‘Jihova Ọ Rẹ Sia Ahwo Riẹ Ba Ha’
“Ikpokpoma ohwo okiẹrẹe e rẹ jọ buobu; rekọ ỌNOWO ọ rẹ te thọ e no ae kpobi.”—OLEZI 34:19.
1, 2. (a) Ẹvẹ Jihova ọ be rọ ghale ahwo riẹ nẹnẹ? (b) Eme Ileleikristi buobu a rẹriẹ ova ku, kọ didi enọ e roma via?
EVAỌ orugba eruẹaruẹ Ebaibol, egegagọ Jihova a be rria aparadase ẹzi. (2 Ahwo Kọrint 12:1-4) Isẹri Jihova a rọ usu akpọ soso onọ uyoyou gbe okugbe u dhesẹ via. (Jọn 13:35) A be reawere eriariẹ ididi gbe eruvẹ uzẹme Ebaibol na. (Aizaya 54:13) Ẹvẹ a rẹ kẹ Jihova uyere te nọ ọ rọ kẹ ai uvẹ re a jọ erara evaọ uwou-udhu ẹzi riẹ!—Olezi 15:1.
2 Nọ ahwo kpobi evaọ ukoko Jihova a be reawere omokpokpọ ẹzi na, ejọ rai i bi wo umutho udhedhẹ gbe omofọwẹ rekọ efa e be ruẹ oghoghẹrẹ uye sa-sa. Ileleikristi buobu a kie ruọ eyero ọbẹbẹ okrẹkri no ababọ ifue nọ o nwane rọ obaro kẹ ai. Ọkora yọ oware nọ a rẹ sae whaha ha evaọ otọ eyero otiọye na. (Itẹ 13:12) Kọ okpẹtu yọ odhesẹvia evedha Ọghẹnẹ? Kọ Jihova ọ be rehọ obọdẹ uketha kẹ Ileleikristi jọ o ve gbabọ kẹ edekọ?
3. (a) Kọ Jihova họ ọnọ ọ be wha iye nọ ahwo riẹ a be ruẹ na ze? (b) Fikieme egegagọ ẹrọwọ Jihova jọ a jẹ be ruẹ uye?
3 Ebaibol ọ kuyo nọ: “Wha jọ ohwo ọvo nọ o kie ruọ odawọ, ọ ta nọ, ‘Ọghẹnẹ ọ dawo omẹ hẹ,’ keme a sae rehọ eyoma dawo Ọghẹnẹ hẹ, yọ ọyomariẹ ọrẹ dawo ohwo ọvo ho.” (Jemis 1:13) Jihova họ Ọthuke gbe Osiwi ahwo riẹ. (Olezi 91:2-6) ‘Jihova ọ rẹ sia ahwo riẹ ba ha.’ (Olezi 94:14) Orọnikọ onana u dhesẹ nọ egegagọ ẹrọwọ a rẹ ruẹ uye he he. Ahwo nọ i bi su eyero-akpọ inẹnẹ na yọ enọ e gba ha notọ ze. Ibuobu rai ahwo iwhayo, yọ ejọ evaọ usu rai a ghine keke aro fihọ yoma. Ọvuọvo rai nọ o bi rri bru Jihova kẹ areghẹ ọ riẹ hẹ. Onana o tẹ be wha uye-oruẹ buobu ohwo-akpọ ze. Ebaibol na ọ ta vevẹ nọ ahwo Jihova a sae whaha okpẹtu nọ u re no sebaẹgba gbe emuemu ohwo-akpọ ze riẹriẹriẹ hẹ.—Iruẹru 14:22.
Ileleikristi Omarokpotọ A Re Rẹro Uye
4. Eme Ileleikristi kpobi a re rẹro riẹ nọ a be rria eyero-akpọ omuemu ọnana, kọ fikieme?
4 Dede nọ ma rọ abọ akpọ nana ha, ilele jesu a be rria udevie eyero-akpọ na. (Jọn 17:15, 16) A jọ Ebaibol na ba Setan fihọ wọhọ ogaga nọ o be kpọ akpọ ọnana. (1 Jọn 5:19) Fikiere, Ileleikristi kpobi a re rẹro nọ a rẹ nyaku ebẹbẹ ẹsejọ. Avọ oyena nọ o wo họ iroro, Pita ukọ na ọ tẹ ta nọ: “Jaja aro vi, he roro. Ọwegrẹ ra ukumuomu na, ọ wọhọ [okpohrokpo] nọ obi do enu, be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria. Mudhe kẹe, dikihẹ ga eva orọwọ na, riẹ nọ uye utiona ovo na egbobọ te imoni ra nọ erọ akpọ na soso du.” (1 Pita 5:8, 9) Ẹhẹ, inievo Ileleikristi na kpobi a rẹ sai rẹro uye-oruẹ.
5. Ẹvẹ Jesu o ro ru ei vẹ inọ Ileleikristi ẹrọwọ a te ruẹ uye evaọ uzuazọ?
5 Otẹ make rọnọ ma you Jihova didi jẹ be roma kpotọ kẹ ijaje riẹ, uye o sai te omai evaọ uzuazọ. Jesu o ru onana vevẹ evaọ ọtadhesẹ riẹ nọ a kere fihọ Matiu 7:24-27, nọ o je dhesẹ ẹhẹriẹ nọ o rẹ jọ udevie ahwo nọ i bi yoẹme riẹ gbe enọ i bi yo ho. Ọ rehọ ilele nọ i re yoẹme dhesẹ ọzae owareghẹ nọ ọ bọ uwou riẹ fihọ ehru utho. Ahwo nọ i bi yoẹme riẹ hẹ ọ rehe rai dhesẹ ọzae ogheghẹ nọ ọ bọ uwou riẹ fihọ ehru ẹkpẹ. Nọ okpofou ọ ze, uwou nọ a bọ fihọ ehru utho na ọvo u dikihẹ. Muẹrohọ nọ kpahe uwou ọzae owareghẹ na, “oso o hwẹze, [evo] e vọze, ifou i fou e tẹ tehe uwou na, u nwo ho, fiki epanọ a bọ e họ ehru utho.” Orọnikọ Jesu ọ yeyaa nnọ ẹsikpobi ọzae owareghẹ na ọ te reawere udhedhẹ gbe omofọwẹ hẹ. Ukpoye, areghẹ ọzae yena o te ruẹrẹ iẹe họ fa ẹkporo na vrẹ. Oghẹrẹ eme evo na e rọ ọtadhesẹ ọkibi na. Evaọ eva riẹ, Jesu ọ ta nọ makọ egegagọ omarokpotọ nọ “e rehọ eva oruọzewọ gbe ewoma yo ẹme” na a te “rehọ odiri mọ ibi.”—Luk 8:4-15.
6. Evaọ ọtadhesẹ Pọl ọrọ ekwakwa nọ e rẹ to ho, ono ọ be ruẹ uye odawọ erae na?
6 Evaọ ileta nọ o kere se ahwo Kọrint, Pọl ukọ na ọ tẹ rehọ eme ọtadhesẹ fodẹ ẹgwọlọ ekwakwa nọ e rẹ tọ nọ i re fiobọhọ k’omai rehọ ova dhe edawọ. Ekwakwa nọ erae e rẹ to ho wọhọ igoru, isiliva, gbe itho eghaghae i dikihẹ kẹ ekwakwa ahwo Ọghẹnẹ. (Wawo Itẹ 3:13-15; 1 Pita 1:6, 7.) Evaọ abọdekọ riẹ, a rehọ iruemu iwo ro dhesẹ ekwakwa nọ e rẹ to. Pọl ọ tẹ ta nọ: “Iruo ohwo kpobi e rẹ te via vevẹ; ẹdẹ oziẹobro na o re ti dhesiẹ e via, ẹdẹ ọyena ẹdẹ erae, keme erae a te rọ dawo iruo ohwo kpobi epanọ e rọ. Ohwo kpobi nọ ọ bọ hiẹ e iruo riẹ i te dikihẹ o re wo osa.” (1 Ahwo Kọrint 3:10-14) Evaọ etenẹ re, Ebaibol na ọ ta nọ mai kpobi a te rẹriẹ ova ku odawọ erae jọ.
7. Wọhọ epanọ Ahwo Rom 15:4 o ta, ẹvẹ Ikereakere na i re ro fiobọhọ k’omai thihakọ edawọ?
7 Ikere buobu e rọ Ebaibol na erọ idibo omarokpotọ Ọghẹnẹ nọ i thihakọ okpẹtu, ẹsejọ evaọ oke krẹkri. Ghele na, Jihova o gbabọ kẹ ai hi. Ẹsejọhọ iriruo itieye na Pọl o wo họ iroro nọ ọ ta nọ: “Keme eware kpobi nọ a kere oke anwae, a kere ai rọ kẹ omai ohrẹ, re ma rehọ fiki odiri gbe eri ikereakere na, wo ẹruore.” (Ahwo Rom 15:4) Roro kpahe iriruo ezae esa jọ enọ, dede nọ a jẹ reawere usu okpekpe kugbe Ọghẹnẹ, a ruẹ uye buobu ghele.
Oware nọ Ma Wuhrẹ No Okerefihotọ Ebaibol Na Ze
8. Didi eware Jihova ọ kuvẹ nọ e via kẹ Josẹf, kọ ẹvẹ u kri te?
8 Jihova o dhesẹ aruoriwo kẹ Josẹf ọmọ Jekọp no ọmaha ze. Ghele na, dede nọ abọ riẹ e jọ fuafo, ọ ruẹ oghoghẹrẹ uye sa-sa. Inievo obọ riẹ a mu rie je gbedha hiẹe aro. A zẹ riẹ wọhọ ọrigbo kpohọ ẹkuotọ erara, oria nọ a jọ bọo riẹ ota a te je fi ei họ “ega.” (Emuhọ 40:15) Evaọ obei, “eba i mu awọ riẹ, a fi ẹtẹ utehru họ iẹe ohọe.” (Olezi 105:17, 18) Evaọ etoke igbo gbe uwou-odi ọnana, ababọ avro Josẹf ọ jẹ lẹ se Jihova ẹsikpobi kẹ obusino. Ghele na, evaọ ikpe 13 soso, dede nọ Jihova ọ kẹ riẹ ẹgba evaọ idhere sa-sa, kẹdẹ kẹdẹ ọ gbẹ jọ ọrigbo hayo uwou-odi ghele.—Emuhọ 37:2; 41:46.
9. Eme Devidi o thihakọ rai evaọ ikpe buobu?
9 Oware utioye na o via kẹ Devidi re. Okenọ Jihova ọ jẹ salọ ohwo nọ o te re o su Izrẹl, ọ ta nọ: “Mẹ ruẹ Devidi ọmọzae Jẹsi na [no], ọye họ ohwo nọ ọ dhẹ ruọ omẹ ẹro.” (Iruẹru 13:22) Dede nọ o wo aruoriwo evaọ aro Jihova, Devidi ọ ruẹ uye gaga. Evaọ enwoma uwhu, o dhere igbrẹwọ ikpe buobu, evaọ ighogho, ighogho-itho, gbe ẹkuotọ erara. Nọ a je lei wọhọ arao ojihẹ, ọ ruẹ uye ababọ uduotahawọ gbe ozodhẹ. Ghele na, ọ rehọ ogaga Jihova thihakọ. Devidi ọ ta gbagba ro no eware nọ e via kẹe ze nọ: “Ikpokpoma ohwo okiẹrẹe e rẹ jọ buobu; rekọ ỌNOWO ọ rẹ te thọ e no ae kpobi.”—Olezi 34:19.
10. Didi uye ulogbo u te Nebọt avọ uviuwou riẹ?
10 Evaọ edẹ Elaeja ọruaro na, ahwo 7,000 ọvo e jọ Izrẹl nọ i ti ruwẹ kẹ ọghẹnẹ ọrue na Ebale he. (1 Ivie 19:18; Ahwo Rom 11:4) Nebọt, ọnọ ọ jọ omọvo rai jọ, a bọo riẹ ota uyoma jọ. Ọ ruẹ uye omovuọ ọrọ ota nọ a bọo riẹ nnọ ọ ta eme-aghọ. Nọ a rue riẹ nọ ọ reabe, uwou ekruvie o te brukpei inọ a rehọ itho fiei kpe, erakọ e tẹ lalọ azẹ riẹ. A tube kpe emezae riẹ dede! Ghele na, obọ riẹ u te uvumo oware he. Ahwo nọ a se isẹri kpei eterue gheghe. Jezibẹle Ovie-Aye na họ ọnọ ọ gbẹguae na kpobi re udhu evaene Nebọt o ruẹse zihe ruọ ọrọ ovie na.—1 Ivie 21:1-19; 2 Ivie 9:26.
11. Eme Pọl ukọ na ọ ta k’omai kpahe ezae gbe eyae ẹrọwọ evaọ ikuigbe Ebaibol na?
11 Josẹf, Devidi, gbe Nebọt yọ usu ezae gbe eyae ẹrọwọ nọ Ebaibol na ọ fodẹ nọ e ruẹ uye idabolo. Pọl ukọ na ọ roma totọ kere kpahe idibo Jihova evaọ ige na kpobi duwu. Evaọ eva rai ọ ta kpahe enọ “e ruẹ uye ẹkoko o se gbe eviaviẹ efa, gbe egbregba whẹ họ abọ gbe uwou-odi. A rọ itho fi e jọ, a bẹre e jọ ewẹe ivẹ, a rọ epia kpe e jọ; a rehọ eviẹ igodẹ gbe ewe bi zuo nya, iyogbere, a kẹ rai uye, ruai yoyoma—enọ akpọ na o fo kẹ ẹria ha, a re ghoro evaọ idhude gbe igbehru, gbe egọdọ ikpohrokpo gbe ighogho nọ e rọ otọ akpọ na.” (Ahwo Hibru 11:36-38) Rekọ Jihova o vu rai wa ha.
Jihova Ọ Be Daezọ Enọ E Be Ruẹ Uye
12. Didi uye jọ Isẹri Jihova a be ruẹ nẹnẹ?
12 Kọ ẹvẹ kpahe ahwo Jihova nẹnẹ? Wọhọ ukoko, ma wo imuẹro uketha Ọghẹnẹ gbe ẹnya vrẹ edẹ urere na gbe uye ulogbo na avọ oma kọkọ. (Aizaya 54:17; Eviavia 7:9-17) Ghele na, wọhọ omomọvo, ma vuhumu nọ ‘oke gbe eware idudhe’ e rẹ via kẹ ahwo-akpọ kpobi. (Ọtausiuwoma Na 9:11) Nẹnẹ Ileleikristi ẹrọwọ buobu e riẹ nọ e be ruẹ uye okpẹtu. Ejọ i bi thihakọ uvuhu ogaga. Ebaibol na ọ ta kpahe “imiwhrori avọ eyaukuotọ” Ileleikristi nọ uye o rẹbẹ. (Jemis 1:27) Efa e be ruẹ uye fiki okpẹtu nọ e rọ odode, ẹmo, ethube, ugbedhesẹ ogaga, ẹyao, gbe uwhu.
13. Didi eware jọ nọ e via a niyẹrẹ rai kẹle na?
13 Wọhọ oriruo, evaọ iyẹrẹ 1996 rai se Ugboma Esuo Isẹri Jihova, efisi uwou-ogha Watch Tower buobu a ta nọ inievo emezae gbe emetẹ jọ a be jọ uwou-odi ruẹ uye gaga fiki izi Ebaibol nọ a bi koko. Ikoko esa evaọ orẹwho Obọze-Ọre America i serihọ nọ ahwo oheri a gba Isẹri udhusoi buobu họ dhẹ no oria na. Evaọ orẹwho Ukiediwo-Ọre Africa jọ, ohọre ototọ jọ nọ o ko Isẹri jọ họ o kpe rai. Evaọ orẹwho Udevie America jọ, ọbẹwẹ nọ ọ jọ inievo jọ oma u te tube yoma viere okenọ ofou ọwhibo ọ wha ọraha ze. Evaọ eria efa nọ uvuhu gbe ohọwo e jọ ebẹbẹ ga tere he, eware iyoma efa e sae via nọ o rẹ raha oghọghọ ahwo jọ. Otunyẹ uzuazọ inẹnẹ o fi ọkora họ efa oma no. Fiba onana, Fiki ababọ-osegboja ogbotu na, udu u re no amọfa awọ nọ a tẹ be ta usiuwoma Uvie na.
14. (a) Eme ma wuhrẹ no oriruo Job ze? (b) Ukpenọ ma wo iroro ọkora, eme ma re ru otẹrọnọ uye o be b’omai?
14 Ma re riwi eyero nana wọhọ odhesẹvia evadha Ọghẹnẹ hẹ. Kareghẹhọ Job gbe uye okpẹtu nọ ọ ruẹ. Ọ jọ ohwo nọ ọ “[kare] afuẹwẹ, ọ tẹ jẹ rọ uvi ohwo.” (Job 1:8) Ẹvẹ udu u no Job awọ te nọ Ẹlifaz ọ bọo riẹ ota eyoma-oruo! (Job, izou 4, 5, 22) Ma rẹ nwane gwọlọ kuei họ họ inọ ma be ruẹ uye fikinọ ma ru Jihova thọ evaọ oghẹrẹ jọ hayo fikinọ Jihova o mi omai eghale riẹ no. Iroro thọthọ evaọ aro ukpokpoma u re ru ẹrọwọ mai whrẹkpo. (1 Ahwo Tẹsalonika 3:1-3, 5) Nọ ma tẹ be ruẹ uye, o rẹ mai woma re ma roro kpahe uzẹme na nnọ Jihova avọ Jesu a rọ kẹle ahwo kiẹrẹe ghelọ oware nọ o rẹ via kpobi.
15. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Jihova o wo ọdawẹ odidi kpahe uye nọ ahwo riẹ a be ruẹ?
15 Pọl ukọ na ọ k’omai imuẹro viere nọ ọ ta nọ: “Ono ọ te sae hẹriẹ omai no uyoyou Kristi? Kọ uye, hayo ọbẹwẹ, hayo ukpokpoma hayo ohọwo, hayo ẹbẹba, hayo imuozọ, hayo [ọgbọdọ]? . . . Umuomẹ ẹro nọ makọ uwhu, hayo uzuazọ, hayo ikọ-odhiwu, hayo iride, hayo eware nọ erọ enẹna, hayo eware nọ e be tha, hayo egaga, hayo ekpehru, hayo ekodo, hayo oware ovo eva emama na kpobi, no rẹ sae hẹriẹ omai no uyoyou Ọghẹnẹ evaọ Kristi Jesu Ọnowo mai na, ọ rọhọ.” (Ahwo Rom 8:35, 38, 39) Jihova o wo ọdawẹ k’omai gaga yọ ọ riẹ kpahe uye oruẹ mai. Nọ ọ gbẹ jọ ọnọ o bi ghoro, Devidi o te kere nọ: “Ibiaro ỌNOWO i bi ri ikiẹrẹe, ezọ riẹ i bi yo eviẹ rai. ỌNOWO ọ kẹle enọ i wo eva owhrori.” (Olezi 34:15, 18; Matiu 18:6, 14) Ọsẹ obọ odhiwu mai ọ be daezọ mai jẹ be riohrọ enọ e be ruẹ uye. (1 Pita 5:6, 7) Ọ rẹ k’omai oware nọ ma gwọlọ re ma thihakọ, makọ oghẹrẹ nọ uye na o rọ kpobi.
Ekẹ Jihova E Rẹ Thọ Omai
16. Didi ekwakwa nọ i no obọ Jihova ze i bi fiobọhọ k’omai thihakọ, kọ evaọ oghẹrẹvẹ?
16 Dede nọ ma rẹ sai rẹro uzuazọ nọ o kare ukpokpoma ha evaọ eyero-akpọ anwae ọnana, a ‘vu omai wa ha.’ (2 Ahwo Kọrint 4:8, 9) Jesu ọ yaa nọ ọ te rehọ ofiobọhọ kẹ ilele riẹ. Ọ ta nọ: “Mẹ rẹ te lẹ Ọsẹ na, ọ rẹ te kẹ owhai Ọthuke ọfa, re avọ owhai a gbẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ, makọ Ẹzi uzẹme [na].” (Jọn 14:16, 17) Eva Pẹntikọst 33 C.E., Pita ukọ na ọ ta kẹ enọ e jẹ gaviezọ kẹe nọ a rẹ sai wo ‘okẹ ọvọvẹ ẹzi ẹri na.’ (Iruẹru 2:38) Kọ ẹzi ọfuafo na o bi fiobọhọ k’omai nẹnẹ re? E! Ogaga iruo Jihova o be k’omai ibi ẹzi igbunu: “Uyoyou, oghọghọ, udhedhẹ, uye oruẹ krẹkri, oma-onyẹ, ewoma, orọwọ, oma-urokpotọ, oma-oyọrọ.” (Ahwo Galesha 5:22, 23) Enana kpobi yọ ekwakwa eghaghae nọ i re fiobọhọ k’omai thihakọ.
17. Didi izẹme Ebaibol jọ e be bọ ẹrọwọ gbe ọtamuo mai ga re ma rehọ odiri hẹrẹ Jihova?
17 Ẹzi ọfuafo na o re je fiobọhọ k’omai wo otoriẹ inọ ukpokpoma oke onana yọ “orọ omoke krẹ” ọvo nọ ma tẹ rehọ ai wawo osohwa uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. (2 Ahwo Kọrint 4:16-18) U muomai ẹro nọ iruo gbe uyoyou nọ ma dhesẹ kẹ Ọghẹnẹ e rẹ thọriẹe ẹro ho. (Ahwo Hibru 6:9-12) Nọ ma te se eme efuafo Ebaibol na, ma re wo omosasọ no iriruo idibo ẹrọwọ anwae ze enọ i thihakọ ukpokpoma buobu rekọ enọ a whowho nọ a wo evawere. Jemis o kere nọ: “Imoni, wha ri oriruo uyeoruẹ avọ akothiho, eruẹaro na, enọ e jẹ rehọ odẹ Ọnowo na ta ẹme. Ri, ma rẹ tanọ enọ idikihẹ whawha na ae wo oghale.” (Jemis 5:10, 11) Ebaibol na ọ yeyaa “ogaga ulogbo nọ othesiwa” re u fiobohọ k’omai thihakọ edawọ. Jihova ọ be jẹ rehọ ẹruore ẹkparomatha na fiobọhọ k’omai re. (2 Ahwo Kọrint 1:8-10; 4:7) Ma te bi se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ je roro kpahe eyaa nana, ma rẹ sae bọ ẹrọwọ mai ga gbe ọtamuo mai re ma rọ odiri hẹrẹ Ọghẹnẹ.—Olezi 42:5.
18. (a) Eva 2 Ahwo Kọrint 1:3, 4, eme a tudu họ omai awọ nọ ma ru? (b) Ẹvẹ esẹro Ileleikristi a sae rọ jọ ehri ọbọga gbe omosasọ?
18 Fiba onana, Jihova ọ rehọ aparadase ẹzi na k’omai no nọ ma rẹ jọ reawere uvi uyoyou inievo emezae gbe emetẹ Ileleikristi mai. Mai kpobi a wo abọ evaọ ohwohwo nọ ma rẹ sasa oma. (2 Ahwo Kọrint 1:3, 4) Esẹro Ileleikristi a rẹ mae jọ ehri ọbọga gbe omosasọ. (Aizaya 32:2) Wọhọ ‘ekẹ ahwo,’ a vi rai re a bọ ahwo nọ e be ruẹ uye ga, re a “ta udu họ enọ udu u re bro awọ,” re a je “fiobọhọ kẹ enọ e ko.” (Ahwo Ẹfẹsọs 4:8, 11, 12; 1 Ahwo Tẹsalonika 5:14) A tudu họ ekpako awọ nọ a rehọ emagazini Uwou-Eroro Na gbe Awake! ruiruo ziezi, jegbe ebe efa nọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ na a kere. (Matiu 24:45-47) Enana i wo ehrẹ Ebaibol buobu nọ e rẹ sai fiobọhọ k’omai ku—hayo tubẹ whaha—ebẹbẹ jọ nọ e rẹ wha awaọruọ s’omai họ. Joma raro kele Jihova ẹkwoma omosasọ gbe ọbọga nọ ma rẹ kẹ ohwohwo evaọ oke ọbẹwẹ!
19. (a) Eme o re fiobọhọ k’omai whaha ebẹbẹ jọ? (b) Ono ma re fieva mai kpobi họ, kọ eme u re fiobọhọ k’omai thihakọ edawọ?
19 Nọ ma be nya diwi ruọ edẹ urere na yọ uzuazọ evaọ eyero-akpọ ọnana o bi yoma viere na, Ileleikristi a re ru utho ẹgba rai kpobi re a whaha okpẹtu. (Itẹ 22:3) Emamọ ẹjiroro, iroro eliọliọ, gbe eriariẹ izi Ebaibol na e rẹ sai fiobọhọ k’omai jiroro areghẹ. (Itẹ 3:21, 22) Ma rẹ gaviezọ kẹ Ẹme Jihova je yoẹme kẹe re ma whaha eruo eware ethọthọ nọ i w’otọ họ. (Olezi 38:4) Ghele na, ma re muẹrohọ nọ u wo oghẹrẹ ovo nọ ma rẹ daoma te re ma si uye oruẹ no izuazọ mai riẹriẹriẹ hẹ. Evaọ eyero-akpọ ọnana, okpẹtu ilogbo i bi te ahwo ikiẹrẹe buobu oma. Ghele na, ma rẹ rẹriẹ ova dhe edawọ mai avọ evaifihọ vọvọ inọ “ỌNOWO ọ rẹ sia ahwo riẹ [ba ha].” (Olezi 94:14) Yọ ma riẹ nọ eyero-akpọ ọnana gbe idabolo riẹ e te vrẹ kẹle. Fikiere, jọ o jọ ọtamuo mai inọ “oma oware uwoma uruo o rọ omai hi: keme u re ti krẹ hẹ re ma te kọrọ ibi rai, otẹrọnọ oma o rọ omai hi.”—Ahwo Galesha 6:9.
Eme Ma Wuhrẹ?
◻Didi edawọ i bi te inievo Ileleikristi na kpobi oma?
◻Didi iriruo Ebaibol i fiobọhọ k’omai wo otoriẹ nọ iye yọ odhesẹvia evedha Jihova ha?
◻Ẹvẹ Jihova o bi roro kpahe iye nọ i bi te ahwo riẹ oma?
◻Didi ekẹ jọ no obọ Jihova ze i re fiobọhọ k’omai thihakọ edawọ?
[Pictures on page 22]
Devidi, Nebọt, gbe Josẹf yọ imasa jọ nọ e ruẹ uye