Jihova O Re Ru Eyaa Riẹ Gba Kẹ Ahwo Ẹrọwọ
“Ọ nọ ọ yeya na o kiẹrẹe.”—AHWO HIBRU 10:23.
1, 2. Fikieme ma je fi eva kpobi họ eyaa Jihova?
JIHOVA ọ yare idibo riẹ nọ a wo jẹ yọrọ ẹrọwọ ọgaga fihọ iẹe gbe eyaa riẹ. Avọ ẹrọwọ otiọye na ohwo ọ rẹ sai fievahọ Jihova riẹriẹriẹ re o ru oware nọ ọ yaa nọ o re ru. Ẹme riẹ nọ ọ kẹ ẹgba o whowho nọ: “ỌNOWO Ogbaẹmo na ọ bọwo ehao no: Epanọ mẹ ma fihọ, ere o te jọ; epanọ mẹ jiroro ere o te via.”—Aizaya 14:24.
2 Ẹme na, “ỌNOWO Ogbaẹmo na ọ bọwo ehao,” u dhesẹ nọ o duwu iyeri inọ o ti ru eyaa riẹ gba. Oye jabọ Ẹme riẹ ọ sae rọ ta nọ: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha. Eva idhere ra kpobi ọ thọrọ owhẹ ẹro ho, o ve ti ruọ idhere ra kpọvi.” (Itẹ 3:5, 6) Okenọ ma te fievahọ Jihova jẹ kẹ oma mai uvẹ re areghẹ riẹ ọ kpọ omai, edhere mai o re su ovavo kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, keme areghẹ Ọghẹnẹ ọ rọ “ure uzuazọ rọ kẹ ahwo nọ a dhẹ gbalọ iẹ.”—Itẹ 3:18; Jọn 17:3.
Ẹrọwọ Uzẹme Evaọ Oke Anwae
3. Ẹvẹ Noa o ro dhesẹ ẹrọwọ fihọ Jihova?
3 Okerefihotọ iruẹru Jihova kẹ enọ i wo ẹrọwọ uzẹme o kẹ imuẹro ẹrorọsuọ riẹ. Wọhọ oriruo, bu vi ikpe 4,400 nọ e vrẹ, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Noa nnọ a te rehọ Ẹvo akpọ-soso rọ raha akpọ edẹ riẹ. Ọ tẹ ta kẹ Noa nọ o ku okọ ulogbo kẹ esiwo ahwo gbe uzuazọ erao. Eme Noa o ru? Ahwo Hibru 11:7 o ta k’omai nọ: “Fiki orọwọ Ọghẹnẹ ọ rọ vẹvẹ Noa unu, kpahọ eware eka nọ a rẹ te ruẹ hẹ, o je yo ẹme nọ o ro ku okọ nọ o ro siwi unuwou riẹ soso.” Fikieme Noa o ro wo ẹrọwọ fihọ oware nọ o te via ẹdọvo ho, kpahe oware nọ a “rẹ te ruẹ hẹ”? Keme ọ riẹ ziezi kpahe epanọ Ọghẹnẹ o ro yeri kugbe uviuwou ohwo-akpọ no re o vuhumu inọ oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta kpobi u re rugba. Fikiere Noa o w’udu inọ Ẹvo na ọ te roma via re.—Emuhọ 6:9-22.
4, 5. Fikieme Abraham o je fieva kpobi họ Jihova?
4 Oriruo ẹrọwọ uzẹme ọfa họ Abraham. Enwene ikpe 3,900 nọ e vrẹ, Ọghẹnẹ ọ ta kẹe re ọ rehọ Aiziki ro dheidhe, ọmọ ọvo nọ Sera aye riẹ o yẹ kẹe. (Emuhọ 22:1-10) Didi uyo Abraham ọ kẹ? Ahwo Hibru 11:17 o ta nọ: “Fiki orọwọ Abraham ọ jẹ rọwo nọ ọ rẹ rehọ Aiziki dhe-idhe.” Dede na, epanọ o be te rọ via na, enjẹle Jihova ọ tẹ da Abraham ji. (Emuhọ 22:11, 12) Ghele na, fikieme Abraham ọ rọ gwọlọ ru oware utioye? Keme, wọhọ epanọ Ahwo Hibru 11:19 o ta, “o roro nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sae kpare [Aiziki] no iwhuowhu.” Rekọ ẹvẹ Abraham ọ sai ro wo ẹrọwọ fihọ ẹkparomatha kpakiyọ ọ te ruẹ ojọ họ yọ a ti kere fihọ oria ovo nọ a kpare ohwo jọ no uwhu ze no ho?
5 Kareghẹhọ, Sera ọ jọ ikpe 89 nọ Ọghẹnẹ ọ y’eyaa kẹ ai nọ a ti yẹ ọmọzae. Edhede Sera o gbẹ sae wọ ọmọ họ—o wọhọ ẹsenọ u whu no. (Emuhọ 18:9-14) Ọghẹnẹ ọ kpare edhede Sera ziọ uzuazọ, o te yẹ Aiziki. (Emuhọ 21:1-3) Abraham ọ riẹ nọ epanọ Ọghẹnẹ ọ rọ kpare edhede owhuowhu Sera ziọ uzuazọ na, ọ sae kpare Aiziki ziọ uzuazọ re o tẹ gwọlọ ere. Ahwo Rom 4:20, 21 o ta kpahe Abraham nọ: “Oware ovo nọ u nyuhu udu riẹ kpahọ eya nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ o jarọ họ, rekọ fiki epanọ ọ rehọ oruaro kẹ Ọghẹnẹ o te dhe ẹruẹruọ eva orọwọ; u te je muẹro nọ onọ Ọghẹnẹ ọ ya na o ru rie i gba.”
6. Ẹvẹ Joshua o ro dhesẹ evaifihọ Jihova?
6 Bu vi ikpe 3,400 nọ e vrẹ okenọ Joshua ọ kpako vrẹ ikpe udhusoi no jẹ jọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi ruẹ epanọ Ọghẹnẹ o wo evaifihọ te no, ọ tẹ fodẹ oware nọ o wha evaifihọ riẹ ze: “Whai kpobi a rehọ udu gbe iroro rai riẹ re, inọ eware iwoma kpobi nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ yeya kẹ owhai na o ru rai gba re, ovo u fi rie abọ kie he; ai kpobi i ru gba re.”—Joshua 23:14.
7, 8. Didi owojẹ esiwo Ileleikristi ẹrọwọ a jẹ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na, kọ fikieme?
7 Ole ikpe 1,900 nọ e vrẹ, ahwo omarokpotọ buobu a dhesẹ ẹrọwọ uzẹme. A vuhumu ro no orugba eruẹaruẹ Ebaibol ze inọ Jesu họ Mesaya na a tẹ jẹ jẹ iwuhrẹ riẹ rehọ. Nọ a wo otọhotọ ogaga fihọ uzẹme na je fihọ Ikereakere Hibru na, a te fi ẹrọwọ họ eware nọ Jesu o wuhrẹ. Fikiere, okenọ Jesu ọ ta nọ ẹdhoguo Ọghẹnẹ o bi bru Judia gbe Jerusalẹm ze fiki ababọ ẹrọwọ rai, a tẹ rọwo iẹ. Yọ okenọ ọ ta kẹ ai owọ nọ a rẹ jẹ re a siwi izuazọ rai, a j’owọ na.
8 Jesu ọ ta kẹ enọ e rọwo nnọ okenọ a tẹ ruẹ egbẹmo nọ e wariẹ Jerusalẹm họ, a dhẹ. Egbaẹmo Rom a ghinẹ wọ bru Jerusalẹm ze evaọ ukpe 66 C.E. Rekọ ahwo Rom a te zihe oma kpemu gheghe gheghe. Oyena o jọ oka kẹ Ileleikristi re a dhẹ no okpẹwho na, keme Jesu ọ ta vẹre nọ: “Nọ wha [tẹ] ruẹ Jerusalem nọ itu ẹmo ewariẹ họ, kẹsena wha rẹ riẹ nọ ẹraha riẹ ọkẹle ino. Kẹsena e nọ e rọ evaọ Judia evẹ dhẹ kpo igbehru, e nọ e rọ evaọ ẹwho a ru re a [noi], te enọ e rọ ẹwho ho a gbẹ ruọ eva riẹ hẹ.” (Luk 21:20, 21) Enọ i wo ẹrọwọ uzẹme a dhẹ no Jerusalẹm gbe ekẹloma riẹ a tẹ dhẹzọ.
Iyẹrẹ Ababọ Ẹrọwọ
9, 10. (a) Ẹvẹ isu egagọ na a ro dhesẹ ababọ ẹrọwọ rai fihọ Jesu? (b) Eme họ iyẹrẹ ababọ ẹrọwọ ọyena?
9 Eme enọ e kare ẹrọwọ uzẹme a ru? A dhẹ hẹ okenọ uvẹ na u rovie fihọ. A roro nọ isu rai e sai ti siwi ai. Ghele na, isu eyena gbe ilele rai a wo imuẹro ọkwa-Mesaya Jesu re. Fikiere eme jabọ a gbẹ rọwo ẹme nọ ọ ta ha? Fiki uyero udu umuomu rai. Onana o kaki dhesẹ oma via okenọ a ruẹ iruori na nọ i bi zurie bru Jesu okenọ ọ kpare Lazarọs ze no. Jọn 11:47, 48 o ta nọ: “Fikiere ilori izerẹ gbe otu Farisi a te koko ẹgwae, a tẹ ta nọ, ‘Eme ma re ruo na? Keme ohwo ọnana o bi ruẹ eware-igbenu gaga. Ma tẹ se iẹe ba ere, ahwo kpobi a rẹte rọwo iẹe, ahwo Rom a vẹ te nyaze te raha oria aghọ mai gbe orẹwho mai.’ ” Owọ avọ 53 o ta nọ: “Fikiere no umuo ẹdẹ ọyena vrẹ a tẹ jẹ gba ẹguae re a ti kpe i.”
10 Oware igbunu nọ Jesu o ru na o rro kẹhẹ—ẹkpare Lazarọs no uwhu ze! Rekọ isu egagọ na a tẹ jẹ gwọlọ kpe Jesu fiki oware nọ o ru na. Emuemu ọgaga rai o tẹ wariẹ dhesẹ oma via nọ “ilori izerẹ [e gba] ẹguae re a ti kpe Lazarọs re: keme fiki riẹ ahwo Ju buobu a jẹ nya siọ ae ba, a jẹ rọwo Jesu.” (Jọn 12:10, 11) Obọnana a kpare Lazarọs no uwhu ze no, yọ izerẹ eyena a tẹ jẹ gwọlọ nọ a re kpei! Oreva Ọghẹnẹ hayo ewoma ahwo na o jarae oja ha. A wo oriobọ, a wo isiuru kpahe ọkwa erere obọ rai ọvo. “A you ujiro ahwo vi o rọ Ọghẹnẹ.” (Jọn 12:43) Rekọ a hwosa kẹ ababọ ẹrọwọ rai. Evaọ ukpe 70 C.E., egbaẹmo Rom a te zihe ze a tẹ raha oria rai gbe orẹwho rai, je kpe ibuobu rai.
Ẹrọwọ nọ A Dhesẹ Evaọ Oke Mai Na
11. Evaọ emuhọ ikpe-udhusoi ọnana, ẹvẹ a ro dhesẹ ẹrọwọ uzẹme?
11 Evaọ ikpe-udhusoi onana, ezae gbe eyae buobu erọ ẹrọwọ uzẹme e riẹ. Wọhọ oriruo, kpemu evaọ emuhọ etoke ikpe 1900, ahwo kpobi a je rẹro obaro udhedhẹ, ọrọ ọrebẹ. Eva okioye na, enọ i fi ẹrọwọ họ Jihova a je whowho nọ ohwo-akpọ ọ be te ruọ oke ẹbẹbẹ nọ o mai yoma kpobi. Oyena họ onọ a jọ Ẹme Ọghẹnẹ ruẹaro evaọ Matiu uzou avọ 24, 2 Timoti uzou avọ 3, gbe eria efa. Oware nọ ahwo ẹrọwọ na a ta o ghinẹ via, nọ o rehọ Ẹmo Akpọ I muhọ evaọ 1914. Akpọ na ọ tẹ ghinẹ ruọ “edẹ urere” na avọ “oke ẹbẹbẹ.” (2 Timoti 3:1) Fikieme idibo Jihova a rọ riẹ uzẹme na kpahe uyero akpọ anwọ oke oyena yọ amọfa a riẹ hẹ? Fikinọ, wọhọ Joshua, a wo ẹrọwọ nnọ ẹme ọvo Jihova o re kie he.
12. Nẹnẹ na, didi eyaa ọ Jihova idibo riẹ a fievahọ vọvọ?
12 Nẹnẹ, idibo Jihova, enọ i fi ẹrọwọ họ iẹe, a bu kẹle ima ezeza no evaọ akpọ-soso. A riẹ no orugba ẹme eruẹaruẹ Ọghẹnẹ ze inọ kẹle na ọ te rehọ eyero-akpọ ozighi, ọfariẹ ọnana te oba. Fikiere a wo evaifihọ nnọ oke na o kẹle no nọ a te rọ ruẹ orugba 1 Jọn 2:17, onọ o ta nọ: “Akpọ na avọ urusio riẹ e rẹ te vrẹ, rekọ ohwo nọ o re ru oreva Ọghẹnẹ ọ rẹ jọ bẹdẹ.” Idibo riẹ a fievahọ riẹriẹriẹ inọ Jihova o ti ru eyaa nana gba.
13. Ẹvẹ whọ rẹ sai fievahọ Jihova thabọ te?
13 Ẹvẹ whọ rẹ sai fievahọ Jihova te? Whọ rẹ sai fieva ra kpobi họ iẹe! Whọ tẹ maki ku uzuazọ ra fiẹ enẹna fikinọ whọ be gọe, ọ te rehọ uzuazọ nọ o mai woma k’owhẹ evaọ ẹkparomatha na. Jesu ọ k’omai imuẹro nọ: “Oke o be tha nọ enọ e rọ eva uki ekareghẹhọ [koyehọ, iroro Ọghẹnẹ] i je ti yo uru riẹ, a vẹ te nya via.” (Jọn 5:28, 29, NW ) Kọ whọ riẹ edọkita jọ, osu, ọkiotọ-eriariẹ, ọhreki, hayo ohwo-akpọ jọ nọ ọ rẹ sai ru oyena? Okerefihotọ anwae rai u dhesẹ nọ a sai ru ei hi. Jihova ọvo ọ rẹ sai ru ei, yọ o ti ru ei!
Obaro Ogbunu kẹ Erọ Ẹrọwọ
14. Didi obaro ogbunu Ẹme Ọghẹnẹ ọ yaa kẹ ahwo ẹrọwọ?
14 Jesu o dhesẹ imuẹro akpọ ọkpokpọ evaọ otọ Uvie odhiwu Ọghẹnẹ, ta nọ: “Ahwo nọ a te rọ oma kpotọ eva e were ae, keme arẹ te ria akpọ na.” (Matiu 5:5) Oyena u te fiẹgba họ eyaa Ọghẹnẹ nọ a rẹ jọ Olezi 37:29 ruẹ: “Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ ria ae bẹdẹ.” Yọ taure Jesu o te ti whu evaọ okenọ orumuomu jọ o fi ẹrọwọ họ iẹe, Jesu ọ ta kẹ ọzae na nọ: “Who re ti lele omẹ jọ obọ Paradais.” (Luk 23:43) Ẹhẹ, wọhọ Ovie Uvie Ọghẹnẹ, Jesu ọ te ruẹ nọ a kpare ọzae ọnana ziọ uzuazọ otọakpọ avọ uvẹ nọ ọ sae rọ rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ Aparadase. Nẹnẹ na, ahwo nọ a fievahọ Uvie Jihova a rẹ sai rẹro ẹrria evaọ Aparadase okenọ “Ọghẹnẹ o [re] ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.”—Eviavia 21:4.
15, 16. Fikieme uzuazọ u ti ro dhẹ tere evaọ akpọ ọkpokpọ na?
15 Joma rehọ iẹe nnọ ma ruọ akpọ ọkpokpọ na no. Rehọ iẹe nnọ ma mu rie họ ẹria no enẹna. Koyehọ, ma nwane jọ oria kpobi ruẹ ahwo evawere no nọ e be ria kugbe evaọ udhedhẹ riẹriẹriẹ. A be reawere iyero nọ e wọhọ enọ a dhesẹ eva Aizaya 14:7: “Oma o tẹ fọ akpọ na kpobi avọ udhedhẹ, a tẹ jẹ Suọile oghọghọ.” Fikieme a je bi ru ere? Ẹjiroro jọ họ, muẹrohọ nọ ethẹ iwou na i wo usiavẹ hẹ. A du gwọlọ isiavẹ hẹ, keme emuemu gbe ozighi e gbẹ rọ họ. O nwane wọhọ epanọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ o rẹ te jọ: “Ohwo kpobi ọ rẹ te keria otọ ekakọ gbe otọ ure fig riẹ, ozọ ohwo ọvo u gbe ti mu ai hi.”—Maeka 4:4.
16 Ẹmo ọ gbẹ riẹ gbe he, keme evaọ akpọ ọkpokpọ ọnana, a wo uzi nọ u mukpahe ẹmo. A nwene ekwakwa ẹmo kpobi zihe ruọ ekwakwa udhedhẹ no. Evaọ edhere ọvọvọ riẹ, Aizaya 2:4 u rugba no: “A ve ti duwu egbọdọ rai zihe ruọ etọẹkpẹ gbe izuẹ rai zihe ruọ ubru-ebe; orẹwho o gbẹ te wọ ẹmo bru orẹwho ho, hayo wuhrẹ kpahọ ẹmo-ofio ofa ha.” Rekọ oware nọ ma rẹro riẹ oye! Fikieme? Keme ahwo buobu evaọ akpọ ọkpokpọ na a wuhrẹ ere oruo no okenọ a jẹ gọ Ọghẹnẹ evaọ akpọ anwae na.
17. Didi uyero-akpọ o te jọ otọ Uvie Ọghẹnẹ?
17 Oware ofa nọ who re muẹrohọ họ uvuhu o gbẹ rọ họ. Ohwo ọvo ọ gbẹ be rria umuwou-ohẹhẹ hayo wha inwrehọ hayo jọ ababọ uwou hu. Ohwo kpobi o wo uwou ọkrẹkrẹrẹ gbe ekwakwa ekpakpatiẹ avọ ire gbe idodo iwowoma. (Aizaya 35:1, 2; 65:21, 22; Izikiẹl 34:27) Yọ ohọwo o gbẹ riẹ hẹ keme Ọghẹnẹ o ru eyaa riẹ gba no inọ emu ọ te dafia kẹ ahwo kpobi: “Ibi i ti vihọ eva otọ na; e te kpọhọ hwẹ eva ehru igbehru.” (Olezi 72:16, NW ) Uzẹme, evaọ otọ ọkpọvio Uvie Ọghẹnẹ, aparadase oruaro o te kẹre ruọ otọakpọ na soso, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ j’iroro riẹ okiẹdẹ evaọ Idẹn.—Emuhọ 2:8.
18. Evaọ akpọ ọkpokpọ na, didi eware i gbe ti guegue ahwo ho?
18 Ogaga nọ o rọ ahwo na oma u bi je gb’owhẹ unu. Onana o rọ ere keme a wo igboma gbe iroro egbagba. Te ẹyao, edada, hayo uwhu e gbẹ riẹ hẹ. Ohwo ọvo ọ rọ akaba-emo hayo ehwa ẹsipito ho. Enana kpobi e vrẹ no bẹdẹ bẹdẹ. (Aizaya 33:24; 35:5, 6) Whaọ, erao na ọvuọvo ọ gbẹ rọ imuozọ gbe he, keme ogaga Ọghẹnẹ u ru rai dhedhẹ no!—Aizaya 11:6-8; 65:25; Izikiẹl 34:25.
19. Fikieme ẹdẹ kpobi evaọ akpọ ọkpokpọ na o te rọ jọ orọ ‘omawere’?
19 Whaọ dai roro aruorovie igbunu nọ ahwo ẹrọwọ akpọ ọkpokpọ ọnana a ru via! A be rehọ ẹgba gbe ona gbe efe otọakpọ na ru emamọ eware, orọnikọ eware enwoma ha; re a ruiruo kugbe ohwohwo, orọnikọ omahrowo ho. Yọ ohwo nọ whọ nyaku kpobi yọ ohwo nọ whọ rẹ sai fievahọ keme, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ yaa, aikpobi họ ahwo nọ ‘ỌNOWO o wuhrẹ no.’ (Aizaya 54:13) Nọ uzi Ọghẹnẹ o be kpọ ohwo kpobi na, otọakpọ na o vẹ te “vọ avọ eriariẹ ỌNOWO na wọhọ epanọ ame ọ vọ abade.” (Aizaya 11:9) Uzẹme, kẹdẹ kẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ ọnana o rọ epanọ Olezi 37:11 o ta nọ o rẹ te jọ, orọ ‘omawere.’
A kẹ Imuẹro Obaro Evawere
20. Eme ma re ru hrọ re ma ruẹse reawere obaro udhedhẹ?
20 Eme ma re ru hrọ re ma jọ abọ obaro evawere ọyena? Aizaya 55:6 o ta k’omai nọ: “Wha gwọlọ ỌNOWO na eva okenọ a rẹ rọ rue riẹ, wha se ei nọ ọ kẹle na.” Yọ nọ ma be gwọlọ na, uruemu mai o rẹ jọ epaọ onọ a dhesẹ eva Olezi 143:10 na: “Wuhrẹ omẹ re me ru orọ eva ra, keme whẹ họ Ọghẹnẹ mẹ!” Ahwo nọ a ru onana a rẹ sae nya edẹ urere enana vrẹ ababọ afuẹwẹ kugbe Jihova a ve je rẹro obaro owoma. “Fiẹrohọ ohwo nọ okiete, jẹ nabi ri ọrọ uzẹme, urere ohwo ọyena udhedhẹ. Erahaizi a rẹ te raha ai kpobi, urere oru-umuomu kọ ẹnyawo kufiẹ.”—Olezi 37:37, 38.
21, 22. Eme Ọghẹnẹ o bi ru nẹnẹ, kọ ẹvẹ a be sai ro ru uwuhrẹ na gba?
21 Obọnana Jihova ọ be jọ erẹwho na kpobi se enọ e gwọlọ ru oreva riẹ via. O bi ru ai fihọ otọhotọ ukoko otọakpọ ọkpokpọ riẹ, wọhọ epanọ eruẹaruẹ Ebaibol e ruẹaro: “Edẹ e te tha [oke nọ ma be rria enẹna] . . . ahwo buobu a rẹ te nyaze, te ta nọ: ‘Wha nyaze ma kpohọ ugbehru ỌNOWO na [egagọ uzẹme okpehru riẹ], . . . re o wuhrẹ omai edhere riẹ, re ma nya evaọ idhere riẹ.’ ”—Aizaya 2:2, 3.
22 Eviavia 7:9 u dhesẹ enana wọhọ “otu obuobu . . . nọ i no erẹwho kpobi ze, erua gbe ahwo gbe erọo-unu.” Owọ avọ 14 o ta nọ: “Enana yọ enọ i no uye [ulogbo na ze],” enọ e zọ no ekuhọ eyero-akpọ ọnana. Otọhotọ onana kẹ akpọ ọkpokpọ na o kẹle ẹko ahwo ima ezeza no, avọ ahwo ekpokpọ buobu nọ e be ziọ abọ riẹ kukpe kukpe. Idibo Jihova ẹrọwọ enana kpobi na a bi wuhrẹ ai kẹ uzuazọ evaọ akpọ ọkpokpọ riẹ. Enana i bi wuhrẹ ona abọ ẹzi gbe efa nọ a te rọ rẹriẹ otọakpọ na fihọ aparadase. Yọ a fi eva rai kpobi họ inọ Aparadase ọ be tha “keme ọ nọ ọ yeya na o kiẹrẹe.”—Ahwo Hibru 10:23.
Eme Ọkiẹriwo
◻ Eme ababọ ẹrọwọ o wha ze evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na?
◻ Ẹvẹ idibo Ọghẹnẹ a rẹ sai fievahọ iẹe te?
◻ Didi obaro o be hẹrẹ ahwo ẹrọwọ?
◻ Eme ma re ru hrọ re ma ruẹsi wo obaro evawere kẹ oma mai evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ?
[Picture on page 12]
Obọnana Jihova ọ be ruẹrẹ otọhotọ ukoko otọakpọ ọkpokpọ na họ