‘Jiri Jah, Whai Ahwo!’
“Jọ koware koware nọ o be wẹ u jiri ỌNOWO na!”—OLEZI 150:6.
1, 2. (a) Ẹvẹ Egagọ-Ahwo-Ikristi uzẹme a je vihọ te evaọ ikpe udhusoi ọsosuọ? (b) Didi unuovẹvẹ ikọ na a kẹ? (c) Ẹvẹ ekieno-ẹrọwọ u ro muhọ?
JESU o koko ilele riẹ họ ukoko Ileleikristi na, onọ u je vihọ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na. Makọ ọwọsuọ ọgaga egagọ, a ta “usiuwoma . . . na, onọ a vuẹ rọ kẹ enọ a ma kpobi evaọ akpọ na.” (Ahwo Kọlọsi 1:23) Rekọ nọ ilele Jesu Kristi a whu no, Setan ọ tẹ rọ ẹghẹ wha enọ e rẹ wọso ẹrọwọ ze.
2 Ikọ na a vẹvẹ unu no kpahe onana vẹre. Wọhọ oriruo, Pọl ọ ta kẹ ekpako nọ i no Ẹfẹsọs ze nọ: “Wha yọrọ oma rai jegbe uthuru na kpobi, e nọ Ẹzi Ẹri ọ jẹ rọ owhai mu enọ iwuzou, re wha kuọ ichọche Ọghẹnẹ ọnọ ọ rọ azẹ ọghaghae obọ riẹ rọ dẹ. Mẹ riẹ no nọ mẹ te nya vrẹ no na, erao ijihẹ imuomu e rẹte ruọ udevie rai, enọ uthuru o rẹte zeziaro ho; ahwo a reti no evie rai tovrẹ rẹme eware nọ e rẹ liẹliẹ ahwo yoma, nọ a reti si ilele lele oma rai.” (Iruẹru 20:28-30; je ri 2 Pita 2:1-3; 1 Jọn 2:18, 19.) Fikiere, evaọ ikpe udhusoi avọ ene, Egagọ-Ahwo-Ikristi erue i te muọ oma họ ekugbe Ogaga-Esuo Rom. Ikpe udhusoi jọ nọ i lele i rie, Ogaga-Esuo Rom Ọrẹri na, ọnọ o w’obọ kugbe ipopu ọ Rom, a te mu abọ ahwo-akpọ buobu họ esuo. U kri hi, Aruẹrẹ Protẹstant o tẹ wọso eware nọ Ichọche Kathọlik a ru vrẹ oma, rekọ ọ sae zihe Egagọ-Ahwo-Ikristi uzẹme ze he.
3. (a) Okevẹ gbe oghẹrẹ ovẹ a rọ ta usiuwoma na kẹ emama kpobi no? (b) Didi irẹro nọ i no Ebaibol ze a ruẹ orugba rai evaọ 1914?
3 Ghele na, nọ ekuhọ ikpe udhusoi avọ 19 ọ be kẹle na, ẹko emọ-iwuhrẹ Ebaibol oruọzewọ a tẹ wariẹ muọ usiuwoma họ ẹta jẹ rọ ‘ẹruore usiuwoma na kẹre te emama nọ e rọ otọ odhiwu.’ Ẹkwoma ewuhrẹ eruẹaruẹ Ebaibol rai ze, ikpe 30 taure ukpe 1914 o te ti te, ẹko ọnana a riobọ kpohọ 1914 nọ o ti kpoka họ urere “oke ahwo Egedhọ na,” etoke ‘eke ihrẹ,’ hayo ikpe 2,520, nọ u muhọ evaọ etoke ọraha Jerusalẹm evaọ 607 B.C.E. (Luk 21:24; Daniẹl 4:16) Evaọ orugba irẹro rai, 1914 ọ tẹ ghinẹ jọ etoke ekurẹriẹ iruẹru ohwo eva otọakpọ. Iruẹru ikuigbe e tẹ jẹ roma via evaọ obọ odhiwu. Okioye Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na ọ rọ rehọ Ovie riẹ, Jesu Kristi, rọ keria agbara-uvie odhiwu, ruẹrẹ oma họ re o hwere emuemu kpobi no otọakpọ ọnana jẹ wariẹ rehọ Aparadase mu.—Olezi 2:6, 8, 9; 110:1, 2, 5.
Muẹrohọ Mesaya Ovie Na!
4. Ẹvẹ Jesu o ghine ro ru otofa odẹ riẹ Maekẹl gba?
4 Evaọ 1914, Mesaya Ovie ọnana, Jesu, o te mu owọ họ ẹjẹ. Evaọ Ebaibol na a se rie Maekẹl re, nọ otofa riẹ o rọ “Ono Wọhọ Ọghẹnẹ?,” keme oreva riẹ họ re ọ kpare esuo Jihova kpehru. Wọhọ epanọ a kere fihọ Eviavia 12:7-12, Jọn ukọ na o dhesẹ evaọ eruẹaruẹ oware nọ o te via: “Ẹmo ọ tẹ rọ obọ eva odhiwu, Maekẹl avọ ikọ-odhiwu riẹ a te be họre odudu na; odudu na avọ ikọ riẹ a tẹ jẹ họre ai re, rekọ a tẹ kparobọ vi ai, amọ odudu a gbe wo oria eva obọ odhiwu viere he. Fikiere a te gele odudu ologbo na fihọ otọ, oriọvọ anwae na ọnọ a re se Ukumuomu gbe Setan na, ọnọ ọ rẹ viẹ akpọ kpobi họ na—a te gele iei ze otọ akpọ, a te gele ikọ riẹ lele ie.” Ekie riẹ ọ rro yọ!
5, 6. (a) Nya lele 1914, didi owhowhovia ogbunu a ru no odhiwu ze? (b) Ẹvẹ Matiu 24:3-13 u ro wo abọ kugbe onana?
5 Urru oruarua jọ evaọ obọ odhiwu o te whowho nọ: “Enẹna usiwo gbe ogaga, gbe uvie Ọghẹnẹ mai gbe udu ogaga Kristi riẹ, e ze i no re. Keme oguiguẹgu imoni mai na a geli rie i kie no, ọnọ o je he gu ai kẹ Ọghẹnẹ mai tuvo taso. [Ileleikristi ẹrọwọ] a tẹ rọ fiki azẹ Omogodẹ [Jesu Kristi] na kparobọ vi ei, gbe eme isẹri rai, keme a you uzuazọ rai hi makọ rite edẹ uwhu.” Onana u te dhesẹ esiwo kẹ enọ i kru ẹgbakiete, enọ i fi ẹrọwọ họ idhe ọghaghae ẹtanigbo Jesu.—Itẹ 10:2; 2 Pita 2:9.
6 Urru oruarua na evaọ obọ odhiwu ọ tẹ gbẹ nyaharo whowho nọ: “Fikiere ghọghọ whai ihru gbe enọ e riẹ eva kpobi, rekọ [uye u te] owhai, o akpọ gbe abade, keme ukumuomu na ọ rehọ ofu ọgaga bru owhai ze, keme ọ riẹ nọ oke riẹ o re kpẹkpẹre.” ‘Uye’ nọ a ruẹaro riẹ kẹ otọakpọ na u dhesẹ oma via no evaọ emo akpọ na soso, ohọo, eyao, etọ-nuhu, gbe siuziba-ekoko nọ o tehe otọakpọ na no evaọ ikpe-udhusoi ọnana. Wọhọ epanọ a kere fihọ Matiu 24:3-13, Jesu ọ ruẹaro nọ eware enana e rẹ te jọ abọ ‘oka ekuhọ eyero ọnana.’ Nwane rọwo kugbe orugba eruẹaruẹ na, no anwọ 1914 ze ohwo-akpọ ọ jọ otọakpọ ruẹ uye nọ u wo ibe he no evaọ ikuigbe ohwo-akpọ nọ e vrẹ.
7. Fikieme Isẹri Jihova a jẹ be ta usiuwoma avọ ovẹrẹ?
7 Evaọ oge uye Setan ọnana, kọ ohwo-akpọ ọ sae wo ẹruore fihọ obaro? Ẹhẹ, wọhọ oriruo, Matiu 12:21 ọ ta kpahe Jesu nọ: “Ahwo . . . a re ti wo ẹruore eva odẹ riẹ”! Iyero oja nọ o rọ udevie erẹwho na orọnikọ u kpoka họ ‘oka ekuhọ eyero nana’ ọvo ho rekọ je kugbe ‘oka ọzino Jesu’ wọhọ Ovie Uvie Mesaya obọ odhiwu. Kpahe Uvie oyena, Jesu ọ tẹ gbẹ ta haro nọ: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere u te zi te.” (Matiu 24:14) Ẹko ahwo evẹ evaọ otọakpọ na nẹnẹ a be ta usiuwoma ẹruore ologbo esuo Uvie Ọghẹnẹ? Isẹri Jihova! Avọ ovẹrẹ, a bi whowho evaọ ẹgbede je nuwou ruọ uwou inọ Uvie ẹrẹreokie gbe udhedhẹ Ọghẹnẹ o be te rehọ ẹta iruẹru otọakpọ no kẹle. Kọ who bi wo abọ evaọ odibọgba ọnana? Uvẹ nọ o rro viọ oyena o riẹ hẹ!—2 Timoti 4:2, 5.
Ẹvẹ “Urere na” Ọ te rọ Ze?
8, 9. (a) Ẹvẹ oziẹobro o ro muhọ evaọ “uviuwou Ọghẹnẹ”? (b) Ẹvẹ Kristẹndọm a ro zue Ẹme Ọghẹnẹ no?
8 Ohwo-akpọ ọ ruọ etoke oziẹobro no. A vuẹ omai eva 1 Pita 4:17 inọ oziẹobro ọ te rọ “uviuwou Ọghẹnẹ muhọ”—oziẹobro enọ i se oma rai ukoko Ileleikristi nọ i dhesẹ oma rai via no anwo nọ “edẹ urere na” i ro muhọ evaọ Ẹmo Akpọ I etoke 1914-1918 nọ a jọ kpe ahwo buobu. Ẹvẹ o jọ kẹ Kristẹndọm evaọ oziẹobro ọnana? Whaọ, dai roro kpahe edikihẹ ichọche na nọ a be rọ thọ emo uke anwọ 1914. Kọ ‘azẹ iyogbere nọ e riẹ onahona ha’ nọ a be ta kurẹriẹ kpohọ ẹmo i gbe wholo isu ichọche na no?—Jerimaya 2:34.
9 Wọhọ epanọ o rọ Matiu 26:52, Jesu ọ ta nọ: “E nọ e tọlọ ọlọkọ kpobi a re ti whuwhu ọlọkọ.” Ẹvẹ eme enana e rọ uzẹme te no evaọ ikpe udhusoi ọnana! Isu ichọche na a tudu họ emoha awọ no re a kpe emoha efa, makọ erọ egagọ obọ rai dede—Kathọlik a bi kpe Kathọlik, yọ Protẹstant a bi kpe Protẹstant. A kpare ethathọ ẹkuotọ ohwo kpehru viọ Ọghẹnẹ gbe Kristi no. Kẹle na, evaọ ekuotọ Africa jọ, a rọ uyoyou uyẹ nwene orọ Ebaibol no. Evaọ Rwanda, nọ ahwo riẹ buobu a rọ Kathọlik, o tẹ kawo ahwo nọ a jọ ozighi uyẹ kpe a bu te ubro ima. Ipopu na ọ tẹ feva evaọ obe usi Vatican nọ a re se L’Osservatore Romano: “Ọnana yọ ẹmo okpemuotọ uyẹ, yọ o rọ oware omovuọ inọ ahwo Kathọlik dede a wo abọ evaọ ikpakpe na.”—Wawo Aizaya 59:2, 3; Maeka 4:3, 5.
10. Didi oziẹobro Jihova ọ te wha te egagọ erue?
10 Ẹvẹ Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na o re rri egagọ nọ e rẹ tudu họ ahwo awọ re a kpe ohwohwo hayo onọ u re dikihẹ r’abọ muoma nọ ahwo uthuru riẹ a bi kpe amọfa? Rọ kpahe Babilọn Ologbo na, eyero egagọ erue akpọ soso, Eviavia 18:21, 24 ọ ta k’omai nọ: “Kẹsena ukọ-odhiwu oride jọ ọ tẹ rehọ utho ulogbo o te gbolo ei fihọ eva abade na, ọ tẹ ta nọ, ‘Whaọ ere a rẹ te rehọ egaga whọlọ Babilọn okpẹwho ologbo na fihọ otọ, keme eva riẹ a jẹ ruẹ azẹ eruẹaro gbe erezi na, gbe ahwo kpobi nọ a kpe i eva akpọ na.’”
11. Didi eware imuozọ e be via evaọ Kristẹndọm?
11 Evaọ orugba eruẹaruẹ Ebaibol, eware imuozọ buobu e be via evaọ Kristẹndọm. (Wawo Jerimaya 5:30, 31; 23:14.) Maero fiki uruemu onuje isu ichọche na, uthuru rai e be jọ ọfariẹ-ogbe zue. Evaọ obọ United States, nọ a bi riwi wọhọ orẹwho Ileleikristi, unwenọ abọ ọvo erọo kpobi e be fa. Udihọ emaha gbe ezae-duezae yọ eware nọ a du ku no evaọ oma ahwo ichọche na. Izerẹ e be gba emaha eboba duẹ—yọ orọnikọ oware nọ o be rọ ọthobọ via dede he. A ta riẹ no nọ edhọ ekọto nọ a bi guẹ nọ i kpomahọ iruemu enana o rẹ sae lẹliẹ Ichọche Kathọlik evaọ United States raha idọla ima-odu evaọ ikpe ikpe. Kristẹndọm a gbabọ kẹ unuovẹvẹ Pọl ukọ na nọ a rẹ ruẹ evaọ 1 Ahwo Kọrint 6:9, 10: “Wha gbẹ riẹ nọ e nọ ikierẹe he e rẹ sae reuku uvie Ọghẹnẹ hẹ? Wha viẹ oma obọ rai họ họ; hayo eva egbegbe, hayo e nọ e rọ edhọ ẹgọ, hayo ibruẹnwae, hayo igberedha, hayo iji, hayo imuọwhọ, hayo egbidi, hayo elahwo-eka, hayo igbulegbu, e rẹ sae reuku uvie Ọghẹnẹ hẹ.”
12. (a) Ẹvẹ Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na ọ te rọ jowọ mukpahe Babilọn Ologbo na? (b) Wo ẹhẹriẹ no Kristẹndọm, eme o te whae ze nọ ahwo Ọghẹnẹ a ti ro kuọ unu kugbe so “Aliluya”?
12 Kẹle na, Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na, Jihova, nọ ọ te rọ Oletu Ẹmo riẹ ruiruo, Kristi Jesu, o ti siobọ no uye ulogbo na. Orọ ọsosuọ, Kristẹndọm gbe egha Babilọn Ologbo efa kpobi a te ruẹ uye oziẹobro ikpakpe Jihova. (Eviavia 17:16, 17) A dhesẹ oma rai nọ a te he kẹ usiwo nọ Jihova ọ rọ kẹ no ẹkwoma idhe ẹtanigbo Jesu. A bi rri odẹ ọfuafo Ọghẹnẹ vo. (Wawo Izikiẹl 39:7.) Ẹvẹ ẹkoko riẹ ọ rro te nọ a bi ro kuọ unu kugbe so nọ “Aliluya” evaọ ikpiwou egagọ rai! A si odẹ ọghaghae Jihova no efafa Ebaibol rai no rekọ a tuaro kpahe uzẹme na nọ otofa “Aliluya” họ ‘Jiri Jah’—‘Jah’ yọ edhere ọkpẹkpẹ nọ a re ro kere “Jihova.” Nwani fo, Eviavia 19:1-6 o kere kpahe “Aliluya” nọ a te so kẹle evaọ oke ehaa oziẹobro ikpakpe Ọghẹnẹ ọrọ Babilọn Ologbo na.
13, 14. (a) Didi oware ulogbo o te via lele iei? (b) Eme họ ekuhọ evawere rọ kẹ ahwo-akpọ nọ e be dhozọ Ọghẹnẹ?
13 Onọ u ti lele iei họ ‘ẹnyaze’ Jesu re o ti whowho oziẹobro ikpakpe kpahe erẹwho gbe ahwo. Ọye omariẹ ọ ruẹaro nọ: “Rekọ nọ Ọmọ ohwo [Kristi Jesu] ọ te tha eva oruaro riẹ, gbe ikọ-odhiwu kpobi a viẹ, kẹsena ọvẹ te keria ehru akaba [oziẹobro] oruaro riẹ. Erẹwho kpobi i re ti kuku aro riẹ ọ vẹ te hẹriẹ ae ọjọ nọ ọjọ wọhọ epanọ othuru-igodẹ ọ rẹ hẹriẹ igodẹ no ewe, ọ vẹ te rehọ igodẹ fihọ obọze riẹ, rekọ ewe kọ ẹkpẹlobọ. Kẹsena ovie na ọ vẹ te takẹ enọ erọ obọze riẹ nọ, ‘Wha nyaze, enọ Ọsẹ mẹ ọ ghale, wha te reuku uvie nọ a ruẹrẹ kẹ owhai nọ emuhọ akpọ na ze.’” (Matiu 25:31-34) Owọ avọ 46 ọ tẹ gbẹ ta haro nọ otu ewe na “e rẹ nya kpo obọ eva [uwhu] bẹdẹ bẹdẹ, rekọ ikiẹrẹe i re kpo obọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.”
14 Obe Ebaibol Eviavia na o dhesẹ epanọ “Ovie ivie gbe Olori ilori” na, Olori obọ odhiwu mai, Jesu Kristi, ọ te rọ dhẹ ruọ ẹmo Amagidọn, raha ekwakwa esuo ekiọthuọ eyero Setan. Kọ ere Kristi o ti ro ku “ofu ọgaga Ọghẹnẹ Erumeru” ku okegbe esuo otọakpọ Setan kpobi. Nọ ‘eware anwae enana e be te vrẹ no na,’ a vẹ te kpọ ahwo nọ e be dhozọ Ọghẹnẹ ruọ akpọ ọkpokpọ oruaro oria nọ Ọghẹnẹ o ti jo “ririe irui kpobi no aro rai.”—Eviavia 19:11-16; 21:3-5.
Oke nọ A re ro Jiri Jah
15, 16. (a) Fikieme o jẹ rọ oja nọ ma yo ẹme eruẹaruẹ Jihova? (b) Eme eruẹaro gbe ikọ na a dhesẹ nọ ma re ru hrọ re ma tẹ te zọ, kọ eme onana u re dhesẹ nẹnẹ kẹ ogbotu ahwo?
15 Ẹdẹ oziẹobro ikpakpe ọyena ọ kẹlino! Fikiere u fo re ma yoẹme eruẹaruẹ Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na. Rọ kẹ ahwo nọ a gbe bi dhomahọ iwuhrẹ gbe iruemu egagọ erue, urru jọ evaọ obọ odhiwu u whowho nọ: “Ahwo mẹ, wha nya siẹ e ba, ogbẹrọ ere he, wha ti lele iei ru umuemu riẹ je lele iei ruẹ uye riẹ.” Rekọ diẹse ahwo nọ i no rie a re kpohọ? Uzẹme ọvuọvo o riẹ, fikiere egagọ uzẹme ọvuọvo o rẹ jariẹ re. (Eviavia 18:4; Jọn 8:31, 32; 14:6; 17:3) Ewo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ mai o roma hwa ẹgwọlọ egagọ uzẹme ọyena je yoẹme kẹ Ọghẹnẹ riẹ. Ebaibol na ọ kpọ omai bru ei evaọ Olezi 83:18, onọ u se nọ: “Whẹ, ọnọ odẹ riẹ ọvo ọ rọ JIHOVA, whẹ họ ọnọ ọ mai kpehru vi akpọ na kpobi.”—King James Version.
16 Ghele na, u fo re ma ru viọ ẹriẹ odẹ Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na ọvo. U fo re ma wuhrẹ Ebaibol na je wuhrẹ kpahe ekwakwa gbe ẹjiroro ilogbo riẹ. Ma ve je ru oreva riẹ evaọ oke onana, wọhọ epanọ a dhesẹ i rie eva Ahwo Rom 10:9-13. Pọl ukọ na ọ wariẹ ẹme eruaro nọ a kẹ ẹgba na je ku ei họ nọ: “Kohwo kohwo nọ ọ be fa odẹ [Jihova, NW ] a re ti siwi ei.” (Joẹl 2:32; Zefanaya 3:9) Siwi ei? E, keme ogbotu ahwo nẹnẹ enọ i fi ẹrọwọ họ ọruẹrẹfihotọ ẹtanigbo Jihova ẹkwoma Kristi a re ti siwi ai no uye ulogbo nọ o be tha na, okenọ oziẹobro ikpakpe o te whẹ kuọ akpọ ogbekuo Setan no.—Eviavia 7:9, 10, 14.
17. Didi ẹruore ologbo ọ rẹ wọ omai kuomagbe ẹsuọ ole Mosis gbe ọrọ Omogodẹ na enẹna?
17 Eme họ oreva Ọghẹnẹ rọ kẹ ahwo nọ a wo irẹro azọ? Oreva riẹ họ re ma kuomagbe ẹsuọ ole Mosis gbe ọrọ Omogodẹ na, jiri Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na evaọ irẹro obokparọ riẹ. Ma re ru onana ẹkwoma ẹtakẹ amọfa kpahe ẹjiroro oruaro riẹ. Nọ ma be nyaharo evaọ otoriẹ Ebaibol na, ma rẹ rehọ izuazọ mai mudhe kẹ Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na. Oyena u re su omai kpohọ ẹria ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọ ọruẹrẹfihọ nọ Ovie oride ọnana o dhesẹ, nọ a rẹ ruẹ eva Aizaya 65:17, 18: “Mẹ ma idhiwu ekpokpọ [Uvie Mesaya Jesu] gbe akpọ ọkpokpọ [ukoko ọkpokpọ okiẹrẹe ahwo]; a gbẹ te kareghẹhọ eware anwae he hayo a gbe ti roro ai hi. Rekọ eva e were owhẹ re whọ ghọghọ bẹdẹ evaọ oyena nọ omẹ ma na.”
18, 19. (a) Eme eme ọ Devidi evaọ Olezi 145 e rẹ wọ omai ruẹ? (b) Eme ma rẹ rọ ududu rẹro riẹ mi Jihova?
18 Devidi ọnọ ọ so ilezi na o dhesẹ Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na evaọ eme enana: “ỌNOWO, whẹ họ ọnọ ọ mae ro, whọ tẹ jẹ ro te epanọ a re ro jiri owhẹ, oruaro ra o ro vi ẹta.” (Olezi 145:3) A rẹ sae kiẹ oruaro riẹ riwi hi wọhọ epanọ a rẹ sae riẹ epanọ idedeghe gbe ebẹdẹ bẹdẹ e rro te he! (Ahwo Rom 11:33) Nọ ma gbe bi wuhrẹ eriariẹ Ọnọma omai gbe ọruẹrẹfihotọ ẹtanigbo riẹ ẹkwoma Ọmọ riẹ, Kristi Jesu na, ma rẹ gbẹ gwọlọ jiri Ovie ebẹdẹ bẹdẹ mai na viere. Ma rẹ gwọlọ ru epanọ Olezi 145:11-13 o dhesẹ: “A rẹ te ta ẹme oruaro uvie ra, jegbe ogaga ra. Re a ruẹse ru iruo ogaga via kẹ emọ ahwo, avọ oruaro urirẹ uvie riẹ. Uvie ra uvie bẹdẹ bẹdẹ, isuẹsu ra e rẹ jọ no ige ruọ ige.”
19 Ma rẹ sae rọ evaifihọ rẹro nọ Ọghẹnẹ mai o re ti ru eyaa riẹ gba: “Who rovie abọ ra, who te bi ru ẹgwọlọ eware nọ i wo uzuazọ kpobi rọ kẹ ae.” Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na o re ti su omai dẹdẹ nya ekuhọ edẹ urere enana vrẹ, keme Devidi ọ k’omai imuẹro nọ: “ỌNOWO na ọ rẹ yọrọ enọ i you rie kpobi; rekọ iru-umuomu na kpobi ọ rẹ raha ae.”—Olezi 145:16, 20.
20. Ẹvẹ whọ be kuyo kẹ uzizie Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na, onọ a whowho via evaọ ilezi isoi urere na?
20 Ilezi isoi urere nọ e rọ Ebaibol na ọvuọvo rai i rovie je kuhọ avọ uzizie “Aliluya.” Fikiere, Olezi 146 (NW ) o zizie omai nọ: “Jiri Jah, whai ahwo! Jiri Jihova, O ẹwẹ mẹ. Me ti jiri Jihova evaọ edẹ uzuazọ mẹ kpobi. Nọ mẹ gbẹ rọ uzuazọ na mẹ rẹ suole kẹ Ọghẹnẹ mẹ.” Kọ whọ te kuyo kẹ use oyena? Ababọ avro u fo re whọ gwọlọ jiri iei! Jo whẹ jọ usu enọ a dhesẹ evaọ Olezi 148:12, 13: “Whai emoha na gbe ighele emetẹ na te ekpako na te emaha na! Jọ a jiri odẹ ỌNOWO na, keme odẹ riẹ ovo họ onọ o mae ro; oruaro riẹ u kpehru vi akpọ gbe odhiwu.” Joma rọ eva mai kpobi kuyo kẹ uzizie na: “Jiri Jah, whai ahwo!” Evaọ unuọvo, joma jiri Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na!
Eme họ Uyo Ra?
◻ Eme a kake vẹvẹ ikọ Jesu unu kpahe?
◻ Muhọ evaọ 1914, didi owojẹ urere o roma via?
◻ Didi oziẹ Jihova o bi ti bru?
◻ Fikieme onana o jẹ rọ oke obọdẹ nọ a re ro jiri Ovie ebẹdẹ bẹdẹ na?
[Box on page 28]
Oge Okpẹtu Ozighi Ọnana
Inọ oge ozighi ọ roma via evaọ emuhọ ikpe udhusoi avọ 20 na yọ oware nọ ahwo buobu a vuhumu no. Wọhọ oriruo, evaọ eme emuhọ obe Pandaemonium, nọ Daniẹl Patrick Moynihan, Oguẹdhọ United States, o kporo evaọ 1993, nọ ọ jẹ t’ẹme kpahe “okpẹtu 1914” u se nọ: “Ẹmo ọ ze, akpọ na o te nwene—riẹriẹriẹ. Erẹwho eree ọvo e riẹ nẹnẹ nọ e jariẹ evaọ 1914 nọ ozighi u ri nwene oghẹrẹ egọmeti rai hi no anwọ okioye ze. . . . Rọ kẹ erẹwho 170 hayo dina bu viere nọ ikiọkọ, a rehọ ejọ mu obọ nọ a re sae riẹ kpahe ozighi ọgbọ na ha.” Uzẹme, oge na no anwọ 1914 ze ọ ruẹ okpẹtu buobu no.
Obe ọfa nọ a wariẹ kporo evaọ 1993 họ Out of Control—Global Turmoil on the Eve of the Twenty-First Century. Ọnoweme riẹ họ Zbigniew Brzezinski, ọnọ o wuzou Ogbẹgua Ufuoma Orẹwho obọ United States vẹre. O kere nọ: “Emuhọ ikpe udhusoi avọ udhe na ọ wha eme buobu ze wọhọ uzedhe emuhọ Oge Iroro. . . . Wo ẹhẹriẹ no eyaa riẹ, oge udhusoi avọ udhe na ọ tẹ jọ ikpe udhusoi nọ o mai kpe azẹ jẹ vọ avọ egrẹ, ọrọ esuo-ohrowo gbe ikpakpe idudu. A kọ eva egaga họ ikoko nọ a ro mu nọ e rro te epanọ a re ruẹ obọ riẹ hẹ, a jẹ gbẹguae ikpakpe ahwo gbidigbidi. Ẹhẹriẹ nọ o rọ udevie ẹgba nọ egba-eriariẹ a rẹ rọ wha ewoma ze gbe uyoma nọ o rọ isuẹsu eva nọ a ghine dhesẹ via nọ u bi fi idudu họ ahwo oma. Ahwo o kpe o ri ti bu te enẹ ẹdẹvo ho, ẹmo o ti kpe ahwo tenẹ ẹdẹvo ho, eware i kuo nọ i re kpe uzuazọ ahwo-akpọ kpobi no ọ re ga te enẹ ẹdẹvo ho.” Ẹvẹ oyena o rọ uzẹme te!
[Picture on page 26]
Maekẹl o gbolo Setan avọ egbaẹmo riẹ ze otọakpọ nọ a rọ Uvie na mu no evaọ 1914