Eviavia Na—a Rẹ Dhozọ Riẹ Manikọ A Re Rẹro Riẹ?
“Nẹnẹ Eviavia o gbẹ rọ ẹme Ebaibol ọvo ho rekọ u zihe ruọ oware imuẹro akpọ no.”—Javier Pérez de Cuéllar, osu Okugbe Erẹwho na vẹre.
OGHẸRẸ nọ osu ologbo akpọ ọyena ọ rehọ ubiẹme na “eviavia” ruiruo na u dhesẹ edhere nọ ahwo buobu a wo otoriẹ riẹ gbe epanọ a be rue riẹ evaọ ughe gbe izoẹme ebe, izoẹme emagazini, gbe iyẹrẹ obe-usi. Ahwo a te yo ubiẹme na iroro rai i ve kpohọ ọraha akpọ-soso. Rekọ eme ubiẹme na “eviavia” u ghine dhesẹ? Yọ maero, eme họ ovuẹ nọ o rọ obe Ebaibol nọ a se Eviavia na?
Ubiẹme na “eviavia” u no ubiẹme Griki ze nọ u dhesẹ “erovie via,” hayo “ẹferevia.” Eme a fere, hayo rovie via, evaọ Eviavia Ebaibol na? Kọ oma riẹ kpobi o nwane rọ ovuẹ okpẹtu, ọkobaro ọraha ababọ enọ e rẹ zọ? Okenọ a nọe epanọ o roro kpahe Eviavia, ogbiku na Jean Delumeau, omọvo Oria-Ewuhrẹ ọ France, o whowho nọ: “O rọ obe omosasọ gbe ẹruore. Ahwo a ru odhesẹvia eme riẹ no ẹkwoma ovao otọvi ofẹ okpẹtu riẹ.”
Ichọche Ọsosuọ avọ Eviavia Na
Ẹvẹ “Ileleikristi” ọsosuọ a rri Eviavia na gbe ẹruore nọ o kẹ ọrọ Esuo Odu Ikpe ọ Kristi ọrọ otọakpọ na? Ogbiku ọvo na ọ ta nọ: “Rọkẹ omẹ, o wọhọ nọ Ileleikristi ikpe-udhusoi emuhọ na a wo osegboja esuo odu-ikpe na. . . . Usu Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ e rọwo Odu-Ikpe na họ Papias, bishọp ọ Hierapolis evaọ Esia Minor, . . . Justin Ọrezi na, ọnọ a yẹ evaọ Palẹstain, nọ a kpe evaọ Rom ole 165, Irenæus Ọrezi na, bishọp ọ Lyons, ọnọ o whu evaọ 202, Tertullian, ọnọ o whu evaọ 222, gbe . . . okere-obe ologbo na Lactantius.”
Kpahe Papias, ọnọ a niyẹrẹ nọ a jọ Pergamum kpe evaọ 161 hayo 165 C.E., The Catholic Encyclopedia o ta nọ: “Bishọp Papias ọrọ Hierapolis, olele Jọn Ọrezi na, ọ wọhọ ọnọ o wo osegboja odu-ikpe. Ọ ta nọ o wo ewuhrẹ riẹ no obọ ahwo nọ e nyusu kugbe Ikọ na ze, Irenæus ọ tẹ jẹ ta nọ ‘Isu-Ichọche’ efa, nọ e ruẹ je yo mi Jọn olele na, a wuhrẹ mi iei orọwọ odu-ikpe na wọhọ abọ ewuhrẹ Olori na. Wọhọ epanọ Eusebius ọ ta . . . Papias ọ jọ obe riẹ ta nnọ ẹkparomatha iwhuowhu na o tẹ vrẹ no, ma ve te ikpe odu ọrọ uvie oruaro otọakpọ Kristi nọ a rẹ ruẹ.”
Eme onana o ta k’omai kpahe oghẹrẹ nọ obe Eviavia na u kpomahọ ahwo ọsosuọ nọ e rọwo? Kọ o kẹ rae ozodhẹ manikọ ẹruore? O rọ isiuru inọ, igbiku i se Ileleikristi ọsosuọ na chiliasts, rono ibiẹme Griki na khiʹli·a eʹte ze (ikpe odu). Ẹhẹ, a riẹ ibuobu rai inọ a rọwo Esuo Odu Ikpe Kristi na, onọ o te rehọ iyero aparadase ziọ otọakpọ. Oria ovo nọ Ebaibol na ọ jọ fodẹ ẹruore odu-ikpe na gbiae họ obe Eviavia na. (20:1-7) Fikiere, ukpenọ o jọ idudu kẹ enọ e rọwo, Eviavia na o kẹ rae ẹruore ogbunu. Evaọ obe riẹ The Early Church and the World, profẹsọ ikuigbe ichọche ọrọ Oxford, Cecil Cadoux, o kere nọ: “Eriwo odu-ikpe, dede nọ a se riẹ uwhremu na, u wo owọ evaọ udevie Ichọche na evaọ etoke krẹkri, ikere-ebe buobu nọ e viodẹ a je wuhrẹ iẹe.”
Oware nọ A rọ Se Ẹruore Eviavia Na
Nọ o rọ ikuigbe nọ a rẹ vro ho na inọ Ileleikristi ọsosuọ buobu, o gbẹ make rọ aikpobi hi, a je rẹro Esuo Odu-Ikpe Kristi orọ otọakpọ aparadase na, ẹvẹ o rọ via inọ “uwhremu na a tẹ se” oghẹrẹ “eriwo odu-ikpe” na? Emamọ avro jọ e roma via keme, wọhọ epanọ ọwena-isukulu na, Robert Mounce, ọ ta, “o rọ oware uweri inọ, ibuobu nọ e rọwo odu-ikpe na a jẹ rọ uvẹ na ru onọ u je rai je rri etoke odu-ikpe na fihọ oke ilale efe gbe oghoghẹrẹ isiuru kpobi.” Rekọ a hae sae kpọ eriwo ahwo nana vi ababọ ẹsiọ uvi ẹruore Odu-Ikpe na.
Idhere nọ otu iwegrẹ a ro gbe ithihi họ ewuhrẹ odu-ikpe na u gbunu gaga. Enẹ obe na Dictionnaire de Théologie Catholique o ta kpahe ohwo ichọche Rom jọ Caius (ekuhọ ikpe-udhusoi avivẹ, emuhọ ọrọ avesa) anọ “re ọ ruẹsi fi ewuhrẹ odu-ikpe kparobọ, ọ vro ẹgbagba Eviavia na gbe Usiuwoma Jọn Ọrezi na.” Dictionnaire ọnana ọ tẹ jẹ ta nọ Dionysius, bishọp ọ Alexandria ọrọ ikpe-udhusoi avesa, o kere iku mukpahe ewuhrẹ odu-ikpe na inọ, “re ọ ruẹse whaha enọ e roma kẹ ewuhrẹ nana fiki orọwọ nọ a wo fihọ Eviavia ọ Jọn Ọrezi na, ọ raha oke he re ọ vro ẹgbagba riẹ.” Ọkparesuọ oyoma otiọye na kpahe ẹruore eghale odu-ikpe evaọ otọakpọ na u dhesẹ okpomahọ ototọ nọ u je siotọ evaọ udevie iwuhrẹ-egagọ eva oke oyena.
Evaọ obe riẹ The Pursuit of the Millennium, Profẹsọ Norman Cohn o kere nọ: “Ikpe-udhusoi avesa na o ruẹ omodawọ ọsosuọ nọ a rọ vro ewuhrẹ odu-ikpe na, okenọ Origen, ọnọ ọ wọhọ owuhrẹ-ichọche nọ ọ mai wuzou evaọ Ichọche anwae na, o dhesẹ Uvie na wọhọ oware nọ o te jọ evaọ ewẹ enọ e rọwo na, orọnikọ oware aruakpọ họ.” Bi fievahọ ereghẹ-ididi Griki viukpọ Ebaibol na, Origen ọ tẹ nua ẹruore ogbunu ọrọ eghale otọakpọ evaọ otọ Uvie Mesaya na fihọ “oware [ukpikpiri] jọ . . . evaọ ewẹ enọ e rọwo.” Léon Gry, okere Kathọlik, o kere nọ: “Okpomahọ eriariẹ-ididi Griki . . . ọ tẹ rọ ẹmẹrera gele eriwo Odu-Ikpe na kie.”
“Ichọche na O Ku Ovuẹ Ẹruore Riẹ Fiẹ No”
Ababọ avro Augustine họ Ọsẹ Ichọche ọnọ ọ mae gua eriariẹ-ididi Griki kugbe Egagọ-Ileleikristi nọ e whoma fu no evaọ oke riẹ. Dede nọ ọ jọ ohwo ọwhọ ewuhrẹ odu-ikpe vẹre, uwhremu na ọ tẹ se ẹjiroro Esuo Odu-Ikpe Kristi evaọ otọakpọ na nọ o rọ obaro na. O dhesẹ Eviavia uzou avọ 20 wọhọ nnọ u wo otoriẹ abọ-ẹzi ọvo.
The Catholic Encyclopedia o ta nọ: “Augustine ọ tẹ te kẹ imuẹro inọ odu-ikpe ọ te jọ họ. . . . Wọhọ epanọ ọ ta k’omai, ẹkparomatha ọsosuọ, onọ uzou Ebaibol nana o t’ẹme te na, o rọ ọwariẹyẹ abọ-ẹzi evaọ ame-ọhọ; ẹdijala ọrọ odu ikpe na nọ ikuigbe ikpe idu ezeza na e tẹ vrẹ no, oye họ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” The New Encyclopædia Britannica o ta nọ: “Ewuhrẹ odu-ikpe ọtakpeze ọrọ Augustine o te ti zihe ruọ ugogo uwuhrẹ ichọche na . . . Otu-Ọruẹrẹhọ Protẹstant ọrọ ẹko Luther, ẹko Calvin, gbe iwuhrẹ-anwae Anglican . . . a talamu eriwo Augustine.” Fikiere, a tẹ whaha ahwo ichọche Kristẹndọm ẹruore odu-ikpe na.
Ofariẹ, wọhọ epanọ Frédéric de Rougemont, owuhrẹ-egagọ Switzerland, ọ ta, “ẹkwoma obusino ẹrọwọ ọsosuọ riẹ ọrọ esuo odu-ikpe na, [Augustine] ọ wha ọraha ologbo se Ichọche na. Fiki adhẹẹ ologbo nọ odẹ riẹ u wo, ọ tẹ whobọhọ ẹthọthọ nọ ọ whaha [Ichọche na] ekru eriwo aruakpọ riẹ.” Adolf Harnack, owuhrẹ-egagọ Germany, ọ rọwo inọ ẹsiọ orọwọ kpahe Odu-Ikpe na o whaha ahwo gheghe “egagọ nọ a riẹ kpahe,” o tẹ rehọ “ẹrọwọ nọ a riẹ kpahe he” ro nwene “ẹrọwọ anwae gbe ẹruore anwae na.” Ichọche ifofe nọ e rọ eria buobu nẹnẹ e rọ imuẹro inọ ahwo a gwọlọ ẹrọwọ gbe ẹruore nọ a rẹ sai wo otoriẹ rae.
Evaọ obe riẹ Highlights of the Book of Revelation, ọgba eriariẹ Ebaibol, George Beasley-Murray, o kere nọ: “Fiki okpomahọ Augustine evaọ ofẹ jọ gbe ẹko egagọ nọ e hẹrioma nọ i kru ẹrọwọ uwuhrẹ odu-ikpe evaọ ofẹ ọdekọ, Kathọlik gbe Protẹstant a te kuobọgbe se iẹe. Okenọ a nọ ae kpahe ẹruore ọfa nọ ọ riẹ kẹ ohwo evaọ akpọ ọnana, uyo nọ a kẹ họ: Ọvuọvo ho. Akpọ na ọ te raha no evaọ oke ẹtha Kristi re o gbẹ edhere kẹ odhiwu ebẹdẹ bẹdẹ gbe ehẹle onọ ikuigbe e te jọ thọrọ ẹro. . . . Ichọche na u ku ovuẹ ẹruore riẹ fiẹ no.”
Ẹruore Ogbunu Eviavia na Ọ Gbẹ Rọ Uzuazọ!
Evaọ abọ rai, u mu Isẹri Jihova ẹro inọ eyaa igbunu nọ i w’abọ kpahe Odu-Ikpe na i ti rugba. Okenọ a kiẹe riwi evaọ ughe etẹlivisiọne French evaọ uzoẹme na “Ukpe 2000: Ozodhẹ Eviavia Na,” Jean Delumeau, ogbiku ọ France, ọ ta nọ: “Isẹri Jihova họ enọ i bi lele uwuhrẹ odu-ikpe, keme a ta nọ kẹle na . . . ma te nya ruọ etoke ikpe 1,000 evawere, dede nọ o te jọ avọ uye ulogbo.”
Nwanọ oye họ oware nọ Jọn ukọ na ọ jọ eruẹaruẹ ruẹ je dhesẹ evaọ obe riẹ na Eviavia. O kere nọ: “Mẹ ruẹ odhiwu ọkpokpọ gbe akpọ ọkpokpọ . . . Me te yo uru ulogbo jọ nọ u no obọ odhiwu ze ta nọ, ‘Rri oria ẹria Ọghẹnẹ o rọ udevie ahwo, a vọ ae a gbẹ te ria, a rẹ te jọ ahwo riẹ gbe Ọghẹnẹ oma riẹ a gbẹ te jọ, ọ vẹ te jọ Ọghẹnẹ rai. Ọghẹnẹ o ve ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.’ ”—Eviavia 21:1, 3, 4.
Isẹri Jihova a duomahọ iruo uwuhrẹ Ebaibol akpọ-soso re a ruẹsi fiobọhọ kẹ ahwo buobu dede ẹruore ọnana rehọ. O te were ae re a fiobọhọ kẹ owhẹ wuhrẹ kpahe iẹe viere.
[Picture on page 6]
Papias ọ ta nọ o wo ewuhrẹ Odu-Ikpe na no uzedhe obọ ahwo nọ a nyusu kugbe ikọ na ze
[Picture on page 7]
Tertullian ọ rọwo Esuo Odu-Ikpe Kristi na
[Credit Line]
© Cliché Bibliothèque Nationale de France, Paris
[Picture on page 7]
“Ẹkwoma obusino ẹrọwọ ọsosuọ riẹ ọrọ esuo odu-ikpe na, [Augustine] ọ wha ọraha ologbo se Ichọche na”
[Picture on page 8]
Otọakpọ Aparadase nọ a jọ Eviavia y’eyaa riẹ na yọ oware nọ a rẹ rọ ọwhọ hẹrẹ