Iruo Ọkobaro—O Rrọ k’Owhẹ?
1 “Mẹ te ruẹ oware ofa nọ me re ru hu. Oware ofa nọ o rẹ wha oghẹrẹ oghọghọ onana ze o riẹ hẹ.” Ono ọ t’ẹme ọnana? Omọvo jọ evaọ idu egba buobu erọ Isẹri Jihova nọ i ru iruo odibọgba oke-kpobi na fihọ iruo oghọghọ rai evaọ uzuazọ. Kọ whọ sai roro avọ oma olẹ no sọ iruo ọkobaro na o rrọ k’owhẹ? Nọ ma rehọ oma mudhe kẹ Jihova riẹriẹriẹ no na, u ghine fo re ma roro sọ ma sai w’obọ vọvọ viere evaọ ẹvaha emamọ usi Uvie na. Fiki ẹjiroro ọyena, iviena roro kpahe enọ jọ nọ ahwo buobu a nọ kpahe iruo ọkobaro na no.
ONỌ 1: “Ahwo jọ a ta nọ iruo ọkobaro o rrọ kẹ ohwo kpobi hi. Kọ ẹvẹ mẹ rẹ rọ riẹ sọ o rrọ k’omẹ?”
2 Uyo na o roma hwa uyero ra gbe ewha-iruo Ikereakere ra. Ahwo buobu a riẹ nọ oma rai hayo uyero uzuazọ rai obọnana e k’uvẹ re a siobọno euwa 90 fihọ odibọgba na evaọ amara ha. Wọhọ oriruo, roro inievo emetẹ ẹrọwọ buobu nọ e rọ eyae uwou-orọo gbe iniemọ Ileleikristi. A re w’obọ evaọ odibọgba na kpere kpere te umuo ẹgba rai wọhọ epanọ uyero rai o k’uvẹ te. Wọhọ epanọ uvẹ u rovie fihọ te, a re ru ọkobaro ubroke evaọ amara ọvo hayo bu viere evaọ ẹgbukpe, bi vu oghọghọ nọ u re no erukẹre ọ ẹkẹ abọ rai evaọ iruo na ze. (Gal. 6:9) Dede nọ iyero rai e sae kẹ ae uvẹ re a ruiruo wọhọ ekobaro oke-kpobi evaọ enẹna ha, a be kpare ẹzi ọkobaro na yọ a rọ oghale kẹ ukoko na wọhọ iwhowho-uvie ọwhọ erọ emamọ usi na.
3 Evaọ abọdekọ riẹ, inievo buobu nọ ewha rai e dina vori omojọ a ru uvẹ kẹ iruo ọkobaro na no ẹkwoma ẹruẹrẹhọ eware nọ e mae r’oja kẹ ae. Kọ ẹvẹ kpahe owhẹ? Whẹ yọ uzoge nọ who no isukulu no? Whẹ yọ aye uwou-orọo nọ ọzae riẹ ọ be sae ko uviuwou na ziezi? Kọ whọ rọo no ababọ emọ nọ e rẹro so owhẹ? Kọ who ru iruo oyibo ra kuhọ no? Re a ru iruo ọkobaro hayo re a seba eruo yọ iroro nọ ohwo kpobi ọ rẹ jẹ k’omobọ riẹ hrọ. Onọ na họ, Kọ whọ sae ru uvẹ kẹ iruo ọkobaro evaọ uzuazọ ra?
4 Ẹkwoma uyero eware akpọ riẹ, Setan ọ be rehọ eware nọ i re kru iroro mai rọ vọ izuazọ mai jẹ be rehọ edhere uzuazọ oriobọ ro ruru omai. Otẹrọnọ ma ru ọtamuo re ma siọ oma ba edhehọ akpọ na, Jihova o ti fiobọhọ k’omai re ma fi isiuru Uvie họ oria ọsosuọ jẹ nyate re ma dede uvẹ iruo uvie nọ i rovie fihọ k’omai rehọ. Otẹrọnọ whọ sae ruẹrẹ iyero ra họ re who ruiruo wọhọ ọkobaro, eme jabọ who gbe ru ere he?
ONỌ AVỌ 2: “Kọ ẹvẹ o sai ro mu omẹ ẹro nọ mẹ te sae ko unu mẹ evaọ iruo odibọgba oke-kpobi na?”
5 Uzẹme o rọ inọ evaọ ekwotọ buobu euwa ọ iruo nọ a gwọlọ k’oka k’oka re a wo oware nọ a rri wọhọ eware uzuazọ nọ e r’oja i bu viere no evaọ ikpe nọ i kpemu na. Dede na, ibuobu i ru iruo ọkobaro te ikpe buobu no, yọ Jihova ọ gbẹ be sẹro rai. Re a kparobọ wọhọ ọkobaro, o gwọlọ ẹrọwọ gbe ẹzi ọ omolahiẹ k’amọfa. (Mat. 17:20) Ma wo imuẹro na eva Olezi 34:10 inọ ‘oware uwoma ovo o rẹ kare ahwo nọ a be gwọlọ ỌNOWO ho.’ Ohwo kpobi nọ ọ be ruọ iruo ọkobaro o re ru ere avọ evaifihọ vọvọ inọ Jihova ọ te sẹro riẹ. Nwanọ ere o bi ru kẹ ekobaro ẹrọwọ evaọ oria kpobi! (Ol. 37:25) Dede na, rọwokugbe ehri-izi nọ e rọ 2 Ahwo Tẹsalonika 3:8, 10, gbe 1 Timoti 5:8 na, ekobaro i re rẹro mi amọfa re a kẹ ae igho ho.
6 Ohwo kpobi nọ o bi roro kpahe iruo ọkobaro o re ru wọhọ epanọ Jesu ọ ta: ‘Keria tao re who roro araha na.’ (Luk 14:28) Enẹ oruo u dhesẹ uvi areghẹ. Lele ahwo nọ a ru iruo ọkobaro kparobọ evaọ ikpe buobu no t’ẹme. Nọ kpahe epanọ Jihova ọ rọ sẹro rai no. Ọsẹro okogho ra yọ ọkobaro nọ o w’ereghẹ no nọ eva e te were re ọ j’iroro k’owhẹ kpahe epanọ a re ro fikparobọ evaọ iruo odibọgba oke-kpobi na.
7 Ẹsejọhọ ohwo ọ sae ruẹ uzẹme eyaa Jesu eva Matiu 6:33 na vọvọ vievie he bẹsenọ o re fi oma riẹ họ abọ Jihova no. Ọkobaro ẹrọwọ jọ o gbiku nọ: “Okenọ mẹ avọ ọrivẹ mẹ ma te ẹkwotọ-iruo ọkpokpọ jọ wọhọ ekobaro, umutho ẹbe nọ a rẹ re ọvo ma wo, umutho ebọta jọ, yọ uvumọ ugho o jariẹ hẹ. Nọ ma re emu na re no evaọ owọwọ ma tẹ ta nọ, ‘Whaọ uvumọ oware nọ ma te re odẹ n’otha o riẹ hẹ.’ Ma tẹ lẹ kpahe iẹ, ma te kiẹzẹ. Evaọ irioke Osẹri ọmotọ jọ ọ tẹ nyaze o te dhesẹ oma riẹ, anọ, ‘Mẹ lẹ se Jihova re o vi ekobaro ze. Enẹna mẹ rẹ sai lele owhai evaọ oke thethei evaọ okpẹdẹ na, rekọ fikinọ mẹ be rria thethabọ eva orẹwho na, mẹ avọ owhai ma te re emu-uvo kugbe, fikiere mẹ wha emu nana lele oma ze k’omai kpobi.’ Erae buobu gbe ẹbe ọ wha ze.” Agbẹta nọ Jesu ọ rọ k’omai imuẹro nnọ ma ‘ruawa izuazọ mai hi’ na! O te fibae nọ: “Whai ọvẹ ọ rẹ rọ fiki awa ọruọ erọ osa-iziabọ ivẹ zuẹ uthethei riẹ?”—Mat. 6:25, 27.
8 Akpọ nọ ọ wariẹ omai họ na o bi kie ruọ ilale efe viere. Otunyẹ nọ o bi viharo ọ be gb’omai họ re ma lele iei. Dede na, nọ ma te wo ovuhumuo omurokpotọ kẹ iruo odibọgba oke-kpobi na u re ru omai wo edẹro kpahe umutho eware iwo. (1 Tim. 6:8) Ekobaro nọ i ru izuazọ rai lọlọhọ gbe owowa a rẹ mai wo oke kẹ iruo na yọ a re wo oghọghọ nọ o mae rro gbe ẹgba abọ-ẹzi ro no amọfa nọ a re wuhrẹ uzẹme na ze. Dede nọ a be daoma rria uzuazọ nọ o kare omawere he, eriwo owowa rai kpahe uyero ugho u fiobọhọ kẹ ae reawere eghale ọ iruo ọkobaro na no.
9 Otẹrọnọ who vuhumu gaga nnọ ma be rria edẹ urere na gbe nnọ oke ọ akpọ omuemu ọnana o bi re no, o rẹ k’owhẹ ọwhọ abọ-ẹzi re who dheidhe nọ o gwọlọ re whọ vuẹ emamọ usi na evaọ uvẹ kpobi. Nọ whọ tẹ wariẹ kiẹ edikihẹ ugho ra jẹ rehọ ẹme na se Jihova, who ti vuhumu nnọ whọ sae gọe oke-kpobi. O tẹ make rọnọ whọ rẹ siọ ẹgwọlọ eware iwo jọ ba re who ruiruo ọkobaro, whọ te reawere eghale ibuobu Jihova.—Ol. 145:16.
ONỌ AVỌ 3: “Wọhọ ọmọ-uzoge, fikieme me je rri iruo ọkobaro na wọhọ ute no me re le?”
10 Okenọ who bi ku umutho ikpe urere isukulu ra họ, who re roro kpahe obaro na. Whọ gwọlọ wo omofọwẹ, evawere, gbe evevọwẹ. Ekohrẹ ọkpọvio isukulu a sae daoma kpọ owhẹ kpohọ ute efe nọ o gwọlọ ikpe buobu erọ ewuhrẹ yunivasiti. Iroro-obroziẹ Oleleikristi ra nọ a wuhrẹ ziezi o rẹ ta k’owhẹ nnọ u fo re whọ daoma ruẹrẹ oma kpahe re who ruiruo kẹ Jihova vọvọ te epanọ o rẹ lọhọ te. (Ọtausi. 12:1) Whọ sai je roro kpahe orọo je wo uviuwou evaọ obaro. Kọ eme who ti ru?
11 Iroro nọ whọ jẹ enẹna evaọ uzuazọ ra o sai kpomahọ obaro ra kpobi. Otẹrọnọ whẹ yọ Osẹri Jihova nọ ọ r’oma mudhe jẹ họ-ame no, whọ roma kẹ Jihova no ẹwẹ-kpobi ze no. (Hib. 10:7) Uvẹ ọsosuọ nọ u t’owhẹ obọ kpobi, daoma ru ọkobaro ubroke evaọ amara ọvo hayo bu viere. Onana o te lẹliẹ owhẹ dawo oghọghọ gbe owha-iruo nọ i re lele iruo ọkobaro oke-kpobi, yọ ababọ-avro eriwo ra kpahe oware nọ u fo nọ whọ rẹ rehọ uzuazọ ra ru u ve vẹ viere. Fikiere, viukpenọ who re fi iruo oke-kpobi omobọ ra họ ẹta ọ etoke nọ who je ro kpohọ isukulu na, eme jabọ who gbe muọ ọkobaro họ họ? Ahwo jọ nọ a hẹrẹ te okiofa evaọ uzuazọ re a tẹ te reawere iruo ọkobaro na a vioja inọ a kaki muhọ họ.
12 Wọhọ uzoge, wo erere no uvẹ etoke seba-ẹrọo ra ze, re whọ reawere irere nọ i re noi ze evaọ iruẹru usiuwoma ota oke-kpobi na. O tẹ rọ iroro ra nọ whọ te rọo ẹdẹjọ, otọhotọ orọo ovuovo nọ a re fihọ vi iruo ọkobaro oke-kpobi nọ whọ rẹ kaki ru o riẹ hẹ. Nọ whọ be rro evaọ ẹkpako gbe abọ-ẹzi na, whọ sae salọ re who ru iruo ọkobaro kugbe ọrivẹ-orọo nọ o wo iroro itieye na. Imava-orọo jọ nọ i ru iruo ọkobaro kugbe no a kpohọ iruo ọsẹro okogho hayo iruo imishọnare no. Edhere uzuazọ ọrọ uvi erere!
13 Epanọ who ru iruo ọkobaro kri te kpobi, u re ru ewuhrẹ ra gbunu o vẹ jẹ kẹ owhẹ uwuhrẹ nọ uvumọ akiruo o rẹ sae kẹ evaọ otọakpọ na ha. Iruo ọkobaro i re wuhrẹ oma-usuo, oma-ukokohọ, epanọ a re ro yeri kugbe ahwo, ẹrorọsuọ Jihova, gbe epanọ a rẹ rọ bọ odiri gbe ẹwo—ekwakwa nọ e rẹ ruẹrẹ ohwo kpahe re ọ wha owha-iruo nọ e mae rro.
14 Uzuazọ o te vọ avọ ababọ-imuẹro kẹ ohwo-akpọ vi enẹ ẹdọvo ho. U te no oware nọ Jihova ọ y’eyaa riẹ no, umutho eware jọ ọvo e rẹ ghinẹ tọ. Nọ obaro ra u rovie fihọ aro ra na, oke vẹ o rẹ sai woma vi enẹna re who roro didi kpahe oware nọ whọ te rehọ uzuazọ ra ru evaọ ikpe nọ e be tha na? Wawo uvẹ iruo ọkobaro na ziezi. Whọ te vioja iruo ọkobaro nọ whọ salọ wọhọ edhere-uzuazọ ra vievie he.
ONỌ AVỌ 4: “Kọ o gbẹ rọ ọyawọ ikẹse kẹse re a nya te ute euwa na? Kọ ẹvẹ otẹrọnọ mẹ gbẹ sae nya te oke mẹ hẹ?”
15 Okenọ who te fi obe họ kẹ ọkobaro oke-kpobi, whọ rẹ k’uyo na hrọ: “Kọ whọ ruẹrẹ eyero ra họ no re whọ sai rẹro ọ ẹnyate ute euwa 1,000 evaọ kukpe kukpe?” Re whọ nya tei, o gwọlọ nọ who re ru te euwa esa okpẹdẹ. Vevẹ na, onana o gwọlọ emamọ oma nọ a rẹ ma gbe oma-usuo. Ekobaro buobu e m’oma ọ iruo nọ u woma, je w’iruo no evaọ umutho emerae jọ.
16 Dede na, Ọtausiuwoma Na 9:11 o ta gbagba nọ, ‘Oke gbe uvẹ o rẹ ro omai kpobi ọza.’ Ẹyao ọgaga hayo iyero nọ a rẹro ho e rẹ sae lẹliẹ ọkobaro nọ ọ gbẹ sae nyate oke he. Otẹrọnọ ẹbẹbẹ na o rọ onọ u re kri hi yọ o roma via evaọ emuhọ ukpe iruo na, ẹsejọhọ a re fiẹgba họ viere re a le oke nọ u vru na mu. Rekọ ẹvẹ otẹrọnọ ẹbẹbẹ ologbo ọ tẹ roma via yọ emerae kakao ọvo i kiọkọ evaọ ukpe iruo na yọ ọkobaro na ọ rẹ sae le oke na mu hu?
17 Otẹrọnọ whọ be mọ evaọ etoke emerae jọ kakao hayo fiki oware idudhe jọ nọ whọ sae whaha ha whọ gbẹ sae nyate euwa nọ a rẹro riẹ na ha, whọ sae nya bru omọvo jọ ọrọ Ogbẹgwae Iruo Ukoko na who ve dhesẹ ẹbẹbẹ na. Otẹrọnọ ekpako nana a roro nọ u ti fo re whọ gbẹ jọ iruo ọkobaro na ababọ awa-ọruọ kpahe oke nọ u vru na, a rẹ sae j’iroro yena. Okere-obe na o re kpoka họ ekade Iruo Owhowho-Uvie Ukoko na ro dhesẹ nọ a rẹro mi owhẹ re who ru oke nọ u vru na gba ha. Onana o rọ uvẹ nọ a rẹ rọ r’abọ muoma ha rekọ, viukpere, o rọ ororokẹ obọdẹ kẹ uyero ra.—Rri uko obeva ọ Odibọgba Uvie Mai ọrọ September 1986 (ọrọ Oyibo), edhe-ẹme avọ 18.
18 Ekobaro nọ i w’ereghẹ a re ru euwa buobu fih’otọ evaọ emuhọ ukpe iruo na. Iruo ọkobaro rai a rẹ rọ karo, fikiere ẹsejọ a rẹ ruẹ nọ u fo re a bru iruo nọ e r’oja ha kpẹre. Otẹrọnọ ọkobaro ọ nyate oke riẹ hẹ fiki ekpere ọruẹrẹfihotọ hayo ababọ oma-usuo evaọ ẹnya lele ọruẹrẹfihotọ na, ọ rẹ rehọ iẹ nọ o rọ owha-iruo riẹ re o ru oke nọ u vru na gba ababọ irẹro ororokẹ obọdẹ.
19 Okejọ o rẹ jọ nọ ọkobaro ọ rẹ ruẹ enwene nọ a sae whaha ha evaọ eyero riẹ. Ọ sae ruẹ nọ ọ te sae nyate ute euwa na evaọ etoke thethei hi fiki ẹbẹbẹ ẹyao nọ o bi kpo ho, owha-iruo uviuwou nọ o gbẹdẹ gaga, gbe eware itieye efa. Evaọ onana, oware areghẹ họ re a zihe kpohọ ọkwa owhowho-uvie je w’obọ evaọ oke kpobi nọ o tẹ lọhọ evaọ iruo ọkobaro ubroke na. Otẹrọnọ iyero jọ e gbẹ sae kẹe ohwo uvẹ re ọ nyate ute euwa na ha, uvumọ ọruẹrẹfihọ o riẹ nọ a rẹ rọ kẹ ohwo jọ uvẹ re ọ daji utu ọkobaro na ha.
20 Ma rẹro nọ ọruẹrẹfihọ ọrọ ororokẹ obọdẹ kẹ enọ i te o te tudu họ amọfa buobu awọ re a fi odẹ h’otọ evaọ iruo ọkobaro ababọ awa-ọruọ nọ o fo ho. O rẹ jẹ tudu họ enọ e rọ iruo odibọgba oke-kpobi na awọ re a gbe ru iruo ọkobaro na haro. Ma gwọlọ nọ ekobaro a kparobọ evaọ iruo odibọgba oke-kpobi rai.
ONỌ AVỌ 5: “Mẹ gwọlọ ru oware nọ o rẹ wha evawere s’omẹ. Kọ me ti wo evevọwẹ evaọ iruo ọkobaro na?”
21 Evawere uzẹme e roma hwa usu okpekpe, orọ omobọ-ohwo kugbe Jihova gbe evaifihọ inọ ma be gọe avọ ẹrọwọ. Jesu o thihakọ ure oja “fiki oghọghọ nọ a kẹ riẹ.” (Hib. 12:2) Evawere riẹ i no oreva Ọghẹnẹ uruo ze. (Ol. 40:8) Evaọ eyero eware nana, ma rẹ sai wo evawere uzẹme otẹrọnọ iruẹru uzuazọ mai buobu i w’obọ kugbe egagọ mai kẹ Jihova. Ilale abọ-ẹzi e rẹ k’omai iroro ọ otofa keme ma rẹ jọ eva mai riẹ nọ ma bi ru oware ogbagba. Evawere i re no ẹkẹ ze, yọ edhere ọfa nọ ọ mai woma ọ riẹ hẹ nọ ma rẹ rọ rehọ oma mai kẹ vi amọfa nọ ma re wuhrẹ re a wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ.—Iruẹru 20:35.
22 Ọkobaro nọ ma t’ẹme te evaọ edhe-ẹme emuhọ na o dhesẹ i rie enẹ: “Kọ oghọghọ jọ o rẹ rro viere re whọ ruẹ ohwo nọ who wuhrẹ obe kugbe nọ o zihe ruọ ọnọ ọ be rọ ẹgba jiri Jihova? O rẹ sasa oma jẹ bọ ẹrọwọ ga re a ruẹ epanọ Ẹme Ọghẹnẹ o wo ẹgba te evaọ ẹwọ ahwo re a ru inwene evaọ izuazọ rai re a ruẹse ru Jihova eva were.” (Rri Uwou-Eroro Na ọrọ November 1, 1997, ẹwẹ-obe avọ 14-19.) Fikiere, eme ọ rẹ wha evawere s’owhẹ? Otẹrọnọ, viukpọ omawere ubroke nọ akpọ na ọ rẹ kẹ na, who riwi omodawọ oke-kpobi, nọ o rọ ghaghae na wowoma, iruo ọkobaro e rẹ k’owhẹ obọdẹ iroro ọ orugba nọ o rẹ ghinẹ k’owhẹ evawere.
ONỌ AVỌ 6: “Otẹrọnọ a re wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ ababọ riẹ, kọ o gbẹ rọnọ u te j’omẹ me ve ru iruo ọkobaro?”
23 Uzẹme, ẹjiroro nọ a re ro ru iruo ọkobaro o rẹ jọ orọ ob’ọra hrọ. Jihova ọvo ọ rẹ sae riotọ eyero uzuazọ ra. (Rom 14:4) O rẹro mi owhẹ re whọ gọe no udu ra kpobi ze, ẹwẹ, iroro, gbe ẹgba. (Mak 12:30; Gal. 6:4, 5) O re you ọkokẹ evawere, ọnọ ọ be gọe avọ oghọghọ, orọnikọ avọ ẹgo hayo ọgbahọ họ. (2 Kọr. 9:7; Kọl. 3:23) Ẹjiroro nọ who re ro ru iruo ọkobaro o rẹ jọ nọ fikinọ who you Jihova gbe ahwo nọ a rọ ẹkwotọ na. (Mat. 9:36-38; Mak 12:30, 31) Otẹrọnọ enẹ iroro ra e rọ, kiyọ iruo ọkobaro na u fo oware nọ who re roro kpahe gaga.
24 Ma rẹro nọ eware nọ ma dhesẹ fihọ etenẹ na i ti fiobọhọ k’owhẹ wawo ẹruore ra kẹ iruo ọkobaro. Kọ whọ sae ruẹrẹ eyero ra họ re who ru iruo ọkobaro oke-kpobi? Ma kere ukeledẹ fihọ ob’otọ nọ ma se nọ “Oma Iruo Ọkobaro Ẹkpoka Mẹ.” Rri sọ whọ sai kere oma jọ fihọ iẹ k’omobọ ra nọ o rẹ k’owhẹ uvẹ re whọ nya te euwa 23 k’oka k’oka evaọ odibọgba na. Kẹsena, who ve fi ẹrọwọ gbe ẹruọrọsuọ ra họ Jihova vọvọ. Avọ obufihọ riẹ whọ sai fikparobọ! Ọ y’eyaa nọ: “Me . . . ti ku eghale ku owhai bẹsenọ uvumọ oware o gbẹ te kare owhai hi.”—Mal. 3:10, NW.
25 Fikiere ma be nọ inọ, “Iruo ọkobaro—o rrọ k’owhẹ?” Whọ tẹ sae k’uyo “E,” fi ẹdẹ nọ who re ro mu iruo ọkobaro họ ababọ okioraha je wo imuẹro nnọ Jihova ọ te rehọ uzuazọ oghọghọ ghale owhẹ!
[Chart on page 6]
ẸDỌVO-OKA Ohiohiẹ usiuwoma
EDIVẸ-OKA Ohiohiẹ usiuwoma
EDESA-OKA Ohiohiẹ usiuwoma
EDENE-OKA Ohiohiẹ usiuwoma
EDISOI-OKA Ohiohiẹ usiuwoma
ẸDẸ-ỌMAHA Ohiohiẹ usiuwoma
ẸDOKA Uvo usiuwoma
ẸDỌVO-OKA Uvo usiuwoma
EDIVẸ-OKA Uvo usiuwoma
EDESA-OKA Uvo usiuwoma
EDENE-OKA Uvo usiuwoma
EDISOI-OKA Uvo usiuwoma
ẸDẸ-ỌMAHA Uvo usiuwoma
ẸDOKA Uvo usiuwoma
ẸDỌVO-OKA Owọwọ usiuwoma
EDIVẸ-OKA Owọwọ usiuwoma
EDESA-OKA Owọwọ usiuwoma
EDENE-OKA Owọwọ usiuwoma
EDISOI-OKA Owọwọ usiuwoma
ẸDẸ-ỌMAHA Owọwọ usiuwoma
ẸDOKA Owọwọ usiuwoma
Rehọ opẹsoro kere oma ra kẹ ẹdẹ kpobi ọrọ k’oka k’oka.
M’oma ọ ole euwa 23 k’oka k’oka evaọ usiuwoma.
Unu euwa ẹkpoka na kpobi ____________________