Kọ Ozọ Evaifihọ Amọfa U Bi Mu Owhẹ?
‘OHWO ọvo ọ riẹ nọ me re lele t’ẹme he. Ahwo a bi wo otoriẹ mẹ hẹ. Ebẹbẹ obọ rai e da rai oma fia no. A wo uvẹ kẹ emẹ hẹ.’ Ere ahwo buobu a re roro, fikiere a vẹ ko ebẹbẹ rai dhere. Nọ amọfa a tẹ nọ ae inọ k’obuwou, ẹsejọ a rẹ gwọlọ ta via kẹ ai, rekọ a vẹ fae unu. O rẹ bae ẹta.
Uzẹme, ejọ e riẹ nọ e rẹ gwọlọ obufihọ mi amọfa ha. Ghele, ahwo buobu a gwọlọ obufihọ gaga rekọ ozọ u re mu ai re a rovie iroro rai via, eva rai, gbe eware nọ e be via kẹ ai. Kọ whẹ yọ omọvo rai jọ? Kọ ohwo ọvo ọ ghinẹ riẹ nọ who re fievahọ?
Otoriẹ Ozodhẹ Na
Ababọ evaifihọ o da akpọ inẹnẹ na fia. Emoha a gbe bi lele esẹ gbe ini rai t’ẹme he. Esẹ gbe ini a be sae t’ẹme kugbe ohwohwo ho. Enọ e be gwọlọ t’ẹme kugbe enọ e rọ udu-esuo i bu hu. Fikinọ a be sai fievahọ ohwo ọvo ho, ejọ a tẹ rẹriẹ ova ku idieda, imu egaga, hayo uzuazọ ogbimaza re a daoma dhẹ no ebẹbẹ rai.—Itẹ 23:29-35; Aizaya 56:12.
Evaifihọ ahwo nọ e rọ udu-esuo, wọhọ isu-ichọche, edọkita, ebo, gbe iwuhrẹ, i nuhu no fiki ofruriọ gbe ọfariẹ-ogbe rai. Wọhọ oriruo, owawọ jọ u dhesẹ nọ abọ 10 evaọ udhusoi isu-ichọche a w’abọ no evaọ ọfariẹ-ogbe. Okere jọ o muẹrohọ nọ ahwo nana nọ e rẹ “raha evaifihọ na, a re fi ẹwhọ họ udevie ahwo.” Ẹvẹ onana u ro kpomahọ ikoko rai? O rẹ raha evaifihọ.
Ekpokuotọ emamọ uruemu o wha ozighi ze no evaọ uviuwou, te epanọ iviuwou nọ e rọ zighi zighi i te zihe ruọ oware odode no enẹna, orọnikọ aghẹruẹ hẹ. Okejọ o jariẹ nọ uwou o jọ oria adhẹzọ. Enẹna u gbe woma vi oria nọ imoto a rẹ jọ dẹ epẹtiro evaọ oke emuore he. Nọ ọmọ ọ tẹ rro kpako evaọ uwou nọ ahwo a jo wo “eva egaga,” oware nọ oyena o rẹ wha ze họ nọ ọ tẹ kpako no o gbe fievahọ ohwo ọvo ho.—2 Timoti 3:3.
Ofariẹ, nọ eyero akpọ o bi yoma haro na, eware okpẹtu buobu e riẹ nọ e rẹ sae via k’omai. Evaọ oghẹrẹ eyero otiọye na, Maeka ọruaro na o te kere nọ: “Whọ rọ eva ra kẹ ogbẹnyusu hu.” (Maeka 7:5) Whọ rẹ sai roro epọvo na nọ whọ tẹ ruẹ eviẹhọ ọsese jọ, ẹme odidi ra nọ a fere via, hayo oware okpẹtu jọ nọ o via. O rẹ jọ bẹbẹ k’owhẹ re whọ wariẹ fievahọ omọfa whọ vẹ jẹ jọ goli, kẹdẹ kẹdẹ whọ vẹ hẹ rria uzuazọ avọ iroro nọ i brudhe. (Wawo Olezi 102:1-7.) Uzẹme, oghẹrẹ uruemu yena o rẹ sai fiobọhọ k’owhẹ rria uzuazọ vrẹ, rekọ “eva nọ i wo uweri” u re mi owhẹ uvi oghọghọ nọ whọ rẹ sae jọ uzuazọ wo. (Itẹ 15:13) Uzẹme na họ, re whọ jọ oma kpokpọ evaọ ẹzi, ẹgba-iroro, iroro, gbe ugboma, ugbẹhẹ oyena a re kporie fihọ otọ who ve je wuhrẹ re who fievahọ ahwo. Kọ oyena o lọhọ? E.
Fikieme Ugbẹhẹ na O jẹ Ziotọ?
Re a fievahọ amọfa o rẹ wha udu udhedhẹ ze. Onana o via kẹ Hana. Ọ jọ emamọ orọo, uviuwou omofọwẹ, rekọ ọ jọ ọkora. Dede nọ ọ jọ ‘uweri,’ ọ tẹ rehọ areghẹ “jẹ lẹ ỌNOWO na” avọ oviẹ te epanọ igbenu riẹ i je ro gbe okpakpa ababọ edo. Ẹhẹ, o fievahọ Jihova. O te rovie udu riẹ kẹ ohwo ẹro Ọghẹnẹ Ilai. Eme u no rie ze? “[Hana] o te kpo nya e re emu, o gbe mu ovao họ ofa ha.”—1 Samuẹl 1:1-18.
Uruemu-ewho buobu e riẹ kpahe irere nọ i re no ẹta eme idhere ze no. Wọhọ oriruo, ẹghale iroro gbe eware nọ e via no kugbe ahwo nọ e rọ oghẹrẹ eyero otiọye na o rẹ sai fiobọhọ. Ekiotọ a ku riei họ nọ: “Iroro kodhere o rẹ wha ẹyao ze—u fo re ma rovie udu mai re iroro mai e ruẹse vẹ.” Ekiakiẹ egba-eriariẹ nọ i bi dhe ebuebuo e rọwo kugbe uzẹme itẹ nọ a rọ ẹgba Ọghẹnẹ kere na nọ o ta nọ: “Ọnọ ọ hẹriẹ oma ọ gwọlọ nọ ọye ọvo ọ rẹ jọ, re o mukpahe oziẹ okiẹrẹe kpobi.”—Itẹ 18:1.
Who gbe rovie eva kẹ amọfa ha, kọ ẹvẹ a sai ro fiobọhọ k’owhẹ? O tẹ make rọnọ Jihova Ọghẹnẹ yọ ọnọ ọ rẹ kiẹ ibiudu riwi, uviuwou gbe egbẹnyusu ra a riẹ iroro ra ha—ajokpanọ who re rovie eva kẹ ai. (1 Iruẹru-Ivie 28:9) Nọ ẹbẹbẹ na o te kpomahọ ẹraha uzi Ọghẹnẹ, re a siọ eva ba ẹfa u re ru ẹbẹbẹ na yoma gbẹdẹ viere.—Itẹ 28:13.
Uzẹme, irere nọ e rọ eva nọ a rẹ fa kẹ amọfa i bu vi awa edada nọ i re noi ze. Dede, onana u dhesẹ nọ ma re mu ta eware idhere mai kpobi kẹ ahwo ho. (Wawo Ibruoziẹ 16:18; Jerimaya 9:4; Luk 21:16.) Itẹ 18:24 o vẹvẹ unu nọ: “Egbẹnyusu jọ erọ nọ i re ru wọhọ uvi igbẹnyusu,” rekọ o te fibae nọ: “Ogbẹnyusu jọ ọ rọ nọ o vi oniọvo.” Diẹse whọ sae jọ ruẹ oghẹrẹ ogbẹnyusu otiọye?
Evaifihọ Evaọ Uviuwou Ra
Otẹrọnọ who wo ẹbẹbẹ, kọ whọ daoma no re whọ rehọ iẹe t’ẹme kugbe ọrivẹ orọo ra hayo kugbe ọsẹ gbe oni ra? Ọkohrẹ ologbo jọ ọ ta nọ: “Rọ kẹ ebẹbẹ buobu, re a tae via họ oware nọ o gwọlọ.” (Itẹ 27:9) Ezae Ileleikristi nọ i ‘you eyae rai wọhọ omobọ rai,’ eyae nọ e “rọ oma kpotọ kẹ ezae rai,” gbe esẹ gbe ini nọ i se ewha-iruo rai gboja re a ‘yọrọ emọ rai fihọ edhere Jihova’ a re ruiruo gaga re a jọ ahwo nọ e rẹ gaviezọ ziezi re a jẹ jọ ekohrẹ obufihọ. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:22, 33; 6:4) Dede nọ o wo emọ gbe uviuwou obọ riẹ hẹ, ẹvẹ obọdẹ oriruo nọ Jesu o fihọ otọ evaọ abọ ọnana o gbunu te!—Mak 10:13-16; Ahwo Ẹfẹsọs 5:25-27.
Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ẹbẹbẹ na o rro vi onọ a rẹ sae jọ uviuwou na kuhọ? Evaọ ukoko Ileleikristi na, u du fo re ma mu unu họ họ. Pọl ukọ na ọ ta nọ: “O no ọ yẹlẹ nọ mẹ gbẹ yẹlẹ hẹ?” (2 Ahwo Kọrint 11:29) Ọ kẹ ohrẹ nọ: “Whai ohwo ọ [hẹ] wha uye ohwo.” (Ahwo Galesha 6:2; Ahwo Rom 15:1) Evaọ udevie inievo emezae gbe emetẹ ẹzi mai, ababọ avro ma rẹ ruẹ bu vi oniọvo ọvo ‘nọ ọ rẹ ruẹ uye oniọvo.’—Itẹ 17:17.
Evaifihọ Evaọ Ukoko Na
Evaọ ikoko nọ i bu vi 80,000 erọ Isẹri Jihova evaọ otọakpọ na soso, ezae omarokpotọ buobu e riẹ nọ i bi ruiruo wọhọ ‘ibe iruiruo kẹ oghọghọ ra.’ (2 Ahwo Kọrint 1:24) Enana họ ekpako na. Aizaya o muẹrohọ nọ: “Omomọvo ọ vẹ te jọ wọhọ oria nọ u sioma no ofou, oria nọ idhere no ẹkporo, wọhọ oko-ame eva oria oyaya, wọhọ edhedhẹ utho ulogbo nọ u ruru otọ oyaya.” Oyena họ oware nọ ekpako na a be gwọlọ daoma jọ.—Aizaya 32:2; 50:4; 1 Ahwo Tẹsalonika 5:14.
Ekpako a rẹ nyate ute Ikereakere na taure ‘ẹzi ọfuafo ọ tẹ rehọ ai mu.’ Whọ tẹ riẹ onana u re kru owhẹ udu ga re re who fievahọ ai. (Iruẹru 20:28; 1 Timoti 3:2-7; Taitọs 1:5-9) Ẹme nọ who lele ọkpako ta o re fi ei họ eva riẹ. Evaifihọ yọ ute riẹ jọ.—Wawo Ọnyano 18:21; Nehemaya 7:2.
Ekpako na evaọ ukoko na “a be sẹro izi rai, wọhọ ahwo nọ a rẹ te niyẹrẹ.” (Ahwo Hibru 13:17) Kọ onana u gbe bi ru owhẹ fievahọ ezae enana? Notọ ze, orọnikọ ekpako na kpobi a nwani woma re no evaọ ekwakwa na kpobi hi. Ejọ e riẹ nọ e wọhọ nọ e rẹ whẹtiẹ ahwo homa, wowolẹ, hayo avọ otoriẹ vi efa. (2 Ahwo Kọrint 12:15; 1 Ahwo Tẹsalonika 2:7, 8, 11) Fikieme whọ gbẹ ta eme idhere ra kugbe ọkpako nọ whọ rẹ sae t’eva kẹ hẹ?
Ezae enana a rọ ewena nọ a rẹ hwosa kẹ hẹ. Ukpoye, a rọ ‘ekẹ ahwo,’ enọ Jihova ọ rọ kẹ re a fiobọhọ k’owhẹ. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:8, 11-13; Ahwo Galesha 6:1) Evaọ oghẹrẹvẹ? Avọ ona nọ a be rọ rehọ Ebaibol na ruiruo, a rẹ sae rehọ ogaga usiwo riẹ ruiruo ro furie ebẹbẹ ra. (Olezi 107:20; Itẹ 12:18; Ahwo Hibru 4:12, 13) A te lẹ kugbe owhẹ jẹ lẹ kẹ owhẹ. (Ahwo Filipai 1:9; Jemis 5:13-18) Obufihọ no obọ ekohrẹ uyoyou itieye na ze u re ruiruo gaga ro siwi ohwo nọ ọ rọ uye je zihe udhedhẹ iroro ze.
Epanọ A rẹ rọ Bọ Usu Evaifihọ
Ẹnọ mi obufihọ, ohrẹ, hayo ezọgaviẹ ọvo o rọ oka oyẹlẹ hayo ekie he. Onana o rọ ovuhumu uzẹme ọvo inọ ma gba ha jegbe nọ ohwo ọvo ọ riẹ nọ ọ riẹ re no ho. Uzẹme, ọkohrẹ gbe ọnọ a re fievahọ nọ ọ mae rro nọ ma wo họ Ọsẹ obọ odhiwu mai, Jihova Ọghẹnẹ. Ma rọwo kugbe ọnọ ọ so ilezi na nọ o kere nọ: “ỌNOWO họ eri gbe ojese mẹ; udu mẹ o rọ kpahe iẹ; o te fiobọhọ kẹ omẹ.” (Olezi 28:7) Evaọ olẹ ma rẹ sai ‘rovie eva mai’ kẹe oke kpobi, avọ imuẹro nọ o re yo eme mai jẹ sẹro mai.—Olezi 62:7, 8; 1 Pita 5:7.
Rekọ ẹvẹ whọ sai ro wuhrẹ re who fievahọ ekpako na gbe amọfa evaọ ukoko na? Orọ ọsosuọ, kiẹ omobọ ra riwi. Kọ emamọ ozọ whọ be ghinẹ dhẹ na? Who re viẹro ku iroro amọfa? (1 Ahwo Kọrint 13:4, 7) Kọ edhere jọ riẹ nọ whọ rẹ rọ dina whaha evedha? E. Oghẹrẹvẹ? Daoma re who bigba amọfa ziezi evaọ iruẹru ẹzi. T’ẹme kugbe ai eva iwuhrẹ ukoko. Ruiruo usiuwoma n’uwou ruọ uwou na kugbe. Evaifihọ, wọhọ adhẹẹ, a re ruiruo kẹe re a te woi. Fikiere wo odiri. Wọhọ oriruo, nọ whọ tẹ riẹ othuru-igodẹ ẹzi ziezi, eva nọ who re fihọ iẹe o vẹ te rro. Fere awaọruọ ra via ẹmẹrera. Ọ tẹ kuyo evaọ edhere nọ u fo, edhere ohrọ, gbe edhere areghẹ, whọ vẹ gbẹ fere eva ra kẹe viere.
Ibe egegagọ Jihova, maero kọ ekpako Ileleikristi, a re ruiruo gaga evaọ aruorokele ekwakwa uyoyou Ọghẹnẹ evaọ usu rai kugbe amọfa. (Matiu 5:48) Onana o rẹ wha eyero evaifihọ ze evaọ ukoko na. Enẹ ọkpako jọ nọ o kri no ọ ta: “U fo re inievo na a riẹ oware jọ: Makọ oware nọ ohwo o ru kpobi, ọkpako na o re ku uyoyou Oleleikristi riẹ kẹe fiẹ hẹ. Ẹsejọ oware nọ o bi ru o be were iẹe he, rekọ o re gbe you oniọvo riẹ jẹ gwọlọ fiobọhọ kẹe ghele.”
Fikiere u du fo re whọ ko ẹbẹbẹ ra dhere he. T’ẹme kugbe ohwo nọ ‘ẹzi ọrọ oma’ nọ ọ sai fiobọhọ k’owhẹ wọ ẹbẹbẹ na. (Ahwo Galesha 6:1) Kareghẹhọ nọ “awaọruọ ọ rẹ rọ ohwo gbotọ,” rekọ “eme [evawere] e wọhọ othuzou ọnyọ.”—Itẹ 12:25; 16:24.
[Box on page 4]
A rẹ sai se Oleleikristi kpobi re o ti fiobọhọ kẹ omoni, ogbẹnyusu, hayo oniọvo ẹzi nọ o wo ẹbẹbẹ omobọ riẹ. Kọ whọ riẹ epanọ a re ro fiobọhọ?
Emamọ Ọkohrẹ
ọ rẹ whẹtiẹ ahwo homa: Matiu 11:28, 29; 1 Pita 1:22; 5:2, 3
ọ rẹ gwọlọ oria nọ u fo: Mak 9:33-37
ọ rẹ gwọlọ wo otoriẹ ẹbẹbẹ na: Luk 8:18; Jemis 1:19
o re mu jojo ho: Ahwo Kọlọsi 3:12-14
o re fiobọhọ evaọ oke ọkora: 1 Ahwo Tẹsalonika 5:14; 1 Pita 3:8
ọ rẹ riẹ umuo riẹ: Ahwo Galesha 6:3; 1 Pita 5:5
ọ rẹ kẹ ohrẹ gbiae: Olezi 19:7-9; Itẹ 24:26
ọ rẹ ta eme idhere via ha: Itẹ 10:19; 25:9