Kọ Who Wo Ẹrọwọ Wọhọ Ọrọ Abraham?
“Nọ Ọmọ ohwo ọ te tha, kọ ọ rẹ te ruẹ ẹrọwọ eva akpọ na?”—LUK 18:8.
1. Fikieme o jẹ rọ bẹbẹ re ohwo o kru ẹrọwọ riẹ gaga nẹnẹ?
O LỌHỌ tere he re ohwo o kru ẹrọwọ riẹ ga nẹnẹ. Akpọ na o bi tunyẹ Ileleikristi gaga re ọ ruẹse kpọ ovao rai no eware abọ-ẹzi. (Luk 21:34; 1 Jọn 2:15, 16) Ibuobu e be daoma epanọ a rẹ rọ zọ evaọ oke emo, okpẹtu, eyao, hayo ohọo. (Luk 21:10, 11) Evaọ erẹwho buobu, a wo oghẹrẹ uzuazọ nọ ahwo a be rria, yọ a re rri ohwo nọ ọ gwọlọ rria lele ẹrọwọ riẹ kpobi wọhọ ohwo ogheghẹ, tubẹ wọhọ ọnọ o wo ọwhọ vrẹta. Ofariẹ, a bi kpokpo Ileleikristi buobu fiki ẹrọwọ rai. (Matiu 24:9) Fikiere, onọ jọ nọ Jesu ọ nọ enwene ikpe 2,000 nọ e vrẹ na u ghine fo: “Rekọ nọ Ọmọ ohwo ọ te tha, kọ ọ rẹ te ruẹ ẹrọwọ eva akpọ na?”—Luk 18:8.
2. (a) Fikieme ẹrọwọ ọgaga ọ jẹ r’oja kẹ Oleleikristi? (b) Oriruo ẹrọwọ ono u fo nọ ma re roro kpahe?
2 Uzẹme na họ, ẹrọwọ ọgaga ọyena ọ r’oja otẹrọnọ ma gwọlọ kparobọ evaọ uzuazọ enẹna je wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ nọ a yaa na evaọ obaro. Be wariẹ eme Jihova kẹ Habakuk, Pọl ukọ na o kere nọ: “Rekọ ikiẹrẹe mẹ e rẹ te zọ eva orọwọ, keme a te zihe kpemu ẹzi mẹ ọ rẹ te ghọghọ fiki rai hi. . . . O rẹ bẹbẹ re ohwo ọ were Ọghẹnẹ ababọ ẹrọwọ.” (Ahwo Hibru 10:38–11:6; Habakuk 2:4) Pọl ọ ta kẹ Timoti nọ: “Họre uvi ohọre orọwọ na; yọrọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ na onọ a se owhẹ ze na.” (1 Timoti 6:12) Kọ ẹvẹ a sai ro wo ẹrọwọ ọgaga? Evaọ ẹkpahe fihọ onọ oyena, u re woma re ma rri kpemu bru ọzae jọ nọ ọ rria ikpe 4,000 nọ e vrẹ, rekọ ọnọ a gbe bi rri ẹrọwọ riẹ kpehru gaga evaọ egagọ ilogbo esa—Islam, egagọ Ju, gbe Egagọ-Ileleikristi. Ọzae ọyena họ Abraham. Fikieme ẹrọwọ riẹ o je wuzou tere? Kọ ma rẹ sae raro kele iei nẹnẹ?
Ẹmeoyo kẹ Ọkpọvio Ọghẹnẹ
3, 4. Fikieme Tera ọ jẹ kwa uviuwou riẹ no Ọr kpohọ Heran?
3 Abraham (ọnọ a jẹ kaki se Abram) a kake fodẹ iẹe evaọ ofẹ emuhọ Ebaibol na. Eva Emuhọ 11:26, ma se nọ: “Tera . . . o te yẹ Abram, te Nahọ gbe Heran.” Tera avọ uviuwou riẹ a jẹ rria Ọr ọrọ ahwo Kaldia, okpẹwho efe evaọ ofẹ obọze-ọre Mẹsopotemia. Rekọ, a rria obei hi. “Tera ọ tẹ rehọ Abram ọmọ riẹ gbe Lọt ọmọzae Heran, ọmọ-uruọmọ riẹ, gbe Serai [Sera] aye ọmọzae riẹ, a te no otọ Ọr orẹwho ahwo Kaldia kpo obọ otọ Kenan; rekọ nọ o zi te Heran, a tẹ bọ họ etẹ e.” (Emuhọ 11:31) Nahọ, oniọvo Abraham, ọ tẹ jẹ kwa uviuwou riẹ kpohọ Heran. (Emuhọ 24:10, 15; 28:1, 2; 29:4) Rekọ, fikieme Tera ọ jẹ kwa no Ọr nọ efe ọ vọ na kpohọ ugbothabọ Heran?
4 Ole ikpe 2,000 no oke Abraham, ọzae ẹrọwọ na Stivin, nọ ọ jẹ t’ẹme evaọ aro Sanhẹdrin ọrọ ahwo Ju, ọ f’otọ ẹkwa igbunu uviuwou Tera ọnana. Ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ oruaro ọ romavia kẹ Abraham ọsẹ mai, okenọ ọ jọ obọ eva Mẹsopotemia, tao re ọ tẹ ze ria obọ Heran, ọ jẹ ta kẹ e nọ, ‘Tovrẹ no evaọ ẹwho ra no, siọ uyẹ ra ba, ze ẹwho nọ me re ti dhesẹ kẹ owhẹ.’ Koyehọ ọ kparoma vrẹ no ẹwho ahwo Kaldi, ze ria evaọ Heran.” (Iruẹru 7:2-4) Tera o yoẹme kẹ oreva Jihova kẹ Abraham okenọ ọ kwa uviuwou riẹ kpohọ Heran.
5. Diẹse Abraham ọ nya nọ ọsẹ riẹ o whu no? Kọ fikieme?
5 Uviuwou Tera o te wohọ okpẹwho ọkpokpọ rai. Ikpe buobu evaọ obaro, okenọ Abraham ọ fodẹ “orẹwho mẹ,” okegbe Heran họ onọ o wo h’iroro, orọnikọ Ọr họ. (Emuhọ 24:4) Dede na, orọnikọ Heran ọ rẹ te jọ uwou ebẹdẹ bẹdẹ Abraham ho. Wọhọ epanọ Stivin ọ ta, “okenọ ọsẹ [Abraham] o ti whu no, Ọghẹnẹ o je siei no etẹe ze evaọ ẹwho ọnana, [nọ] wha rọ na.” (Iruẹru 7:4) Avọ ẹmeoyo kẹ ọkpọvio Jihova, Abraham, avọ Lọt usu, a tẹ fa ethẹ Yufretis vrẹ kpohọ ẹkwotọ Kenan.a
6. Didi eyaa Jihova ọ yaa kẹ Abraham?
6 Fikieme Jihova o ro ru Abraham kwa kpohọ Kenan? Oware nọ o soriẹ ze họ ẹjiroro Ọghẹnẹ kẹ ọzae ẹrọwọ ọyena. Jihova ọ ta kẹ Abraham no vẹre nọ: “Kparoma no ẹwho obọ ra, gbe uviuwou ra, jegbe uwou ọsẹ ra, re who kpohọ otọ nọ me re ti dhesẹ kẹ owhẹ. Keme me re ti ru owhẹ zihe ruọ orẹwho ulogbo, mẹ vẹ jẹ te ghale owhẹ, je ru odẹ ra ruaro, whọ vẹ te jọ oghale. Mẹ rẹ te ghale enọ e ghale owhẹ, enọ e la owhẹ eka kpobi mẹ rẹ te la ae eka re; jegbe evaọ odẹ ra erẹwho akpọ na kpobi a rẹ te jọ wo oghale.” (Emuhọ 12:1-3) Abraham ọ te jọ ọsẹ kẹ orẹwho ulogbo jẹ reawere uketha Jihova ọ vẹ jẹ reuku ẹkwotọ Kenan. Eyaa igbunu! Rekọ Abraham o re ru inwene ilogbo evaọ uzuazọ riẹ re ọ te reuku ẹkwotọ ọyena.
7. Didi inwene Abraham ọ rẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ re ọ ruẹse reuku eyaa Jihova?
7 Okenọ Abraham ọ kwa no Ọr, ọ nyasiọ okpẹwho efe ba gbe imoni ọsẹ riẹ—ehri omofọwẹ nọ a rẹ rọ zaro ho evaọ oke anwae. Okenọ ọ kwa no Heran, ọ hẹrioma riẹ no uviuwou ọsẹ riẹ, gbẹ uviuwou oniọvo riẹ Nahọ, ọ tẹ kwa kpohọ ẹkwotọ nọ ọ riẹ hẹ. Evaọ Kenan, ọ bọ igbẹhẹ adhẹzọ wariẹ oma riẹ họ họ. Fikieme? Nọ Abraham ọ nwane rueva ẹkwotọ na no, Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ: “Kparoma, re whọ nya uthethei gbe [okẹkẹe] otọ na duwu, keme mẹ rẹ te rehọ iẹe kẹ owhẹ.” (Emuhọ 13:17) Abraham nọ ọ kpako te ikpe 75 no avọ aye riẹ, Sera, nọ ọ kpako te ikpe 65 no, a lele ithubro enana. “Fiki orọwọ ọ rọ ria otọ eya na, wọhọ otọ ọrara.”—Ahwo Hibru 11:9; Emuhọ 12:4.
Ẹrọwọ Wọhọ ọrọ Abraham Nẹnẹ
8. Fiki oriruo Abraham gbe isẹri anwae efa, didi uruemu ma re wo?
8 A fodẹ Abraham avọ uviuwou riẹ fihọ usu ‘ẹgho ologbo isẹri’ nọ e rria taure oke Ileleikristi u te ti te nọ a fodẹ evaọ Ahwo Hibru uzou avọ 11 na. Fiki ẹrọwọ idibo anwae Ọghẹnẹ enana, Pọl ọ tudu họ Ileleikristi awọ re a “siọ owreze ba, gbe umuomu [ababọ ẹrọwọ] nọ ma ru rieria no.” (Ahwo Hibru 12:1) Ẹhẹ, ababọ ẹrọwọ o rẹ sae ‘reria omai obọ.’ Rekọ evaọ ẹdẹ Pọl gbe ọmai na, uvi Ileleikristi a wo ẹrọwọ ọgaga no wọhọ ọrọ Abraham gbe ọrọ amọfa oke anwae. Nọ ọ jẹ ta kpahe oma riẹ gbe ibe Ileleikristi, Pọl ọ ta nọ: “Ma rọ ahwo otiọye nọ i kie kpemu nọ a je whu hu, rekọ e nọ i wo orọwọ nọ i siwi izi rai.”—Ahwo Hibru 10:39.
9, 10. Didi imuẹro e riẹ inọ nẹnẹ na ahwo buobu a wo ọkpọ ẹrọwọ Abraham?
9 Uzẹme, akpọ na o nwene no oke Abraham no. Ghele na, “Ọghẹnẹ Abraham” ọvo na ma gbẹ be gọ, yọ o re nwene he. (Iruẹru 3:13; Malakae 3:6) Jihova o fo ọnọ a rẹ gọ nẹnẹ wọhọ epanọ ọ jọ evaọ oke Abraham. (Eviavia 4:11) Ibuobu e be rehọ oma rai kpobi mudhe kẹ Jihova yọ, wọhọ Abraham, a be jọ izuazọ rai ru inwene nọ a gwọlọ kpobi re a ruẹsi ru oreva Ọghẹnẹ. Ukpe n’ukpo, ahwo 316,092 họ enọ e kẹ imuẹro omarọkẹ rai ẹkwoma ame-ọhọ “evaọ odẹ Ọsẹ, gbe Ọmọ gbe Ẹzi Ẹri.”—Matiu 28:19.
10 Ibuobu Ileleikristi ekpokpọ enana a re du kwa kpohọ ekwotọ erara ugbothabọ re a ruẹsi ru omarọkẹ rai gba ha. Rekọ evaọ edhere abọ-ẹzi, ibuobu rai a bi kperẹ ugbothabọ. Wọhọ oriruo, evaọ Mauritius, Elsie ọ jọ ọrieda gbe ọbuẹva. Ahwo kpobi a jẹ dhozọ riẹ. Ọkobaro obọdẹ o te muọ Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe ọmọtẹ Elsie, onana u te rovie edhere kẹ Elsie “kurẹriẹ no ebi ruọ elo.” (Iruẹru 26:18) Fiki isiuru ọmọtẹ riẹ, Elsie ọ tẹ rọwo nọ o re wuhrẹ Obe Ikuigbe Ebaibol Mẹ. A je wuhrẹ obe riẹ isiasa ẹkpoka keme ọ gwọlọ uduotahawọ ekẹse kẹse. Iruemu eda riẹ e be wha evawere sei hi, yọ o wo ebẹbẹ buobu. Ukuhọ riẹ, ọ tẹ te nya erẹ ugbothabọ na t’uwou no egagọ idhivẹri kpohọ egagọ uzẹme. Okenọ ahwo a nyabru ei ze re o siwi ai, ọ vẹ ta nnọ Jihova ọvo họ ọnọ ọ rẹ sae thọ ae no eyoma. Enẹna Elsie yọ Osẹri nọ ọ họ-ame no, yọ ahwo 14 evaọ uviuwou riẹ gbe egbẹnyusu riẹ a kurẹriẹ no re.
11. Didi inwene enọ e roma mudhe kẹ Jihova no a rẹ gwọlọ ru?
11 U du gwọlọ nọ ahwo buobu nọ a roma kẹ egagọ Ọghẹnẹ evaọ ukpe n’ukpo na a re ru inwene ilogbo itieye he. Rekọ aikpobi a nwene no uwhu abọ-ẹzi kpohọ uzuazọ abọ-ẹzi no. (Ahwo Ẹfẹsọs 2:1) Dede nọ a gbẹ rọ akpọ na evaọ uwo, a gbẹ rọ abọ riẹ hẹ. (Jọn 17:15, 16) Wọhọ Ileleikristi nọ a wholo, enọ “okugbe [rai] ọ rọ obọ odhiwu,” a wọhọ “erara gbe enọ a le kpo ẹwho ọfa.” (Ahwo Filipai 3:20; 1 Pita 2:11) A nwene izuazọ rai rọwo kugbe ute Ọghẹnẹ no, fiki uyoyou Ọghẹnẹ gbe uyoyou ọrivẹ nọ o wọ rae. (Matiu 22:37-39) A bi le ute oriobọ, orọ iwo ho hayo kọ a be gwọlọ jọ akpọ na riakpọ kuoma ha. Ukpoye, a fi ẹro rai họ eyaa “ihru ekpokpọ avọ akpọ ọkpokpọ enọ ẹrẹreokie ọ be ria.”—2 Pita 3:13; 2 Ahwo Kọrint 4:18.
12. Didi iruo nọ a n’iyẹrẹ riẹ ukpe n’ukpo o kẹ imuẹro nọ Jesu, evaọ etoke ọzino riẹ, ọ ruẹ “ẹrọwọ eva akpọ na”?
12 Okenọ Abraham ọ kwa kpohọ Kenan, tei te uviuwou riẹ ọvo a jọ obei yọ Jihova ọvo ọ jẹ thọ ae. Rekọ, Ileleikristi ekpokpọ 316,092 enana nọ e họ-ame na ae ọvo a rọ họ. Uzẹme, Jihova ọ be rehọ ẹzi riẹ thọ ae, wọhọ epanọ o ru Abraham. (Itẹ 18:10) Rekọ, fibae, ọ be thọ ae uke ẹkwoma “orẹwho” ọjaja, ọrọ akpọ-soso nọ u bu vi erẹwho akpọ jọ nẹnẹ. (Aizaya 66:8) Ukpe n’ukpo, ahwo 5,888,650 orẹwho oyena a kẹ imuẹro uvi ẹrọwọ rai ẹkwoma erivẹ rai nọ a t’ẹme kugbe kpahe eyaa Ọghẹnẹ. (Mak 13:10) A raha euwa 1,186,666,708 evaọ iruo enana, be gwọlọ ahwo nọ a wo isiuru. Fikiere, a wuhrẹ Ebaibol kugbe ahwo 4,302,852 enọ e gwọlọ wo ẹrọwọ. Wọhọ odhesẹvia ọwhọ rai, ahwo 698,781 erọ “orẹwho” onana a w’obọ evaọ iruo ọkobaro na, evaọ oke kpobi hayo evaọ amara ọvo hayo bu viere. (A rẹ ruẹ iyẹrẹ iruo ukpe n’ukpo ọ Isẹri Jihova evaọ ẹwẹ-obe avọ 24 rite 27.) Iyẹrẹ igbunu enana yọ uyo oliọliọ, o rọ ẹgba kẹ onọ Jesu na, “Nọ Ọmọ ohwo ọ te tha, kọ ọ rẹ te ruẹ ẹrọwọ eva akpọ na?”
Ẹrọwọ Ghelọ Edawọ
13, 14. Dhesẹ ebẹbẹ jọ nọ Abraham avọ uviuwou riẹ a nyaku evaọ Kenan.
13 Eware e jọ gaga kẹ Abraham gbe uviuwou riẹ evaọ Kenan. O tẹ kawo, okejọ o jariẹ nọ ohọo ogaga u le rie no Kenan kpohọ Ijipti. Ofariẹ, te osu Ijipti gbe osu Gerar (kẹle Gaza) a daoma rehọ aye Abraham, Sera. (Emuhọ 12:10-20; 20:1-18) Ẹwhọ ọ jọ udevie ithuru-igodẹ Abraham gbe ithuru-igodẹ Lọt, onana o tẹ wha ohẹriẹ fihọ iviuwou ivẹ na. Ababọ oriobọ, Abraham ọ tẹ kẹ Lọt uvẹ re ọ kake salọ ẹkwotọ, Lọt ọ tẹ salọ nọ ọ rẹ rria Ubrotọ Jọdan, onọ o wọhọ ogege Idẹn evaọ ẹvi gbe erru riẹ.—Emuhọ 13:5-13.
14 Kẹsena, Lọt o te kie ruọ ẹmo nọ ọ jọ udevie ovie ugbothabọ Elam gbe erivẹ riẹ avọ ivie ikpewho isoi erọ Ukiekpotọ Sidim. Ivie erẹwho eyena a te fi ivie obonẹ kparobọ a tẹ kwa egbo buobu, kugbe Lọt avọ ekwakwa riẹ. Okenọ Abraham o yo oware nọ o via, o te le ivie edekọ na ababọ ozọ, ọ tẹ rehọ Lọt avọ uviuwou riẹ zihe, kugbe ekwakwa ivie obonẹ na. (Emuhọ 14:1-16) Rekọ, oyena họ ekpere oware nọ o mae via kẹ Lọt evaọ Kenan he. Fiki oware jọ, ọ tẹ kwa kpohọ Sodọm, dede nọ okpẹwho na u gbeku gaga.b (2 Pita 2:6-8) Okenọ enjẹle ivẹ e vẹvẹ iẹe unu nọ a te raha okpẹwho na no, Lọt ọ tẹ rehọ aye gbe emetẹ riẹ dhẹ. Rekọ, aye Lọt o te rri uthubro enjẹle na vo, fikiere, o te zihe ruọ ukulu uwhei. Akpọ ọ tẹ dina bẹ Lọt te epanọ ọ jẹ rọ rria eghogho evaọ Zoa kugbe emetẹ ivẹ riẹ. (Emuhọ 19:1-30) Ababọ avro, eware enana e kẹ Abraham uye gaga, maero nọ Lọt ọ ziọ ẹkwotọ Kenan wọhọ abọjọ uviuwou Abraham na.
15. Ghelọ ebẹbẹ nọ Abraham ọ rẹriẹ ovao ku evaọ okenọ ọ jẹ rria iwou-udhu evaọ ekwotọ erara, didi iroro ethọthọ ọ whaha?
15 Kọ Abraham o je roro sọ tei te Lọt a hae daji omofọwẹ Ọr kugbe imoni ọsẹ riẹ hayo evaọ Heran kugbe oniọvo riẹ Nahọ? Kọ o siuru ẹdẹjọ nọ o hae mai woma re ọ jọ okpẹwho nọ a bọ ugbẹhẹ wariẹ viukpọ ẹrria iwou-udhu? Hayo kọ ọ jẹ dina vioja oma nọ ọ lahiẹ bi ghoro evaọ ẹkwotọ erara? Be ta kpahe Abraham gbe uviuwou riẹ, Pọl ukọ na o muẹrohọ nnọ: “Otẹrọnọ a bi he roro otọ nọ a nọ ze na, a he wo uvẹ nọ a he ro zihe.” (Ahwo Hibru 11:15) Rekọ, a zihe he. Makọ ọbẹwẹ na, a daji oria nọ Jihova ọ gwọlọ nọ a jọ.
Ithihakọ Nẹnẹ
16, 17. (a) Didi ebẹbẹ Ileleikristi buobu a rẹriẹ ovao ku nẹnẹ? (b) Didi Uruemu irẹro Ileleikristi a wo? Kọ fikieme?
16 A rẹ sae jọ oma Ileleikristi nẹnẹ ruẹ ọkpọ ithihakọ ọyena. Dede nọ Ọghẹnẹ ọgọ o be wha oghọghọ ulogbo se ai, uzuazọ o lọhọ kẹ Ileleikristi uzẹme he evaọ edẹ urere enana. Dede nọ a be rria aparadase abọ-ẹzi, a be ruẹ uye ọbẹwẹ ugho wọhọ erivẹ rai. (Aizaya 11:6-9) Ibuobu i whu gheghe no evaọ emo erẹwho na, yọ ejọ i zihe ruọ iyogbere no dede nọ a so ẹme ọvo ho. Fibae, a bi thihakọ orivo fikinọ a tulo ho. Evaọ ekwotọ buobu, a be ta usiuwoma na evaọ oria nọ ohwo ọvo ọ jọ se ẹme rai gboja ha. Evaọ eria efa, a be ruẹ-uye olahiẹ no obọ enọ “e rẹ rehọ izi gba ẹguae ọraha” je “brukpe e rọ uzẹme re a whu.” (Olezi 94:20, 21) Makọ evaọ ekwotọ nọ a be jọ wọso Ileleikristi hi nọ a be jọ jiri ai fiki uruemu ezi rai, a be yọrọ oma re a wo ohẹriẹ no ibe-isukulu gbe ibe-iruo rai—nwane wọhọ Abraham, ọnọ ọ jẹ rria iwou-udhu yọ enọ e wariẹ e riẹ họ a be rria ikpewho. Ẹhẹ, o lọhọ tere he re a rria akpọ na rekọ re a ‘se ọrọ akpọ na ba ẹjọ.’—Jọn 17:14.
17 Nọ o rọ ere na, kọ ma rẹ ruobọ fiki omarọkẹ Ọghẹnẹ mai? Kọ o rọ omai oma nọ ma hae gbẹ jọ abọ akpọ na, re ma jọ wọhọ ahwo ọdekọ? Kọ ma be vioja fiki oma nọ ma lahiẹ no evaọ iruo Jihova? Vievie! Ukpenọ ma re siuru eware nọ ma nya seba, ma rẹ ruẹ nọ eware nọ ma fihọ akotọ no kpobi i tulo ho ma tẹ rehọ ai wawo eghale nọ ma be reawere rai enẹna gbe enọ ma te reawere rai evaọ obaro. (Luk 9:62; Ahwo Filipai 3:8) U te no ere no, kọ ahwo nọ a rọ akpọ na a be wereva? Uzẹme na họ, ibuobu rai a be gwọlọ iyo nọ ma wo no. A be ruẹ-uye fikinọ ọkpọvio Ọghẹnẹ nọ o no Ebaibol ze nọ ma bi lele na a bi lele ei he. (Olezi 119:105) Yọ ibuobu rai a bi siuru oghẹrẹ usu awere Oleleikristi nọ ma be reawere riẹ kugbe ibe ẹrọwọ mai na.—Olezi 133:1; Ahwo Kọlọsi 3:14.
18. Eme o re noi ze otẹrọnọ Ileleikristi a dhesẹ ọkpọ aruọwha Abraham?
18 Uzẹme, u re fo nọ ma wharo ẹsejọ wọhọ Abraham evaọ okenọ o le ahwo nọ a mu Lọt. Rekọ ma tẹ wharo, Jihova ọ te ghale ekuhọ riẹ. Wọhọ oriruo, evaọ ofẹ Ẹkpẹlobọ-Ọre Ireland, egrẹ ọ ruọ ahwo azẹ no fiki ozighi oghoghẹrẹ egagọ, yọ o gwọlọ udu re a siọ abọvo ba ẹjọ. Ghele na, Ileleikristi ẹrọwọ a lele eme Jihova kẹ Joshua no: “Wo udu avọ oma ukruga; whọ jọ ozọ u mu owhẹ hẹ, hayo oma o rọ owhẹ hẹ; keme ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra ọ rọ kugbe owhẹ evaọ koria koria kpobi no whọ rẹ nya.” (Joshua 1:9; Olezi 27:14) Evaọ ikpe na kpobi, a be kẹ ai adhẹẹ fiki edikihẹ aruọwha rai, yọ nẹnẹ na a rẹ sae ta usiuwoma odode evaọ ẹkwotọ na kpobi.
19. Diẹse o rẹ were Ileleikristi nọ a rẹ jọ, kọ didi ekuhọ a re rẹro riẹ avọ udu evaọ okenọ a te lele ọkpọvio Jihova?
19 Ma re du vro ho inọ uyero nọ ma rẹriẹ ovao ku kpobi, ma te lele ọkpọvio Jihova, ukuhọ riẹ o te kẹe oruaro jẹ wha erere okrẹkri s’omai. Ghelọ use-abọ gbe omolahiẹ, oria ofa nọ ma re kpohọ vi egagọ Jihova o riẹ hẹ, reawere usu kugbe inievo Ileleikristi mai je rri kparo ududu kpohọ obaro ebẹdẹ bẹdẹ nọ Ọghẹnẹ ọ y’eyaa riẹ.
[Footnotes]
a O wọhọ nọ Abraham ọ yọrọ Lọt, ọmọ oniọvo riẹ, okenọ ọsẹ Lọt, oniọvo Abraham, o whu no.—Emuhọ 11:27, 28; 12:5.
b Ahwo jọ a ta nọ Lọt ọ kwa kpohọ okpẹwho oyena fiki ozọ emu nọ ivie ene eyena a mu rie na.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
◻ Fikieme ẹrọwọ ọgaga ọ jẹ r’oja?
◻ Ẹvẹ Abraham o ro dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ ọgaga?
◻ Ẹvẹ inwene evaọ uzuazọ ohwo i re ro lele omarọkẹ?
◻ Fikieme ma jẹ be gọ Ọghẹnẹ avọ evawere ghelọ ebẹbẹ nọ ma be rẹriẹ ovao ku?
[Pictures on page 18]
U no Abraham eva ze re o ru inwene ilogbo evaọ uzuazọ riẹ re ọ ruẹse reuku eyaa
[Pictures on page 20]
Imuẹro na i dhesẹ nnọ Jesu ọ ruẹ “ẹrọwọ eva akpọ na” no evaọ etoke ọzino riẹ