Eghale Odibọgba Ọkobaro na
“Oghale ỌNOWO na u re ru ohwo họ ọdafe, o re ku enuobro kugbe ei hi.”—ITẸ 10:22.
1, 2. (a) Ẹvẹ ọkobaro jọ ọ fodẹ iroro riẹ kpahe odibọgba oke-kpobi na? (b) Fikieme ekobaro a jẹ ruẹ oghọghọ ovọvọ ọrọ iruo aru-ilele na?
“KỌ OGHỌGHỌ jọ o rẹ rro viere re whọ ruẹ ohwo nọ who wuhrẹ obe kugbe nọ o zihe ruọ ọnọ ọ be rọ ẹgba jiri Jihova? O rẹ sasa oma jẹ bọ ẹrọwọ ga re a ruẹ epanọ Ẹme Ọghẹnẹ o wo ẹgba te evaọ ẹwọ ahwo re a ru inwene evaọ izuazọ rai re a ruẹse ru Jihova eva were.” Ere ọkobaro jọ evaọ obọ Canada nọ o ruiruo ọkobaro na te ikpe 32 no o kere. Kpahe odibọgba ọkobaro riẹ, o kere nọ: “Mẹ te ruẹ oware ofa nọ me re ru hu. Oware ofa nọ o rẹ wha oghẹrẹ oghọghọ onana ze o riẹ hẹ.”
2 Kọ whọ rọwo inọ oghọghọ ulogbo o riẹ re who wo abọ evaọ obufihọ kẹ omọfa re ọ ziọ edhere uzuazọ? Dede na, orọnikọ ekobaro ọvo họ enọ e be ruẹ oghọghọ otiọye he. Idibo Jihova kpobi a wo owha-iruo nọ a re ro ru ‘ilele ahwo,’ yọ a be daoma ru ere. (Matiu 28:19) Rekọ, nọ ekobaro na a rẹ sae raha euwa buobu evaọ usiuwoma ota na, ae a be mae ruẹ oghọghọ ọrọ aru-ilele na vọvọ. Rekọ iruo ọkobaro u wo osa ofa re. Lele ekobaro t’ẹme, a te ta kẹ owhẹ nnọ iruo ọkobaro yọ edhere igbunu nọ whọ rẹ rọ ruẹ ‘eghale Jihova nọ i re ru ohwo họ ọdafe.’—Itẹ 10:22.
3. Eme o rẹ sae k’omai ajọwha nọ ma be ruabọhọ egagọ Jihova na?
3 Kẹle na, a nọ ekobaro nọ i no kabọ kabọ akpọ na ze re a dhesẹ eghale nọ a ruẹ no evaọ odibọgba oke-kpobi na. Joma roro kpahe eme nọ a ta. Udu u n’owhẹ awọ họ otẹrọnọ ẹyao, owho, hayo iyero efa i bi bru iruo ra kpẹre. Kareghẹhọ, oware nọ o mai wuzou họ re a rọ ẹwẹ kpobi gọ Jihova, evaọ oria nọ ma be jọ gọ kpobi. Ghele na, eyo eme ekobaro jọ o rẹ sai ru isiuru ra vi haro evaọ ẹrehọ iruo erere onana otẹrọnọ o sae lọhọ.
Iroro Evevọwẹ gbe Oghọghọ
4, 5. (a) Fikieme ẹghale usiuwoma na kugbe amọfa o jẹ rọ oware osohwa? (b) Ẹvẹ o rọ ekobaro oma re a wo abọ evaọ odibọgba oke-kpobi na?
4 Jesu ọ ta nọ: “Ẹkẹ oghale o mae rọ vi emio.” (Iruẹru 20:35) Ẹhẹ, ẹkẹ unevaze u wo osa riẹ. (Itẹ 11:25) Onana o mae rọ ere kpahe ẹghale usiuwoma na kugbe amọfa. Evaọ uzẹme, didi okẹ nọ o mae rro ma rẹ sae kẹ ibe ohwo-akpọ vi obọ nọ ma re fihọ kẹe wo eriariẹ Ọghẹnẹ, onọ u re su kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ?—Jọn 17:3.
5 U gbunu hu, ahwo nọ a bi w’abọ evaọ usiuwoma ota oke-kpobi na a t’ẹme kpahe oghọghọ gbe edẹro ọvọvọ nọ a wo no odibọgba rai ze no. Ọkobaro ikpe 64 jọ evaọ Britain ọ ta nọ: “Mẹ riẹ nọ iruo ọfa o hae wha evevọwẹ onana s’omẹ hẹ ọrọ uzẹme na nọ mẹ be ghale kugbe amọfa.” Aye-uku jọ evaọ Democratic Republic of Congo ọ ta oware nọ iruo ọkobaro o ru kẹe no: “Iruo ọkobaro na o rọ omosasọ ologbo kẹ omẹ anwẹ nọ ọzae oyoyou mẹ o ro whu. Epanọ mẹ ta usiuwoma te re me fiobọhọ kẹ amọfa, ere uweri uwhu na o be thọrọ omẹ ẹro te. Me fi ẹrọwọ mẹ họ eyaa Jihova jẹ be mae roro kpahe oghẹrẹ nọ me re ro fiobọhọ kẹ ahwo nọ me bi wuhrẹ ru inwene evaọ izuazọ rai. Evaọ ekuhọ ẹdẹ kpobi, mẹ rẹ wezẹ tou, udu mẹ o vẹ jẹ vọ avọ oghọghọ.”
6. Didi oghọghọ obọdẹ ekobaro jọ a ruẹ no?
6 Ahwo jọ nọ i ru iruo ọkobaro na evaọ ikpe buobu no a wo oghọghọ obọdẹ nọ a ro ruiruo evaọ eria nọ i sioma no, rehọ ikoko mu, enọ e te rro uwhremu na ruọ ikogho. Wọhọ oriruo, evaọ Abashiri, Hokkaido (ukoliko-ame ẹkpẹlobọ-ọre Japan nọ o mai kpemu kpobi), oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ riẹ nọ o ruiruo ọkobaro na te ikpe 33 no. Ọ kareghẹhọ nnọ evaọ okokohọ okogho ọsosuọ riẹ—nọ ahwo ẹwho Hokkaido kpobi a nyaze—ahwo 70 ọvo e jariẹ. Kọ ẹvẹ o rọ enẹna? Ikogho 12 e rọ ukoliko-ame ọyena, avọ iwhowho-uvie nọ i bu vi 12,000. Dai roro kpahe oghọghọ nọ o bi wo nọ o te kpohọ ikokohọ esese gbe ilogbo avọ ogbotu ibe iwhowho Uvie na eva ukoliko-ame ọyena!
7, 8. Didi oghọghọ ekobaro ikrẹkri jọ e ruẹ no?
7 Ekobaro efa nọ i ruiruo kri no a ruẹ oghọghọ nọ a rọ ruẹ emọ-iwuhrẹ Ebaibol rai nọ e họ-ame no a tẹ jẹ nyaharo te ekwa iruo efa no. Evaọ Japan oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ o ruiruo evaọ ekuotọ izii sa-sa no evaọ iruo ọkobaro riẹ anwọ 1957 ze ọ kareghẹhọ nnọ o fi emagazini Awake! họ ada kẹ uvovo aye jọ nọ ọ rọ ebanke ruiruo. Emerae izii ọvo uvovo aye na ọ tẹ họ-ame. Uwhremu na ọ tẹ rọo, tei te ọzae riẹ a te zihe ruọ ekobaro obọdẹ. Ẹvẹ oghọghọ riẹ o rro te kẹ oniọvo-ọmọtẹ ọkobaro na nọ, evaọ ẹkuotọ iruo avesa riẹ, ọsẹro-okogho ọkpokpọ na avọ aye riẹ—ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol riẹ vẹre, a weze ziọ ukoko na!
8 Agbẹta nọ ahwo nọ a zihe odibọgba ọkobaro na ruọ iruo rai no a ro rri rie wọhọ “uvẹ nọ o ghare thesiwa nọ a re kru ghaghae na,” wọhọ epanọ ọkobaro ikpe 22 jọ o fi rie họ!
Imuẹro Ẹruọsa Jihova
9. Wọhọ Ọkokẹ Ologbo na, didi eyaa Jihova ọ yaa kẹ idibo riẹ, kọ eme onana u dhesẹ kẹ omai?
9 Jihova, Ọkokẹ Ologbo na, ọ yaa nọ ọ te ko idibo riẹ, sẹro rai te evaọ abọ ẹzi gbe iwo. Oye jabọ nọ Devidi Ovie anwae na ọ jẹ ta nọ: “Mẹ jọ ọmaha, enẹna mẹ who uno; dede na mẹ te ruẹ okiẹrẹe nọ a se he, hayo kọ emọ riẹ e jẹ yare re a tẹ re he.” (Olezi 37:25) Ghele na, eyaa Ọghẹnẹ onana o rẹ k’omai uvẹ nọ ma re ro gbabọ kẹ eware iwo nọ ma rẹ gwọlọ kẹ iviuwou mai hi, hayo kọ o rẹ k’omai udu nọ ma rẹ rọ rehọ ọghoruo inievo Ileleikristi na ruiruo thọthọ họ. (1 Ahwo Tẹsalonika 4:11, 12; 1 Timoti 5:8) Ghele na, ma tẹ lahiẹ oma mai nevaze evaọ izuazọ mai re ma ruẹse gọ Jihova vọvọ viere, o re gbabọkẹ omai hi.—Matiu 6:33.
10, 11. No oware nọ o via kẹ ai ze, eme ekobaro buobu a riẹ kpahe ẹgba Jihova nọ ọ rẹ rọ gwọlọ kẹ?
10 Ekobaro akpọ na soso a riẹ no oware nọ o via kẹ ai ze no inọ Jihova ọ rẹ gwọlọ kẹ ahwo nọ i fi oma rai họ abọ ẹruọsa riẹ. Roro kpahe oware nọ o via kẹ ọzae avọ aye ekobaro jọ enọ e kua kpohọ ẹwho ọsese jọ nọ a jọ gwọlọ iwhowho Uvie. Nọ emerae jọ e vrẹ no, iruo egọmeti e tẹ jọ bẹbẹ ewo, yọ ugho rai u re kpobi no. A te kere se ai re a hwa $81 kẹ isiọranse omoto rai. Oniọvo na ọ ta nọ: “Oghẹrẹ ovo o riẹ nọ ma rẹ rọ hwa osa na ha. Aso ọyena ma lẹ ri fihọ.” Okiokiọ riẹ, uviuwou jọ nọ ọbẹwẹ ọ rọ oma re a te vi ekade jọ se ai. Ekade na o ta nọ, a zihe ugho osa-uzou se uviuwou na, yọ nọ ugho na u bu vi onọ a rẹro riẹ na, a gwọlọ nọ a rẹ ghale ugho na jọ kugbe ọzae avọ aye ọkobaro na. A te fi echẹke $81 họ ẹnvẹlopu na! Oniọvo ọkobaro na ọ tẹ ta nọ: “Ẹdẹ ọyena ọ rẹ thọrọ omẹ ẹro vievie he—me dikihẹ kpenu fihọ! Ọghoruo uviuwou onana o d’omẹ ẹro fia.” Ẹwo otiọye na o rẹ were Jihova eva re, onọ o rọ ẹzi ọghoruo nọ ọ tudu riẹ họ idibo riẹ awọ na.—Itẹ 19:17; Ahwo Hibru 13:16.
11 Ekobaro buobu a rẹ sai gbe oghẹrẹ iku evo na. Nọ ae, a te ta kẹ owhẹ nnọ a ti ‘vu ai wa ha.’ Nọ o je rri kpemu kpohọ ikpe 55 evaọ iruo odibọgba oke-kpobi riẹ, ọkobaro ikpe 72 jọ ọ tẹ ta nọ: “Jihova o ti ru oma vo omẹ hẹ.”—Ahwo Hibru 13:5, 6.
“Edhere Obọdẹ nọ A re ro Si Kẹle Jihova”
12. Fikieme iruo ewhowho usiuwoma na o jẹ rọ ọghọ ologbo?
12 Inọ Jihova o vi omai re ma whowho usiuwoma Uvie riẹ o rọ ọghọ k’omai. O rri omai—makọ ahwo-akpọ nọ e gba ha—wọhọ ‘ibe iruiruo’ riẹ evaọ iruo esiwo uzuazọ onana. (1 Ahwo Kọrint 3:9; 1 Timoti 4:16) Nọ ma be ta usiuwoma kẹ amọfa kpahe Uvie Ọghẹnẹ na, nọ ma bi whowho ekuhọ emuemu na, nọ ma be ta kẹ ahwo kpahe uyoyou igbunu riẹ nọ ọ rọ kẹ ẹtanigbo na, nọ ma bi rovie Ẹme uzuazọ riẹ jẹ rehọ eme eghaghae riẹ wuhrẹ ahwo udu oruọzewọ na, u bi si omai kẹle Ọnọma omai na, Jihova.—Olezi 145:11; Jọn 3:16; Ahwo Hibru 4:12.
13. Eme otujọ a ta kpahe oghẹrẹ nọ odibọgba ọkobaro rai u ro kpomahọ usu rai kugbe Jihova no?
13 Ekobaro a rẹ sae raha oke buobu kamara kamara evaọ ewuhrẹ omobọ rai gbe amọfa kpahe Jihova. Ẹvẹ o be jarai oma nọ onana u bi kpomahọ usu rai kugbe Ọghẹnẹ? Ọkpako jọ evaọ France nọ o ruiruo ọkobaro vrẹ ikpe ikpe no ọ kuyo nọ: “Iruo ọkobaro yọ obọdẹ edhere nọ ohwo o re ro sikẹle Jihova.” Ọkobaro ọfa evaọ orẹwho oyena, ọnọ ọ raha ikpe 18 no evaọ odibọgba oke-kpobi na, ọ ta nọ: “Iruo ọkobaro na u re ru omai ‘dawo re ma ruẹ nnọ Jihova ọ rọ ziezi,’ u ve ru omai ru usu mai kugbe Ọnọma omai ga viere kẹdẹ kẹdẹ.” (Olezi 34:8) Epọvo na o rọ oniọvo-ọmọtẹ obọ Britain jọ oma ọnọ o ruiruo ọkobaro na te ikpe 30 no. Ọ ta nọ: “Re mẹ rẹro so ẹzi Jihova kẹ ọkpọvio evaọ odibọgba mẹ u bi si omẹ kẹle iẹe. Ẹsibuobu mẹ ruẹ no nnọ ẹzi Jihova o kpọ omẹ kpohọ iwou jọ evaọ ẹruoke.”—Wawo Iruẹru 16:6-10.
14. Ẹvẹ ekobaro na a bi ro wo erere no Ebaibol gbe ebe nọ a fa no Ebaibol ze enọ a bi ro wuhrẹ amọfa kẹdẹ kẹdẹ na?
14 Ekobaro buobu a ruẹ no nnọ re a rọ Ebaibol gbe ebe nọ a fa no Ebaibol ze ruiruo kẹdẹ kẹdẹ rọ fotọ je wuhrẹ uzẹme Ikereakere na u fiobọhọ kẹ ai no rro haro evaọ eriariẹ Ẹme Ọghẹnẹ. Oniọvo-ọmọzae Spen jọ nọ ọ kpako te ikpe 85 no ọnọ o ru iruo ọkobaro te ikpe 31 no ọ ta nọ: “Iruo ọkobaro o lẹliẹ omẹ wo eriariẹ Ebaibol na didi no, eriariẹ nọ me ro fiobọhọ kẹ ahwo buobu no re a te riẹ Jihova gbe ẹjiroro riẹ.” Oniọvo-ọmọtẹ Britain jọ nọ o ruiruo ọkobaro te ikpe 23 no ọ ta nọ: “Odibọgba oke-kpobi na u ru omẹ wo isiuru n’evaze kẹ emu ẹzi.” Re whọ fodẹ ‘ẹjiroro ẹrọwọ nọ who wo’ kẹ amọfa o rẹ lẹliẹ imuẹro nọ who kru ghaghae kpahe eware nọ whọ rọwo na ga viere. (1 Pita 3:15) Ọkobaro obọ Australia jọ ọ ta nọ: “Iruo ọkobaro u bi ru ẹrọwọ mẹ nyaharo nọ mẹ be ta orọ eva mẹ kẹ amọfa na.”
15. Eme ahwo buobu a rọ unevaze ru no re a sae ruọ odibọgba ọkobaro na jẹ daji ei, kọ fikieme?
15 Orọ vevẹ, egbodibo ekobaro enana u mu rai ẹro nnọ omamọ iruo a salọ na onọ o be wha eghale se ai n’obọ Jihova ze. Agbẹta nọ ibuobu rai a ro ru inwene no na evaọ izuazọ rai, makọ tube siobọno iruo egọmeti dede gbe efe akpọ, re a ruẹse ruọ odibọgba ọkobaro na re a jẹ daji ei!—Itẹ 28:20.
Kọ Udu Ra U Wo Isiuru re U Ru Viere?
16, 17. (a) Who te bi roro sọ iruo ọkobaro o lọhọ k’owhẹ hayo o lọhọ họ, eme who re ru? (b) Ẹvẹ ahwo jọ a re roro nọ a gbẹ be sai ru iruo ọkobaro na ha?
16 Nọ ma kiẹ eme nọ ekobaro e ta no kpahe eghale odibọgba iruo ọkobaro na, ẹsejọhọ who bi roro sọ iruo ọkobaro i ti fo owhẹ. Otẹrọ ere, eme jabọ who gbe lele ọkobaro jọ t’ẹme he ọnọ iruo odibọgba oke-kpobi na o reria obọ no? O rẹ sae jọ erere k’owhẹ re whọ t’ẹme kugbe ekpako ukoko na jọ, ohwo jọ nọ ọ riẹ owhẹ—omokpokpọ ra, ọnyaba ra, gbe ewha-iruo uviuwou ra. (Itẹ 15:22) Eme eliọliọ amọfa e rẹ sai fiobọhọ k’owhẹ kiẹ oma ra riwi ziezi sọ iruo ọkobaro o lọhọ kẹ owhẹ. (Wawo Luk 14:28.) Otẹrọnọ whọ sai ruiruo ọkobaro, eghale ra e te ghinẹ jọ buobu.—Malakae 3:10.
17 Rekọ ẹvẹ kpahe iwhowho Uvie ẹrọwọ buobu nọ e rẹ sai ruiruo ọkobaro ho, dede nọ u re si ai uru nọ a re ru viere evaọ odibọgba na? Wọhọ oriruo, roro kpahe iroro oniọvo-ọmọtẹ Oleleikristi jọ nọ ọ be thuẹ re ọye ọvo ọ yọrọ emọ ene riẹ. Ọ ta nọ: “O be k’omẹ uye keme mẹ jọ ọkobaro oke-kpobi vẹre, rekọ enẹna, fiki eyero mẹ, mẹ gbẹ be sae ta usiuwoma te epanọ mẹ jẹ hai ru vẹre he.” Oniọvo ọnana o you emọ riẹ gaga ọ tẹ jẹ gwọlọ nọ ọ rẹ ko ai. Eva okiọvo na, o rọ isiuru riẹ re o ru viere evaọ iruo usiuwoma ota na. Ọ ta nọ: “Odibọgba na o rẹ were omẹ oma.” Ileleikristi omarọkẹ buobu a wo iroro evo na enọ uyoyou rai kẹ Ọghẹnẹ o be wọ ai re a gwọlọ ‘rọ ẹwẹ rai kpobi’ gọ Jihova.—Olezi 86:12.
18. (a) Eme Jihova ọ jọ obọ mai gwọlọ? (b) Fikieme udu u gbe whrehe omai hi otẹrọnọ eyero o k’omai uvẹ ru onọ o rọ omai eva ha?
18 Kareghẹhọ nnọ oware nọ Jihova ọ gwọlọ mi omai họ egagọ ẹwẹ mai kpobi. Oware nọ onana o rẹ jọ o rẹ jọ sa-sa no ẹwẹ ruọ ẹwẹ. Ejọ a rẹ sai nwene iruẹru rai re a sae jọ ekobaro oke-kpobi. Efa jọ buobu a rẹ sai fi obe họ wọhọ ekobaro ubroke otiẹse hayo kẹse kẹse, be raha euwa 60 kamara kamara evaọ odibọgba na. Rekọ ahwo Jihova nọ e mai bu a bi fi oma rai kpobi họ iruo usiuwoma ota gbe ewuhrẹ amọfa wọhọ iwhowho-uvie ukoko. Fikiere, o tẹ ghinẹ rọnọ ẹyao o kru owhẹ nyaotọ, owho, ewha-iruo uviuwou, hayo iyero efa, kru udu ga. Who te bi ru uthoma ra, egagọ ra e rẹ jọ ghaghae evaọ aro Ọghẹnẹ, epanọ enọ e rọ odibọgba oke-kpobi na e rọ ghaghae na!
Ahwo Kpobi A Sai Dhesẹ Ẹzi Ọkobaro Na
19. Eme họ ẹzi ọkobaro na?
19 O tẹ make rọnọ whọ sai ti fi obe họ wọhọ ọkobaro ho, whọ rẹ sai dhesẹ ẹzi ọkobaro na. Eme họ ẹzi ọkobaro? Odibọgba Uvie Mai ọrọ July 1988 (ọrọ Oyibo) o ta nọ: “A sai dhesẹ iẹe wọhọ ewo emamọ udu kpahe ujaje ọ usiuwoma ota gbe aru-ilele na, oma na kpobi fihọ edhesẹ uyoyou gbe ọdawẹ kẹ ahwo, lahiẹ oma kẹ amọfa, ẹruẹ oghọghọ evaọ elele Olori na kpekpekpe, je wo isiuru evaọ eware ẹzi, orọnikọ erọ iwo ho.” Ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ ẹzi ọkobaro na?
20. Ẹvẹ esẹ gbe ini a sai ro dhesẹ ẹzi ọkobaro na?
20 Whọ tẹ rọ ọyewọ avọ emọ, whọ rẹ sae fodẹ iruo ọkobaro na kẹ ai. Uruemu oliọliọ ra kpahe odibọgba na o rẹ kẹ ai ẹgwọlọ nọ a re ro ru ẹgọ Jihova họ oware nọ o mai wuzou evaọ izuazọ rai. Whọ rẹ sai zizie ekobaro gbe esẹro ọnyawariẹ gbe eyae rai ziọ uwou ra re emọ ra a sai wo erere no iriruo ahwo nọ a ruẹ oghọghọ no evaọ odibọgba oke-kpobi na. (Wawo Ahwo Hibru 13:7.) Makọ uwou nọ ahwo a jẹ rọ egagọ sa-sa, esẹ gbe ini nọ e rọwo, ẹkwoma ẹmeunu gbe uruemu, a rẹ sai fiobọhọ kẹ emọ rai re a ru odibọgba oke-kpobi na họ ute evaọ uzuazọ.—2 Timoti 1:5; 3:15.
21. (a) Ẹvẹ mai kpobi a sai ro fiobọhọ kẹ enọ i bi ruiruo ọkobaro na? (b) Eme ekpako a rẹ sai ru rọ tudu họ ekobaro awọ?
21 Evaọ ukoko na, ma rẹ sae thọ enọ e be sai ruiruo ọkobaro na uke. Wọhọ oriruo, kọ whọ sae daoma lele ọkobaro ruiruo evaọ odibọgba na, maero nọ ọkobaro na ọvo o te bi ruiruo? Whọ rẹ te ruẹ nọ ‘omosasọ ohwohwo’ o rẹ jariẹ. (Ahwo Rom 1:11, 12) Whọ tẹ rọ ọkpako, whọ rẹ sae tudu họ ekobaro na awọ viere. Nọ ugboma ekpako na a te wo ẹguae, a rẹ t’ẹme te ẹgwọlọ ekobaro na kẹse kẹse. Okenọ ọkobaro o te wo ewhrehe hayo ọ rọ ebẹbẹ jọ, whọ nwane tudu họ iẹe awọ nọ o no iruo ọkobaro no ho. Nọ ẹjiroro otiọye na o rẹ sai fiobọhọ ẹsejọ na, jọ o thọrọ owhẹ ẹro ho inọ iruo ọkobaro na yọ iruo ọghaghae nọ odibo oke-kpobi na o rri ghaghae. Ẹsejọhọ oware nọ a gwọlọ kpobi họ uduotahawọ gbe ohrẹ hayo obufihọ. Uwou-ogha Ukoko-Ulogbo evaọ obọ Spen o kere nọ: “Nọ ekpako a tẹ tudu họ ekobaro awọ, thọ ekobaro uke evaọ usiuwoma ota, jẹ sẹro rai ẹsikpobi, ekobaro a re wo oghọghọ viere, riẹ nọ a wo iruo, jẹ gwọlọ ru haro ghelọ ezadhe nọ a rẹriẹ ova ku.”
22. Evaọ oke obẹbẹ ikuigbe ohwo-akpọ nana, eme o rẹ jọ ọtamuo mai nọ ma re ru?
22 Ma be rria oke obẹbẹ evaọ ikuigbe ohwo-akpọ. Jihova ọ rehọ iruo esiwo uzuazọ k’omai no re ma ru. (Ahwo Rom 10:13, 14) Makọ ma bi ruiruo vọvọ wọhọ ekobaro hayo ma bi ru hu, joma dhesẹ ẹzi ọkobaro na. J’oma wo iroro ovẹrẹ oke na re ma je wo ẹzi omolahiẹ kẹ amọfa. Jọ o jọ ọtamuo mai re ma kẹ Jihova oware nọ o rẹro riẹ mi omai—egagọ ẹwẹ mai kpobi. Yọ joma kareghẹhọ nnọ okenọ ma tẹ kẹ uthoma mai kpobi, makọ u tho ibigho esese aye-uku na hayo ewhri ọghaghae Meri na, nọ egagọ mai i te n’ẹwẹ ze, yọ Jihova o bi rri egagọ ẹwẹ mai kpobi ghaghae!
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
◻ Fikieme odibọgba oke-kpobi na o jẹ wha evevọwẹ gbe oghọghọ ze?
◻ No oware nọ o via kẹ ai ze, eme ekobaro buobu a riẹ kpahe ẹgba Jihova nọ ọ rẹ rọ sẹro idibo riẹ?
◻ Didi abọ ekobaro a roro nọ odibọgba rai u wo kpahe usu rai kugbe Jihova?
◻ Ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ ẹzi ọkobaro na?
[Picture on page 19]
Ekobaro a re wo oghọghọ ulogbo no iruo aru-ilele na ze
[Picture on page 19]
Emọ ra a rẹ sai wo erere no usu nọ a rẹ nya kugbe iwhowho Uvie oke-kpobi ze
[Picture on page 19]
Ekpako a rẹ sae tudu họ ekobaro awọ evaọ odibọgba na