ ebabọ etẹmpol na ba. Ikpe jọ evrẹ no, Jihova ọ tẹ kpare Hagai gbe Zekaraya eruẹaro na re a jaja emọ Izrẹl oma re a rọ iruo ebabọ na te ekuhọ. Ẹvẹ oma o jaja e rai te re a yo Hagai nọ ọ jẹ ta kpahe etẹmpol nọ a bete bọ na nọ: “Eru ọnwranwra uwou uwhremu na o re ti woma vi ọrọ ọsosuọ, ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae; jegbe eva uwou onana mẹ rẹ te rehọ efe gbe ọruẹriọ tha, ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae”!—Hagai 2:9.
Jihova O Ru Eyaa Riẹ Gba
5. Eme ọ viodẹ evaọ uzou avọ ere Zekaraya na?
5 Evaọ obe Ebaibol Zekaraya na, ma se kpahe eruẹaruẹ gbe aruọruẹ buobu nọ e kẹ ahwo Ọghẹnẹ ẹgba okenọ u kpemu evaọ ikpe udhusoi avọ ezeza B.C.E. Eruẹaruẹ evo enana e gbẹ be k’omai imuẹro kpahe uketha Jihova. E k’omai imuẹro kpobi nọ ma rẹ rọ rọwo nọ Jihova ọ rẹ te kẹ ahwo riẹ udhedhẹ evaọ edẹ mai na re. Wọhọ oriruo, evaọ uzou avọ ere ọrọ obe nọ a rọ odẹ riẹ se na, asia akpe Zekaraya ọruẹaro na ọ ta nọ: ‘Enẹ ỌNOWO na ọ tae.’ Oke kpobi, ẹme ọyena o re rovie ewhowho ọfuafo nọ u wo obọ kugbe udhedhẹ ahwo Ọghẹnẹ. Eyaa nana jọ i rugba evaọ edẹ Zekaraya. Aikpobi i ru gba no hayo e rọ edhere orugba rai nẹnẹ na.
“Mẹ be Re Zayọn Ihri”
6, 7. Evaọ idhere vẹ Jihova ọ rọ ‘re Zayọn ihri avọ ofu ọgaga’?
6 Ẹme na ọ kake roma via evaọ Zekaraya 8:2, oria nọ ma jo se nọ: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae: Mẹ be re Zayọn ihri gaga, mẹ be re iẹe ihri avọ ofu ọgaga.” Eyaa Jihova nọ ọ te re ihri, inọ o ti wo ọwhọ ọgaga, rọ kẹ ahwo riẹ u dhesẹ nọ o ti muẹro họ otọ ziezi re o zihe udhedhẹ rai ze. Ezihe Izrẹl kpohọ ẹkuotọ rai gbe ọwariẹbọ etẹmpol na e jọ odhesẹvia ọwhọ ọyena.
7 Kọ ẹvẹ kpahe enọ e wọso ahwo Jihova na? Ọwhọ riẹ rọ kẹ ahwo riẹ o te jọ ẹrẹrẹe kugbe “ofu ọgaga” riẹ kpahe ewegrẹ enana. Okenọ ahwo Ju nọ i wo ẹrọwọ a jẹ gọ evaọ etẹmpol nọ a wariẹ bọ no na, a rẹ sai roro kpemu kpohọ obrukpe nọ o te Babilọn ologbo na, ọnọ o kie no na. A rẹ sai je roro kpahe ekie ewegrẹ rai enọ e daoma re a whaha ọwariẹbọ etẹmpol na. (Ẹzra 4:1-6; 6:3) Yọ a rẹ sai yere Jihova nnọ o ru eyaa riẹ gba. Ọwhọ riẹ o wha obokparọ se ai!
‘Orẹwho Uzẹme Na’
8. Evaọ edẹ Zekaraya, ẹvẹ Jerusalem ọ rẹ rọ jọ orẹwho uzẹme wo ohẹriẹ no epaọ ọsosuọ riẹ?
8 Ekere avivẹ Zekaraya u se nọ: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae.” Didi eme Jihova ọ ta evaọ oke nana? “Me re ti zihe bru Zayọn tha, mẹ vẹ te ria Jerusalem, a ve ti se Jerusalem ẹwho [uzẹme, NW ] na, gbe ugbehru ỌNOWO ogbaẹmo na ugbehru ọrẹri na.” (Zekaraya 8:3) Taure 607 B.C.E. o te ti te, Jerusalem ọ jọ orẹwho uzẹme vievie he. Izerẹ gbe eruẹaro riẹ e jọ yoyoma, yọ ahwo riẹ a kare ẹrọwọ. (Jerimaya 6:13; 7:29-34; 13:23-27) Enẹna ahwo Ọghẹnẹ a be wariẹ bọ etẹmpol na, bi dhesẹ omarọkẹ rai kpobi kẹ egagọ efuafo. Evaọ ẹzi, Jihova ọ tẹ wariẹ jẹ rria Jerusalem. A tẹ wariẹ mu uzẹme egagọ efuafo họ ẹta evaọ eva riẹ, fikiere a te sai je se Jerusalem ‘orẹwho uzẹme na.’ Oria ukpehru riẹ a rẹ sai je se i nọ “ugbehru ỌNOWO na.”
9. Didi enwene igbunu ọrọ eyero ọ via kẹ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ’ na evaọ 1919?
9 Nọ iwhowho via ivẹ enana i wo otofa kẹ Izrẹl anwae na, i wo otofa buobu k’omai re nọ ikpe-udhusoi avọ 20 na o bi su kpohọ ekuhọ na. Ole ikpe 80 nọ i kpemu, evaọ etoke ẹmo akpọ ọsosuọ na, idu ekakao nọ a ro mu nọ i dikihẹ kẹ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ na’ a te kpohọ igbo ẹzi, wọhọ epanọ Izrẹl anwae o kpohọ igbo evaọ obọ Babilọn. (Ahwo Galesha 6:16) Evaọ edhere eruẹaruẹ, a dhesẹ i rai wọhọ iri nọ e rọ iyẹrẹ. Ghele na, a wo uvi isiuru nọ a rẹ rọ “ẹzi gbe uzẹme” gọ Jihova. (Jọn 4:24) Fikiere, evaọ 1919, Jihova o te si ai no igbo, kpare ai no eyero uwhu ẹzi rai. (Eviavia 11:7-13) Jihova ọ tẹ rọ urru oruarua k’uyo nọ E rọ kẹ onọ eruaruẹ Aizaya na: “Kọ a sai yẹ ẹwho ọsoso ẹsiọvo? Kọ a sai yẹ orẹwho kpobi ẹsiọvo?” (Aizaya 66:8) Evaọ 1919, ahwo Jihova a tẹ wariẹ rria wọhọ orẹwho ẹzi evaọ “ẹkuotọ” rai, hayo ogege ẹzi evaọ otọakpọ na.
10. Muhọ evaọ 1919, didi eghale Ileleikristi nọ a ro mu na a be reawere riẹ evaọ “ẹkuotọ” rai?
10 Avọ omofọwẹ evaọ ẹkuotọ yena, Ileleikristi nọ a ro mu a tẹ jẹ gọ evaọ etẹmpol ẹzi ologbo Jihova. A rehọ e rai mu wọhọ “odibo oruọzewọ, nọ o wo areghẹ” na, nọ e jẹ owha-iruo ẹruọsa ekwakwa otọakpọ Jesu rehọ, uvẹ nọ a gbẹ be reawere riẹ nọ ikpe-udhusoi avọ 20 na o bi si kẹle ekuhọ riẹ na. (Matiu 24:45-47) A wuhrẹ ziezi nọ Jihova họ “Ọghẹnẹ udhedhẹ” na.—1 Ahwo Tẹsalọnika 5:23.
11. Ẹvẹ isu egagọ Ikpichọche a ro dhesẹ oma rai wọhọ ewegrẹ ahwo Ọghẹnẹ?
11 Kọ ẹvẹ kpahe ewegrẹ Izrẹl Ọghẹnẹ na? Ọwhọ Jihova kẹ ahwo riẹ o tẹ rọ epavo na kugbe oghẹrẹ ofu nọ o wo mukpahe otu ewọsuọ na. Evaọ etoke ẹmo akpọ ọsosuọ na, isu egagọ Ikpichọche na a wha ọyawọ ologbo ze wọhọ epanọ ẹgba rai o te—rekọ a kparobọ họ—a sai voro ẹmẹko Ileleikristi ọnana nọ e be ta uzẹme na no ho. Evaọ etoke ẹmo akpọ avivẹ na, egbodibo Ikpichọche a kuomagbe evaọ oware ovo jọ: Evaọ tabọ tabọ ozighi na, a kpakpa egọmeti re a kpokpo Isẹri Jihova. Makọ nẹnẹ dede, evaọ ekuotọ buobu, isu egagọ a be kpakpa egọmeti re a si ufi ba hayo whaha iruo ẹta usiuwoma Ileleikristi Isẹri Jihova na.
12, 13. Ẹvẹ Jihova o ro dhesẹ ofu riẹ mukpahe Ikpichọche?
12 Onana u ri vo Jihova ẹro ho. Nọ ẹmo akpọ ọsosuọ na ọ vrẹ no, Ikpichọche, avọ otu Babilọn Ologbo efa nọ i kiọkọ kpobi, a te kie. (Eviavia 14:8) Imuẹro ekie Ikpichọche u te ti dhesoma via evaọ ẹgbede nọ, muhọ evaọ 1922, a te ku iye ọtadhesẹ ku ai, be jọ ẹgbede rovie eyero uwhu ẹzi riẹ via jẹ be vẹvẹ unu kpahe ọraha riẹ nọ ọ be tha. (Eviavia 8:7–9:21) Wọhọ imuẹro nọ eku iye nana e gbẹ be nyaharo, a tẹ kẹ ovuẹ ogbotu nọ uzoẹme riẹ o ta nọ “Ekuhọ Egagọ Erue O Kẹlino” evaọ akpọ na soso evaọ April 23, 1995, nọ u lele ẹvaha ima egba buobu ọrọ Usi Uvie obọdẹ na.
13 Nẹnẹ na, Ikpichọche a rọ eyero iyiyẹ. Evaọ ikpe-udhusoi avọ 20 na kpobi, ahwo riẹ a bi kpe omoma rai evaọ emo ọraha nọ izerẹ gbe egbodibo rai a ghale. Evaọ ekuotọ jọ okpomahọ riẹ ọ hiẹ kpobi no. A ruẹre riẹ kpahe kẹ ọraha kugbe abọ Babilọn Ologbo efa nọ i kiọkọ kpobi.—Eviavia 18:21.
Udhedhẹ kẹ Ahwo Jihova
14. Didi ẹme eruẹaruẹ a ro dhesẹ ahwo nọ a rọ udhedhẹ?
14 Evaọ abọfa riẹ, evaọ ukpe 1996 nana, ahwo Jihova a be reawere udhedhẹ buobu evaọ ẹkuotọ rai nọ a zihe kpohọ, wọhọ epanọ ewhowho avesa Jihova u dhesẹ na: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae: Ekpọkuezae gbe ekpọkueyae na a jẹ te keria iyẹrẹ Jerusalem, yọ ọvuọ ọkpọ riẹ o kru họ obọ oke oyena. Emezae avọ emetẹ a te vọ iyẹrẹ okpẹwho na te zaharo.”—Zekaraya 8:4, 5.
15. Makọ emo erẹwho na, didi udhedhẹ idibo Jihova a be reawere riẹ?
15 Eme awere nana i te dhesẹ oware igbunu evaọ udevie akpọ ọnana nọ ẹmo ọ tahaku no na—ahwo nọ a rọ udhedhẹ. No anwọ 1919 ze, eme eruẹaruẹ Aizaya na i ru gba no: “Udhedhẹ, udhedhẹ, rọkẹ enọ e rọ ugbo gbe enọ e kẹle, me re ti siwi ei, ere ỌNOWO na ọ tae. Rekọ . . . udhedhẹ o rọ kẹ ahwo omuomu hu, ere Ọghẹnẹ mẹ ọ tae.” (Aizaya 57:19-21) Rekọ, ahwo Jihova, nọ a wo abọ kugbe akpọ na ha na, a rẹ sae whaha okpomahọ no ozighi erẹwho na ha. (Jọn 17:15, 16) Evaọ ekuotọ jọ, a bi thihakọ ebẹbẹ ilogbo, yọ a tube kpe ejọ rai no dede. Ghele na, Ileleikristi uzẹme a wo udhedhẹ evaọ idhere ilogbo ivẹ. Orọ ọsosuọ, a wo “udhedhẹ kugbe Ọghẹnẹ fiki Ọnowo [rai] Jesu Kristi.” (Ahwo Rom 5:1) Orọ avivẹ, a wo udhedhẹ evaọ udevie omoma rai. A be kọ “areghẹ nọ o nehru ze,” nọ o kake rọ avọ “ẹfuọ, kẹsena udhedhẹ.” (Jemis 3:17; Ahwo Galesha 5:22-24) Ofariẹ, a bi rẹro omawere udhedhẹ ọvọvọ evaọ okenọ “enọ e rọ oma kpotọ, e rẹ te rọ otọ na reuku; oma o rẹ te were ae evaọ omofọwẹ.”—Olezi 37:11.
16, 17. (a) Ẹvẹ “ekpọkuezae gbe ekpọkueyae” jegbe “emezae gbe emetẹ” a rọ bọ ukoko Jihova gaga no? (b) Eme o dhesẹ udhedhẹ ahwo Jihova?
16 “Ekpọkuezae gbe ekpọkueyae” e gbẹ rọ udevie ahwo Jihova, enọ ẹzi o ro mu nọ e be kareghẹhọ obokparọ ukoko Jihova evaọ oke ọsosuọ. Ma bi vuhu ẹrọwọ gbe akothiwo rai mu gaga. Enọ ẹzi o ro mu nọ e kpako tere he e kobaro evaọ oke ẹroro 1930 gbe oke Ẹmo Akpọ avọ II na, jegbe ikpe ejaja ẹvi nọ i lele i rie. Ofariẹ, maero no anwọ 1935 ze, “otu obuobu” ọrọ “igodẹ efa” a dhesẹ oma rai via no. (Eviavia 7:9; Jọn 10:16) Nọ Ileleikristi nọ a ro mu e be kpako jẹ kawo na, igodẹ efa na e rehọ iruo usiuwoma ota na no nọ i ru riei kẹre te otọakpọ na soso no. Evaọ ikpe kẹle nọ e vrẹ igodẹ efa na a bi tunye ziọ ẹkuotọ ahwo Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, ukpe nukpo na ọvo, unuahwo 338,491 rai e họ-ame evaọ oka omarọkẹ rai kẹ Jihova! Ekpokpọ itieye na a ghinẹ maha gaga, evaọ edhere ẹzi. Ẹbọbọ gbe ọwhọ rai ma ri rai ghaghae nọ a be wha ẹvi te unu ahwo nọ e be rọ uyere so ujiro kẹ “Ọghẹnẹ mai nọ ọ keria akaba uvie je te Omogodẹ na!”—Eviavia 7:10.
17 Nẹnẹ na, ‘emezae gbe emetẹ a vọ iyẹrẹ okpẹwho na,’ Isẹri nọ i wo ogaga emoha. Evaọ ukpe iruo 1995 na, ma yo iyẹrẹ no ekuotọ gbe ikoliko abade 232 ze. Rekọ ikẹ-isio norẹwho ruọ orẹwho, omukpahe uyẹ, ihrieriọ ethọthọ e rọ udevie enọ a rọ ẹzi ro mu gbe igodẹ efa na ha. Aikpobi a be rro kugbe evaọ ẹzi, avọ okugbe uyoyou. Eyere-inievo akpọ soso Isẹri Jihova o ghinẹ rọ oghẹrẹsa evaọ akpọ na.—Ahwo Kọlọsi 3:14; 1 Pita 2:17.
O ga Hrọ kẹ Jihova?
18, 19. Anwọ ikpe 1919 ze, ẹvẹ Jihova o ro ru oware nọ o wọhọ nọ o ga viofa no evaọ eriwo ohwo-akpọ?
18 Kpemu evaọ 1918 nọ idu kakao ahwo nọ udu u no awọ no evaọ igbo ẹzi i ru otu ikiọkotọ nọ a ro mu na via, ohwo ọvo nọ ọ hẹ te ruẹaro epanọ eware e te nya riwi ọ riẹ hẹ. Rekọ, Jihova ọ riẹ—wọhọ epanọ ewhowho eruẹaruẹ avene riẹ u dhesẹ na: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae: Otẹrọnọ o rọ oware ugbunu eva aro ahwo nọ a kiọkọ edẹ enana, kọ o rẹ jọ oware ugbunu aro mẹ re? ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae.”—Zekaraya 8:6.
19 Evaọ 1919, ẹzi Jihova ọ tẹ kẹ ahwo riẹ ẹgba rọ kẹ iruo nọ e rọ obaro na. Ghele, o gwọlọ ẹrọwọ re a dadamu abọ ukoko ọkakao enọ e be gọ Jihova na. A jọ kakao gaga, yọ eware buobu e jarai aro bizibizi. Rekọ, ẹmẹrera na Jihova ọ tẹ bọ ukoko rai ga, ọ tẹ kẹ ai ẹgba re a ru iruo Ileleikristi na ọrọ usiuwoma ota gbe eruo ilele na. (Aizaya 60:17, 19; Matiu 24:14; 28:19, 20) O te fiobọhọ kẹ ai ẹmẹrera re a muẹrohọ eme nọ i wuzou wọhọ edikihẹ abọ ọvoho gbe esuo ehrugbakpọ na. Kọ o ga hrọ kẹ Jihova re ọ rọ otu Isẹri ekakao eyena ru oreva riẹ gba? Ababọ avro ijo họ uyo na! A rẹ ruẹ imuẹro onana evaọ ewẹre-obe avọ 20 rite 23 ọrọ emagazini ọnana, enọ e rọ oka iruo Isẹri Jihova evaọ ukpe iruo 1995 na.
“Mẹ Vẹ Te Jọ Ọghẹnẹ Rai”
20. Ẹvẹ a ruẹaro nọ ekokohọ ahwo Ọghẹnẹ o te kẹre te?
20 Ewhowho avisoi na u gbe dhesẹ haro eyero oghọghọ Isẹri Jihova nẹnẹ: “Enẹ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae. Riri, me re ti siwi ahwo mẹ no obọ erẹwho ovatha-ọre gbe ukiediwo-ọre tha; mẹ vẹ te rehọ ae ze evaọ Jerusalem; a vẹ te jọ ahwo mẹ, mẹ vẹ te jọ Ọghẹnẹ rai, evaọ oruọzewọ gbe ẹrẹreokie.”—Zekaraya 8:7, 8.
21. Evaọ edhere vẹ a be rọ yọrọ udhedhẹ buobu ahwo Jihova je bi ru ei kẹre?
21 Evaọ 1996 ma rẹ sae tae ababọ izudhe inọ a ta usiuwoma na nya akpọ na kpobi wariẹ no, no “ovatha-ọre” rite “ukiediwo-ọre.” A ru ilele ahwo erẹwho kpobi no, yọ a ruẹ orugba eyaa Jihova no: “ỌNOWO na o veti wuhrẹ emọ ra kpobi, [udhedhẹ, NW ] nọ emọ ra i reti wo ọ rẹte jọ ruaro.” (Aizaya 54:13) Ma wo udhedhẹ keme Jihova o wuhrẹ omai. Fiki onana, a kporo ebe evaọ evẹrẹ 300 no. Evaọ ukpe nukpo ọvo, evẹrẹ 21 a fibae. Obọnana a bi kporo emagazini Uwou-Eroro Na okiọvo na lele orọ oyibo evaọ evẹrẹ 111, yọ Awake! evaọ evẹrẹ 54. Ikokohọ orẹwho gbe erọ akpọ soso e kẹ odhesẹvia ọrọ udhedhẹ ahwo Ọghẹnẹ. Iwuhrẹ kẹkpoka kẹkpoka i ku omai gbe jẹ be k’omai uduotahawọ nọ ma gwọlọ re ma dikihẹ whawha. (Ahwo Hibru 10:23-25) Ẹhẹ, Jihova o bi wuhrẹ ahwo riẹ evaọ “uzẹme gbe ẹrẹreokie.” Ọ be kẹ ahwo riẹ udhedhẹ. Ẹvẹ oghale mai o rro te nọ ma ro wo abọ evaọ udhedhẹ ubuobu oyena!
[Picture on page 1]
[Study Questions]
[Picture on page 16]
[Picture on page 16]
Evaọ ikpe udhusoi avọ ezeza B.C.E. na, ahwo Ju ẹrọwọ nọ e wariẹ bọ etẹmpol na a wuhrẹ nọ Jihova ọvo họ ehri udhedhẹ nọ a re fievahọ
[Picture on page 24]
[Picture on page 24]
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
◻ Evaọ oke onana, ẹvẹ Jihova ọ rọ ‘re ahwo riẹ ihri no avọ ofu ọgaga’?
◻ Ẹvẹ ahwo Jihova a be rọ reawere udhedhẹ, makọ evaọ ekuotọ nọ ẹmo o je bi fiẹ?
◻ Evaọ edhere vẹ ‘emezae gbe emetẹ e rọ vọ egua-ore na’?
◻ Didi eruẹrẹfihọ a ru no re Jihova ọ sai wuhrẹ ahwo riẹ?